23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení páni, panie poslankyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Tento návrh sa týka príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, kedy tento nárok na tento príspevok sa rozširuje o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré navštevujú alebo ktorým sa poskytuje sociálna služba v rehabilitačnom stredisku.
V rozprave poviem viac k návrhu, teda sa zároveň hlásim do rozpravy a ďakujem veľmi pekne.

Ako som spomínal, pani spravodajkyňa je pani poslankyňa Turčanová, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, dávam jej slovo, aby nás informovala o záveroch výboru.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 329. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože sme s kolegyňou Holečkovou prišli, alebo teda s Bajo Holečkovou, ospravedlňujem sa, prišli na zjavnú diskrimináciu v zákone, ktorá sa týka poskytovania kompenzačných príspevkov (reakcia z pléna), kompenzačných príspevkov. Využívam priestor, kde ako spravodajca sa môžem vyjadriť, tak sa vyjadrujem ako spravodajca. A preto týmto návrhom zákona pani poslankyňa, ktorý predložila, túto zjavnú diskrimináciu odstraňuje.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 329 z 27. mája 2024 v znení neskorších predpisov navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pani navrhovateľka požiadala o slovo ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj ja pani poslankyni Andrejke Turčanovej za podporu a pomoc aj pri návrhu tohto zákona. A by som bližšie uviedla, v čom tento môj návrh spočíva.
Podľa súčasného platného znenia sa peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla poskytuje iba osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je buď zamestnaná, alebo preukáže, že bude zamestnaná, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo navštevuje školu, resp. preukáže, že bude školu navštevovať.
Rehabilitačné stredisko však z tohto zoznamu absentuje napriek tomu, že aj v ňom sa poskytuje dôležitá sociálna služba pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú napríklad sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.
Predložená novela zákona má za cieľ rozšíriť okruh zariadení, ktorých klienti môžu po splnení ďalších zákonných podmienok požiadať o peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla na individuálnu prepravu, a teda sa vlastne len doplní do tohto zoznamu rehabilitačné stredisko. Toto doplnenie považujem nielen za potrebné, ale aj spravodlivé, keďže rehabilitačné strediská poskytujú rovnako, ak nie často, aj väčšie alebo komplexnejšie sociálne služby pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných fyzických osôb a zároveň teda často nie sú schopní efektívne využívať verejnú dopravu. Táto novela reflektuje skutočnosť, že zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách už rehabilitačné strediská uznáva ako relevantné zariadenia na poskytovanie služieb zdravotne postihnutým osobám. Týmto pádom je vlastne legislatívne zaradenie rehabilitačných stredísk do zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý sa teda zaoberá kompenzačnými príspevkami, podľa mňa logickým krokom na dosiahnutie súladu medzi týmito dvomi zákonmi a zároveň odstránením diskriminácie občanov, ktorí využívajú služby rehabilitačných stredísk.
Dovoľujem si zdôrazniť, že táto novela bude mať pozitívny dopad na sociálne vplyvy, na, poviem to, socializáciu týchto osôb, ktorých sa, ktorých sa týka, a ja si myslím, že najlepšie tieto veci možno vieme pochopiť na tých reálnych príkladoch, tak ja si dovolím uviesť dva.
Manželia Ivan a Betka sú rodičia, ktorí majú zdravotne postihnutého syna, ktorí po dvanástich rokoch sa opäť vlastne obracajú aj na nás, pretože už v roku 2012 oslovovali, alebo teda žiadali o to, aby im bol schválený príspevok na motorové vozidlo pre ich syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, so sprievodcom a doživotne je odkázaný na pomoc inej osoby. Ich syn, ktorý má dneska 31 rokov, už 12 rokov vlastne navštevuje jedno zariadenie, a to konkrétne domov sociálnej starostlivosti pre deti a rehabilitačné stredisko, dnes ako dospelý teda rehabilitačné stredisko, a teda práve toto bol dôvod, prečo mu úrad práce odmietol udeliť príspevok na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že jeho zdravotný stav uznal ako odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Čiže on na... podľa svojho zdravotného stavu ten nárok má, ale podľa našej legislatívy mu jednoducho nevieme poskytnúť tento príspevok, pretože navštevuje len – v úvodzovkách – rehabilitačné stredisko. Samozrejme, že rodičia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali, ale jednoducho neboli, neboli úspešní.
No a druhý prípad, ktorý chcem spomenúť, sa týka mladej ženy, ktorá má 28 rokov, je, má mentálne postihnutie a je imobilná a celý život sa o ňu stará matka, pričom vlastne aj jej vzdelávanie prebiehalo doma. Keďže žije 18 km od najbližšieho rehabilitačného strediska a rodina vlastní auto, ktoré nie je však prispôsobené na prepravu osôb so zdravotným postihnutím, alebo teda osôb, ktoré sú trvalo na invalidnom vozíku, tak jednoducho rodičia musia spolu s touto dievčinou navštevovať to rehabilitačné stredisko, sama sa tam nedostane, ale príspevok na auto, ktoré by bolo upravené na jej potreby, im bol teda úradom práce zamietnutý. Keďže vlastne tento príspevok nedostali, tak sa rozhodli, že proste nebudú chodiť do rehabilitačného strediska, pretože každodenná preprava by si vyžadovala vlastne prítomnosť ich oboch, tým pádom by nemohli pracovať, a teda ani by nemohli, poviem to, že uživiť vlastnú rodinu.
Toto je naozaj len malá ukážka toho, akým spôsobom obmedzuje to, že rehabilitačné strediská nemáme v zákone, alebo teda vypadli z tohto zoznamu podľa mňa nedopatrením, a teda som presvedčená o tom, že ak by sme zmenili alebo prijali tento návrh, ktorý, ktorý tu predkladám, tak by sme naozaj mnohým uľahčili život a, poviem to, aj začlenenie do normálneho života.
Veľmi by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože tu nejde o nejaké obrovské finančné náklady štátu, ale jednoducho mnohým rodinám to naozaj uľahčí život.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Poslanec Pročko.

Chcel som ísť do rozpravy, ale vlastne ste povedali gro toho celého.
Od roku 1995 pracujem v treťom sektore. Počas nadácie Markíza sme riešili neskutočné množstvo týchto prípadov, no a, samozrejme, od roku 2002 moja nezisková organizácia, naša nezisková organizácia Jožo Pročko deťom presne riešila takéto prípady. A to je strašné. Viete, má, človek má postihnuté dieťa a príde s prosbou, že štát mu nemôže pomôcť na auto, tak poprosí rôzne neziskové organizácie, prosí, kade sa dá, prosí sponzorov, chodí a prosí – prosím vás pekne, mám, nemám, nemám peniaze, nemám nič, ale mám dieťa, ktoré potrebujem voziť na rehabilitáciu, a štát mu povie – no, tak ako nespĺňate tieto a tieto limity. Je to strašné! Je to niečo, čo, viete, keď sa stretnete s tými ľuďmi, ktorí majú tie postihnuté deti, majú postihnutých rodinných príslušníkov, všade vo svete, všade vo svete týmto ľuďom sa vychádza v ústrety, na Slovensku vám povedia: „Nespĺňate limity.“
Takže ja to budem podporovať a viem, že aj celý náš klub to bude podporiť, a chválim vás. Ja som len chcel poprosiť, pani kolegyňa aby išla do, do rozpravy, lebo nemohli sme na vás reagovať, len preto som povedal, že choďte do rozpravy, takže takto zareagujem na vás, že áno, máte veľkú pravdu, a je to tak, podpora štátu v týchto veciach je absolútne nulová a naprávajú sa takto krivdy.
Lenže viete (povedané so smiechom), to tu je tak, že zvýšili si platy – a na postihnutých ľudí nie sú. Ja som zvedavý, ako budú hlasovať pri tomto zákone, veľmi zvedavý. My vás podporíme.

Poslanec Pollák.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu.
Oceňujem naozaj tento návrh zákona, ktorý, samozrejme, podporíme. A je iba dobré, že nastavujete takýmito návrhmi také zrkadlo ministrovi práce, ktorý si myslí, že vyriešením desaťročného sľubu 13. dôchodkov ministerstvo práce už nemá nič na robote. My sme dlžní ako krajina týmto ľuďom v pomoci a ja mám taký pocit, že minister práce Erik Tomáš skôr tým najslab... naj... tých naj... tie najslabšie skupiny obyvateľstva iba terorizuje, napríklad Rómov naozaj chce obrať o to málo, čo majú, o dávku v hmotnej núdzi.
No a pri tomto návrhu, ktorý vy navrhujete, ministerstvo práce, samozrejme, mlčí a ničnerobením terorizuje takisto túto skupinu obyvateľov, lebo, ako som povedal, naša krajina je dlžná ľuďom so zdravotným postihnutím. A keď si minister minister Tomáš myslí, že vyriešením 10-ročného sľubu, kde sľubovali v roku 2010 13. dôchodky a teraz v roku 2024, pardon, 14-ročného sľubu, že ministerstvo práce teraz bude iba svietiť a kúriť, tak nech sa preberie čím skôr a nech rieši presne tieto skupiny obyvateľstva, ktoré to potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu, a ako povedal aj Jozef Pročko, náš klub podporí tento návrh.
Ďakujem.

S reakciou pani navrhovateľka.