23. schôdza

Dobrý deň. Dobrý deň. (Smiech.) Ďakujem pekne za slovo. Išiel okolo poslanec, tak som ho pozdravil.
Pán rektor Habánik, ďakujem za toto, rád to počujem. Zároveň však pripomínam, že tá zmena, o ktorej hovorím, vyžaduje aj zmenu iných zákonov, napríklad zákona o duševnom vlastníctve, patentových zákonov a tak ďalej. Preto hovorím o veľkej novele, nemôžeme sa spoľahnúť iba na mechanizmus CVTI a na to, že si niekto vyšliape úzku cestičku, aby mohol realizovať to, o čom som hovoril, o potrebnom vstupe súkromného kapitálu a ďalších zdrojov do vedy, výskumu na prepojenie tohto rezortu. Tak budem to sledovať a ako som povedal v spolupráci s partnermi a s Kresťanskodemokratickým hnutím sa dá počítať ako s konštruktívnou opozíciou, ktorá vie rozpoznať, čo je celoštátny a celonárodný záujem.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezvyknem vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl veľmi často, ale v tomto prípade urobím výnimku, lebo k tomuto návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o vysokých školách, vystúpil aj pán poslanec Lučanský, ktorý takisto nezvykne vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl, a predložil rozširujúci pozmeňujúci návrh, respektíve rozširujúci doplňujúci návrh, ktorý, ktorý, ktorého obsahom je, že súčasné obmedzenie, že rektori a dekani môžu vykonávať funkciu iba v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, sa to zmení, že bude, bude môcť rektor a dekan byť v najviac troch. Čiže dve volebné obdobia sa rozšíria na tri. Je to také, povedal by som, že pomerne netradičné. Ja sa teraz nechcem púšťať do vecnej debaty, že či je lepšie dve, tri, jedno, štyri alebo to vôbec neobmedzovať, na to, samozrejme, môžeme mať rôzne legitímne názory, len teda tri je pomerne nezvyčajné. Prezident má dve funkčné obdobia, to je také klasické obmedzenie, že sa výkon nejakej funkcie obmedzí na dve, v tomto prípade sa obmedzí na tri, priznám sa, že veľmi neviem o funkcii, ktorá, ktorú by niekto mohol zastávať najviac tri, možno také prípady existujú a možno by bolo dobré uviesť to v tom odôvodnení, lebo v tom odôvodnení nie je uvedené nič. Je tam uvedené, je tam opísané, čo sa navrhuje. Účelom úpravy je umožnenie zvoliť tú istú osobu za rektora vysokej školy alebo dekana fakulty najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, čím sa umožní kontinuita v riadení vysokých škôl, respektíve fakúlt vysokých škôl. No tak kontinuita by sa umožnila, keby mohol byť aj šesťkrát zvolený. Tak to by bola tiež kontinuita. Čiže toto nie je, nie je odôvodnenie podľa môjho názoru.
Pán poslanec Lučanský to vo svojom vystúpení, už teraz odišiel, takže mi ani nebude môcť odpovedať, tiež nijako neodôvodnil, iba respektíve prečítal to odôvodnenie, ktoré je tu uvedené písomne. A teda bez ohľadu na obsah sa ale teda pýtam, že prečo sa takáto zmena robí pozmeňujúcim návrhom. Ak si ministerstvo myslí, že dve volebné obdobia alebo dve funkčné obdobia rektora nie sú dobré a majú byť tri, no tak malo to dať do toho návrhu alebo malo, malo to dať do nejakého nového návrhu.
A teda využívam, že je tu pán minister, a chcem sa ho spýtať, že aký je jeho názor na to, na obsah tej zmeny, ale teda aj na formu, že sa takáto, že nie úplne bezvýznamná zmena v nastavení funkčných období rektora a dekana, kde je pred, kde je bez pripomienkového konania, bez toho, aby to bolo nejako prediskutované, a keby som tu ja teraz k tomu nevystúpil, tak si to zrejme nikto ani nevšimne, lebo nezaregistroval som, žeby niekto sa k tomu, k tomu vyjadril či už faktickou poznámkou, alebo vo vystúpení, a teda verejnosť by sa to zrejme dozvedela, až keď by tá zmena bola schválená. Vítam pána poslanca Lučanského, a teda môže mi odpovedať, nie? Nie, nie, ide preč. No.
A čo ma ešte na tom návrhu zaujalo, teda uvítam, ak sa teda pán minister vyjadrí, keď sa nevyjadrí pán poslanec Lučanský, ktorý to navrhol, resp. predniesol tu, neverím celkom, že toto je z jeho hlavy. Zaujal ma ten zoznam ľudí, ktorí sú pod návrhom podpísaní: páni poslanci Lučanský, Garaj, Svoboda, Šimko, Puci, Ferenčák, Blcháč, Válek, Horváth, Kapuš, Mego, Baška, Goga, Kramplová, Farkašovský. A priznám sa, že mne tam chýba pán poslanec Habánik. Lebo pán poslanec Habánik je človek, ktorý sa v tomto parlamente venuje vysokým školám, často sa k tomu vyjadruje, aj teraz mal tri faktické poznámky v rámci rozpravy, rozumie tej téme a on pod tým nie je podpísaný. A nemôže to súvisieť s tým, že nie je pod tým podpísaný, že je rektor, ktorý je tretie funkčné obdobie rektorom a teraz je zvolený na štvrté, zvolený na štvrté, čo teda neviem, ako ide dokopy s tou súčasnou, súčasnou právnou úpravou, nie je to niečo, na čom má pán poslanec Habánik svoj vlastný, vlastný záujem? Lebo keby to bolo ibaže vecné riešenie, tak by som očakával, že takýto pozmeňujúci návrh predloží on sám, alebo prinajmenšom sa pod neho podpíše, takže... Vidím, že je prihlásený, na rozdiel od pána poslanca Lučanského, ktorý tu nie je, iba nakukol do dverí a odišiel, tak možno, možno vysvetlí, že či sa to ho týka, alebo netýka.
A z toho, že ten návrh predložil pán poslanec Lučanský, ktorý naozaj neviem, ospravedlňujem sa, ak nepoznám všetky jeho odborné a politické aktivity, ale nezaregistroval som, žeby sa k témam vysokého školstva doteraz akokoľvek vyjadroval, a on tu iba prečítal nejaký návrh, ktorý, pod ktorým je podpísaný, predniesol ho, tak toto je ukážkový lobing. Toto je totiž lobing, že prídete za poslancom a poviete mu, že toto navrhni. A on to donesie a prednesie to ako vlastný názor a ani neprizná, že prečo to predkladá, kto ho na to nahovoril. A je teda paradoxné, že zrovna pán poslanec Lučanský, ktorý prišiel do Národnej rady s návrhom novely zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne ich mala označovať za zahraničných agentov a teraz sa ten zákon má zmeniť na zákon o tom, že mimovládky sa budú musieť označovať za lobistov, v pozmeňujúcom návrhu, s ktorým prišiel na ústavnoprávny výbor pán poslanec Lučanský, tak ten istý pán poslanec Lučanský tu predvádza ukážkový lobing. Čiže od mimovládok chce, aby boli transparentné, aby akékoľvek ovplyvňovanie verejných činiteľov, politikov, úradníkov hlásili, zverejňovali. Nie, je to absolútne gumovo nastavené, že čo je to ovplyvňovanie, teda že či mail, telefonát, náhodné stretnutie, list, osobné stretnutie, čokoľvek vlastne pod hrozbou sankcií tisíc eur, desaťtisíc eur a zrušenie organizácie, ak to nebudú robiť, ak sa nebudú registrovať ako lobisti, ak sa nebudú označovať ako lobisti, a tuto pán poslanec Lučanský spravil niečo, čo je teda klasický lobing. Lebo toto nie je, neverím, že toto je z jeho hlavy, že by on mi vedel, keby tu bol, teda bol tu, nakukol a odišiel, že by mi on vedel vysvetliť, prečo takýto návrh dáva. Prečo tri sú lepšie ako dva? Prečo tri volebné obdobia alebo funkčné obdobia rektora sú lepšie ako dve funkčné obdobia rektora?
Možno mi to pán poslanec Habánik, ktorý s tým má skúsenosti a možno má na tom aj záujem, dokáže vysvetliť, ale neverím, že by mi to dokázal vysvetliť pán poslanec Lučanský. A on to tu priniesol a v podstate podľahol lobingu zrejme a zároveň pán poslanec Lučanský sa mu nepáči, aký je netransparentný lobing zo strany mimovládnych organizácií a sám tu predviedol niečo, čo je netransparentné. Mohol tu teraz sedieť, mohol sem prísť a vysvetliť, že áno, venujem sa tej téme, dlhodobo to študujem a pozorujem, že dve volebné obdobia pre rektora sú málo, lebo keď chce niečo dokázať, tak tam potrebuje byť aspoň tri funkčné obdobia. Ale nie, on tu prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý niekto iný napísal, a odišiel.
Ja považujem lobing za legitímnu formu, formu aktivity, len teda áno, mal by byť, mal by byť transparentný, a teda keď niekto žiada, aby sa mimovládne organizácie registrovali ako lobisti a vykazovali všetky aktivity, a o tomto budeme asi hovoriť budúci týždeň, ak si to nerozmyslíte, tak by mal mať aspoň toľko slušnosti, že keď bol lobovaný a v podstate doniesol nám sem nejaký produkt lobingu, tak aspoň to prizná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, ale aj za otázku, pán poslanec, pretože určite by som sa k tomuto vyjadril. Nemám na tom žiadny osobný záujem, ja mám funkčné obdobie, ktoré mi končí v máji v roku 2029 až, takže tento záujem určite nemám a keby bolo na mne, tak by som bol za návrh, aby sa absolútne zrušil počet obmedzení funkčných období rektorov a, rektorov a dekanov. A paradoxne, ten počet funkčných období mi určila novela zákona, za ktorú som nehlasoval, v roku 2022.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán Dostál, že ste otvoril túto tému. Ja som sa toho chcela dotknúť, ale, bohužiaľ, pre nedostatok času som už nestihla, pretože si myslím, že tento pozmeňovák je naozaj len ďalším dôkazom tej snahy niektorých poslancov vládnej koalície o pomalé uzatváranie univerzít ešte viac, ako to bolo predtým, a opätovne nerozumiem tomu, z akej aplikačnej praxe, v úvodzovkách, vychádza vlastne tento návrh opatrenia. A, samozrejme, keď si to zoberiete hneď na prvú zvonka, tak vám je jasné, že je to snaha o upevňovanie si moci týchto ľudí, ktorí chcú zotrvať na svojich miestach a chcú ešte ďalej ovplyvňovať chod univerzít. A nemyslím si, že to pomáha skvalitňovaniu vysokých škôl.
Ale v tomto kontexte ja by som bola veľmi rada, keby sa aj pán minister vyjadril k postoju vlastne k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, lebo to neprešlo ani výbormi, nediskutovali sme o tom, nepoznáme stanovisko ministerstva školstva k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, a chcela by som teda počuť jeho postoj.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja len stručne. Taktiež ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že poukázal na tento pozmeňujúci návrh. Ja sa priznám, že tiež som nevidela jeho obsah, ja som pôvodne dneska mala vystúpiť prvá, pán Lučanský sa za mnou pred rozpravou iba zastavil, požiadal ma, či môže ísť on prvý, lebo on bude veľmi stručný, on iba prečíta veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Naozaj ma mrzí, keď sa tu predkladajú návrhy, kde netušíme, aké je skutočné zdôvodnenie, vôbec nevieme, čo by, v čom by to malo byť lepšie.
A taktiež budem veľmi rada, keď pán minister dá stanovisko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, a myslím si, že jednoznačne za nás nevidíme dôvod predlžovať počet funkčných období rektorov a dekanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Habánik, som trochu sklamaný, myslel som, že teda vysvetlíte aj vecne, že o čo v tom návrhu ide a prečo sú tri lepšie ako dve, lebo, ešte raz, ani z vystúpenia pána poslanca Lučanského, ani z toho písomného odôvodnenia to zrejmé, zrejmé nie je. Vy tvrdíte, že sa vás to nedotkne, ale ak máte nejaké obmedzenie, to obmedzenie je na dve funkčné obdobia a teraz sa to obmedzenie spraví benevolentnejšie, teda budú tri funkčné obdobia a vy ste rektor, tak vás sa to týka. A teraz či sa to dotkne v tomto roku, ja som nehovoril, že v tomto roku sa to dotkne, keď sa vás to dotkne v roku 2029, tak v 2029 sa vás to dotkne. Povedali ste, že by ste sa, by ste sa k tomu vyjadrili, ale teda neviem, kedy by ste sa k tomu vyjadrili, lebo keby som ja sa neprihlásil do rozpravy, tak rozprava by už bola ukončená, už by, už by sme teraz rokovali o nejakom ďalšom bode, takže neviem, neviem, kde by ste sa k tomu mohli vyjadriť.
A, pani poslankyňa Kosová, Gažovičová, ďakujem vám za vaše reakcie, a teda tiež som veľmi zvedavý na to, čo povie, čo povie pán minister, lebo teda ani od pána poslanca Lučanského, ani od pána poslanca Habánika sme nepočuli, že prečo je takáto zmena potrebná a prečo teda z dvoch na tri. Lebo tak teoreticky to možno urobiť tak, ako povedal pán poslanec Habánik, že vôbec, ak si za tým ministerstvo stojí, ak si myslí, že je to dobré pre vysoké školy, no tak nech dá taký návrh, nech prejde normálne verejnou diskusiou medzirezortným pripomienkovým konaním a keď si za tým budete stáť, obhájite si to pred odbornou verejnosťou, pred kritikou, no tak si schváľte takú zmenu, ale nie takto pokútne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán minister, tiež mi nedá vystúpiť v rozprave k zákonu, ktorý vzhľadom na to, že tiež pôsobím, pôsobila som dlhodobo v akademickej sfére, tak je taký kľúčový aj pre mňa a všetky tie skúsenosti, ktoré som nadobudla, vidím, ako sa môžu pretaviť do zákonného usporiadania vzťahov.
Ja veľmi skutočne som rada, že sa rozvinula aj debata okolo tohto vysokoškolského zákona, predsa len v tej konštruktívnej debate vieme nájsť aj nejaké ešte vhodnejšie, lepšie riešenia, napriek tomu si dovolím aj vzhľadom na moje skúsenosti tiež na univerzite aj z vedenia univerzity poukázať na to, že mnohé návrhy alebo mnohé pripomienky, ktoré zazneli v rámci rozpravy, skutočne nie sú založené na realite alebo na poznaní reality, ako vysoké školy fungujú.
Osobne napríklad čo sa týka nezávislosti vysokej školy alebo teda správna rada, zloženie komisie, ktorá vyberá docentov a profesorov na ich funkčné miesta, a že teda táto novela prispieva k nejakému uzatváraniu univerzít, pretože dochádza napríklad k zjednodušovaniu voľby členov komisií pre výber na funkčné miesta docentov a profesorov. Absolútne sa nestotožňujem s takým názorom, že je to nejaké zatváranie alebo že to znefunkčňuje celý systém, alebo že dochádza dokonca k nejakému kroku späť. Pre internacionalizáciu a prísun zahraničných pracovníkov alebo zahraničných výskumných a zahraničných docentov, profesorov na vysoké školy skutočne nie je podstatné, kto sedí v tej komisii. Čiastočne áno, samozrejme, musia mať nejaký prehľad o vedecko-výskumných výstupoch a podobne, ale v našom systéme najväčším problémom zostáva, že tí zahraniční reálne neuchádzajú sa o tieto pozície. Vysoké školy prijali v rámci svojich akčných plánov starostlivosti o ľudské zdroje veľmi agresívnu politiku na prísun zahraničných odborníkov aj docentov a profesorov na svoje miesta a v rámci tejto agresívnej politiky sa im trošku zlepšuje, alebo teda sa nám zvyšuje podiel zahraničných docentov a profesorov na vysokých školách, napriek tomu je to skutočne na tej agresívnej personálnej politike vysokých škôl a častokrát aj na bilaterálnej spolupráci s konkrétnymi fakultami a s konkrétnymi výskumnými pracoviskami, aby tí zahraniční mali záujem o tieto vysoké... o tieto pozície.
Docentov a profesorov na naše vysoké školy nedokážeme zabezpečiť týmito kore... týmito malými zmenami v zložení komisie. Tých dokážeme zabezpečiť len osobnými kontaktami a osobnou silnou personálnou politikou. A vysoké školy už na túto agresívnu personálnu politiku prešli, pretože ich k tomu viedlo medzi inými napríklad aj HRS4R, zaviedli si svoje akčné plány, pripojili sa, dali sa zakreditovať pred EURAXESS-om. Čiže tam tie vysoké školy nastúpili a samy si zaviedli jednotlivé mechanizmy na to, aby sa otvorili ešte viacej zahraničiu. Zloženie komisií na výber funkčných miest docentov a profesorov s tým skutočne nemá nič. Rovnako sa budú správať po zavedení novely, ako sa správali aj pred dvoma rokmi alebo štyrmi rokmi. To, tá kvalita vysokoškolského systému môže ešte viacej závisieť na našom zákone o zabezpečovaní kvality z roku 2018, ale ešte viacej na tom, že dáme slobody akademickému prostrediu.
Prečo? Pretože ten trh sa s tými vysokými školami tiež nemazná. Tiež im dáva, nastavuje zrkadlo a keď bojujú o študentov, keď bojujú o kvalitnú pracovnú silu, tak musia sa prispôsobovať a zavádzať častokrát veľmi tvrdé mechanizmy, či už teda hovoríme v personálnej politike, prispôsobovať sa medzinárodným štandardom, ale aj teda investovať do zverejňovania svojich pracovných ponúk na zahraničných portáloch silnejším, agresívnejším marketingom, do ktorého musia viacej investovať. Čiže absolútne sa nestotožňujem s týmto, aby nejakými kozmetickými zmenami v nastavení komisie sme sa zatvárali zahraničiu.
Taktiež pani Kosová spomenula platobnú neschopnosť, že sa nám zvyšuje možnosť, alebo teda zvyšuje sa to percento povolenej zadlženosti. Tam vám to pán kolega Habánik veľmi pekne vysvetlil. Toto treba vnímať aj v kontexte, aby vysoké školy práve v rámci nejakého svojho vnútorného, takej svojej vnútornej sebareflexie prichádzajú k tomu, že častokrát nevedia rekonštruovať internáty, budovať internáty, chcú lepšie podmienky pre tých svojich študentov a v súvislosti, v súčasnom zákonnom nastavení majú, alebo vidia jednu možnosť práve v čerpaní prostriedkov zo štátneho Fondu rozvoja bývania. Krásna možnosť, ale naráža na túto hranicu 60 %, a preto, len kvôli takýmto snahám tých vysokých škôl, aby sa postarali samy o seba, zlepšili svoje vysokoškolské prostredie pre študentov, pre učiteľov, len kvôli tomuto sa pristupuje aj teda v rámci ministerstva, som veľmi rada a ďakujem pánu ministrovi aj za tento krok, že to podporuje, sa pristúpilo aj k takýmto, takýmto úpravám, alebo k takýmto návrhom.
Čo sa týka pána prezidenta a jeho nejakej možnosti vymenovať, nevymenovať profesora. Osobne si myslím, a to je veľká diskusia, či chceme mať v budúcnosti len funkčné miesta, alebo chceme mať aj tituly docent a profesor. V zahraničí predsa nie je to až také bežné, aby tieto tituly docent, profesor ešte existovali, napriek tomu, ak teda napriek akademickej obce, napriek tomu, že v našej akademickej obci existuje silný, silný dopyt po tom, aby na vrchol svojej kariéry získali tento vymenovací dekrét z rúk prvého človeka v krajine, tak jednoducho týmto spôsobom aj dávame priestor prvému človekovi v krajine, aby ohodnotil, alebo v niektorých prípadoch rozhodol a mal nejakú páku, ak vzniknú akékoľvek pochybnosti, aby sa mohol, aby sa mohol, aby mohol pristúpiť či už teda k nevymenovaniu, alebo teda k vráteniu spisu na ministerstvo na ďalšie došetrenie. To nie je zastavenie konania, a dokonca aj univerzity to vnímajú nie negatívne. Berú to ako normálnu súčasť života, je tu prezident, ktorý odovzdáva svoje meno na tom vymenovacom dekréte, musíme rešpektovať jeho pravidlá hry. Zavádzanie toho, aby prezident mohol vrátiť spis v prípade akýchkoľvek, či už nejakých... neistoty, alebo akýchkoľvek podnetov, mnohokrát prichádzajú podnety a vieme, že práve tá možnosť odvolania je veľmi dôležitá aj v akademickej sfére, čiže keď ešte po hlasovaní vedeckej rady akékoľvek podnety prídu, toto je ten záchytný mechanizmus na úrovni či už ministerstva školstva, alebo potom prezidenta, aby sa ešte vykryštalizovali, aby sa vykryštalizovali prípadné, prípadné neistoty a aby skutočne tento titul teda získaval človek ako vedecká osobnosť. Nielen človek, ktorý má zaškrtnuté všetky, všetky kritériá, že ich splnil, ale človek, ktorý je etickou a morálnou osobnosťou zároveň v tom akademickom prostredí.
No a napokon ten Fond na podporu vzdelávania, spomenulo sa, že ministerstvo školstva získava o dvoch členov naviac, nie, treba čítať s porozumením, výbor Národnej rady pre školstvo má získať tieto dve miesta, kde má zastúpenie aj koalícia, aj opozícia, práve len kvôli nejakej, ako kontrolný orgán, ktorému je predkladaná aj táto správa o fungovaní Fondu na podporu vzdelávanie, tak aby teda aj tento výbor mal nejakú formu kontroly priebežnú v rámci tohto fondu.
Už len moja posledná poznámka ešte na pána Horeckého a prepojenie vysokých škôl s biznisom. S tým sa absolútne stotožňujem, osobitne vnímam ešte stále istú nedôveru medzi týmito dvoma zložkami a ja osobne si to kladiem ako za tiež jednu zo svojich, jednu zo svojich takých kľúčových úloh, aby som búrala nedôveru biznisu, alebo teda nášho súkromného sektora voči vysokým školám, pretože osobne si myslím, že na našich vysokých školách sú aj kvalitné výskumné tímy, ktoré sa samostatne vedia prebíjať a nie je to len o nejakom, nemali by sme ani podporovať a budovať tento negatívny obraz o vysokých školách, lebo zjavne sa to potom pretransformuje aj do nejakého toho názoru súkromného sektora, ktorý tiež pozerá na tie vysoké školy ako nedostatočné, neadekvátne a neplniace si svoje povinnosti napr. v rámci vedecko-výskumných projektov. A som veľmi rada, že aj súčasná vláda pristúpila k viacerým výzvam, ktoré prepájajú, či už je to výzva o strategickom výskume, alebo výzvy, ktoré spustilo ministerstvo hospodárstva, ktoré prepájajú a spájajú nielen teda súkromné zložky, ale aj vysoké školy dokopy práve pre riešenie rozličných výskumných úloh.
Ďakujem veľmi pekne, za mňa zatiaľ toľko.

Ďakujem za slovo.
Pani predsedníčka školského výboru, ja nestihnem reagovať na všetko, ale začnem tými komisiami. Vy hovoríte, že ľudí zo zahraničia pritiahne hlavne agresívna, alebo teda intenzívna personálna politika, veď tá sa môže diať aj teraz a môže sa diať aj potom, to je teda mimo novely. Vy, alebo teda ministerstvo, vláda je iniciátorom tej zmeny. My práveže hovoríme, že tú zmenu netreba. A hovoríme to preto, lebo tá zmena sprísňuje tie kritériá na funkčné miesta, a to je tá krkolomná formulácia, že teraz zákon hovorí, že na to funkčné miesto sa majú splniť kritériá vyplývajúce z požadovanej úrovne kritérií. To znamená, že majú sa akoby k tomu priblížiť, ale nemusia to všetko splniť. A nová novela, vládna novela hovorí, že musia splniť kritériá, akurát teda od niektorých tých požiadaviek ich síce zákon uvoľňuje, ale v princípe sa tie kritériá sprísňujú, ale potom sa uvoľňuje to, že kto je v komisii. Pretože to sa, celá kompetencia sa dáva rektorovi a dekanovi, teraz to trošku zjednodušujem. Čiže namie... sprísňujú sa kritériá, uvoľňuje sa komisia a my hovoríme, že to má byť presne naopak, že nechajme tie uvoľnené kritériá práve preto, aby mohli prísť napr. ľudia zo zahraničia alebo ľudia z praxe, ale aby sa to nezneužívalo, tak na to treba kvalitnú komisiu. Čiže toto k tej komisii.
A teda ak vy hovoríte, že v tom akoby nevidíte veľký rozdiel, tak potom otázka je, prečo sa to má meniť, ale ešte druhé dôležité, nemyslíme si, že trh vyrieši kvalitu vysokých škôl. Myslíme si, že by aj štát mal do toho vstupovať.
Viacej, žiaľ, nestihnem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ak dovolíte, tak ja doplním svoju kolegyňu Gažovičovú, pretože pri tých komisiách sme okrem iného hovorili ešte aj o tom, že sa posilňuje uzavretosť v tej komisii a že sa dostávajú do závislosti od dekana. A konkrétne prečo tomu tak je, súčasná, ešte platný vysokoškolský zákon hovorí, že dvaja členovia z piatich sú zvonku vysokej školy. Podľa novej úpravy to bude koľko zvonku? Nula. Takže tým pádom to sa rovná uzavretosť. Zvyšuje sa uzavretosť vysokých škôl.
Čo sa týka závislosti od dekana, predtým dvoch členov vymenovával rektor, pričom jeden bol na návrh zamestnancov, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. To znamená, že tam nikto nemal prevahu, resp. ešte nemá. Teraz to bude ako po novom? Dvoch členov vymenováva rektor a troch dekan. Takže kto má prevahu? Dekan. Jednoduchá matematika a je to úplne jasné, čiže stojíme si za svojím, uzavretosť sa zvyšuje a dostávajú sa do područia od dekana.
Čo sa týka tých financií, ja rozumiem tomu, že potrebujeme zvýšiť zrejme cudzie zdroje do vysokých škôl, a tým pádom sa asi zvýši celkový podiel, ale pre mňa to stále z toho ekonomického hľadiska nedáva zmysel, pretože čím vyšší podiel zadlženosti, tým vyššie riziko financovania a menšia likvidita a pod., to znamená, že pre mňa ako ekonómku by bolo optimálnejšie najprv znížiť percento zadlženia na to, aby som potom si mohla zobrať iný úver na financovanie čohokoľvek, ja neviem, opravy internátov, hej, príklad. Takže cestou je znižovať zadlženosť najprv a potom sa dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte.
Ďakujem.