33. schôdza

Ďakujem, pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý, poslanec Horecký za KDH.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, predložená novela zákona o štátnej službe sa dotýka horizontálne mnohých vecí a prináša aj dobré veci, ktoré podporujeme, a preto aj na začiatok chcem povedať, že za KDH budeme hlasovať za prerokovanie tohto zákona potom aj v druhom čítaní.
Ale teraz sa chcem dotknúť niektorých tých vecí, ktoré vítam a ktoré budeme musieť podrobnejšie preskúmať, prípadne prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme mohli takýto zákon schváliť. 8-2
Oceňujeme, že návrh zákona obsahuje ustanovenie, vďaka ktorému sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa, teda bakalárskeho stupňa, v štátnej správe. Je to všeobecne známa skutočnosť, že čo sa týka zamestnaneckých miest alebo teda tabuľkových pozícií, tak na Slovensku máme rezervy práve v tom, že náš menej pružný systém neakceptuje v plnej miere alebo v dostatočnej miere vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bakalárov, čo by nám pomohlo vo viacerých veciach aj pre pružnosť pracovného trhu, aj pre zdynamizovanie vysokoškolských akreditovaných študijných programov.
Taktiež vítame, že súčasťou preukázania a nadobudnutia kvalifikácie je aj možnosť preukázať ich mikroosvedčeniami v nedávno prijatom zákone o celoživotnom vzdelávaní alebo teda o vzdelávaní dospelých, na ktorom sa, ktorý sa pripravoval ešte aj počas predchádzajúcich období, pretože je to veľmi potrebný zákon, ktorý nám dáva tieto možnosti. Som rád, že tento zákon o štátnej službe naň reaguje.
Taktiež kvitujeme uznanie pedagogickej praxe pre pracovníkov Štátnej školskej inšpekcie, pretože ten stav, že im nebola započítaná do ich teda praxe pedagogická prax, je, samozrejme, absurdná, pretože práve to je to, čo oni v teréne kontrolujú, kvalitu vykonávania pedagogickej praxe, a taktiež aj teda napĺňania štátneho vzdelávacieho programu, čo sa deje pedagogickou praxou.
Kvitujeme aj čiastočnú úpravu odmeňovania riaditeľov škôl ako vedúcich zamestnancov, kde sa k ich platu teraz týmto zákonom priznáva 10-percentný príplatok. Tým ale aj prechádzam k otázkam, ktoré bude treba vyriešiť, ktoré si chceme vydiskutovať s pánom ministrom a tiež aj v pléne pri druhom čítaní ich riešiť. A to napríklad, že či tento príplatok pre riaditeľov bude zreflektovaný aj nejakým spôsobom v zbere dát, či bude, či bude zreflektovaný pri štátnom rozpočte, či bude o to zvýšený normatív na, mzdový normatív pre školy, aby sa nestalo, že znovu do tabuliek príde nejaké zvýšenie platu, ale reálne peniaze neprídu navýšené a potom by tie peniaze išli z podstaty tej školy, čo by, samozrejme, nebolo pre školy dobré.
Už môj predrečník sa dotkol jednej veľmi citlivej veci, a to je, to je úpravy obmedzení pre štátnych zamestnancov vykonávať inú zárobkovú činnosť a tiež zníženie obmedzenia zákazu podnikania. Tuto sa môžem stotožniť s obavami, že ak zákon neupravuje, v ktorých oblastiach je toto podnikanie alebo iná zárobková činnosť možná, tak možno aj pri dobrom úmysle môžeme urobiť medvediu službu tomuto štátu. Pretože ja rozumiem tomu, že keď chceme dostať do štátnej správy, a tú situáciu poznám aj z osobnej skúsenosti, schopných ľudí, ktorí už dokázali niečo aj vo svojej predchádzajúcej činnosti, napríklad v inej zárobkovej podnikateľskej činnosti, tak je to legitímne dobrý cieľ. Lebo naozaj chceme regrutovať do štátnej správy prvoligových hráčov, kvalitných ľudí, ktorí vedia riešiť problémy a už to preukázali vo svojej praxi. A často práve to, že zanechanie takejto praxe alebo takejto činnosti býva prekážkou vstupu do štátnej správy, nie každý je proste krasokorčuliar medzi paragrafmi a neprepíše formálne svoju živnosť alebo podnikanie na blízku osobu a bude to tieňovo vykonávať ďalej. Poctiví, seriózni, čestní ľudia s týmto majú problém a je dobré, keď im ten problém odstránime, ale musí sa to stať správnym spôsobom, nie tak, že niekto bude využívať svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby si ešte asymetricky zabezpečil z toho nejaký profit alebo aby na úkor štátu teda posilnil svoje záujmy, alebo záujmy spriaznených osôb, toto treba naozaj detailne ošetriť.
Ešte jedna vec ma zaujala, a to úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je vymenovaný v orgáne štátnej správy GTSÚ. Viete, mám za to, že veľmi podstatnou úlohou a kompetenciou GTSÚ je práve riešenie štátnozamestnaneckých pomerov a vzťahov. Nepáči sa mi prax, ktorú som za desiatky rokov pozoroval, kedy poverený GTSÚ robí tzv. špinavú prácu a povyhadzuje ľudí lavínovite z ústredných orgánov štátnej správy a potom príde ten riadny GTSÚ, ktorý už má prichystané pole. Mali by sme sa naučiť v tejto krajine pokračovať v kontinuite, naozaj to, čo deklarujú všetky vlády, oddeliť odborných zamestnancov od verejných činiteľov dôraznejšie a dôveryhodnejšie. Nuž, táto navrhovaná úprava vo mne vyvoláva pochybnosti, že o čo ide, pretože viete, aj dnes GTSÚ musí mať svojho povereného zástupcu, aj keď je vymenovaný, pretože aj GTSÚ je človek, môže ochorieť, môže mať služobné povinnosti mimo pracoviska a musí tam byť niekto, kto ho v dobre definovanej miere zastupuje vo veciach, v ktorých je poverený. Čiže neviem, ako veľmi tento, toto ustanovenie potrebujeme na to, čo už dnes platí a v prípade, že budem chcieť teda počuť ten úmysel, ktorý je za týmto, ten zákonodarný úmysel, v prípade, že chceme upraviť teda kompetencie zastupujúceho práve vo veciach, ktoré by mali byť nikdy nie účelové, ale vždy v najlepšom záujme ústredného orgánu štátnej správy a Slovenskej republiky a nie v záujme príslušnej politickej strany alebo nejakých osobných vzťahov medzi ľuďmi, ktorí obsadzujú tieto zodpovedné pozície.
Takže za mňa, do prvého čítania tento zákon určite KDH podporí, pretože prináša zlepšenia vo viacerých oblastiach, prináša však aj riziká, o ktorých chceme seriózne, vecne spolu komunikovať a riešiť ich v rámci druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dotknúť sa len jedného aspektu z toho, čo povedal pán minister. Ja chcem hovoriť o pedagógoch v prvom rade a o tom, že ako u nás je možné vyučovať, vzdelávať, keď chcete sa stať učiteľom plnohodnotným na Slovensku, musíte mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. A pán minister tu uviedol aj príklad z Británie, kde absolvent bakalárskeho štúdia na prestížnej univerzite má problém na Slovensku, lebo tú jeho kvalifikáciu vzhľadom na to, že má titul iba bakalár, tak ako keby nerozoznávame v plnej miere, aj keď je to častokrát oveľa vyšší odborník ako ľudia z praxe u nás.
Ja mám skúsenosti podobne ako pán minister s Britániou vzhľadom na svoju predchádzajúcu činnosť a často navštevujem univerzity v Británii a takisto aj stredné školy, na ktorých vyučujú pedagógovia. Na to, aby ste sa stali učiteľom v Británii, potrebujete tri roky bakalárskeho štúdia v odbore, ktorý študujete, napríklad literatúra alebo francúzština, alebo čokoľvek iné a potom idete na rok do školy, rok do školy, kde pracujete ako, niečo ako asistent učiteľa. Vy spolupracujete s učiteľom, časť hodiny učíte, analyzujete a tak ďalej, čiže ako keby absolvujete, po prvé, plnohodnotnú absolventskú prax a, po druhé, učiteľ má pri sebe pedagóga s bakalárskym titulom, ktorý vykonáva prácu asistenta. Tri roky vzdelávania a jeden rok práce ako asistent učiteľa. A tam sa vlastne ten človek rozhoduje, že či chce učiť, alebo nechce, ale po štyroch rokoch práce je ten človek pripravený učiť a vzdelávať.
Ako je to u nás? U nás musíte absolvovať prvý aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania, čiže päť rokov, v rámci tohto štúdia absolvujete istú prax na základnej aj strednej škole, ale tá prax je veľmi často formálna, je veľmi krátka, ako riaditeľ som mal s tým veľa skúseností, lebo som riadil aj základné aj stredné školy, a ten človek má prideleného učiteľa, ktorý, ktorý sa tam oňho stará, ale učiteľ učí plný úväzok, má veľmi málo času, aby sa tomu človeku, ktorý si tam robí prax, venoval. Keď skončí ten pedagóg vysokú školu po piatich rokoch, príde, príde do virvaru vzdelávania a dostane učiteľa, ktorý, ktorý má na starosti jeho adaptačnú prípravu alebo adaptačné vzdelávanie v priebehu jedného školského roka zhruba, ale zase naňho vôbec nemá čas. A taký ten začínajúci učiteľ, keď je nedostatok učiteľov, veľmi rýchlo ho pošlú, išla na materskú kolegyňa, tak ty pôjdeš a budeš robiť triedneho siedmakom. Nevie ešte robiť nieže len so žiakmi, ale on o dva mesiace už robí rodičovské združenia a čelí rodičom, a nie je na to dobre pripravený.
Čiže tá príprava nášho pedagóga skončí po šiestich rokoch, dostane papier o tom, že absolvoval nejaké adaptačné vzdelávanie a hodíme ho do vody. V Británii to vedia spraviť za tri plus jeden alebo za tri plus dva roky, ale máte tam hotového človeka. Len v Británii som sa stretával s tým, že existujú ľudia, ktorí sa môžu venovať príprave mladých učiteľov, existuje tam stredný manažment, my sme toto sa pokúsili zaviesť, tzv. supervízorov, my ich môžme zaviesť, len zabudli sme ich zaplatiť tento rok. Takže pôvodne ste, pán minister, prišli s takou, s takým nápadom že nežná revolúcia v školstve a teraz reagujem aj na to, že ste avizovali nejaké väčšie skoky a ja tu vidím priestor, aby sme možno zmenili tú paradigmu, že do školy môže ísť iba vysokoškolsky vzdelaný človek druhého stupňa, ktorý je omnoho menej pripravený na prax po šiestich rokoch, ako je po štyroch rokoch pripravený pedagóg v Británii.
Toľko som chcel povedať, a to je taký námet alebo taká pozvánka k tomu, že ak už ideme niečo prekopať, pán minister, tak možno tu je studňa toho, aby sme ušetrili na asistentoch, aby sme nemíňali zbytočne veľa peňazí na prípravu pedagógov, ktorá je často formálna a neprináša nám príliš veľké hodnoty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hargaš tu nie je, tak skúsim ho na koniec zaradiť.
Pôjdem teda, pán poslanec Šmilňák, asi vás aj poteším, máme pripravenú legislatívnu zmenu, ktorá pôjde do legislatívneho procesu čoskoro, ktorá sa týka aj pedagogického zamestnanca, tzv. kandidáta, ktorý po troch rokoch, či už po ukončení bakalárskeho štúdia, alebo po troch rokoch ukončených v spojenom štúdiu, bude môcť nastúpiť na školu, bude mať tri roky na dokončenie si, bude môcť začať učiť čiastkovo, a budú sa mu započítavať aj roky odpracovanej praxe. Rovnako tam budú zmeny týkajúce sa doplnkového pedagogického štúdia, bude flexibilnejšie a kratšie, ktoré bude reagovať na niektoré profesie, a takisto dodatočné špecializácie sa snažíme upraviť tak, aby sme ich podporili z hľadiska financovania súčasných učiteľov, ktorí si budú dodatočné špecializácie dopĺňať, pretože nám niektoré chýbajú a podobne. Samozrejme, sú tam ďalšie mechanizmy, ktoré sme predstavovali, a to sú aj teda tie štipendiá pre nedostatkové povolania, kde sme zúžili študijný odbor, pre študijný odbor učiteľ, učiteľstvo len na aprobácie matematika, fyzika, chémia a informatika, ktoré nám chýbajú, ale teda hovoríme všeobecne, že chceme podporovať už ukončených trojročných bakalárov alebo po troch rokoch ukončenia v spojenom štúdiu, aby mohli prísť na tú školu, aby mohli posilniť, aby mohli, samozrejme, tú adaptáciu proste si zrealizovať počas štúdia, majú tam tú povinnosť dokončiť štúdium. A opakujem, že sa im budú počítať aj odpracované roky praxe. 12-2
K pánovi poslancovi Horeckému, čo sa týka toho desaťpercentného príplatku za riadenie, ktoré v zásade sa nám dostáva do ustanovení o všetkých príplatkoch, tak tam budeme, takto, vy ste sa pýtali na financovanie, takže budem úplne presný, nebudeme dávať teda žiadne financie na to, my sme sa dohodli na to aj so školami, že si to vykryjú, máme zhruba 16-17 % v rámci normatívneho financovania priestor na všetky osobné príplatky, na tento rok sa tomu nebudeme venovať, s tým ale že tento príplatok, chcem len ho ešte spresniť, je síce nárokovateľný, ale to ustanovenie je napísané, že je zaplnenie povinnosti, to znamená, vypláca ho zriaďovateľ, ale v prípade, že si riaditeľ nebude plniť svoje povinnosti, zriaďovateľ nemusí vyplatiť tento príplatok, však aj by to bolo asi nelogické.
No, k pánovi poslancovi Hargašovi, ja som to v svojom úvodnom slove podľa mňa povedal celkom presne, takže vám to skúsim zopakovať a možno aj trošku rozvinúť. Nič sa nezmenilo alebo nemení v návrhu zákona týkajúc sa člena riadiacich a dozorných orgánov, tak ako to je v súčasnosti, tak to bude aj naďalej, do toho sa v návrhu zákona nezasahuje. Čo to znamená? Že aj v súčasnosti môže štátny zamestnanec byť členom riadiacich a dozorných orgánov prísne so súhlasom, so súhlasom teda zamestnávateľa alebo v tomto generálneho tajomníka služobného úradu s tým ale, že väčšinou toto bolo využívané pre obsadzovanie do pozícií do spoločností s účasťou štátu, tam sa nič nemení v tomto návrhu zákona, to, čo sa mení a čo je nové, že v prípade teda tých tzv. či už nepolitických, ich nazveme, alebo zamestnancov, ktorí sú dosadzovaní nie na základe výberového konania, ale na základe vymenovania, tak tí, ktorí sú na základe výberového konania, tí budú môcť podnikať formou SZČO. To znamená, že živnosti prísne ale obmedzené, že to nemôže byť v rovnakej oblasti ako jeho pracovná pozícia. Toto sa mení, môžme si to potom, sú tu aj kolegovia, presne tie ustanovenia pozrieť. Myslím, že som zodpovedal všetko.
A ešte, pardon, toho GTSÚ. To ustanovenie sa netýka toho zastupovania takého, však je to asi zaujímavá a legitímna debata, ako to systémovo riešiť, ale toto sa týka situácie, že GTSÚ nie je v úrade či už z titulu vlastného rozhodnutia, alebo odvolania, aby tam bola maximálna lehota troch mesiacov, kedy môže v podstate minister vymenovať dočasne na úroveň, pred vymenovaním vlády na zastupovanie GTSÚ, nedá sa to predlžovať táto lehota, môžte ju meniť, ale len v lehote tých troch mesiacov na inú osobu a potom musí dôjsť k oficiálnemu vymenovaniu, pretože, samozrejme, aj z titulu toho splnomocnenia GTSÚ, ktoré môže dávať počas toho, kedy je vo funkcii, tak už keď nie je vo funkcii, tak asi aj to splnomocnenie už nie je v tej chvíli účinné vo vzťahu k tej tretej osobe.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, ospravedlňujem sa za mierne meškanie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady do druhého čítania sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o záchrannej zdravotnej službe. Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku je pod veľkým tlakom, tá reforma, posledná reforma je viac ako 18 rokov stará a ten súčasný stav naznačuje, že bez zásadných zmien, tak ako sú navrhované v záchrannej zdravotnej službe, sa systém stane v krátkej dobe a predovšetkým dlhodobo neudržateľným, a preto cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť také zmeny, ktoré ju na jednej strane stabilizujú, ale predovšetkým zvýšia a zabezpečia dostupnosť a efektívnosť.
A preto si vás, vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci, poslankyne, dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie v druhom čítaní a následne o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o znení, zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772.
Uvedený vládny návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v termíne ihneď. Ústavnoprávny výbor nerokoval o vládnom návrhu zákona, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čl. 5 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona, súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV. spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 772, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 17 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 až 17 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 117 z 27. marca 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslancov Zdenka Svobodu, Karola Janasa za náhradníkov v prípade mojej neúčasti.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, sme v druhom čítaní a hovoríme o reforme záchrannej zdravotnej služby, ktorá, ako som už aj včera v prvom čítaní povedal, je hlavným, hlavným jej znením malo byť zlepšenie dostupnosti a zlepšenie prežívania našich pacientov. Na tejto reforme naozaj pracovalo viac ako, viac ako 40 odborníkov zo Slovenska, radili sa s odborníkmi z Českej republiky, brali nápady, ktoré naozaj sú inovatívne a v západnej Európe úplne bežné. Reforma záchrannej zdravotnej služby zlepší prežívanie našich pacientov, zlepší dostupnosť záchrannej zdravotnej služby a zlepší to, aby ten pacient, ktorý je v ohrození života, dostal tú najkvalitnejšiu možnú zdravotnú službu. Hovoríme o novej posádke, nových posádkach, pardon, hovoríme o novej tiesňovej linke, všetky tieto zmeny nie sú nové, sú bežné v západnej Európe, v krajinách, kde systémy ako rendez-vous fungujú desaťročia. Sú to zmeny, ktoré naozaj prinesú to najkvalitnejšie, to najkvalitnejšie, čo naša záchranná služba môže ponúkať. Aby sme si vedeli predstaviť reálne, ako tá naša záchranná zdravotná služba funguje na Slovensku, sami teraz momentálne vidíme, aký je záujem o záchrannú zdravotnú službu (povedané s pobavením), je nás tu desať. Desať poslancov nás tu je v Národnej rade, ale keď ide o život, tak číslo 155 a 112 by chcel každý využiť. Taký záujem je o záchrannú zdravotnú službu, ako teraz vidíte, je nás tu desať, keď správne počítam. Tak vyzerá naozaj záujem, ktorý, tu roky hovoríme o tom, že ako hovoríme o tom, aké je zdravotníctvo, aká je záchranná zdravotná služba, to všetko aké je kľúčové.
Naši záchranári sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a celý náš systém záchrannej zdravotnej služby je postavený na záchranároch. Dve tretiny posádok na Slovensku sú záchranárske, sú to ľudia, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a sú to ľudia, ktorí sú trénovaní a pripravovaní, aby zvládali tie najťažšie kritické situácie. Sú to ľudia, ktorí chodia do ťažkých situácií psychických, chodia k bezvedomiu detí, chodia k dopravným nehodám, chodia k ťažkým krvácaniam, chodia ku streľbám, chodia ku vraždám, chodia ku požiarom, to všetko riešia záchranári každý jeden deň, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Naši záchranári sú špička slovenského zdravotníctva a roky dosahujú kvalitu svetovej úrovne, vyhrávajú svetové súťaže a patria medzi svetovú špičku, čo sa týka záchrannej zdravotnej služby. Preto aj dnes chcem, aby sme hovorili o nich, lebo chcem, aby sme hovorili o nich a o tom, aká je ich práca ťažká, aká je náročná, ako touto reformou zlepšíme ich prácu. Lebo na túto ich prácu nie je len to, že budú chodiť skôr k pacientovi a aké budú mať vybavenie, ale na túto reformu je aj naviazaný plán obnovy, za ktoré peniaze staviame dnes stanice záchrannej zdravotnej služby, kde po skoro tridsiatich rokoch budú mať záchranári niektorí vlastné stanice, budú mať nové podmienky a je to všetko vďaka plánu obnovy, ktorý sa naozaj predchádzajúcej vláde podarilo na Slovensku dotiahnuť a vďaka nemu sa naozaj dnes stavajú super-hypermoderné stanice, kde budú mať záchranári podmienky 21. storočia. To všetko sú pozitívne veci tejto reformy, sú to veci, ktoré sú naozaj kľúčové pre to, aby ten záchranár v tej práci, ten lekár, ten vodič mal všetky podmienky pre to, aby v danom čase, ako mi hovoril môj školiteľ a učiteľ, keď som ako 19-ročný záchranár nastúpil v Bratislave na záchranku, docent Dobiáš, že sú to minúty a hodiny čakania a sekundy obrovského stresu, ktoré títo ľudia zažívajú. Aby ste si to reálne vedeli predstaviť, tak výjazd záchrannej zdravotnej služby vyzerá tak, že operátor linky 155 preberie hovor a podľa indikovanosti stavu pacienta pošle, pošle posádku na výjazd. Tá posádka vie zhruba kam ide, približne, niekedy je to naozaj ťažké, lebo tie volania sú komplikované, vie, čo tam približne tomu pacientovi je, ale nevie, do akej situácie sa dostane. 18-2
Prídete do situácie, do ktorých sa, by ste sa ako bežní ľudia nikdy nedostali. Prídete do najhorších sociálnych pomerov, v akých ľudia žijú. Prídete do chudoby, prídete do bohatstva, a to všetko máte behom jedného dňa ikskrát vymenené. Prídete do bordelu, do špiny, prídete k pacientom, ktorí krvácajú, ktorí vracajú, je im zle. Sú tam príbuzní, ktorí plačú, ktorí na vás kričia, aby ste pomohli ich príbuznému. To všetko tí ľudia musia dennodenne zvládať bez toho, aby sa mali komu sťažovať, túto prácu robia neúnavne a vo všetkých situáciách, ktoré táto krajina mala, vo všetkých situáciách, tak záchranná zdravotná služba bola pilierom ochrany obyvateľstva. Či sú to hromadné nešťastia, ktoré vidíte na cestách, kde sa zrazí autobus s nákladným autom alebo sa zrazia nákladné vlaky, alebo osobné vlaky, alebo dôjde k požiaru bytovky, alebo dôjde k dopravným nehodám ťažkým, alebo dôjde k resuscitáciám, to všetko títo záchranári musia zvládať.
Táto reforma im má zlepšiť prácu, má zlepšiť efektivitu ich práce a má zlepšiť ich pracovné podmienky. Všetko na tejto reforme v tomto kvitujem. Aj z tohto miesta všetkým, ktorí sa na tej práci podieľali, lebo to nebolo ľahké. Pán minister mi potvrdí, že tie tlaky sú obrovské na, na túto reformu záchrannej zdravotnej služby. Veľmi veľa ľudí túto reformu chcelo stiahnuť, chceli, aby fungovala v režime, ako fungovala predtým, v režime, kde sa nehodnotilo nič. Kde sa nehodnotilo nič, kde sa nemerali, nemerali KPI-čka. Takto fungovala reforma. Za viac ako miliardu euro sme nehodnotili nič, nič sme nehodnotili. Nevedeli sme, kto v tej posádke pracuje, nevedeli sme, aký záchranár tam robí, aký lekár, akú má atestáciu, aké vybavenie má tá posádka. Ministerstvo zdravotníctva za tie roky neurobilo žiadnu kontrolu. Nič sme nerobili. Teraz v tejto reforme sa aspoň budú konečne merať indikátory kvality, ktoré sú dôležité, aby sme vedeli, či ten poskytovateľ, ktorý dostáva nie malé peniaze zo štátneho rozpočtu, nie malé peniaze zo štátneho rozpočtu, aby naozaj robil tú prácu, mal tých ľudí tam, aký má byť, aby naozaj ten poskytovateľ spĺňal najvyššie kritériá. To všetko v tejto reforme momentálne je.
Ja som si takisto počas týchto troch rokov, aj keď sme s kolegami pracovali na tejto reforme aj predtým, užili obrovské množstvo hejtu, urážok a všetkého možného, lebo niektorí ľudia naozaj nechápu, že sú ľudia, ktorým nejde o peniaze. Nejde im o peniaze. Sú ľudia, ktorým ide naozaj o systém, ide im o pacienta. A ja som rád, že aj v tejto poslaneckej snemovni sú ľudia, ktorým ide o pacienta a ide im o to, aby tá záchranná zdravotná služba, nielen záchranná zdravotná služba, aj celkovo zdravotníctvo robilo a pracovalo pre pacienta. To je kľúčová úloha ministerstva zdravotníctva, robiť všetky kroky pre to, aby na konci dňa bol spokojný pacient, človek, ktorý potrebuje zdravotnú starostlivosť.
Ako som povedal aj včera, aj predvčerom v rozprave, mrzí ma, že celá táto debata aj dnes na výbore sa strhla iba o tom, kto bude vyberať záchrannú zdravotnú službu, aké budú výberové konania, a mňa to mrzí, lebo sme tu o tejto téme mohli, na túto tému sme sa mohli pripraviť, keby ten zákon išiel tak, ako mal. Nešiel v skrátenom legislatívnom konaní, ale išiel tak, ako mal. Mohli sme tie detaily, čo sa týka výberových konaní, vyladiť a mohli sme sa o tom odborne baviť. Dnes už chytáme zajaca za chvost. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som sa nehádal (povedané so smiechom), ja viem.
A to treba z tohto miesta asi povedať, ja čakám, čakám naozaj, že kedy sa aj tu, ja som čakal, že dneska pán minister Taraba tu príde obhajovať reformu záchrannej zdravotnej služby, že pri tom, ako má riešiť kanál, ale neprišiel tu, nevidím ho tu, lebo je taký odborník, že sa rozumie do toho, čo, čo je záchranná zdravotná služba a že tu príde obhájiť, že prečo sme polroka čakali na to, aby sme sa tu mohli baviť odborne o záchrannej zdravotnej službe. Ale asi rieši kanalizácie, čo je, čo je jeho životné, čo je jeho práca, by mala byť aspoň tak, ale tak zvykli sme si v tejto krajine naozaj na všetko, veď máme splnomocnenca vlády, ktorý rieši naozaj veľmi dôležité veci, ktoré naozaj našu krajinu posunú do inej dimenzie. Ja naozaj niekedy si myslím, že žijem v Matrixe a v paranormálnom svete, kde, ani neviem k tomu, čo mám k tomu povedať, naozaj.
Poďme teraz ale na pozmeňujúce návrhy, ktoré si pre nás pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Na záver poviem, že budeme mať pozmeňujúci návrh aj my, aj keď nám ho vládna koalícia neschválila, neschválila na zdravotníckom výbore.
Takže čo dneska, čo dnes budeme riešiť pozmeňujúcimi návrhmi, aby ste aj, kolegovia z opozície, vedeli, že čo bude dneska témou pozmeňujúcich návrhov.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka, treba otvorene povedať, firmy, ktorá roky, roky žije zo zdravotníctva, roky žije z pohľadávok a roky, by som povedal, že vyberá, vyberá peniaze daňových poplatníkov, nemyslím si, že čestným spôsobom. Je to firma, ktorá naozaj cez svoje pohľadávky, exekúcie vyberá nemalé peniaze zo zdravotníctva a tento pozmeňovák by túto časť mohol zlepšiť. V tomto naozaj pánovi ministrovi musím dať súhlas, že ak to len v niečom pomôže, tak je to dobrý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh je len technický. Tam len posúvame obdobie z júna 2025 na september 2026, čiže nie je to nejaká veľká, nejaká veľká vec. Je to len technická záležitosť.
Tretí pozmeňujúci návrh sa takisto týka skrátených vecí. Je to, že sa ukladá pokuta. Je to takisto len súhlas s Európskou úniou, tiež legislatívna a technická vec.
Ale potom máme taký široký pozmeňujúci návrh, o ktorom budem teraz trošku dlhšie hovoriť. Takže vrátime sa do minulosti. Predtým to bolo každé štyri roky, teraz to máme každých šesť rokov. Ja za seba hovorím, my sme dávali aj v komisii návrh, aby sa záchranky nevyberali každé štyri roky, šesť rokov, ale nech tam je buď desať rokov, alebo tam je nejaký neobmedzený čas a len po nesplnení kritérií, kde by to ministerstvo kritizovalo, sa mohla zobrať licencia na záchrannú zdravotnú službu. Takto to máme každých šesť rokov, neuveriteľný, neuveriteľný biznis a príbeh, kde stoja sanitky pred ministerstvom zdravotníctva a kde záchranári štrajkujú, horia autá, padajú výhražné súdne konania, lebo ten biznis na konci dňa stojí daňových poplatníkov 1,3 miliardy eur. Poviete si, že wau, super, kto to tu na Slovensku vlastne takto riadi, že o takomto biznise sa v tejto krajine bavíme desiati a prebehne to za 24 hodín. Pán minister aj po tom, čo sme mu povedali, si myslím, že sa nieže bojí, ale vie, že tá zodpovednosť na konci dňa bude na ňom. Presunul výberové konanie z ministerstva zdravotníctva na operačné stredisko. Operačné stredisko, aby ste vedeli, to je to číslo 155, kde voláte, keď sa niečo vám stane. A to operačné stredisko má dnes vyberať poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. Kto v tej komisii bude a ako to bude prebiehať, sme sa z tohto materiálu nedozvedeli.
Vieme, že bude nejaký vykonávací predpis, pán minister, ja ku tomu naozaj v dobrom, ja by som bol rád, keby ste nám to potom, aby sme naozaj aj komunikovali. Ja by som bol rád, keby ste vysvetlili daňovým poplatníkom naozaj, ktorí nás počúvajú, sledujú, ako, akú máte predstavu o tej komisii, že kto v nej má byť a ako to chceme stransparentniť, lebo my sme vám návrh dali. Čiže ja z tohto neviem vyčítať, že okrem toho, že ste to prehodili na operačné stredisko, že kto v nej bude, ako to chcete stransparentniť a ako chcete, aby ten proces bol transparentný, lebo doteraz nebol, hej? Veď to bola, otvorene hovorím, súťaž krásy, kde sa rozhodovalo o tom, kto koho lepšie pozná a kto má kde kamaráta a tak ďalej a tak ďalej. Čiže o tom sa hovorí v tom pozmeňujúcom návrhu.
Takisto sa hovorí o výške maximálnej, maximálneho podielu 25 %, ak je jeden uchádzač, nesmie prekročiť hranicu 25 %. S týmto, si myslím, že je to, to je dobrý kompromis, lebo zabezpečíme to, čoho som sa aj ja bál, z tohto miesta poviem, že štát, štát nebude mať ani to, čo mal dnes. Ale ja si myslím, že poskytovatelia zo súkromných vedia odísť, lebo si urobia štyri IČO a bez problémov môžu mať, tak ako ste to aj, myslím, že včera povedali, že dnes nikto z tohto miesta nevie garantovať, že štát bude mať toľko záchranných služieb, ako mal. To nikto z tohto miesta nevie povedať, lebo výberové konanie je otvorené a nevieme to zagarantovať. Ja si myslím, že tá pevná sieť štátnych záchraniek mala byť a dneska by sme sa tomuto problému nemuseli vyhýbať. Ale uvidíme, ako to dopadne o pár mesiacov.
Čiže ten, s týmto bodom by som nemal problém, lebo ja zase nie som zástanca ani jednej alternatívy. Ja si nemyslím, že ani štát, ani súkromníci že by mali ovládať celý trh. Ja si myslím, že konkurencia je dôležitá, je dobrá, že je a pracoval som aj u štátnych poskytovateľov, aj u súkromných a viem, pamätám si dobu, že keď sa štát zle manažuje, to zažívate všetci vo svojich rezortoch, tak sa aj krásne tuneluje. A boli, a nieže boli, štátne záchranky v minulom období, v minulosti mali naozaj stratu, boli tam, boli tam riaditelia, ktorí tú záchranku doslova tunelovali, vyberali z nej peniaze a tie peniaze nešli záchranárom, nešli na inovácie, nešli na veci, čiže ja si myslím, že kompromis, že to môžu robiť aj jedni, aj druhí, je dobrý, ale musí tam byť naozaj regulácia a tvrdá kontrola štátu.
A to sa, pán minister, takisto chcem opýtať, keď budete vedieť potom odpovedať, ako to chce štát zabezpečiť, lebo vy tie kontrolné mechanizmy dnes nemáte, aj keď zákon hovorí, že ministerstvo ich kontroluje, ale nemáte na to ľudí ani prostriedky, budete to musieť vyčleniť, aby naozaj, zopakujem ešte raz, biznis za 1,3 miliardy eur niekto kontroloval a vyhodnocoval tie veci, ktoré chcete merať.
Potom tu je ešte jeden bod v pozmeňujúcom návrhu, v tom väčšom, je, že sa do výberových konaní môžu zapojiť aj poskytovatelia, ktorí majú dlh na Sociálnej poisťovni. Tento napríklad pozmeňujúci návrh kvitujem. Týka sa to hlavne štátnych, štátnych nemocníc a vúckarských nemocníc, ktoré majú, treba otvorene povedať, bohužiaľ, dlhy a nebudú sa môcť prihlásiť do výberových konaní, s čím naozaj dneska, dnes sú záchranky, ktoré prevádzkuje aj nemocnica, a ja si myslím, že mala by sa nemocnica aj do tých záchraniek zapájať. Bolo to predtým bežné, že nemocnice patrili pod záchranku a možno budúcnosť ukáže aj to, čo hovorí kolega Stachura, že prídeme na model, ktorý je v Čechách bežný, že to majú kraje a kraje prevádzkujú záchrannú zdravotnú službu. Nič sa tam nesúťaží, štát, štát dáva krajom peniaze a tie ich prevádzkujú. Nikto nemení poskytovateľa každých šesť rokov. Záchranári a pracujúci majú istoty a je to možno cesta. Ja nehovorím, že nie.
Takže to je taký pozmeňovák, ktorý vlastne pripravila, pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Myslím si, že sú tam veci, ktoré sú dobré. Ja chcem len od pána ministra počuť, že prečo práve operačné stredisko, keď operačné stredisko je ten, kto vysiela posádky na záchranu, vysiela záchranku na výjazdy, prečo sa rozhodol teda tam? Lebo (reakcia navrhovateľa), hej, ale veď ja by bol rád, keby sme si to povedali akože do pléna, lebo ja ten váš zámer aj tak si myslím, že zodpovednosť politickú budete brať, či by ste to dali hocikde inde. Kvitujem, že to nešlo na úrad pre dohľad aj vzhľadom na to, čo sa v minulosti stalo, keďže tam bol, to treba otvorene povedať, pred tými šiestimi rokmi predsedom komisie terajší riaditeľ úradu pre dohľad, čiže toto zase beriem, že to tam nešlo, to treba z tohto miesta povedať, že to bola dobrá cesta. Ale chcem vedieť, že prečo práve operačné stredisko, prečo to nemohlo robiť ministerstvo, a prečo ten pozmeňujúci návrh, o ktorom hovoríme, že kto má byť v tej komisii, nie je dobrý. Verím tomu, že sa aspoň tými členmi komisie budete zaoberať.
Takže prešli sme si teraz také krátke pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravila vláda. My sa ešte s kolegami naozaj budeme radiť, ako na konci dňa zahlasujeme pri tomto zákone, lebo asi poviem za seba, že 90 % s týmito vecami, ktoré sú tuná, súhlasíme. Sú dobré, ale máme problém s tým, ako sa bude vyberať, poskytovatelia, akí sa budú, ako sa budú vyberať a kto v tej komisii bude.

18-3
Lebo treba otvorene povedať, že vy ste to len prehodili, ale nevieme ani jeden z nás, kto tu dnes je z poslancov, nevieme a máme za to zahlasovať, ako tá komisia bude vyzerať, kto v nej bude člen, ja teraz nehovorím. Ja by som napríklad bral, že by sme nezverejňovali mená, lebo naozaj zverejniť mená pri 1,2 miliardovom biznise je samovražda, ale mali by tam byť zverejnené organizácie, ktoré budú vyslané za daného, za daného konkrétneho, konkrétnu organizáciu, ktorá bude zastúpená v tom výberovom konaní. To by určite malo byť, aby daňoví poplatníci, zopakujem ešte raz, vedeli, ktorá organizácia bude rozhodovať. Aby sa nestalo to, čo sa stalo predtým, že prebehli výberové konania, padali tu trestné oznámenia a zistili sme, že v päťčlennej komisii boli traja, ktorí mali nejakú väzbu na predchádzajúceho uchádzača a dopadlo to tak, ako chceli, ale myslím si, že tá cesta nebola správna. Čiže keď budete, pán minister, nám to potom vysvetliť, budem rád, keď nám poviete, aký máte zámer, a čo je cieľom toho, aby sme to počuli všetci s tou komisiou, ako to naozaj reálne myslíte. Ja si myslím, že váš záujem je to vysvetliť ľuďom, lebo naozaj nechcete, aby na vás padal tieň podozrenia, ktorý v júni môže padnúť. Teraz by som rád prečítal náš pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského a Petra Stachuru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772.
1. V čl. III sa za bod 15 vkladajú body 16 a 17, ktoré znejú:
„16. V § 14 odseky 4 a 5 znejú:
„(4) Na vyhodnotenie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa odseku I zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej deväť členov a sú v nej zastúpení
a) dvaja členovia navrhnutí ministerstvom zdravotníctva,
b) dvaja členovia navrhnutí zdravotnými poisťovňami,
c) jeden člen navrhnutý odbornou spoločnosťou podľa špecializácie v príslušnom špecializačnom odbore,
d) jeden člen navrhnutý združením Samosprávneho kraja Slovenska,
e) jeden člen navrhnutý Úradom pre verejné obstarávanie,
f) jeden člen navrhnutý Protimonopolným úradom Slovenskej republiky,
g) jeden člen navrhnutý pobočkou medzinárodnej mimovládnej organizácie bojujúcej proti korupcii so sídlom na území Slovenskej republiky,
h) ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, dvaja členovia navrhnutí Dopravným úradom. 17ba)
(5) Podrobnosti o členstve v komisii, zániku funkcie člena komisie a pravidlá voľby predsedu komisie upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podrobnosti o rokovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach upraví rokovací poriadok, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva po nadobudnutí právoplatnosti povolení vydaných podľa tohto zákona zverejní na svojom webovom sídle mená členov komisie a názov organizácie, ktorá člena nominovala.”
17. V § 14 ods. 9 písm. d) sa za slovami „záchrannej zdravotnej služby” bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa slová: „ktorého obhajoba je verejná"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 15. apríla 2025, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.
Ako som povedal, toto je náš pozmeňujúci návrh, ja viem, aká je politická situácia, ja si myslím, že neprejde, ale pán minister, bol by som veľmi rád, keby ste sa aspoň členmi tej komisie zaoberali, keď budete zostavovať komisiu, ktorá bude rozhodovať o záchrannej zdravotnej službe. Myslím si, že sú tam ľudia navrhnutí, ľudia navrhnutí aj za ministerstvo, aj za poisťovne, ktoré záchrannú zdravotnú službu platia, takisto sú tam aj ľudia, ktorí sú nezávislí, ktorí nemajú nič spoločné so zdravotníctvom a mali by naozaj v tendri za 1,3 miliardy rozhodovať o týchto veciach, mali by tam byť nezávislí pozorovatelia a ja si takisto myslím, že by tam mali byť aj, tie prezentácie daných uchádzačov by mali byť verejné. Na tom si myslím, že by nemal byť žiadny problém. Uchádzač, ktorý sa naozaj zaujíma o záchrannú zdravotnú službu, by mal predstúpiť pre komisiu a jeho záznam s jeho prezentáciami by mal byť verejný, aby sme naozaj vedeli, kto danú záchrannú zdravotnú službu zastupuje, aký bol ten projekt, lebo je to dôležité, aby aj verejnosť vedela, čo bude daný záujemca hovoriť, ako chce tú záchrannú zdravotnú službu prevádzkovať, čo chce o nej hovoriť a aký je jeho cieľ. Aby sa naozaj z toho nestala, nestala súťaž krásy.
V tomto vám, pán minister, držím palce, my to budeme naozaj sledovať, lebo aj keď je záujem, aj myslím si, že mediálne veľmi slabý o túto tému, veľmi slabý, lebo si to ľudia ani neuvedomujú, že čo tento tender a hlavne čo teda tá reforma spôsobí záchrannej zdravotnej službe, ale myslím si, že sa začnú zaujímať až vtedy, keď tu zase začnú horieť autá a budú stáť sanitky pred ministerstvom zdravotníctva, ako sme to zažívali pred šiestimi rokmi.
Ja si myslím, že treba poprosiť kolegov na vašom mediálnom tíme, aby sa vrátili do roku 2019, postrihali tie videá a prehrávali každému, že takto by to nemalo dopadnúť, malo by to byť inak, aby sme naozaj neurobili z toho súťaž krásy, aby sme spravili z toho naozaj súťaž, ktorá bude čo najviac transparentná, lebo úplne transparentná byť nemôže, ale aby sme spravili z toho aj výkladnú skriňu zdravotníctva. Lebo naozaj záchranná zdravotná služba môže byť výkladnou skriňou a je to naozaj jediný momentálne fungujúci systém, ktorý funguje tak, ako by fungovať mal. Touto reformou, keby takto každý jeden úsek zdravotníctva fungoval ako záchranka, tak posunieme zdravotníctvo do inej dimenzie, lebo my tu už dneska dolaďujeme to, aby ten systém bol ešte efektívnejší. On funguje ako jediný v zdravotníctve tak, ako fungovať má. Ako jediný. Z tohto miesta môžem povedať, že ako jediný a len ho zlepšujeme, zefektívňujeme, lebo ide o životy, ide o životy pacientov.
Pán minister, keď potom by ste mohli, bol by som rád, keby ste na tie dve otázky odpovedali, čo chcete s tou komisiou, aký je váš zámer a kto v tej komisii bude. A ak by ste potom ešte vysvetlili aj to BFF, aby to aj ľudia pochopili, lebo na zdravotníckom výbore na to nebol veľký priestor.
Ďakujem veľmi pekne za diskusiu aj všetkým, ktorí tu počúvali, vás pätnásť, pozdravujem týmto aj pána Kotlára, škoda, že tu dnes nebol. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, veľmi pekné vystúpenie, 85-, 90 % vecí toho, čo si povedal, plne podpisujem a zbytočne to nebudem ani opakovať. Veľmi si cením tie slová o tom, že teda chýbalo v minulosti hodnotenie kvality záchraniek. Ministerstvo zdravotníctva vydáva a má teda kompetenciu robiť dozor nad mnohými typmi poskytovateľov, a túto funkciu si jednoducho neplní, dlhodobo neplní. To nie je vina ministra Šaška, ale to je jednoducho vec, ktorá sa tam deje dvadsať rokov. Ministerstvo zdravotníctva si neplní svoju funkciu dozoru nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí patria do ich pôsobnosti vrátane teda poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. A to je aj také možno varovanie pre všetkých etatistov, ktorí si myslia, že štát by mal viac vecí prevádzkovať napríklad v zdravotníctve, pretože štát nie je spôsobilý a schopný vymáhať od štátnych poskytovateľov kvalitné služby. Povedzme si, že ako sú napríklad štátne nemocnice pripravené z hygienického a epidemiologického hľadiska poskytovať zdravotnú starostlivosť. No tak sa falšujú, samozrejme, stery a hromada iných vecí a predstierame, že nemocnice sú bezpečné, hoci bezpečné nie sú, a tak ďalej by sa dalo pokračovať.
Ale s jednou vecou by som chcel nesúhlasiť, ja to možno aj rozviniem potom v ústnej rozprave, a to je, že záchrankám nejakým spôsobom zásadne pomohol plán obnovy a z plánu obnovy postavené moderné stanice, v ktorých civilizovane môžu záchranári oddychovať a pripravovať sa na zásah. Ja si myslím, že toto nemalo byť financované z plánu obnovy, toto boli bohapusto vyhodené peniaze, tie mali ísť do kvality a to, ako má vyzerať stanovište záchrannej zdravotnej služby, sme mohli upraviť nejakou reguláciou. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán kolega, ďakujem za konštruktívny aj vecný príspevok a aj za pozitívnu reakciou k zákonu a k pozmeňujúcemu zákonu. Ja verím, že nám všetkým záleží na tom, aby záchranári mali kvalitné podmienky a táto reforma priniesla pozitívne zlepšenia. Dovolím si reagovať v tom kontexte tých regiónov. Ja ako zástupca regiónu aj komunálny politik, mne predovšetkým záleží na tom, aby tieto body záchrannej zdravotnej služby, aby sme umožnili tým, vznikať týmto bodom aj práve na miestach ústavných zariadení. Chcem tým povedať, že aj v rámci regionálnych nemocníc vnímame túto potrebu, a obzvlášť pri nemocniciach, ktoré vykazujú nejaké povedzme výsledky alebo majú záujem o takéto body, je pre nás veľmi dôležité, aby sme aj touto reformou im umožnili tieto body zriaďovať. Považujem to za nesmierne dôležité aj v rámci rozvoja regiónu a regiónov, aj nemocníc a osobne som navštívil aj s pánom ministrom nemocnice v našom regióne a konkrétne môžem povedať kde, v Čadci, kde bola intenzívna debata aj s pánom riaditeľom presne na túto tému, a presne aj ich, poviem to tak, eminentný záujem o to, aby si mohli takéto body zriadiť. Preto vítam aj zmeny v tomto zákone a ako poslanec ja som to aj pánovi ministrovi tlmočil, že budem trvať na tom, aby sme práve takýmto zariadeniam, ktoré majú záujem, umožnili zriaďovať tieto body záchrannej zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.