23. schôdza

Reakcia na faktické poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za podporu. Ja by som chcela ešte aj apelovať opätovne na kolegov z koalície, aby sa zamysleli nad týmto návrhom. Môžete si nájsť, aj napríklad Denník N priniesol celú sériu príbehov žien, ktoré zažili spontánny potrat a naozaj veľmi osobne tam popisujú svoju životnú skúsenosť a mnohé z nich hovoria aj o tom, že teda naozaj potom váhali, že či znovu otehotnieť. A myslím si, že akýkoľvek drobný krok, ktorý môžeme spraviť v prospech toho, aby sme im pomohli, tak by sme ho mali spraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Konštatujem, že som vyzval aj na prihlásenie do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil, ale opakujem ešte raz. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Kedy bude hlasovanie? V najbližšom bloku? Dobre. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 612. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 636. Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, ktorú zastupuje, neni kto.
Pristupujem k prvému čítaniu o návrhu poslancov Stohlovej, Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 615. Návrh na pridelenie výboru je v rozhodnutí č. 639.
Dávam slovo Tamare Stohlovej, aby zákon uviedla.

[Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 615.]

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva, takzvaný banský zákon, v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona.
Navrhovaná právna úprava reaguje na dlhodobý problém, kde lokálne sú externality z banskej činnosti, teda negatívne zásahy do životného prostredia s dopadom na kvalitu života a zdravie miestnych obyvateľov síce postihované poplatkom, ktorý však odchádza z regiónu do centrálne spravovaného rozpočtu. V niektorých prípadoch to dáva zmysel, keďže vyvažovanie negatívnych dopadov sa dá riešiť prevažne na národnej úrovni, avšak zásahy banskou činnosťou sú veľmi lokálne, takže tu sa zmysel stráca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by sa takéto poplatky presmerovali z centrálneho rozpočtu z envirofondu do rozpočtov samospráv.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Trubanovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 615. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči. Mimo rozpravy, hej, a záverečným slovom. Dobre? Že mimo rozpravy ste, nebudú kolegovia... (Reakcie z pléna.) Kde ste sa hlásila? Dobre, tak v rámci rozpravy požiadala o slovo navrhovateľka a nikto sa neprihlásil do rozpravy ústne, ani písomne.
Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia.
Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike.
Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť.
Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Jedna faktická. Pán poslanec Dubéci.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa len pridám teda k spolupredkladateľke Stohlovej v tejto veci. Ja si myslím, že každý, kto mal možnosť vidieť dopady environmentálnych zaťažení na Slovensku, a je to teda také ťažké dedičstvo slovenské, tak si dokáže predstaviť tie dopady na tie komunity. A teda konkrétne tento návrh vychádza aj z mojej dlhoročnej skúsenosti, myslím, že pánovi predsedajúcemu Jelšavu nemusím predstavovať a dopady na Jelšavu, ktoré predstavuje miestny lom, ale takisto, neviem, v Košiciach, tí z vás, ktorí ste boli, žijete dlhšie, viete, že napríklad tam dopady z priemyslu sú takisto veľké a tých lokalít je naozaj mnoho. A ja to považujem za vec naozaj elementárnej spravodlivosti, ktorá tak na nás vyskočila na našom ostatnom stretnutí v Jelšave s pánom primátorom, ktorý to len tak medzi rečou povedal teda, že vlastne však oni tam vyberú tie peniaze, celkom nejaké substantívne z pohľadu Jelšavy, ale tie peniaze idú niekam preč, do spoločného mešca, nevrátia sa do tej komunity nejako priamo. Jednoducho tí ľudia tam žijú v tých ťažkých podmienkach, trpí tým životné prostredie. My z toho ako celkom nejakým spôsobom čerpáme a do tých komunít sa nevracia vôbec nič.
A čo je ešte druhá vec, na ktorú by som upozornil a k nej sa možno vrátime v budúcnosti, je fakt, že dnes ani netušíme, aké sú presne dopady environmentálne na tie komunity. Napríklad na zdravie, na verejné zdravie v takýchto lokalitách, vec, ktorá sa kedysi v minulosti, najmä za predošlého režimu veľmi prísne sledovala, alebo teda minimálne nejaké pokusy o tom boli, dnes, v súčasnosti dohľadať napríklad dáta o tom, aký je dopad na respiračné choroby, na nejaké iné zdravotné indikátory v týchto lokalitách je veľmi ťažký. Už ani, ako keby sme na to úplne zabudli, tie komunity sme nechali tak. Ja si myslím, že bolo by vecou elementárnej spravodlivosti takéto pravidlá, tak ako sú v Českej republike, vo Fínsku, vo Švédsku, nastaviť tak, aby tam tá spätná väzba pre komunity bola.
Ďakujem veľmi pekne.