33. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Prvý poslanec Sabo Michal za PS, následne ako rečníci niečo, nie poverení členovia....
=====

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobrý deň vám želám. Pre mňa toto vystúpenie bude trošku osobné, pretože dnes chcem využiť tento priestor na to, aby som sa vám prihovoril nielen ako váš poslanecký kolega, ale aj sa vám prihovorím ako človek, ktorý sa už vyše desaťročie venuje podpore prevencie duševného zdravia, pretože na svojej vlastnej osobnej skúsenosti som si okúsil, aké je to náročné, keď človek musí vyhľadať odbornú pomoc a práve na základe môjho vlastného osobného príbehu môjho liečenia venujem od toho času, už je to aktuálne dekáda a vyše, naozaj veľa času a energie osvete a podpore programov duševného zdravia a prevencie, ale aj podpore mimovládnych organizácií, ktoré, a to si musíme povedať úplne úprimne, že vo veľkej miere v starostlivosti o duševné zdravie suplujú povinnosti štátu. To je fakt. Za tie roky musím konštatovať, že aj prierezom cez vlády, ako nasledovali, nevidím žiadne výrazné, markantné zlepšenie a, žiaľ, nevidím ani žiadnu koncentrovanú snahu investovať čas, energiu, peniaze alebo odborný kapitál do toho, aby sme podporovali funkčné riešenia, ktorých aplikovanie by naozaj rapídne znížilo výdavky štátu. Nie nadarmo sa hovorí, že prevencia je lacnejšia ako sanovanie dôsledkov tej zanedbanej prevencie. A na to máme aj čísla.
Zo štúdií jasne vychádza, že jedno investované euro do oblasti duševného zdravia sa neskôr vráti ako deväť eur. To je naozaj veľký nepomer. A máme dokonca na to aj naše národné čísla, nie úplne aktuálne, čo je tiež na zamyslenie, že by sme možný, možno si mohli aktualizovať údaje, každopádne pracujeme s tým, čo máme, a Útvar hodnoty za peniaze v máji 2020 zverejnil štúdiu, ktorú počítal ešte pred covidom, čo je dôležité aj podotknúť, a duševné poruchy podľa výpočtov ÚHP nás vtedy stáli až 2,1 mld. eur ročne, čo za rok 2019 predstavovalo 2,4 % HDP. Čiže viac ako výdavky, ktoré smerovali do vedy, výskumu alebo do obrany štátu. A to podotýkam a podčiarkujem, že to bolo pred covidom. Ako všetci na základe svojich vlastných osobných skúseností zo života v tejto krajine vieme, covid toho porobil veľa, okrem toho teda, že nám dal pandémiu Kotlára, tak nám dal aj iné prejavy a jednou, jedným z tých prejavov je teda aj pandémia duševných ťažkostí a špeciálne, ale nielen, samozrejme, sledujeme pandémiu duševných ťažkostí v skupine detí a mladých ľudí. A, žiaľ, je naozaj veľmi smutné, že aktuálna koalícia k zlepšeniu situácie a zlepšeniu stavu s duševným zdravím tejto populácie nepomáha. Nepomáha jednak svojou politickou prácou a nepomáha ani svojím správaním, a to nie je nič nové, to jednoducho musíme len konštatovať, že duševné zdravie nie je prioritou tohto vládneho kabinetu a to dokonca ani v časoch, kedy školy čelili jednej bombovej vyhrážke za druhou, čo teda rozhodne neprispelo k duševnej pohode detí, mládeže, ani personálu, ani rodičov, nevidíme koncentrovanú snahu zlepšovať prevenciu duševného zdravia v časoch, kedy napríklad 18-ročný študent v Spišskej Starej Vsi na smrť dobodal svoju spolužiačku a učiteľku, kedy si 12-ročný chlapec z Košíc vzal život, pretože bol šikanovaný pre svoju inakosť, a lebo kedy boli Juraj Vankulič a Matúš Horváth chladnokrvne zastrelení kvôli svojej identite.
To, v akom stave je duševné zdravie tejto krajiny a tie osobné tragédie, ktoré sledujeme, nevieme nijako izolovať od tej politickej nekultúry, ktorá je našou každodennou realitou, a celkovo od tej spoločenskej atmosféry, ktorá je v krajine, ktorú vedie koalícia plná grobianov, homofóbov, mizogýnov a Martina Šimkovičová. Ja sa pýtam, ako môžeme docieliť zlepšenie duševného stavu a zdravia populácie a celkovej atmosféry, keď bývalý poslanec tejto inštitúcie priamo v tejto budove svojej kolegyni nadáva do súk. Ako sa môže duševné zdravie a spoločenská atmosféra zmeniť, keď tu predsedajúci, podpredseda parlamentu národu k nedeľnému obedu v televíznej diskusii verejnoprávneho média rozpráva o buznách? Ako sa to môže celé tu zlepšiť, keď premiér tejto krajiny už svojim vlastným občanom, samozrejme tým, ktorí ho volili nie, ale tým, ktorí ho nevolili áno, nadáva do potkanov, do prasiat, do prostitútok a hocičoho iného, pretože možno aj vplyvom duševného zdravia predsedu vlády sledujeme, že on už ani nevie vlastne komunikovať inak ako bez vulgarizmov a hrubosti.
No a to ma privádza k návrhu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, pretože správanie premiéra a tento zákon sú úzko prepojené. Do tohto návrhu vkladala odborná verejnosť naozaj veľa nádeje. Ostatne o zriadení nadrezortnej komory a celkovo o tomto zákone sa na ministerstve zdravotníctva začalo nielen rozprávať, ale aj pracovať v auguste 2020, kedy sa vtedy prvýkrát stretla medzirezortná pracovná skupina. A to, že finálne znenie tejto legislatívy doručila iná skupina a nie v požadovanej kvalite, tak k tomu sa dostanem neskôr.
Tento návrh zákona bude predpokladám veľmi pozorne sledovaný nielen nami, ale bude pozorne sledovaný aj médiami, pretože je to ten návrh zákona, ktorý mal ambíciu byť aj náhubkovým zákonom, pretože chcem pripomenúť, že práve pri tomto zákone chcela byť mimoriadne kreatívna sestra premiéra Roberta Fica, osviežim pamäť, prokurátorka Lucia Chabadová, ktorá teda pôsobí na odbore legislatívy Generálnej prokuratúry, práve ona bola autorkou pripomienky, ktorou navrhovala obmedziť otvorené listy psychológov a psychiatrov. Ono síce v pripomienke, ktorú zaslala Generálna prokuratúra premiér nebol menovaný osobne, ale také tie náznaky tam boli, samozrejme, a keď sa spomínal nedávny otvorený list, ktorý mu adresovali psychiatri a psychológovia, ja z nej, z tej pripomienky budem citovať, ak dovolíte: „Nedá sa opomenúť v nedávnych dňoch medializovaný otvorený list psychiatrov a psychológov adresovaný vysokému politickému predstaviteľovi," to sa píše na začiatku pripomienky, „podľa ktorej teda odborníci," citujem opäť: „vážne zneužili svoje profesionálne postavenie na politické ciele. Vychádzajúc z obsahu listu je nutné konštatovať, že k tejto svojej „aktivite" boli uvedení odborníci politicky motivovaní." Generálna prokuratúra preto navrhla ministerstvu zvážiť doplnenie zákona o povinnosť psychológov a psychoterapeutov zdržať sa takého konania, citujem: „ktoré by znižovalo vážnosť stavu a súčasné konania, ktoré by spochybňovalo objektívny výkon ich povolania."
No, pozitívne je, že táto pripomienka našťastia, našťastie nebola v pripomienkovom konaní akceptovaná, žiaľ, musím konštatovať, že nebolo akceptovaných mnoho ďalších pripomienok vrátane tých relevantných od odbornej verejnosti, ku ktorým sa dostanem. Ale ešte chvíľu, lebo si tým chcem pomôcť, zostanem pri pripomienke Generálnej prokuratúry, pretože tá mala aj iný odtieň, ona si totižto, Generálna prokuratúra, v návrhu toho zákona všimla isté nazvime to diskrepancie. Citujem: „Zámeru predkladateľa návrhu zákona, pokiaľ ide o jeho obsahovú časť, rozumieme. Vôľu predkladateľa vypracovať novú právnu úpravu nepochybne urýchlila aj požiadavka spoločnosti vyplývajúca z nedostatku odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. Slovenská republika čelí dlhodobému nedostatku odborníkov na duševné zdravie, čo sa odzrkadľuje na obmedzenej dostupnosti psychologických služieb pre verejnosť. Na druhej strane je však pre nás neprijateľná forma návrhu zákona, v akej bol predložený. Po preštudovaní návrhu zákona máme za to, že jeho v súčasnosti predložené znenie je nezrozumiteľné, v niektorých častiach až chaotické a v rozpore s požiadavkami, ktoré sú kladené na tvorbu právnych predpisov, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe právnych predpisov. Jedným zo základných pravidiel tvorby právneho predpisu je terminologická správnosť, presnosť a všeobecná zrozumiteľnosť, z čoho vyplýva dôvodná obava, že v prípade schválenia takto navrhovanej právnej úpravy bude jej aplikácia v praxi spôsobovať nemalé problémy."
Ja som si teda vyhodnotenie pripomienkového konania veľmi pozorne preštudoval, všetkých 322 strán a je pravda, aby som nekrivdil, že veľa techniky bolo upravenej, ale nie všetka. Za všetky bizarnosti spomeniem napríklad § 6 poskytovanie psychologickej činnosti a poskytovanie psychoterapeutickej činnosti, kde v odseku 6 sa píše: „ak ide o poskytovateľa právnickú osobu podmienkou poskytovania psychologickej činnosti a poskytovania psychoterapeutickej činnosti je podľa písm. e) odborný garant s odbornou spôsobilosťou podľa ods. 5 písm. e)." Písm. e) v ods. 5 neexistuje. To by bol však najmenší problém tohto návrhu, pretože chcem sa dostať celkovo k tomu obsahu.
Zámerom reformy, tak ako bola zamýšľaná, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v psychológii a v psychoterapii a teda aj konkrétne odstránenie tých mnohých prekážok pre psychológov a psychologičky, ktorí dnes fungujú mimo rezortu zdravotníctva a ďalších profesií. Čiže toto bola jedna časť a druhá časť bol cieľ, samozrejme, zriadenie, ako sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra, nadrezortnej komory. To bolo na začiatku. No a skončilo sa to tak, že jednak návrh nezodpovedá tým zámerom, ktoré sú uvedené v predkladacej a v dôvodovej správe a tento návrh zákona, tak ako pôvodne chcel rozšíriť zdravotnú starostlivosť, tak ju zužuje a tak ako ju chcel dostať mimo rezortu zdravotníctva, tak ju ešte viac uzatvára v rezorte zdravotníctva.
Čiže v skratke, nedá sa povedať inak, že tento návrh zákona nie je nič iné, iba fail a práve preto ho v tomto znení klub Progresívneho Slovenska nepodporí, aj to rozvediem prečo.
Čo sa týka cieľa zriadenia spomínanej nadrezortnej komory, tak ten je splnený v podstate iba formálne, pretože on vlastne komplikuje situáciu a ešte viacej zneprehľadňuje poskytovanie služieb, zvyšuje nároky na činnosť stavovskej organizácie, ale aj zabezpečenie financovania komory. Už dnes je stav financovania neudržateľný, keďže komora, ako isto, alebo teda možno viete, nie je financovaná z rozpočtu a zároveň financovanie je obmedzené reguláciou podľa zákona 578. A spomínajú päť sedem osmičku, tak tento návrh, o ktorom teraz diskutujeme, ako som spomínal, má veľa chýb, no a ono jednou z tých najväčších chýb je, že nie je celkom zrozumiteľné, že podľa ktorého zákona sa má komora vlastne riadiť a postupovať pri jednotlivých psychológoch. Kedy sa má riadiť podľa 578 a kedy podľa tohto nového zákona a kedy sa vlastne tá činnosť viaže na zdravotníckych psychológov, čiže na konci dňa, čo to prinesie, tak to bude chaos a komplikácie pre výkon tej novej komory.
Sčítané a podčiarknuté, teda aby som sa dostal k nejakému zhrnutiu, predtým ako vám budem čítať Liebesbrief, zákon, ktorého príprava na začiatku, nebudem klamať, poviem tak, ako je, spôsobila v odbornej komunite nadšenie, že konečne sa niečo ide robiť, tak ten zákon, resp. jeho návrh dopadá tak, že to bude v podstate iba odfajfknuté, pretože formálne síce ministerstvo zdravotníctva pripravilo tento návrh tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy, napriek tomu, že to predkladateľ deklaruje. Preto je mi to ľúto, ale ak to teda Národná rada schváli v tomto znení, tak tento návrh neprinesie tú dlho očakávanú a požadovanú zmenu, a pretože to, o čom diskutujeme, je nejasné, je to komplikované, aktuálne, žiaľ, aj nevykonateľné.
A prečo sa to stalo? No stalo sa to preto, lebo finálnu podobu tohto návrhu pripravovali ľudia, ktorí, po prvé, nepoznajú prax a, po druhé, nepoznajú ani činnosť stavovskej organizácie. A to je dôvod, prečo návrh v tejto podobe sa nestretáva logicky s podporou odbornej verejnosti. Odborná verejnosť sa práve preto zapájala aj do pripomienkového konania, zorganizovala dokonca aj úspešnú hromadnú pripomienku, ona sa volala Umožnime psychológom a psychoterapeutom regulárne pracovať a povedzme si, ako dopadla tá hromadná pripomienka. Podotýkam, bola podaná v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády, za 55 hodín ju podporilo 4 478 podporovateľov, fyzických aj právnických osôb, rozporové konanie za účasti štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva pána Štofka sa uskutočnilo 19. februára, no a na rozpore k bodu číslo jeden hromadnej pripomienky jej spoluautorka trvala a do dnešného dňa nedostala zápisnicu. Prečo je to dôležité? Pretože podľa čl. 18 legislatívnych pravidiel sa upravuje, že ako sa o výsledku rozpor... pripomienkového konania, pardon, dozvie legislatívna rada vlády jednak, ale aj samotná vláda, ktorá návrh schvaľuje. No a, žiaľ, informácia...
=====

... prečo je to dôležité. Pretože podľa čl. 18 legislatívnych pravidiel sa upravuje, že ako sa o výsledku rozporo... pripomienkového konania, pardon, dozvie legislatívna rada vlády jednak, ale aj samotná vláda, ktorá návrh schvaľuje. No a, žiaľ, informácia o neodstránení rozporu k hromadnej pripomienke verejnosti musí byť obsahom samotného vyhlásenia predkladateľa, ktorý je súčasťou materiálu a ktorý sa teda predkladá na rokovanie vlády. O hromadnej pripomienke verejnosti musí byť informácia aj v predkladacej správe materiálu a detailné vyjadrenie k jednotlivým pripomienkam by malo byť zahrnuté do vyhodnotenia pripomienkového konania ako súčasti celého materiálu, no a to dôležité, v procese schvaľovania na zasadnutí vlády 4. marca nebolo splnené nič z vyššieho spomínaného. To znamená, že v predkladacej správe nie je uvedená informácia o hromadnej pripomienke, po prvé, ani, po druhé, o spôsobe jej vyhodnotenia a tiež, po tretie, absentuje informácia o tom, že pretrváva rozpor.
Čiže moja otázka znie, ako mohla vláda, poťažmo minister zdravotníctva hlasovať za materiál, v ktorom nebol odstránený rozpor. To už naozaj, že tu neplatia žiadne pravidlá, že nerešpektujeme nič, čo je napísané, čo by sme mali rešpektovať, takto sa vyhraj voľby, môžeš všetko vláda má správať k svojim odborným kapacitám, takto sa im vysmievať do tváre, že vlastne nie je ani schopná, ani ochotná korektne komunikovať a počúvať. A najhoršie na tom je, že rozprávame o návrhu zákona, ktorý sa týka aj voličov a voličiek koalície. Aj toto je ten odkaz, ktorý vidíme na bilbordoch a na platených reklamách, že robíme to pre vás, robíme pre ľudí. Kde? Kde je v tomto správaní robíme pre vás, robíme pre ľudí, prosím vás? Pýtam sa.
A ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú aktuálne cíti odborná verejnosť, pretože s nimi komunikujem, oprávnene cítia tú frustráciu aj hnev, aj znechutenie, že z formovania finálnej podoby tohto zákona boli vynechaní a, žiaľ, musím konštatovať, že skončilo to v podstate ako často a hanebne, že je to celé o nás bez nás. A keďže, ako hovorím, s odbornou verejnosťou komunikujem na rozdiel od ministerstva, komunikujem vecne a denne, tak som požiadal stavovské organizácie, ktoré sú dotknuté touto úpravou, o ich stanoviská. A ono je to v podstate najmenej, čo v tomto momente môžem pre nich spraviť, pretože keď vláda a ministerstvo s nimi nekomunikuje, tak aspoň chcem urobiť všetko preto, aby v tomto pléne, keďže tu sa o tom bude rozhodovať, bol počutý hlas stavovských organizácií, odborníkov a odborníčok a mám teda viacero stanovísk a rozhodol som sa, verím, že máte pre to pochopenie, že využijem všetok zvyšný čas svojho vystúpenia, aby som vám tie stanoviská reprodukoval a ja ich potom aj pánovi ministrovi odovzdám, keby náhodou sa mu v mailboxe stratili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Sabo, odpustite na sekundu, pozdravujem študentov z gymnázia z Komárna, skôr než neodídu, podľa mňa vy budete súhlasiť. Pozdravujem! (Potlesk.)

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Zhodou okolností rozprávam o zákone, ktorý sa vás veľmi dotýka, bytostne, takže je to pre vás.
Ako prvé si dovolím prečítať stanovisko Slovenskej komory psychológov.
Základným zámerom reformy v oblasti duševného zdravia, ktorá mala byť podporená komponentom 12 plánu obnovy a odolnosti, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, rovnako i v ďalších profesiách pôsobiacich v oblasti psychoterapie, ktoré mali byť vyriešené prostredníctvom novej legislatívnej úpravy. V súčasnosti, žiaľ, pre dlhoročne platnú legislatívnu úpravu nemôžu všetci odborníci v oblasti psychológie a psychoterapie poskytovať služby a neexistuje jednotná regulácia povolania a dáta z toho vyplývajúce.
Základným cieľom novej legislatívnej úpravy malo byť zriadenie tzv. nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní, disciplinárneho dohľadu a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú.
Zákon i napriek vyjadreniam Ministerstva zdravotníctva v dôvodovej správe k jeho návrhu očakávanú zmenu neprináša. Umožní registráciu do komory psychológom vykonávajúcim výkon mimo, povolania mimo zdravotníctva, ale i tým, ale iba tým, ktorí splnia stanovené podmienky, pardon. Tým čiastočne splní cieľ plánu obnovy a odolnosti. Návrh nevytvára rámec, ktorý by umožnil splnenie podmienok pre registráciu a výkon povolania všetkým odborne kompetentným psychológom a psychoterapeutom.
Čo zákon prináša? Psychológovia pôsobiaci mimo zdravotníctva, ktorí sa do komory budú môcť registrovať, nebudú môcť hneď získať licencie na výkon povolania vo vlastnom mene. Ministerstvo zdravotníctva zvolilo ako riešenie pre zvýšenie počtu odborníkov vydanie nového všeobecne záväzného právneho predpisu o spôsobe ďalšieho vzdelávania, hodnotení vzdelávania, sústave špeciálnych odborov a sústave certifikovaných činností v súvislosti s výkonom psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky v budúcnosti upraví spôsob ďalšieho vzdelávania psychológa a psychoterapeuta, ktorý nie je zdravotníckym pracovníkom, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností.
Čo znamená v budúcnosti? Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa v jednom bode pri vyhodnotení pripomienok k rozporovému konaniu vyjadruje nasledovne, citujem: Na základe potreby splnenia viacerých podmienok pre vydanie licencie poskytovateľovi podľa tohto zákona uplynie značný čas, kým budú podmienky k vydaniu licencie poskytovateľom, fyzickou osobou ani poskytovateľom právnickou osobou, dlhodobo splniť nebude možné.
Naskytajú sa otázky: Je Slovenská republika v čase konsolidácie tak bohatá, aby si mohla dovoliť mrhať odborne kompetentnými ľudskými zdrojmi? Je Slovenská republika taká bohatá, aby si mohla dovoliť ďalšie náklady súvisiace s ekonomickými dôsledkami práceneschopnosti a liečby osôb s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia? V súčasnej dobe klesá alebo narastá počet osôb, ktoré potrebujú podporu a odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia? Je právo nástrojom alebo prekážkou, ktorá má pomáhať riešiť problémy a potreby spoločnosti?
Z akého dôvodu kladieme tieto otázky, keď zákon de facto sľubuje riešenie situácie a umožnenie zmeny? Odpoveď nájdeme priamo v texte návrhu všeobecne záväzného predpisu, ktorý hovorí, citujem: „Všeobecne záväzný predpis obsahuje všeobecné ustanovenia o spôsobe ďalšieho vzdelávania psychológov a osôb, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti psychoterapia, ktorými sú najmä odborná spôsobilosť a vykonávanie praxe v certifikovaných pracovných činnostiach pod odborným dohľadom odborného garanta pre tieto činnosti a po celú dobu štúdia až do doby získania odbornej spôsobilosti na ich samostatné vykonávanie.“
Ak vezmeme do úvahy vyjadrenie zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, že vypracovanie všeobecne záväzného predpisu odhadujú na dva roky, následný schvaľovací proces, proces získania akreditácie vzdelávacími inštitútmi, dĺžku vzdelávania pre špecializačné činnosti tri a viac rokov, pre psychoterapiu v priemere päť rokov, dostávame odpoveď. Proces než odborníci získajú niektorú špecializáciu alebo certifikáciu v psychoterapii, ako i možnosť pracovať vo vlastnom mene bude trvať pri optimistickom variante šesť a viac rokov, pri psychoterapii osem rokov. Nie je zrejmé, ako budú upravení tí psychológovia, ktorí celý život vykonávajú určitú špecializáciu, ale nemali možnosť zaradenia do špecializačného štúdia v zdravotníctve. Rovnako nie zrejmé, ako budú vyriešení tí odborníci – psychológovia, liečební pedagógovia a logopédi, ktorí majú už teraz plné psychoterapeutické vzdelanie, len počas vzdelávania pracovali s klientom inde ako v zdravotníctve.
Tí, ktorí majú (rečník si odkašľal), pardon, psychoterapeutické vzdelanie pri základnom povolaní sociálny pracovník, špeciálny pedagóg a iní nezískajú možnosť uznania vzdelania ani prijatím plánovaného všeobecne záväzného predpisu. Pôvodným zámerom zmeny bolo uznanie psychoterapie ako samostatného povolania. Aj európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní stanovuje, že psychoterapia je nezávislá profesia od psychológie, psychiatrie a poradenstva. Ministerstvo zdravotníctva však zvolilo pre zákon úpravu podľa súčasného stavu, ktorý je pre občana dlhodobo neefektívny a znedostupňujúci starostlivosť pre občana. Pardon. (Rečník sa napil.)
Návrh zákona prináša i skomplikovanie poskytovania supervízie a navrhovaná zmena od júla minimálne na mesiace znedostupní pre psychológov – psychoterapeutov supervíziu. Miesto umožnenia a zdostupnenia supervízie pre psychológov vytvára umelú potrebu vzdelávania supervízora, čo aktuálne znemožní výkon supervízie supervízorom, ktorí sú uznaní odbornými psychoterapeutickými inštitútmi. Zákon supervíziu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti zaraďuje medzi psychologickú a psychoterapeutickú činnosť a to i napriek tomu, že nie je poskytované psychologické poradenstvo ani psychoterapia ani odborníkovi, ktorý je prijímateľom supervízie, ani jeho klientovi. Úradníci z ministerstva zdravotníctva nerešpektujú fakt, že ide o nástroj rozvoja, ktorý môže byť použitý i pre rozvoj psychológov a psychoterapeutov.
Jednoznačne je možné skonštatovať, že zákon nezvýši dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ale naopak ich viac znedostupní. Môže tak pretrvávať výkon odborných psychologických a psychoterapeutických činností psychológmi a psychoterapeutmi formou vo vlastnom mene formou inak nazvanej činnosti. Títo budú ohrození trestným činom neoprávneného podnikania, čo sa týka práve tých odborne kvalifikovaných odborníkov, ktorých legislatíva neuznáva a neuzná za odborne spôsobilých. Tak budú pôsobiť bez stavovského dohľadu a dostávajú sa na úroveň osôb bez vzdelania, rovnako ako rôzni podvodníci, ktorí pomôcť klientovi v oblasti duševného zdravia nevedia. Takto sa naša spoločnosť rozhodnutím ministerských úradníkov váži tých, ktorí investovali svoj čas a nemalé finančné prostriedky do svojho celoživotného vzdelávania, často odborne i časovo náročnejším ako u tých, ktorým terajšia legislatíva vzdelanie uznáva.
Toľko stanovisko Slovenskej komory psychológov, mám tu stanovisko Slovenskej komory učiteľov, Slovenskej asociácie školskej psychológie, zhodou okolností školstvo aj napriek pôvodnému zámeru z tohto zákona bolo vyhodené a mám tu aj stanovisko Slovenského inštitútu pre vzdelávanie psychoterapií, pán minister, nech sa páči, pekné čítanie a vám vďaka za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. V prvom rade ďakujem kolegovi Sabovi za jeho príspevok, aj za to, že naozaj dlhodobo sa venuje aj osvete v oblasti vôbec dôležitosti a v takej destigmatizácii, pokiaľ ide o starostlivosť o duševné zdravie. Ja sa dlhodobo venujem školstvu a konkrétne aj som sa veľmi intenzívne zasadzovala a ešte predtým, ako som sa stala poslankyňa, práve za stabilné financovanie aj školských psychológov a vnímam túto profesiu ako nesmierne dôležitú. My máme v súčasnosti na základných školách vyše 500 školských psychológov, ďalšie desiatky sú v školských poradenských zariadeniach a naozaj na Slovensku máme obrovskú dvojkoľajnosť v tom, že na jednej strane tu zdravotnícky rezort stanovuje extrémne prísne pravidlá pre výkon psychologickej činnosti a psychoterapeutickej, kde sa teda dostanú iba tí, ktorí splnia práve tie požiadavky, ktoré stanovilo ministerstvo zdravotníctva, a potom tu máme ďalších psychológov, ktorí sú upravovaní úplne inými pravidlami, napríklad v školstve, kde teda aj čerstvý absolvent psychologickej vysokej školy môže nastúpiť ako školský psychológ a je to dobré, že môže nastúpiť, lebo my tých ľudí v tom školstve potrebujeme, ale taktiež by sa nám zišla tá nadrezortná spolupráca v tom, že tým ľuďom by mala byť poskytovaná supervízia, že tí ľudia by mohli mať ďalšie vzdelávanie aj cez iné rezorty a tento zákon práve mal byť tá šanca k tomu, aby sa tie rezorty prepojili, aby vznikla tá nadrezortná spolupráca a aby sa odstupňovalo, ktorí psychológovia robia ktoré činnosti, lebo, ako to aj odznelo, psychologická a psychoterapeutická činnosť sú odlišné veci a mohlo sa to jasne stanoviť tak, aby vzniklo k spolupráci. Namiesto toho, žiaľ, tá spolupráca nie je, je to ďalší rezortizmus a v konečnom dôsledku nám bude tá psychologická činnosť aj pre mladých ľudí naďalej chýbať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja keď som počúvala kolegu Saba, tak som nadobudla dojem, že my vlastne na Slovensku sme fakt odborníci v tom, ako veci robíme na polovicu, ale tak, aby úplne super vyzerali dobre na papieri. Na to, aby sme si teda mohli splniť nejaký cieľ, odklepnúť si, že teda je všetko dobré, pomohli sme ľuďom, splnili sme nejaký míľnik z plánu obnovy a odolnosti a podobné to bolo napríklad s Národným programom duševného zdravia, ktorý vznikol v roku 2024, ak si spomínate, myslím, že to bolo v auguste, a aj tam, keď som si ho čítala, tak som si povedala vau, aký je super tento program, len, bohužiaľ, nemá žiadne finančné krytie. Takže buď urobíme super veci na papieri, ktoré nemajú finančné krytie a tvárime sa, že všetko teda vyrieši na papieri koordinácia, na papieri participácia, alebo potom aj keď získame finančné prostriedky z Európskej únie, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, tak ich buď nevieme využiť a presúvame veľmi dôležité opatrenia do iných škatuliek, alebo potom aj keď to využijeme, tak nerobíme tú prácu kvalitne, pretože nedokážeme implementovať, nemáme dostatok odborných kapacít, lebo registráciou tie odborné kapacity ani nedoplníte, no a nakoniec vlastne máme problém s trvalou udržateľnosťou aj v tom málo, čo urobíme, z finančných prostriedkov z Európskej únie. Tak ja sa pýtam, načo je dobrá takáto robota. Naozaj len na to, aby sme si odklikli, že sme niečo splnili z plánu obnovy a odolnosti?
Ďakujem.

Tak ja sa pýtam, na čo je dobrá takáto robota? Naozaj len na to, aby sme si odklikli, že sme niečo splnili z plánu obnovy a odolnosti?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem, Michal, za veľmi...
===== 52.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem, Michal, za veľmi obsažný a výstižný príspevok. Ja som jeho začiatok počúvala na ceste sem, pretože som práve bola na výsluchu k trestnému stíhaniu, ktoré sa týka nebezpečného vyhrážania voči mojej osobe, mojej dcére, čo je tiež následok presne toho, o čom si tu hovoril, ako koaliční predstavitelia vnášajú do spoločnosti obrovské množstvo nenávisti a predsudkov a to dopadá na konkrétnych ľudí. A ja to budem robiť vždy pri každej príležitosti, keď budem môcť, ja by som naozaj chcela apelovať na to, aby ste si vstúpili do svedomia a prestali s tým, lebo, ja to poviem priamo, ohrozuje to mladých ľudí a deti nielen tým, že to ohrozuje ich duševné zdravie, ale vedie to naozaj až k takým tragickým situáciám, ako sú samovraždy. A čo, čo ešte potrebujeme, aby sme sa naozaj zastavili, aby ste s tým prestali. Proste slová majú svoje konkrétne dopady v spoločnosti na konkrétnych ľudí a v mnohom práve na mladých ľudí, na deti. Tak vás prosím naozaj, zamyslite sa nad tým.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No možno by som aj ja poďakoval pánovi poslancovi Sabovi, keby bol vo svojom príspevku korektný a objektívny. Skúsim nadviazať na slová pani poslankyne Plavákovej, že teda ten úvod som si aj ja veľmi pozorne vypočul, kde pán Sabo použil niekoľko príkladov kolegov, kolegýň, ktorí svojím správaním alebo konaním nejakým spôsobom ovplyvňujú duševné zdravie obyvateľstva tejto krajiny.
Len ma tak trošku mrzí, pán kolega, že, ale mám za to, že to iba v tej rýchlosti vám vypadol jeden explicitný príklad a konkrétne ten váš, tak ja vám ho teda pripomeniem a skúsim sa vás opýtať, že aký dopad, resp. aký vplyv na duševné zdravie obyvateľstva má konanie človeka, rozumejte vás ako poslanca Národnej rady, ktorý hajloval? A to sa len tak akože na margo pýtam pre kamaráta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No aj z poslednej faktickej poznámky je zjavné, že tento návrh zákona je dôležitejší, ako by sa mohlo zdať, kolegovia a kolegyne. Možno by sme mohli začať od seba tak preventívne využívať psychologickú pomoc všetci, lebo malo by to dopad určite pozitívny aj na diskusiu v tomto pléne. Ja pre kamaráta sa, pán Mažgút, opýtam, aký dopad má na spoločnosť, keď váš kolega fyzicky napadne iného kolegu v aute na verejnosti? (Reakcia z pléna.) A teda ja by som rada podporila pána Saba nielen v tom, že otvoril túto tému odborne, ale otvoril ju aj osobne. A ja teda sama prispejem do tejto debaty, aby som zvýšila vážnosť toho. Ja tiež navštevujem psychologickú pomoc preventívne, pretože to, čo sa v tejto krajine deje, je tak závažné, že niekedy sa treba o tom porozprávať s odborníkom. Pán Mažgút, odporúčam aj vám, aj všetkým ostatným kolegom, má to blahodarný vplyv aj na rôzne frustrácie, aj na rôzne, aj na rôzne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste reagovať na vystupujúceho a nie na poslanca.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ja reagujem na pána Saba, lebo on o tomto rozprával. Možno keby ste s porozumením, pán Danko, počúvali, tak by to malo blahodarný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Nemám pre vás porozumenie. Reagujte na...

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... dopad aj na vás. Nemuseli by ste potom niektorí riešiť svoje frustrácie napríklad alkoholom alebo nejakými, šikanou, nejakými útokmi alebo nejakou agresivitou na ostatných kolegov.
Takže skúsme sa zamyslieť, kolegovia v koalícii, či tak dôležitý zákon by si nezaslúžil väčšiu pozornosť, ako len odfajknutie v nejakom zozname.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. K tomu tričku sa vrátim pri, pri hlasovaní, lebo toto, čo predvádzate, Danko, ja vám nebudem rozprávať, že vám smrdí z huby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Reagujte na vystupujúceho. Mne, mne nikdy nesmrdí.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Takže áno, áno. Áno, a vy ste nereagoval na mňa. Vy ste reagoval na mňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Máte druhý deň špinavé tričko, ste poslanec Národnej rady, dokážte sa obliecť, dobre?

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, áno, a to odkiaľ viete? Odkiaľ vy viete, ty...

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) To cítim až sem.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) No jasné. Dobre.
Takže chcem povedať, chcem povedať jednu vec, že aj teraz ste boli svedkami toho, že Mažgút reagoval, Mažgút reagoval na poslankyňu, konkrétne na ňu reagoval, potom sa tu začal rozkrikovať, že naňho reagujú, takže presne, dodržujme ten princíp, keď Mažgút môže reagovať na predchádzajúcu poslankyňu a potom ju Danko upozorňuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Budem vám musieť odobrať slovo, držte sa vystúpenia pána Saba.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, áno, veď ja len hovorím, tak, áno. No a vo vystúpení pána Saba naozaj zazneli veci, ktoré, ja ťa musím pochváliť, Mišo, naozaj super, ale potom budeš dostávať, Mišo, vieš, rôzne hejty, rôzne hlúposti od ľudí a reagujem na teba, Miško, ktorý naozaj sa agresívne správajú, ukazujú tu fakera (rečník gestikuláciou ruky názorne ukázal prostredník) a ja mám tu fotografiu jedného poslanca, ktorý ukazuje fakera, ktorý sa zúčastňuje bitky, ktorý trhá káble, ktorý je agresívny, ktorý je naozaj etalón agresivity aj tu v sále.
Takže, Michal, vieš, darmo ty povieš pravdu. To je ten princíp, ktorý oni majú, ten ačohentizmus začnú zase používať. To je, to je smutné. Hajloval tu napríklad Huliak na výbore, ale tomu nikto nepovie nič, rozumieš? Fico. Fico vo svojich vystúpeniach, agresívny Fico včera chcel oblievať novinárov vodou za otázku. Fico, o ktorom 850 psychiatrov a psychológov povedalo, čo to je za človeka, tak takíto ľudia, tak takíto ľudia rozhodujú o Slovensku.
Mišo, skvelé vystúpenie! Ďakujem.