33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Valášek, ďakujem za konštruktívny príspevok. V zásade myslím si, že aj vzhľadom na to, že ste veľmi aktívny pri tej situácii v Policajnom zbore, samozrejme je potrebné riešiť tú situáciu predovšetkým vo vnútri Policajného zboru, ale asi sa zhodneme na tom, že keď chceme zvýšiť tú obsadenosť tabuliek v Policajnom zbore, tak to potrvá dlhšie ako to, akým spôsobom vie minister obrany cez tento zákon pomôcť bezpečnosti občanov Slovenskej republiky tým, že sa vytvoria tieto žandárske hliadky, ktoré, ktorých kompetencie sú jasne zadefinované. Čiže ja osobne si myslím, že táto kritika v zásade má svoje, teda nemá až také logické vysvetlenie aj vzhľadom na to, akým spôsobom je Policajný zbor v momentálne situácii situovaný tým, že tam je ten obrovský podstav. Takže pevne verím, že možno v druhom čítaní prehodnotíte a podporíte ho v takomto znení.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Začal by som v podstate v podobnom duchu ako môj predrečník a musím oceniť prístup ministra obrany pána Kaliňáka k problematike záloh a takisto aj oceniť aj záujem o diskusiu. Mali sme, mali ste diskusiu s pánom Valáškom, my sme mali tiež spoločnú diskusiu, ktorú naozaj oceňujem, bola zaujímavá, len vtedy ešte sme, som nemal tú možnosť si poriadne naštudovať ten zákon, predsa len má vyše 80 strán. Poviem to takto, čo sa týka národných obranných síl, naozaj si myslím, že ten nápad, s ktorým ste prišli, je inovatívny, je prospešný a myslím si, že by bolo dobré, keby sa dal pretaviť do reality. Myslím si, že by to mohlo pomôcť k budovaniu rezerv. Má to len tak trošku jeden háčik. Myslím, že to je aj previazané práve s tými žandármi. Vy to vnímate v tom duchu, že by ste teda chceli to otvoriť širokej verejnosti, ale aj príslušníkom Policajného zboru. Sám ste bol minister vnútra, viete, že v prípade mobilizácie, vojnového stavu alebo niečoho podobného, policajti plnia iné úlohy, ako byť mobilizovaný. Veď vidíme klasický príklad aj Ukrajiny, kde tak či tak tam naďalej majú policajtov, potrebujete zabezpečiť aj tú vnútornú bezpečnosť a preto mám obavy, že sa môže stať taká situácia, že vy budete mať síce možno dvadsaťtisíc členov v národných obranných silách, ale z toho bude možno 18-tisíc policajtov. Ale keď naozaj dôjde na ten akútny stav a na tú krízovú situáciu, tak ich nebudete môcť povolať a dostanete sa do situácie, že síce platíte hypotéky policajtom ročne, ktorí chodia aj na, dajme tomu na nejaký výcvik a na tie víkendy a podobne, ale potom sa dostaneme do problému, ktorý v podstate máme aj dnes, že máme nedostatok ľudí v rezervách, ktorých by sme mohli v týchto situáciách povolať.
Myslím si, že toto stojí za zamyslenie sa na to pozrieť. Ja chápem tú prepojenosť národných obranných síl a žandárov, že vlastne tí policajti, ktorí sa prihlásia do národných obranných síl, by potom mohli robiť aj žandárov, čo by mohlo posilniť ten žandársky zbor, pretože tam tiež vidím niekoľko možno takých malých deficitov, ktoré tí vojaci majú pri výkone tej žandárskej funkcie. Týmto sa snažíte asi aj tak trošku možno posilniť a vystužiť ten žandársky zbor, že bude dobré, keď tam máte v tej hliadke možno aj policajta, pretože vojak je predsa len, jeho profesiou je, vyznie to možno zle, ale jeho výcvik je na to, aby zabíjal. A on proste aby bránil vlasť a tú zbraň používa na to, aby likvidoval nepriateľa. Ten policajt predsa len plní trošku iné úlohy, čiže aj v tomto to školenie tých žandárov asi bude musieť prebiehať trošku v inom, v inom duchu.
Takže ale to je jediná vec, ktorú môžem v rámci národných obranných síl tomuto nápadu vytknúť. Všetky tie úrovne, teda tie, na ktoré ste, alebo ktoré ste vytvorili, myslím si, že to sú naozaj veci, ktoré majú svoj zmysel, majú svoj, svoju úlohu, ktorú by mohli plniť. Predsa len však tá bezpečnostná situácia sa mení a určite je dobré, že myslíme aj na tieto zadné vrátka. Preto myslím si, že je potrebné, aby sme sa možno k tejto téme ešte možno vrátili k prvému čítaniu. Samo o sebe ale si myslím, že to hovorím ešte raz, že je to dobrý nápad.
Čo sa týka žandárov a áno, vnímam to tak, že to tak trošku dokazuje, že sa ministerstvo obrany snaží tak trošku riešiť aj situáciu v Policajnom zbore, ktorý je vo vážnom stave, tie podstavy sú naozaj veľké a snaží sa takýmto v podstate zrýchleným spôsobom saturovať tie potreby vnútornej bezpečnosti, ktoré by vystali vzhľadom aj na situáciu na Slovensku, vzhľadom na tú situáciu v Policajnom zbore, keď vidíme, že máme regióny, kde, alebo oblasti, kde policajtov je naozaj málo, kde sa musia zlučovať obvodné oddelenia, kde sa musia lepiť hliadky a podobne. Rozumiem tomu, len vnímam to tak, že vychádzate z toho, čo ste aj spomínali, že teda máme určité alebo teda zložky ako žandarméria, karabiniéri alebo niečo podobné v iných krajinách, ktoré majú tieto úlohy a spĺňajú, plnia tie úlohy žandárov.
=====

Vychádzate z toho, čo ste aj spomínali, že teda máme určité alebo teda zložky ako žandarméria, carabinieri alebo niečo podobné v iných krajinách, ktoré majú tieto úlohy a spĺňajú, plnia týchto úlohou, tieto úlohy žandárov. Len ten rozdiel je, že tam tá tradícia je trošku iná. My sme tu ešte za bývalého Československa mali tú tradíciu četníkov, ktorí pôsobili v rámci teda, vtedajších Čiech, a to potom sa to prelialo vo forme žandárov na Slovensko a mali ale aj svoju štruktúru a inštitucionálne nejaké ukotvenie. No a práve, mne to príde tak, že my tu vlastne vytvárame defacto akoby novú ozbrojenú, ozbrojenú zložku, ktorá ale de jure nemá svoju štruktúru ale defacto vzniká, a preto mi príde ako prirodzené, že by každá ozbrojená zložka, ktorá vzniká, či je to mám, či už máme ZJVS, či máme Policajný zbor a tak ďalej, a tak ďalej, by malo mať svoju štruktúru a svoje inštitucionálne ukotvenie. Pretože potom sa tu bavíme len o tom, že sú to len vojaci s páskou. Myslím si, že to je niečo, kde čo si podľa mňa bude vyžadovať ešte hlbšiu diskusiu a možno aj trošku väčšie zamyslenie, pretože osobne som presvedčený, že tak ako som na začiatku hovoril, vojak, predsa len tá profesia je iná. Ten výcvik, ktorým prechádza, je úplne ináč nastavené ako to, aby robil poriadkovú úlohu, poriadkové služby. A je tam viacero problémov. Jedným z tých problémov je, že či ten krátky výcvik naozaj bude stačiť na to, aby zvládol všetky tie úlohy, ktoré naňho prídu. Predsa len, poriadkové úlohy a podobné veci sa zdajú jednoduché, ale môže narážať naozaj na komplikovanejšie problém, komplikovanejšie trestný, trestné činy. Čo sa stane, keď v prípade nejakých nevysporiadaných majetkových sporov, že príde nejaká SBS-ka, ktorá objaví, obsadí nejaký nebytový priestor, reštaurácia alebo niečo podobné, nevyplatené dlhy. Budú nám, budú sa to diať niekde na vidieku, tá policajná hliadka nebude nablízku, pôjdu tam vojaci. Akým spôsobom to budú riešiť? Budú volať policajtov akým, a tak ďalej. Čiže ja tam mám obavy aj práve z toho hlbšieho právneho povedomia, ktoré by oni ako, ako vojaci mohli využívať v týchto otázkach no a v týchto situáciách. Čiže toto sú také veci, ktoré sú samozrejme diskutabilné. Ďalšia vec, vy hovoríte, že by mali byť nasadzovaní na ochranu kritickej infraštruktúry čo je fajn, ale aj na ochranu hraníc. U vojakov je situácia iná ako u policajtov. Sám viete, že keď chce vojak prekročiť hranice, tak je to v podstate, spadá do iného právneho režimu ako policajt. Ide o to, že potom ako to bude prebiehať, keď máte vojakov na hraniciach, ktorí keď budú strážiť tú hranicu a budete vidieť až teda tých prevádzačova a podobné veci, tak predsa len máte v rámci Európskej únie a vôbec bilaterálnych dohôd s krajinami okolitými, že jednoducho tí policajti môžu prenasledovať do určitej hĺbky aj teda susedné krajiny, prípadných prevádzačova alebo niečo podobné. Tá spolupráca je tam nastavená. V prípade vojakov, tá situácia je úplne iná, je komplikovaná. Jednoducho nemôže sa len tak rozhodnúť prekročiť hranicu do Maďarska, aj keď má pásku, že je žandár, čiže tam sú ďalšie obmedzenia. Potom ďalšia vec a otázka je, majú pôsobiť väčšinou na vidieku. To práve tá situácia v Policajnom zbore je taká, že nedostatky ktoré máme, sú Bratislava, Košice, Trnava, Nitra a tak ďalej. Tam tá naplnenosť je najnižšia. Podľa posledných vyjadrení ministra vnútra, ten sa snaží teraz saturovať tieto problémy kadetmi a kadejakými vecami. Mňa, bráni sa tak trošku prevelovaním tých policajtov z vidieka práve do miest. A na vidieku ten problém nemáme. Tam podľa informácií, ktorými disponujem, tá naplnenosť policajných staníc je celkom vysoká. Čiže keď sa bavíme napríklad v Spišskej Starej Vsi, však sme mali k tomu aj mimoriadny branno-bezpečnostný výbor, naplnili sme tuším 94 %. Čiže otázka je, že či je naozaj potrebné mať žandárov takto na vidieku, keď máme naplnenosť. Ja rozumiem tej idei, že stiahnuť tých policajtov, dať ich do tých miest a tak ďalej, len ja nevidím práve tú ochotu ani zo strany ministerstva vnútra, že by sa touto cestou chcel uberať. Prepáčte, hovoril som trošku dlhšie ako som mal v pláne, ale je tam viacej vecí, každopádne, teším sa na ďalšiu diskusiu, možno aj nabudúce pred druhým čítaním.
Ďakujem.

Pán Krúpa, pán poslanec Krúpa, čo sa týka tých národných, národných bezpečnostných jednotiek, to je prvá veľmi dobrá idea, ja musím naozaj aj pánovi ministrovi povedať, že inovatívna myšlienka do obrany, ktorá naozaj môže pomôcť hlavne s policajtmi, ale aj bývalými vojakmi, ktorí naozaj majú záujem ešte aktívne pracovať, ale ja si naozaj nemyslím, že tí žandári sú dobrá cesta. Akože toto nám naozaj problém v Policajnom zbore nevyrieši. Hej, toto sme boli kritický na...(Nezrozumiteľne vyslovené.) ministrovi vnútra, ak sa naozaj výrazne nezlepší, lebo vy tu hovoríte, že to sú, tie sú, tie peniaze, ktoré vy do toho chcete dať. Ja si myslím, že boli ste minister vnútra, a ja, ja som to teraz otvorene poviem, že dodnes na vás niektorí policajti v dobrom spomínajú na vašu prácu a tak, že keď ten finan, keď ten rezort ministerstva vnútra nezafinancujeme tak ako by sme mali zafinancovať, my tých nových policajtov do zboru nedostaneme. Jednoducho tisíc eurový plat, tisíc sto euro v čistom v Bratislave, v Košiciach a iných mestách, to nie je motivácia pre mladých policajtov, aby prišli do práce. A tí žandári vám to nevyriešia. Oni nemôžu mať také kompetencie ani nebudú mať ako policajti, čiže budú tam len, nechcem povedať, že stáť, ale budú možnože nejaký odstrašujúci príklad, ale nebudú, nebudú môcť robiť to, čo robí bežný policajt a preto si myslím, že ak máme niečo robiť, tak musíme naozaj výrazne, výrazne zlepšiť finančné hodnotenie Policajného zboru, aby sme ich dostali do Policajného zboru. Ale ten prvý nápad s tou národnou, to kvitujem, myslím si, že to bude dobrá cesta pre vojakov, ktorí sú vyslúžilí a chcú pomôcť krajine.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, myslím, že veľmi dobre ste pomenovali aké sú aj riziká a, a aké sú dôvody zriadenia žandárov, aj ste to prirovnali k četníkom v Čechách. Ja by som to prirovnala skôr k snahe obnoviť pod iným názvom Ľudové milície, ktoré všetci poznáme z hlbokého socializmu. Ale povedala by som, že to nie je problém dnešnej doby. Na dnes chýba štyri tisíc policajtov v uliciach, spájajú sa obvody. Ľudia, ktorí potrebujú pomoc sa ju nedostanú. Nedávno bol medializovaný prípad, keď hasiči, ktorí zasahovali a bolo na nich zaútočené, sa dožadovali polície, a žiaľ polícia prišla neskoro. Čiže my potrebujeme riešiť, áno, stav v obrane, stav v Policajnom zbore. Potrebujeme v prvom rade zmobilizovať a vyriešiť problémy, ktoré my, ktorým dnes čelí ministerstvo vnútra a je veľmi chvályhodne, že ministerstvo obrany a vy ako skúsený minister to chcete suplovať a zachraňovať. Už nám staviate nemocnice, mosty, teraz žandársky zbor zriadite vlastne. Potom navrhujem, že možno by bolo pre tento štát v rámci konsolidácie efektívne zlúčiť tieto dve ministerstvá, lebo jednoznačne máte viacej kompetencií.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. No, pán minister Kaliňák, je minimálne tak dobrý obchodník ako rečník, si myslím. Ako odprezentoval ten svoj návrh zákona, tak on mi ho normálne tak predal, a koniec koncov aj pán kolega Valášek, aj pán kolega Krúpa len potvrdili to, že sa v tom zákone nachádzajú dobré veci. Napríklad, čo sa týka tej reformy záloh, ja som sa len celý čas tak sama seba pýtala, že no, ale načo nám toto všetko bude, keď ten Rus aj tak raz odíde. Alebo teda ak by som mala citovať aj vášho pána štátneho tajomníka z ministerstva obrany, keby nás niekto napadol a teda nevravím, že to Rusko, ale však otázka tak znela, tak nám hrozí kapitulácia alebo kolaborácia. Tak načo všetky tieto dobré veci.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že táto debata ukázala, že s tými návrhmi a nápadmi s ktorými ste prišiel, sú celkom inšpiratívne. Myslím si, že aj tá debata k tomu je celkom sa opiera o vecné fakty. Že naozaj sú tam veci, ktoré sú inšpiratívne, myslím si, že nech už to dopadne akokoľvek, dá sa na tom pracovať aj do budúcnosti. A beriem to aj tak, že vnímate národné obranné sily možno aj ako prostriedok ako motivovať ľudí vstúpiť do ozbrojených síl, pretože už ja si pamätám ešte model 2010, keď sa písal. Ja som dokonca ešte na ako na vojne ako vojak povinnej vojenskej služby ho ťukal do počítača, tak tam si pamätám to číslo, ktoré bolo naplánované. Už vtedy bolo, že 20-tisíc príslušníkov Ozbrojených síl mali, to malo byť to minimálne číslo, ktoré malo byť, a toto môže byť možno cesta. Len hovorím, upozorňujem tam na ten nedostatok, ktorý tam je a vnímam cestu, cestu prizmu, prizývania príslušníkov Policajného zboru, čo môže byť naozaj do budúcnosti komplikované. No a tí žandári, ja si myslím, že si to bude vyžadovať minimálne vytvorenie vlastnej organizačnej štruktúry, lebo musí to mať nejakú štruktúru, nejaké velenie. Každý ozbrojený zbor musí mať nejakú, lebo potom sa dostávame do situácie, že tam môžu byť možno aj kompetenčné spory. Niekedy v budúcnosti nejaké škodové udalosti alebo niečo podobné. Ale vôbec, jednoducho ako keby vznikal nový ozbrojený zbor a je tam viacero otázok, možno, ktoré by si vyžiadali ďalšiu diskusiu alebo zamyslenie. Ale pridávam sa ku kolegovi Valáškovi, že možno, keby sa toto rozdelilo na dve časti, že dva zákony, tak ja si viem predstaviť, že by sme vedeli zahlasovať za tie národné obranné sily, považujem to za skvelý nápad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak, ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dámy, páni poslanci, ďakujem za naozaj vecnú diskusiu a, a naozaj tie názory, ktoré boli vyslovené, sú relevantným príspevkom do diskusie, ktorú k tomuto zákonu by sme mohli viesť. Ja by som sa pristavil pri každom aspoň veľmi stručne, nech vás dlho nezdržujem. Pán poslanec Valášek, tá nenaplnenosť jednotlivých útvarov a keď je 60 % ako hovoríte, je ešte to celkom optimistické číslo. Sú útvary, ktoré majú menej. Súvisí za tie roky čo pôsobím vo výkonnej nejakej funkcii, aj keď som bol v parlamente, tá naplnenosť sa pohybovala v závislosti či už záujmu o nejaké pracovné miesta. V prípade krízy ste mali sto záujemcov o jedno miesto. Dnes je tých záujemcov zhruba desať na jedno voľné miesto. Len my máme extrémnu prísnosť pri výbere, čiže tým samozrejme si zužujeme tú časť. A ja som otvoril otázku, je to legitímne, aby sme o tom diskutovali aj v rámci všeobecných, profesionálnych stavov vojakov, že či proste chceme mať rovnaké kritériá pre mužstvo, poddôstojníkov, pre dôstojníkov. Lebo mňa vždy fascinuje to rozhodovanie dajme tomu psychológov pri posudkoch, kde jedným z dôvodov na vylúčenie vojaka, že nie je dostatočne samostatný v rozhodovaní, čo je celkom oxymoron v súvislosti s ozbrojenými silami, kde sa naozaj v prípade mužstva osobitne samostatnosť pri rozhodovaní veľmi nevyžaduje. Čiže toto treba zvážiť, že či v niektorých prípadoch nie sme extrémne prísni. Naopak sa zamerajme na tie veci, ktoré sú dôležité, agresivita alebo sklony k nejakým dajme tomu extrémistickým postojom a podobne. Toto všetko je relevantné. Čiže aj toto je dôležité prehodnotiť a ja si myslím, že to je tiež jedna z tém, ktorú na výbore pre obranu a bezpečnosť je potrebné otvoriť a prediskutovať, pretože sami si z tých desiatich vyberieme možno jedného, dvoch, a tým pádom relatívne veľký odpad má ten výber napriek tomu. Samozrejme, keď niekto nevie urobiť kotrmelec a plávať, aj to ho môžeme naučiť, niektorí sú samozrejme nenaučiteľní. Ale, ale v zásade niekde sme omnoho prísnejší. A osobitne pri doplnení stavu mužstva si myslím, že tá miera flexibility má byť rozhodne väčšia. Ale tá nenaplnenosť naozaj nie je len tým, že niekomu zvýšite plat. To platí aj v prípade polície.
Na pána poslanca Majerského reagujem, že nie vždy je to tým. Ako môžete si zobrať, že ktorý je najnaplnenejší stav ministerstva obrany, a to je Vojenskou políciou. A to je jedna z tých vecí, ktorá hovorí aj o tom žandárstve, prečo túto možnosť profesionálnym vojakom chcem dať. A to je jednoducho, že niekedy tá práca je extrémne rutinná, vy vlastne denne, každý deň osem hodín, niekedy dvanásť, niekedy šestnásť ak je nejaká akcia. Ste v tom tankovom prápore, kde robíte mechanika a od rána do večera jedno a to isté a ten istý proste problém, ktorý tam je a tá snaha o to, že mám šancu použiť to, na čo kedysi bola určená pracovná rehabilitácia, že oddych inou prácou to nejaká otázka zaujímavosti väčšej a trošku zatraktívnenia toho, aj to je ten priestor pre žandárov. Lebo vidíme ten tlak, ktorý je na Vojenskú políciu a vidíme to, ako to býva v ostatných zložkách. Môžeme analyzovať, prečo to tak je. Je tam možno nejaký rozdiel v peniazoch, ale tie ako som už povedal, nie sú úpl, úpl, úpl, úplne vždy určujúce. A teraz tí žandári, ten dôvod, pre ktorý my v zásade tých žandárov zavádzame, áno, iste oni pomôžu Policajnému zboru, ale v skutočnosti je to následok dlhoročných vyjednávacích možností, kedy nie vždy mal aj rezort ministerstva vnútra, aj rezort ministerstva obrany dostatok finančných zdrojov, a preto došlo k natiahnutiu voľných dní...
===== ... my v zásade tých žandárov zavádzame. Áno iste oni pomôžu Policajnému zboru, ale v skutočnosti je to následok dlhoročných vyjednávacích možností, kedy nie vždy mal aj rezort ministerstva vnútra, aj rezort ministerstva obrany dostatok finančných zdrojov a preto došlo k natiahnutiu voľných dní. Pokiaľ v Rakúsku vám na postavenie jedného 24-hodinového miesta policajt stačia štyri a pol policajta, v ktorom sa zahrňuje striedanie, dovolenka, PN-ka, u nás je to šesť a pol policajta. Čiže my v skutočnosti nemáme málo policajtov, my ich v skutočnosti máme málo v službe, pretože niekedy je bežné, že policajt, priemerný policajt nie je v práci sto dní v roku, lebo má šesť týždňov dovolenky, dva týždne pracovnej rehabilitácie, dva týždne zdravotnej rehabilitácie, k tomu nejaká týždňová PN-ka priemerná a ste vymaľovaní a z 220 pracovných dní 100 dní ho nemáte k dispozícii. A žandári sú vlastne pokus o návrat, preto nekreujeme nový zbor, ale vlastne ideme do toho, že obetuj svoj voľný čas, poď naspäť do práce, to je vlastne ten základný princíp, ktorý bol na to vymyslený, preto je to vlastne policajti, preto vojaci. To je skutočný zámer teraz to, akože toto je vlastne poenta toho, že ja toho policajta, keď vrátim naspäť do práce, keby som znížil napríklad počet dovolenky rozhodnutím zrušením nejakej kolektívnej zmluvy a o dva týždne skrátim počet voľna, ktoré majú k dispozícii policajti, zrazu máte potrebu tri celá, nie šesť a pol, ale päť celá sedem a vy zrazu máte omnoho viacej ľudí k dispozícii nastavenia hliadok. Ako je možné, že pri trinásť čo je taký ten najmenší počet policajtov na obvodnom oddelení, vy neviete postaviť hliadku. Pri trinástich policajtov by sa vám zdalo, že to by mohlo vyjsť. Nevychádza. Nevychádza. To ešte slúži zástupca obvodného oddelenia. Čiže to býva akože ten problém. Takže toto je skutočný zámer, vrátiť späť vojakov, ktorí majú takisto takýto počet voľna, aj policajtov na konci dňa, aj ZVJS a ostatných do záloh, z toho voľna, keď obetujete, máte tu nejaký naozaj podľa mňa celkom atraktívny príspevok. Čiže to je k tomu vysvetleniu, že prečo vlastne žandári, nebije sa to s mestskou políciou, pretože mestská polícia je v mestách, aj tam to býva občas problém, to neviete navýšiť, to spolu nesúvisí. Mestská polícia má svoju prácu v mestách, má jasne stanovené svoje kompetencie, vykonáva ich, toto má byť naozaj plurálna oblasť. My máme pôsobiť naozaj na vidieku a v prípade Policajného zboru to zvýšenie, ten nárast tých ľudí, aby dosiahli nejaké vyššie počty, to je naozaj, to má pravdu pán poslanec Glück, to je proste dlhodobý proces. Toto vie byť relatívne rýchla odpoveď, lebo je to stále z toho istého košiara, to sú vlastne tí istí ľudia len, ako povedal pán poslanec ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) vlastne si dajú tú pásku a budú mať niečo inú formu, ale s tými istými právomocami ako poriadkový policajt. Nie viac, nie menej. Poriadkový policajt. Čo sa týka pána poslanca Krúpu veľmi správne. Toto bola jedna z vecí, na ktoré upozorňoval aj ministerstvo vnútra. Len treba si uvedomiť. Toto platí v prípade, že na Slovensku začne vojnový stav. Tento problém, áno, by mohol vzniknúť za predpokladu, že by sme mali iba nejaké automatické zákonné limity nastavené. Ale v prípade vojnového stavu, ktorý tu nemávame každý mesiac a tieto, tieto zálohy predovšetkým majú počas doby mieru pôsobiť v domácom krízovom manažmente platí, že zasadne k nemu vláda, ktorej súčasťou bude nejaký minister vnútra a nejaký minister obrany. Povieme si, ty máš ľudí, lebo profesionálny policajt, ktorý slúži, ešte stále môže byť maximálne v pohotovostných zálohách, nemôže ísť do operačných alebo teda môže ísť do operačných, ale len v rámci výcviku, tak pochopiteľne vláda rozhodne, tak znížime stavy ochrany niektorých objektov z pohľadu polície a týchto 2 000 policajtov môžeš, vážený pán predseda vlády, navrhnúť na mobilizáciu, alebo nie. Ak nebude záujem. Toto je všetko je to na princípe dosť, dosť veľa dobrovoľnosti. A ten dôvod, pre ktorý sa tomu vôbec nebránime a prečo aj sme presvedčili ministerstvo vnútra, je, ale koľko je priemerný životnosť policajta. Pätnásť rokov služby? Sedemnásť? Dnes je policajt, ale zajtra byť nemusí. Prečo by dnes nemohol absolvovať výcvik. Potom ho už bude mať vlastne v zálohách, keď aj pôjde do civilu a v podstate bude napredovať v rámci toho výcviku v tých zálohách. Niekedy sa pozeráme na zákon, že on je nemenný, že nie je dynamický, že nedochádza k vývoju v tej spoločnosti. Medzičasom on môže prejsť k profesionálnym vojakom, čo ho automaticky vyradí z tých, z tých záloh. To všetko je možné. Ale predovšetkým ten konflikt, ktorý ste naznačovali, ktorý je absolútne pravdivý, áno, tento konflikt záujmov to môže byť, pán poslanec, tak platí, že vláda rozhodne, ako sa zariadi, čo je priorita a vláda posúdi. Nevie, nevie rozhodnúť ministerstvo obrany na úkor ministerstva vnútra. Vláda má tieto veci k dispozícii, ktoré v prípade vojnového stavu bude rozhodovať. Ak máme záujem, aby tam bol nejaký mechanizmus aj v zákone naznačený, prosím, samozrejme v rámci druhého čítania sa absolútne nebráni. Čo sa týka tých žandárov, to je naozaj len inšpirácia, pretože nespĺňame tie kritéria, nie je to samostatný zbor s plným služobným pomerom, kde pracujte iba pre Žandársky zbor. Je to s skutočnosti schránka, kde ja vlastne kumulujem zoznam ľudí, ktorí dnes pracujú pre bezpečnostné zložky a sú pripravené v čase svojho voľna ísť pomôcť v rámci, v rámci svojho voľného času na pomoc občanom. Paradoxne by som povedal, že by mohla mať pani poslankyňa Turčanová aj pravdu, že našli by ste pravosť s Ľudovými milíciami, len tam je problém, že jednak oni boli zamestnanci a boli Ľudové milície na ochranu toho podniku, v ktorom pracovali. To bol princíp Ľudových milícii a bol to vojenská zložka nie policajná, to znamená, vyslovene vojenským spôsobom robili, skôr napĺňali ten princíp pohotovostných záloh, to znamená tých, ktorí chránia, chránia kritickú infraštruktúru a objekty osobitnej dôležitosti a teda tí žandári sme sa len inšpirovali a ten názov nie je kontaminovaný najme preto, že sa vlastne zúčastnili Slovenského národného povstania a rozpustení boli len preto, lebo sa vtedy vláda po 48. rozhodla, že je dôležité, aby bol len jeden zbor národnej bezpečnosti, takže ich doňho včlenili všetkých celý Žandársky zbor, ktorý v tom čase existoval. Čo sa týka výcviku, je dôležité povedať, že samozrejme na ňom pracuje Vojenská polícia spolu s podľa mňa s externými odborníkmi z pohľadu ministerstva vnútra. Viete veľmi dobre, že jeden z poradcov mnohých je aj pán generál Ábel, ktorý bol dlhoročný viceprezident pre poriadkovú policajnú službu, ktorý si urobil určitý tím, ktorý to pripravil. V skutočnosti ide ako som už povedal aj ten, ten prvý nástup vojakov alebo tých, ktorý neabsolvovali policajný výcvik do toho priestoru je predpokladaný na úrovni tých dvadsať služieb. Teda ten prvý rok mám dvadsať dní a to je dvadsať dvanásť hodinových služieb, čo nám pri jednoduchšej praxi hovorí, dobre rátam? 240 hodín výcviku čo pri prepočítaní na štandardný osemhodinový výcvikový priestor je jeden a pol mesiaca v bežnom prostredí. Čo je aj zhruba čas, ktorý sa v rámci policajnej školy policajti venujú výcviku pri policajnej pre poriadkovú políciu, pretože oni majú potom ešte právnické minimá, ďalšie veci z pohľadu priestupkov, územnej práce policajtov a tak ďalej. Čiže, keď to prepočítam na počet hodín, ktoré strávia vo výcviku, je to jeden a pol mesiaca, čo mi nepríde tak úplne málo, ale v každom prípade môžeme si spoločne pred druhým čítaním ten návrh toho výcviku je pripravený, dám vám ho k dispozícii, aby ste posúdili, či sa vám javí dostatočný alebo nedostatočný. Samozrejme ten priestor pre slúžiacich policajtov a bývalých policajtov je v prípade, že to bude vyvážené z pohľadu Národných obranných síl pochopiteľne a Žandárskeho zboru. Preto si myslím, že by som privítal, že poďme o tom diskutovať, je to zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky. Preto sú tie opatrenia v kope. Ja nemyslím si, že je úplne možné, aby sme legislatívne rozdelili zákon zrazu na dve časti, chytili dve čísla v rámci tlače parlamentnej a mohli ďalej pokračovať v legislatívnom procese. To asi nie je úplne dobre možné a tá strata času by bola relatívne dosť nenahraditeľná. Čiže radšej som otvorený, poďme otvorene diskutovať a odstrániť všetky tie pochybnosti, lebo ak je to len principiálny postoj, potom ho neviem zmeniť. Je to principiálny postoj, nesúhlasím so žandármi, tam toho veľa neurobím. Ak sú tam nejaké racionálne veci, ktoré sa dajú upraviť, poďme ich upravovať. Ale veľmi som otvorený samozrejme tej, tej diskusii. Veľmi zaujímavá poznámka bola k tým hraniciam, pán poslanec. Toto je ten principiálny rozdiel, kedy vojaci a vojenská ochrana hraníc je líniová. To znamená, strážim, aby neprenikol žiadny narušiteľ priamo do môjho územia. Kdežto policajná ochrana hraníc je v prípade Slovenskej republiky bola nastavená na 40 kilometrové územie do vnútrozemia asi v štyroch úrovniach, kedy vlastne sa zachytávali tie primárne sekundárne formy migrácie a pochopiteľne nikdy nebudú úplne sami. Tá zodpovednosť aj pri tých jednotlivých incidentoch, že ako budú robiť zákrok. Iste komplikovaný zákrok si vyžaduje Pohotovostnú motorizovanú jednotku alebo nejakých kolegov, ktorí sú, sú neďaleko. Ale minimálne dokážu zmraziť akýkoľvek konflikt do príchodu, dajme tomu, výjazdu či už kriminalistického alebo nejakého ďalšieho a dokážu ho vyriešiť. O tom, o tom nijakým spôsobom nepochybujem, pretože dnes zákon predpokladá, že vlastne môžme za určitých okolností používať vojakov k ochrane verejného poriadku a vôbec neplatí, že zákon predpokladá, že by to mali byť priamo hneď zmiešané hliadky. Áno, ak sa Policajný zbor, ktorý v tomto zákone priamo definujeme ako zodpovedný, riadiaci a kontrolný orgán, čiže naozaj sa dostávame do situácie len ako keby sponzorov, žandárov, riadi ich Policajný zbor, kontroluje, vyhodnocuje. Pri porušení zákona koná policajná inšpekcia, naša inšpekcia a my samozrejme znášame škody, ktoré tým spôsobením to riziko samozrejme musí prebrať na seba aj minister, minister obrany. A ale v každom prípade tu sme absolútne otvorení tej diskusii, aby sme to vyriešili. Na tej, na tej hranici platí, že tá ochrana hranice nevyžaduje dôvod. Áno, existujú prípady, kedy máme cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie, to sú dva rôzne prípady. Sledovanie sa ich netýka, lebo to patrí operatívnej polícii a cezhraničné prenasledovanie je predovšetkým predpoklad v Schengenskom priestore. V uzavretých hraniciach to možné nie je, to máme predovšetkým s Ukrajinou. Ale prenasledovanie samozrejme do Maďarska, do Poľska dneska, keď som išiel akurát sem zhoda okolností, idem si za rakúskym policajným autom, môžme si klásť otázku, čo tu robili, asi tu boli na školení, poučiť sa, nejaké zaujímavé skúsenosti načerpať od slovenskej polície alebo tu mali nejakú štandardnú z tejto medzinárodnej spolupráce a vracali sa na svoje obvodné oddelenie. Ale pamätám si za svoju históriu, veľakrát sme tu mali prenasledovanie, dokonca ešte v minulosti aj streľbu. Takže to je vec, ktorá je predovšetkým určená do vnútorného Schengenu vonkajšia hranica s krajinou, s ktorou nemáme Schengen, je nie je predpoklad, že by to bolo samozrejme kedykoľvek možné, navyše ísť, máte absolútnu pravdu, bolo by dosť bláznovstvo ísť do krajiny, ktorá momentálne má vojenský konflikt. Asi by sme sa nestretli s nejakým veľkým pochopením a toleranciou. Toto je z môjho pohľadu k tým podmienkam všetko ešte raz ďakujem. Spomenul som si všetko pani poslankyňa Jurík. Iste ja vám veľmi rád prepošlem link na to video, aby ste si ho pozreli, ja som si ho niekoľkokrát pozrel a snažil som sa nájsť, kde tam je táto situácia, ktorá nereflektuje na súčasnú ukrajinskú situáciu, lebo tu sme súčasnú ukrajinskú situáciu reflektovali, že momentálne je ten konflikt zamrznutý. Ak sa rozhodneme, že tú vojnu predĺžime o ďalších dvanásť mesiacov, nezíska žiadny územný zisk ani jedna, ani druhá strana, ale bude tam o stotisíc mŕtvych viac, čo si myslím, že je rozhodne neprijateľné z môjho pohľadu na históriu a tak ako my sme sa nemali šancu brániť v 68. tak samozrejme sme tu všetci, bolo zhruba 200 obetí, ja som urobil zákon o odškodnení obetí invázie roku 68 ešte v roku 2004, boli odškodnení všetci tí, ktorí sa prihlásili. Samozrejme len finančne, čo je symbolické odškodnenie popritom, že niekto stratil život, slobodu a podobne, ale na konci dňa platí, že dnes na ukrajinskom mieste by som išiel predovšetkým do prerušenia, do mieru a veril by som tomu, že v jednej chvíli aj tie stratené územia sa budú schopné pripojiť. Keďže nikto z nás nemá silu na to, aby sa to pripojilo hneď, radšej som za to, aby sa okamžite prerušila vojnové akcie a je vidieť, že zjavne americký prezident tieto nástroje má a keďže ich má tento americký prezident, ktorý je samozrejme svojim sebe by som povedal jasným príkladom, čo sa od neho dalo očakávať, vždy to sľuboval, tie nástroje použil, je zjavné, že ich v rukách mal aj prezident Joe Biden. Rovnako len skryte deklarovala americká administratíva, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Boli sme na Washingtonskom summite všetci, sme ho sledovali viacerí, keby taký záujem bol, tak by tá pozvánka bola. Bolo to jednoznačne odmietnuté nie preto, že nesúhlasilo Slovensko, asi ako jediná krajina by sme toto nedokázali zvrátiť, ale je evidentné, že veľké štáty boli proti tomu. Čiže niečo čo prezident Trump hovorí hlasno sa hovorilo predtým potichu. Je to rozdelené z prezentácie. Postoj Spojených štátov sa nezmenil. Aj predtým, aj dnes je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Čiže a tak to treba, aj hodnotiť, aj vidieť. Ak toto tak platí, potom je mier pre Ukrajinu okamžite v tejto chvíli ten, ktorý je najpodstatnejší a jediný, ktorý sa môže uzavrieť a je pre mňa iba tým sklamaním, pretože už v minulosti Antony Blinken bývalý minister zahraničných vecí povedal jasne. Je nerealistické, aby sa vedela Ukrajina vrátiť do svojich území pred rok 2022, pred február 22, to znamená už v tom čase bez Krymu a bez časti Donbasu to bola vec, ktorú už vtedy Bidenova administratíva nevidela ako riešiteľné a potvrdzuje to dneska aj Trumpova hlasnejšie, otvorenejším slovníkom akokoľvek ho popíšeme, ale je to stále jeden a ten istý postoj, ktorý sa nezmenil. Čiže z môjho pohľadu preto aj tieto slová. Preto my sme v kolektívnej ochrane, preto sme v Severoatlantickej aliancii a preto budeme preberať ďalšie body, ktoré za týmto nasledujú. Aj už zdržujem, ešte máme šancu obidva body prebrať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, toto nie je nové vyslanie, je to vlastne pokračovanie v misii, kde sa Slovenská republika zúčastňuje ako súčasť Mnohonárodnej bojovej jednotky, respektíve Mnohonárodnej brigády v Lotyšsku a doteraz tam bola naša ...
=====

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, v rámci mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky (tlač 656).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky (tlač 656) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 727 z 20. januára 2025 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľska (tlač 656) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky
na základe článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska (tlač 656).
Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.