Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Dámy, páni poslanci, ďakujem za naozaj vecnú diskusiu a naozaj tie názory, ktoré boli vyslovené, sú relevantným príspevkom do diskusie, ktorú k tomuto zákonu by sme mohli viesť. Ja by som sa pristavil pri každom aspoň veľmi stručne, nech vás dlho nezdržujem.
Pán poslanec Valášek, tá nenaplnenosť jednotlivých útvarov a keď je 60 %, ako hovoríte, je ešte to celkom optimistické číslo, sú útvary, ktoré majú menej. Súvisí za tie roky, čo pôsobím vo výkonnej nejakej funkcii, aj keď som bol v parlamente, tak tá naplnenosť sa pohybovala v závislosti od či už záujmu o nejaké pracovné miesta, v prípade krízy ste mali sto záujemcov o jedno miesto. Dnes je tých záujemcov zhruba desať na jedno voľné miesto. Len my máme extrémnu prísnosť pri výbere, čiže tým, samozrejme, si zužujeme tú časť. A ja som otvoril otázku, je to legitímne, aby sme o tom diskutovali aj v rámci všeobecných, profesionálnych stavov vojakov, že či proste chceme mať rovnaké kritériá pre mužstvo, poddôstojníkov, pre dôstojníkov. Lebo mňa vždy fascinuje to rozhodovanie dajme tomu psychológov pri posudkoch, kde jedným z dôvodov na vylúčenie vojaka, že nie je dostatočne samostatný v rozhodovaní, čo je celkom oxymoron v súvislosti s ozbrojenými silami, kde sa naozaj v prípade mužstva osobitne samostatnosť pri rozhodovaní veľmi nevyžaduje. Čiže toto treba zvážiť, že či v niektorých prípadoch nie sme extrémne prísni. Naopak sa zamerajme na tie veci, ktoré sú dôležité, agresivita alebo sklony k nejakým dajme tomu extrémistickým postojom a podobne. Toto všetko je relevantné. Čiže aj toto je dôležité prehodnotiť a ja si myslím, že to je tiež jedna z tém, ktorú na výbore pre obranu a bezpečnosť je potrebné otvoriť a prediskutovať, pretože sami si z tých desiatich vyberieme možno jedného, dvoch, a tým pádom relatívne veľký odpad má ten výber napriek tomu. Samozrejme, keď niekto nevie urobiť kotrmelec a plávať, aj to ho môžme naučiť, niektorí sú, samozrejme, nenaučiteľní. Ale v zásade niekde sme omnoho prísnejší. A osobitne pri doplnení stavu mužstva si myslím, že tá miera flexibility má byť rozhodne väčšia.
Ale tá nenaplnenosť naozaj nie je len tým, že niekomu zvýšite plat. To platí aj v prípade polície. Na pána poslanca Majerského reagujem, že nie vždy je to tým. Ako môžete si zobrať, že ktorý je najnaplnenejší stav ministerstva obrany, a to je Vojenskou políciou. A to je jedna z tých vecí, ktorá hovorí aj o tom žandárstve, prečo túto možnosť profesionálnym vojakom chcem dať. A to je jednoducho, že niekedy tá práca je extrémne rutinná, vy vlastne denne, každý deň osem hodín, niekedy dvanásť, niekedy šestnásť, ak je nejaká akcia, ste v tom tankovom prápore, kde robíte mechanika a od rána do večera jedno a to isté a ten istý proste problém, ktorý tam je, a tá snaha o to, že mám šancu použiť to, na čo kedysi bola určená pracovná rehabilitácia, že oddych inou prácou, to, nejaká otázka zaujímavosti väčšej a trošku zatraktívnenia toho, aj to je ten priestor pre žandárov. Lebo vidíme ten tlak, ktorý je na Vojenskú políciu, a vidíme to, ako to býva v ostatných zložkách. Môžme analyzovať, prečo to tak je. Je tam možno nejaký rozdiel v peniazoch, ale tie, ako som už povedal, nie sú úplne vždy určujúce.
A teraz tí žandári, ten dôvod, pre ktorý my v zásade tých žandárov zavádzame. Áno, iste oni pomôžu Policajnému zboru, ale v skutočnosti je to následok dlhoročných vyjednávacích možností, kedy nie vždy mal aj rezort ministerstva vnútra, aj rezort ministerstva obrany dostatok finančných zdrojov, a preto došlo k natiahnutiu voľných dní. Pokiaľ v Rakúsku vám na postavenie jedného 24-hodinového miesta policaj... stačia štyri a pol policajta, v ktorom sa zahrňuje striedanie, dovolenka, péenka, u nás je to šesť a pol policajta. Čiže my v skutočnosti nemáme málo policajtov, my ich v skutočnosti máme málo v službe, pretože niekedy je bežné, že policajt, priemerný policajt nie je v práci sto dní v roku, lebo má šesť týždňov dovolenky, dva týždne pracovnej rehabilitácie, dva týždne zdravotnej rehabilitácie, k tomu nejaká týždňová péenka priemerná a ste vymaľovaní a z 220 pracovných dní 100 dní ho nemáte k dispozícii.
A žandári sú vlastne pokus o návrat, preto nekreujeme nový zbor, ale vlastne ideme do toho, že obetuj svoj voľný čas a poď naspäť do práce. To je vlastne ten základný princíp, ktorý bol na to vymyslený, preto je to vlastne policajti, preto vojaci. To je skutočný zámer, teraz to akože od... toto je vlastne pointa toho, že ja toho policajta, keď vrátim naspäť do práce, keby som znížil napríklad počet dovolenky rozhodnutím, zrušením nejakej kolektívnej zmluvy a o dva týždne skrátim počet voľna, ktoré majú k dispozícii policajti, zrazu máte potrebu tri celá, nie šesť a pol, ale päť celá sedem a vy zrazu máte omnoho viacej ľudí k dispozícii na stavanie hliadok. Ako je možné, že pri trinásť, čo je taký ten najmenší počet policajtov na obvodnom oddelení, vy neviete postaviť hliadku. Pri trinástich policajtov by sa vám zdalo, že to by mohlo vyjsť. Nevychádza. Nevychádza. To ešte slúži zástupca obvodného oddelenia. To býva akože ten problém. Takže toto je skutočný zámer, vrátiť späť vojakov, ktorí majú takisto takýto počet voľna, aj policajtov na konci dňa, aj ZVJS a ostatných do záloh. Z toho voľna, keď obetujete, máte tu nejaký naozaj podľa mňa celkom atraktívny príspevok. Čiže to je k tomu vysvetleniu, že prečo vlastne žandári.
Nebije sa to s mestskou políciou, pretože mestská polícia je v mestách, aj tam to býva občas problém, to neviete navýšiť, to spolu nesúvisí. Mestská polícia má svoju prácu v mestách, má jasne stanovené svoje kompetencie, vykonáva ich, toto má byť naozaj rurálna oblasť. My máme pôsobiť naozaj na vidieku.
A v prípade Policajného zboru to zvýšenie, ten nárast tých ľudí, aby dosiahli nejaké vyššie počty, to je naozaj, to má pravdu pán poslanec Glück, to je proste dlhodobý proces. Toto vie byť relatívne rýchla odpoveď, lebo je to stále z toho istého košiara, to sú vlastne tí istí ľudia len, ako povedal pán poslanec Krúpa, vlastne si dajú tú pásku a budú mať v niečom inú uniformu, ale s tými istými právomocami ako poriadkový policajt. Nie viac, nie menej. Poriadkový policajt.
Čo sa týka pána poslanca Krúpu, veľmi správne. Toto bola jedna z vecí, na ktoré upozorňovalo aj ministerstvo vnútra. Len treba si uvedomiť, toto platí v prípade, že na Slovensku začne vojnový stav. Tento problém, áno, by mohol vzniknúť za predpokladu, že by sme mali iba nejaké automatické zákonné limity nastavené. Ale v prípade vojnového stavu, ktorý tu nemávame každý mesiac, a tieto, tieto zálohy predovšetkým majú počas doby mieru pôsobiť v domácom krízovom manažmente, platí, že zasadne k nemu vláda, ktorej súčasťou bude nejaký minister vnútra a nejaký minister obrany. Povieme si, ty máš ľudí, lebo profesionálny policajt, ktorý slúži, ešte stále môže byť maximálne v pohotovostných zálohách, nemôže ísť do operačných, alebo teda môže ísť do operačných, ale len v rámci výcviku, tak, pochopiteľne, vláda rozhodne, tak znížime stavy ochrany niektorých objektov z pohľadu polície a týchto 2 000 policajtov môžeš, vážený pán predseda vlády, navrhnúť na mobilizáciu, alebo nie. Ak nebude záujem. Toto je, všetko je to na princípe dosť, dosť veľa dobrovoľnosti.
A ten dôvod, pre ktorý sa tomu vôbec nebránime a prečo aj sme presvedčili ministerstvo vnútra, je, ale koľko je priemerná životnosť policajta. Pätnásť rokov služby? Sedemnásť? Dnes je policajt, ale zajtra byť nemusí. Prečo by dnes nemohol absolvovať výcvik? Potom ho už bude mať vlastne v zálohách, keď aj pôjde do civilu a v podstate bude napredovať v rámci toho výcviku v tých zálohách. Niekedy sa pozeráme na zákon, že on je nemenný, že nie je dynamický, že nedochádza k vývoju v tej spoločnosti. Medzičasom on môže prejsť k profesionálnym vojakom, čo ho automaticky vyradí z tých záloh. To všetko je možné. Ale predovšetkým ten konflikt, ktorý ste naznačovali, ktorý je absolútne pravdivý, áno, tento konflikt záujmov tu môže byť, pán poslanec, tak platí, že vláda rozhodne, ako sa zariadi, čo je priorita a vláda posúdi. Nevie, nevie rozhodnúť ministerstvo obrany na úkor ministerstva vnútra. Vláda má tieto veci k dispozícii, ktoré v prípade vojnového stavu bude rozhodovať. Ak máme záujem, aby tam bol nejaký mechanizmus aj v zákone naznačený, prosím, samozrejme, v rámci druhého čítania sa absolútne nebránim.
Čo sa týka tých žandárov, to je naozaj len inšpirácia, pretože nespĺňame tie kritériá, nie je to samostatný zbor s plným služobným pomerom, kde pracujete iba pre žandársky zbor. Je to v skutočnosti schránka, kde ja vlastne kumulujem zoznam ľudí, ktorí dnes pracujú pre bezpečnostné zložky a sú pripravení v čase svojho voľna ísť pomôcť v rámci, v rámci svojho voľného času na pomoc občanom. Paradoxne, by som povedal, že by mohla mať pani poslankyňa Turčanová aj pravdu, že našli by ste paralelu s Ľudovými milíciami, len tam je problém, že jednak oni boli zamestnanci a boli Ľudové milície na ochranu toho podniku, v ktorom pracovali. To bol princíp Ľudových milícií a bola to vojenská zložka, nie policajná, to znamená, vyslovene vojenským spôsobom robili, skôr napĺňali ten princíp pohotovostných záloh, to znamená tých, ktorí chránia, chránia kritickú infraštruktúru a objekty osobitnej dôležitosti.
A teda tí žandári sme sa len inšpirovali a ten názov nie je kontaminovaný najmä preto, že sa vlastne zúčastnili Slovenského národného povstania a rozpustení boli len preto, lebo sa vtedy vláda po štyridsiatom ôsmom rozhodla, že je dôležité, aby bol len jeden Zbor národnej bezpečnosti, takže ich doňho včlenili všetkých, celý žandársky zbor, ktorý v tom čase existoval.
Čo sa týka výcviku, je dôležité povedať, že, samozrejme, na ňom pracuje Vojenská polícia spolu s podľa mňa s extrémnymi odborníkmi z pohľadu ministerstva vnútra. Viete veľmi dobre, že jeden z poradcov mnohých je aj pán generál Ábel, ktorý bol dlhoročný viceprezident pre poriadkovú policajnú službu, ktorý si urobil určitý tím, ktorý to pripravil. V skutočnosti ide, ako som už povedal, aj ten prvý nástup vojakov alebo tých, ktorí neabsolvovali policajný výcvik, do toho priestoru je predpokladaný na úrovni tých dvadsať služieb. Teda ten prvý rok mám dvadsať dní a to je dvadsať dvanásťhodinových služieb, čo nám pri jednoduchšej praxi hovorí, dobre rátam? 240 hodín výcviku, čo pri prepočítaní na štandardný osemhodinový výcvikový priestor je jeden a pol mesiaca v bežnom prostredí. Čo je aj zhruba čas, ktorý sa v rámci policajnej školy policajti venujú výcviku pri policajnej, pre poriadkovú políciu, pretože oni majú potom ešte právnické minimá, ďalšie veci z pohľadu priestupkov, územnej práce policajtov a tak ďalej. Čiže keď to prepočítam na počet hodín, ktoré strávia vo výcviku, je to jeden a pol mesiaca, čo mi nepríde tak úplne málo, ale v každom prípade môžeme si spoločne pred druhým čítaním, ten návrh toho výcviku je pripravený, dám vám ho k dispozícii, aby ste posúdili, či sa vám javí dostatočný alebo nedostatočný.
Samozrejme, ten priestor pre slúžiacich policajtov a bývalých policajtov je v prípade, že to bude vyvážené z pohľadu národných obranných síl, pochopiteľne, a žandárskeho zboru. Preto si myslím, že by som privítal, že poďme o tom diskutovať. Je to zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky. Preto sú tie opatrenia v kope. Ja nemyslím si, že je úplne možné, aby sme legislatívne rozdelili zákon zrazu na dve časti, chytili dve čísla v rámci tlače parlamentnej a mohli ďalej pokračovať v legislatívnom procese. To asi nie je úplne dobre možné a tá strata času by bola relatívne dosť nenahraditeľná. Čiže radšej som otvorený, poďme otvorene diskutovať a odstrániť všetky tie pochybnosti, lebo ak je to len principiálny postoj, potom ho neviem zmeniť. Je to principiálny postoj, nesúhlasím so žandármi, tam toho veľa neurobím. Ak sú tam nejaké racionálne veci, ktoré sa dajú upraviť, poďme ich upravovať. Ale veľmi som otvorený, samozrejme, tej diskusii.
Veľmi zaujímavá poznámka bola k tým hraniciam, pán poslanec. Toto je ten principiálny rozdiel, kedy vojaci a vojenská ochrana hraníc je líniová. To znamená, strážim, aby neprenikol žiadny narušiteľ priamo do môjho územia. Kdežto policajná ochrana hraníc je, v prípade Slovenskej republiky bola nastavená na 40-kilometrové územie do vnútrozemia asi v štyroch úrovniach, kedy vlastne sa zachytávali tie primárne, sekundárne formy migrácie a, pochopiteľne, nikdy nebudú úplne sami. Tá zodpovednosť aj pri tých jednotlivých incidentoch, že ako budú robiť zákrok. Iste komplikovaný zákrok si vyžaduje pohotovostnú motorizovanú jednotku alebo nejakých kolegov, ktorí sú neďaleko. Ale minimálne dokážu zmraziť akýkoľvek konflikt do príchodu dajme tomu výjazdu, či už kriminalistického, alebo nejakého ďalšieho, a dokážu ho vyriešiť. O tom nijakým spôsobom nepochybujem, pretože aj dnes zákon predpokladá, že vlastne môžme za určitých okolností používať vojakov k ochrane verejného poriadku, a vôbec neplatí, že zákon predpokladá, že by to mali byť priamo hneď zmiešané hliadky. Áno, ak sa Policajný zbor, ktorý v tomto zákone priamo definujeme ako zodpovedný, riadiaci a kontrolný orgán, čiže naozaj sa dostávame do situácie len ako keby sponzorov, žandárov, riadi ich Policajný zbor, kontroluje, vyhodnocuje. Pri porušení zákona koná policajná inšpekcia, naša inšpekcia. A my, samozrejme, znášame škody, ktoré tým, spôsobím to riziko, samozrejme, musí prebrať na seba aj minister, minister obrany. A, ale v každom prípade tu sme absolútne otvorení tej diskusii, aby sme to vyriešili.
No a na tej hranici platí, že tá ochrana hranice nevyžaduje dôvod. Áno, existujú prípady, kedy máme cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie, to sú dva rôzne prípady. Sledovanie sa ich netýka, lebo to patrí operatívnej polícii, a cezhraničné prenasledovanie je predovšetkým predpoklad v schengenskom priestore. V uzavretých hraniciach to možné nie je, to máme predovšetkým s Ukrajinou. Ale prenasledovanie, samozrejme, do Maďarska, do Poľska, dneska, keď som išiel akurát sem, zhoda okolností, idem si za rakúskym policajným autom, môžme si klásť otázku, čo tu robili, asi tu boli na školení, poučiť sa, nejaké zaujímavé skúsenosti načerpať od slovenskej polície, alebo tu mali nejakú štandardnú z tejto medzinárodnej spolupráce a vracali sa na svoje obvodné oddelenie. Ale pamätám si za svoju históriu, veľakrát sme tu mali prenasledovanie, dokonca ešte v minulosti aj streľbu. Takže to je vec, ktorá je predovšetkým určená do vnútorného schengenu. Vonkajšia hranica s krajinou, s ktorou nemáme schengen, je, nie je predpoklad, že by to bolo, samozrejme, kedykoľvek možné, navyše ísť, máte absolútnu pravdu, bolo by dosť bláznovstvo ísť do krajiny, ktorá momentálne má vojenský konflikt. Asi by sme sa nestretli s nejakým veľkým pochopením a toleranciou.
Toto je z môjho pohľadu k tým podmienkam všetko. Ešte raz ďakujem. Spomenul som si všetko? (Rečník listuje v svojich poznámkach.) Aha, pani poslankyňa Jurík. Iste, ja vám veľmi rád prepošlem link na to video, aby ste si ho pozreli, ja som si ho niekoľkokrát pozrel a snažil som sa nájsť, kde tam je táto situácia, ktorá nereflektuje na súčasnú ukrajinskú situáciu, lebo tu sme na súčasnú ukrajinskú situáciu reflektovali, že momentálne je ten konflikt zamrznutý. Ak sa rozhodneme, že tú vojnu predĺžime o ďalších dvanásť mesiacov, nezíska žiadny územný zisk ani jedna, ani druhá strana, ale bude tam o stotisíc mŕtvych viac, čo si myslím, že je rozhodne neprijateľné z môjho pohľadu na históriu a tak ako my sme sa nemali šancu brániť v 68., tak, samozrejme, sme tu všetci, bolo zhruba 200 obetí, ja som urobil zákon o odškodnení obetí invázie roku ´68 ešte v roku 2004, boli odškodnení všetci tí, ktorí sa prihlásili. Samozrejme, len finančne, čo je symbolické odškodnenie popritom, že niekto stratil život, slobodu a podobne, ale na konci dňa platí, že dnes na ukrajinskom mieste by som išiel predovšetkým do prerušenia, do mieru a veril by som tomu, že v jednej chvíli aj tie stratené územia sa budú schopné pripojiť. Keďže nikto z nás nemá silu na to, aby sa to pripojilo hneď, radšej som za to, aby sa okamžite prerušili vojnové akcie. A je vidieť, že zjavne americký prezident tieto nástroje má a keďže ich má tento americký prezident, ktorý je, samozrejme, svojím sebe, by som povedal, jasným príkladom, čo sa od neho dalo očakávať, vždy to sľuboval, tie nástroje použil, je zjavné, že ich v rukách mal aj prezident Joe Biden.
Rovnako len skryte deklarovala americká administratíva, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Boli sme na washingtonskom samite všetci, sme ho sledovali viacerí, keby taký záujem bol, tak by tá pozvánka bola. Bolo to jednoznačne odmietnuté nie preto, že nesúhlasilo Slovensko, asi ako jediná krajina by sme toto nedokázali zvrátiť, ale je evidentné, že veľké štáty boli proti tomu. Čiže niečo, čo prezident Trump hovorí hlasno, sa hovorilo predtým potichu. Je to rozdiel len v prezentácii. Postoj Spojených štátov sa nezmenil. Aj predtým, aj dnes je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Čiže a tak to treba aj hodnotiť, aj vidieť. Ak toto tak platí, potom je mier pre Ukrajinu okamžite v tejto chvíli ten, ktorý je najpodstatnejší a jediný, ktorý sa môže uzavrieť. A je pre mňa iba tým sklamaním, pretože už v minulosti Antony Blinken, bývalý minister zahraničných vecí, povedal jasne, je nerealistické, aby sa vedela Ukrajina vrátiť do svojich území pred rok 2022, pred február ´22, to znamená v tom čase bez Krymu a bez časti Donbasu, to bola vec, ktorú už vtedy Bidenova administratíva nevidela ako riešiteľné a potvrdzuje to dneska aj Trumpova hlasnejšie, otvorenejším slovníkom, akokoľvek ho popíšeme, ale je to stále jeden a ten istý postoj, ktorý sa nezmenil. Čiže z môjho pohľadu preto aj tieto slová. Preto my sme v kolektívnej ochrane, preto sme v Severoatlantickej aliancii, a preto budeme preberať ďalšie body, ktoré za týmto nasledujú. A ja už príliš zdržujem, ešte máme šancu obidva body prebrať.
Ďakujem pekne.
