33. schôdza

Ďakujem pekne za reakciu. Ja si myslím, že si to uvedomujú úplne všetci, úplne všetci, ktorí chápu, že naozaj z Národnej banky Slovenska sa stala politická trafika po tom, ako je tam vlastne guvernérom aj Kažimír, a po tom, ako na viceguvernéra sa ide stať pán Keketi iba kvôli tomu, že mu bolo treba nájsť flek, pretože Huliak chcel ministerstvo športu. To je jediné, prečo sa toto celé deje. A pokiaľ pán Keketi hovorí o skúsenostiach o tom, že vie riadiť riziká, tak to, čo vlastne urobil vo svojej profesionálnej kariére, hovorí, že nie. A preto aj Slovenská republika, keď viceguvernér NBS sa bude stretávať s vrcholnými predstaviteľmi ECB na európskej úrovni Európskej centrálnej banky alebo aj s inými inštitúciami, jednoducho nie je to dobrá, nie je to dobrá vizitka pre krajinu, nie je to dobrá nominácia. Myslím si, že všetci sme si toho vedomí, absolútne všetci sme si toho vedomí, až na to, že sa z toho stala proste jednoducho politická trafika.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v debate o odbornosti a politickom charaktere jednotlivých funkcií, o ktorých rozhoduje alebo spolurozhoduje Národná rada. Mali sme tu pred chvíľou debatu o voľbe predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde teda jednak je to oveľa viac politická funkcia ako miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ale po druhé som mal pocit, že aspoň časť koaličných poslancov mala potrebu sa zastávať navrhnutého kandidáta pána poslanca Ševčíka. Tuto pri pánovi Keketim až takú intenzívnu snahu zo strany koalície necítim.
Samozrejme, že všetky funkcie, o ktorých rozhoduje Národná rada, majú do istej miery aj politický charakter, len je to v nerovnakej miere. Funkcie členov vlády sú politické a rovnako aj funkcie predsedov výboru. Samozrejme, že je dobré, keď sú tam ľudia, ktorí rozumejú tomu, o čom budú rozhodovať, majú s tou oblasťou nejaké skúsenosti, majú o tom vedomosti, najlepšie aj vzdelanie, ale nie vždy je to nutnou podmienkou a niekedy politik prejde aj rôznymi výbormi, rôznymi funkciami v parlamente alebo rôznymi, rôznymi ministerstvami. Ale Banková rada Národnej banky Slovenska, pozícia viceguvernéra Národnej banky je čosi iné.
A niežeby tam nemohli byť politici, aj keď v doterajšej histórii Bankovej rady Národnej banky Slovenska, myslím, že pán Kažimír predstavuje výnimku, keď priamo z politickej funkcie išiel do, išiel do, na post guvernéra. Inak tam nie je veľa bývalých politikov. Sú tam ľudia, ktorí boli v bankovej rade a potom sa angažovali neskôr v politike, ale ten opačný, opačný postup z politiky do bankovej rady je skôr výnimočný. Ale áno, aj v iných krajinách, aj v iných demokratických krajinách sa stáva, že bývalí politici idú do centrálnej banky na nejaké pozície, zväčša však ide o bývalých, bývalých ministrov financií a, alebo hospodárstva, alebo iných funkcionárov z tejto oblasti, čo nie celkom zodpovedá profilu pána Keketiho. A už aj ten teda pán Kažimír, kde, už to tu viackrát zaznelo, že je to politická trafika, no tak bol to dlhoročný minister financií a v tej oblasti, ktorá súvisí s náplňou činností Národnej banky Slovenska mal teda oveľa rozsiahlejšie skúsenosti ako pán Keketi. Čím nechcem obhajovať tú nomináciu, ale teda ten rozdiel, ktorý tam je z hľadiska skúseností z politiky a z hľadiska, z hľadiska skúseností aj odbornej s tou časťou politiky a vecnej politiky, ktorá, ktorá súvisí s činnosťou NBS, tak teda tam nepomerne to hrá v prospech pána Kažimíra, keď porovnáme týchto dvoch. Ale aj tak to bude zvláštne, keď bude vymenovaný pán Keketi, no tak budeme mať bankovú radu, v ktorej budú iba štyria členovia z tých šiestich, ktorí by tam mali byť, lebo, lebo tie tri miesta v tejto chvíli sú neobsadené a polovica aktuálnych členov bankovej rady budú bývalí ministri. To asi nie je, nie je veľmi štandardné a vhodné usporiadanie z hľadiska toho, že má ísť o nezávislú inštitúciu, ktorá dohliada nad finančným trhom a prispieva k menovej, k menovej politike, aj keď to zrejme nebude, nebude dlho trvať, pokiaľ sa vládna koalícia dokáže zhodnúť na mene nového guvernéra, lebo pánovi Kažimírovi o chvíľu končí funkčné obdobie, o niekoľko mesiacov.
Ako tu už zaznelo, a teda nebudem o tom dlho hovoriť, tak je to zjavné upratanie končiaceho ministra a to je ten hlavný dôvod. Nepochybne, keby koaličná kríza mala iné rozuzlenie, keby pán Huliak sa nestal ministrom športu a cestovného ruchu, tak dnes by sme nehovorili o návrhu na vymenovanie pána Keketiho za viceguvernéra Národnej banky. To si myslím, že to je úplne jasné a to asi nikto nebude spochybňovať ani z predstaviteľov vládnej koalície. Čiže ten dôvod nie je, že Banková rada NBS je poloprázdna, že polovica z miest je neobsadená, že potrebujeme viceguvernéra. Ten dôvod je, že pán Keketi skončil ako minister cestovného ruchu a športu na základe politických dohôd v snahe vyriešiť koaličnú, koaličnú krízu. A tu by som poukázal na to, že takýto spôsob upratovania je akoby typický pre súčasnú vládnu koalíciu. Len teda pred pár dňami sa to stalo pánovi Michalovi Kaliňákovi, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nový minister pán Migaľ ho navrhol odvolať a ešte v ten istý deň bolo vytvorené miesto tretieho štátneho tajomníka na ministerstve vnútra. Zrazu si minister vnútra uvedomil, že nestačia mu dvaja štátni tajomníci, potrebuje troch štátnych tajomníkov a bol tam pán Kaliňák vymenovaný. Presne pre takéto prípady vládna koalícia novelizovala kompetenčný zákon tak, že dovtedajšie, dovtedajšie obmedzenie, že na ministerstve je jeden alebo dvaja štátni tajomníci, iba na dvoch ministerstvách dovtedy boli možní traja štátni tajomníci, na financiách a na školstve, koalícia to zmenila tak, že prakticky neobmedzený môže byť počet štátnych tajomníkov, ako si minister navrhne a ako mu to vláda odsúhlasí, a je to práve pre takéto prípady, pre prípady trafík alebo pre prípady upratania. Mimochodom teda Jakub Goda dnes na svojom facebooku aj na, v Denníku N zverejnil, že táto vláda má suverénne najviac štátnych tajomníkov. Šetríme, konsolidácia, ľudia si budú uťahovať opasky, a táto vláda má 35 štátnych tajomníkov. Predchádzajúce vlády, keď to porovnáme, tak za Matoviča bolo 27 štátnych tajomníkov, za Hegera 26, za Ódora 22. Na druhom mieste, 28, prvá Ficova vláda. Teraz je 35 štátnych tajomníkov. A nie je to preto, že by sa rozrástli úlohy, ktoré musia tie ministerstvá plniť, jednoducho treba obsadiť, obsadiť miesta. Čiže nie je to, nie je to vecná potreba. Vecná potreba, samozrejme, že existuje, obsadiť tie miesta v bankovej rade alebo keď stačí, aby tam boli traja členovia bankovej rady, no tak treba zmeniť zákon, aby nemala banková rada guvernéra, dvoch viceguvernérov a troch členov národnej banky, ale... ehm, bankovej rady, alebo možno guvernéra, jedného viceguvernéra a jedného člena, ak môžu fungovať aj tak, ale ak sa tie miesta majú obsadzovať, tak sa majú obsadzovať na základe toho, že tam budú navrhnutí kvalifikovaní odborníci, ktorí majú skúsenosť z oblasti, ktorú majú, majú riadiť, a to zjavne nie je tento prípad. Je to trafika, ale zároveň je to aj akési odškodné pre riešenie vládnej krízy. A keď sa odškodné dáva vo forme postu štátneho tajomníka, dobre. To je post, ktorý, ktorý síce ako stojí nejaké finančné prostriedky aj verejné zdroje, ale teda v zásade je naviazaný na súčasnú vládu. Ale pozícia v bankovej rade, a teda pozícia viceguvernéra je pozícia, ktorá reprezentuje aj celú krajinu a má byť výkonom dôležitej pozície v nezávislej inštitúcii, akou Národná banka Slovenska je. A naozaj je nešťastné, ak vládna koalícia pristupuje k obsadzovaniu tak dôležitých pozícií takto čisto účelovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, Ondro, za tvoje vystúpenie. Áno, zase si dal ďalší, vlastne ďalšiu rovinu toho celého, prečo by to nemalo byť takto, prečo by pán Keketi nemal byť viceguvernérom. No a ja zasa z tvojho vystúpenia proste je tá, tá pointa je, každé jedno zlé rozhodnutie takéto politické vlastne dláždi cestu ďalším podobne zlým rozhodnutiam. Tak ako si presne povedal, 35 štátnych tajomníkov aktuálnej vlády, výrazne viac ako za predchádzajúcej vlády. Ako čo to má s konsolidáciou? To je presný opak, presný opak! A fakt je to, je to jednoducho zasa návod na riešenie. Ja som normálne presvedčený, že dnes ich je 35, možno do dvoch mesiacov ich bude 36, 37. Tuto už to pomaličky sa blíži fakt ku africkým štátom. Keď sa pozrieme na Švajčiarsko, na západnú Európu, majú väčšinou menej členov vlády, menej štátnych tajomníkov. Bohužiaľ, ten africký príklad je, že čím zaostalejšia, čím skorumpovanejšia krajina, tým viac členov vlády, tým viacej štátnych tajomníkov. No proste bobtná, to bobtná. A ja sa obávam, že aj toto, aj politická nominácia vládou, koalíciou posvätená na viceguvernéra teraz dláždi cestu na ďalšiu politickú nomináciu v lete, keďže sa skončí volebné obdobie alebo funkčné obdobie aktuálneho guvernéra. Čiže aj tento politický krok nespôsobí nič iné, bohužiaľ, nič iné než to, že v týchto politických nomináciách sa bude pokračovať a možno budeme prekvapení, ako to dopadne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, ďakujem za reakciu. No, samozrejme, 35 štátnych tajomníkov, a teda toto bola jedna z vecí, na ktoré sme upozorňovali pri novelizácii kompetenčného zákona bezprostredne po voľbách, že je to, je to zbytočné, je to účelové a je to iba vytváranie priestoru pre politické trafiky. Nie je to niečo, čo by bolo vecne odôvodnené potrebou riešiť, riešiť nejakú agendu. Samozrejme, sú ministerstvá, ktoré môžu fungovať s jedným štátnym tajomníkom alebo s dvomi štátnymi tajomníkmi, ale toto nabobtnávanie je len snahou v tom, v tej chvíli sa zdalo, že iba zabezpečiť trafiky, ale je evidentné, že to súvisí aj s tým, aby sa riešili takéto krízové situácie, v akých sa v posledných mesiacoch ocitla vládna koalícia, teda že potrebujú upratať niekam poslancov, pretože tých, toľko tých ministerstiev nie je a nebolo ani toľko tých postov štátnych tajomníkov, tak pre istotu si vytvorili možnosť, aby počet štátnych tajomníkov bol neobmedzený, aby buď sa tam dali odpratať nejakí poslanci, ktorí robia problémy v koalícii, alebo niekto, kto musí uvoľniť miesto takýmto neposlušným, neposlušným a problémy robiacim poslancom.
Druhý aspekt toho je ale, že naozaj je niečo iné pozícia štátneho tajomníka, ktorý je čiastočne politik, čiastočne úradník na ministerstve a má to politický charakter, lebo obvykle to nebývajú čisto odborné funkcie, a pozícia v nezávislej inštitúcii, ako je Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá je volená na obdobie presahujúce mandát tejto vlády, ktorá má rešpek... teda reprezentovať nezávislú inštitúciu aj dovnútra, aj navonok.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem opakovať to, čo tu hovorili predo mnou predrečníci, len predsa pripomeniem, že čím máme širšiu koaličnú zostavu vo vláde, tak tým máme potom aj pestrejšie delenie. Teda pestrejšie nielen delenie, delenie funkcií, ale aj nárast počtu tých funkcií. A je veľmi smutné, keď sa dostávame až do takého stavu, že tieto politické nominácie prechádzajú až do inštitúcií ďalších, ktoré majú byť skutočne nezávislé, v tomto prípade hovoríme o Národnej banke Slovenska a tiež môžeme spomenúť aj poslednú nomináciu do Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ja tu nebudem opakovať, čo tu hovorili predrečníci, to som povedal, ale predsa upozorním na jednu vec, a to je vlastne posledné pôsobenie pána Keketiho vo vládnej funkcii. Spomeňme si na to, keď sa vytváralo nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, že vtedy sa hovorilo o tom, že toto ministerstvo bude hospodáriť s rozpočtom 100 mil. eur. Aká je situácia tento rok? 239 mil. eur. Viac ako dvojnásobný rozpočet oproti tomu, o čom sa hovorilo minulý rok alebo ešte dokonca predminulý rok, keď toto ministerstvo vznikalo.
Ale to nie je všetko. Samozrejme, stále počúvame argumenty, že šport si zaslúži podporu, cestovný ruch si zaslúži podporu, zaslúži si, zaslúži si finančné prostriedky, z ktorého by tu tieto odvetvia žili, to znamená aj štátnu podporu. Ale ja sa pozriem dovnútra, dovnútra, ako funguje to ministerstvo cestovného ruchu a športu. Máme tu ministra financií, možno aj počúva. Máme tu ministra financií a siahnem do štátneho rozpočtu na tento rok, ktorý si schválili vládni poslanci koncom minulého roka. A keď sa pozrieme do toho štátneho rozpočtu a tej štruktúry, nepôjdem nejako veľmi hlboko, ale aspoň na tie základné čísla, tak uvidíme vlastne, akým spôsobom, akým spôsobom toto ministerstvo hospodári a do akej miery je efektívne.
Takže z toho celkového rozpočtu vo výške 239 mil. eur ide 12,7 mil. eur na mzdy a poistné. To je 5 %. Ďalej na tovary a služby 28,9 mil. eur. To je 11,7 %. A keď k tomu pripočítam kapitálové výdavky vo výške 800-tisíc a dám to všetko dohromady. tak tieto tri položky vytvárajú spolu 42,5 mil. eur. Tých 42,5 mil. eur tvorí takmer 18 % celého rozpočtu ministerstva cestovného ruchu a športu. Prosím vás pekne, čo je to za inštitúcia, ktorá len na svoju činnosť pohltí 18 % celkového rozpočtu? A to hovorím už o rozpočte, ktorý je dvaapolnásobný takmer oproti tomu, ako mal byť.

-----------------------------------------

Ja keď som to povedal ministrovi, exministrovi Keketimu na finančnom výbore, tak sa bránil tým, prosím vás pekne, čo to tu hovoríte za hlúposti, 5 % minieme na prevádzkové náklady. Ja som vám to teraz spočítal, 5 % ide na mzdy a odvody. A to ďalšie, kapitálové výdavky, to sú peniaze, ktoré jednoducho toto ministerstvo minie len preto, že existuje a aby mohlo fungovať. A z toho je 800-tisíc eur na softvér. Pán exminister sa bránil tým, že to je pre 200 ľudí. Prosím vás pekne, 800-tisíc tento rok, 800-tisíc budúci rok a 800-tisíc eur v roku 2027. Aké to je, prosím vás, efektívne ministerstvo? Keby cez to ministerstvo len pretiekli prostriedky, ktoré doteraz sa inak distribuovali bez existencie tohto vládneho úradu, nebolo by to efektívnejšie? Načo nám je takéto ministerstvo, ktoré dokáže pohltiť takéto obrovské peniaze?
Takže skončím s tým, kde som začal. Počtom vládnych subjektov alebo koaličných subjektov rastie aj hlad po rezortoch, po funkciách a, žiaľ, týka sa to aj Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska napriek tomu, že menovú politiku sme do veľkej miery odovzdali do Európskej centrálnej banky, Národná banka Slovenska je dôležitá inštitúcia. Zoberme si len dohľad nad finančným trhom, nad bankami, poisťovňami a zoberme si, že táto inštitúcia by mala dbať napríklad o to, aby sa na Slovensku rozbehol kapitálový trh, ktorý je úplne-úplne zanedbateľný.
A poslednú otázku, ktorú si položím na záver, je, teraz tu hovoríme o pozícii viceguvernéra. Ja som veľmi zvedavý, čo sa bude diať, keď budeme hovoriť o funkcii guvernéra. Tento rok to príde na pretras, kto bude guvernérom Národnej banky Slovenska? Žiaľ, keď sa pozriem do minulosti, ako bol súčasný, súčasný guvernér zvolený do funkcie, musím povedať, že to boli veľmi čudesné okolnosti. A ja sa bojím, že ak takýmto smerom budeme postupovať ďalej, tak sa dočkáme aj veľmi čudesnej voľby guvernéra Národnej banky Slovenska, možno niekedy v letných mesiacoch alebo v jesenných, uvidíme, ako to tento parlament stihne. A tiež budem zvedavý, akým spôsobom bude obsadzovaný post ministra financií.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojím tu dnes pred vami, aby som vyjadrila naozaj vážne obavy z nominácie pána Dušana Keketiho na pozíciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Táto funkcia si vyžaduje tak vysokú mieru odbornosti, nezávislosti a skúsenosti v oblasti menovej politiky a bankovníctva, že musím konštatovať, že pán Keketi, bohužiaľ, nespĺňa tieto predpoklady. Pána Keketiho považujeme za politického nominanta s prepojením na súčasnú vládnu koalíciu. Jeho kariéra zahŕňa pôsobenie na viacerých vysokých pozíciách v štátnych inštitúciách, avšak jeho výsledky sú prinajmenej sporné.
V rokoch 2016 až 2018, ako tu spomínali moji kolegovia, bol šéfom Eximbanky. Počas jeho vedenia sa Eximbanka stretla s viacerými problémami vrátane zlej úverovej politiky, ktorá viedla k nesplácaniu úverov a zhoršeniu finančnej stability inštitúcie. Tieto manažérske zlyhania vyvolali kritiku zo strany odborníkov aj verejnosti, pričom poukazovali na nedostatočné riadenie rizík a slabú kontrolu nad poskytnutými úvermi. A čo je navyše nebezpečné, kandidát na viceguvernéra Národnej banky necíti žiadnu zodpovednosť a sebareflexiu za poskytnutie záruk pri krajine v najhoršom ratingu s najmenšou pravdepodobnosťou, že dôjde k splateniu úverov. To sme sa dopočuli na výbore pri dotazovaní na jeho činnosť v Eximbanke.
Ja sa preto pýtam, chceme takého odborníka, ktorý sa nepoučil zo svojho zlyhania, aby bol súčasťou vedenia Národnej banky Slovenska? V roku 2024 bol pán Keketi vymenovaný za ministra cestovného ruchu a športu. Jeho krátke pôsobenie v tejto funkcii bolo poznačené kontroverznými rozhodnutiami a znížením transparentnosti pri rozhodovaní o alokácii verejných zdrojov. To určite vyvoláva pochybnosti o jeho predpokladoch na viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Na základe týchto skutočností je namieste spochybniť jeho odbornú spôsobilosť na výkon tejto funkcie. Táto pozícia si vyžaduje tak vysokú mieru odbornosti, skúsenosti a zodpovednosti v oblasti riadenia finančných rizík, čo, ako nám už spomenuté informácie ukazujú, pán Keketi počas svojho pôsobenia v Eximbanke naozaj nepreukázal. Národná banka potrebuje na svojom čele nezávislých, skúsených odborníkov, ktorí budú schopní zabezpečiť stabilitu našej meny a finančného systému. Preto vyzývam, aby sme odmietli túto nomináciu a trvali na výbere kandidáta, ktorý spĺňa najvyššie odborné a morálne štandardy pre takúto významnú pozíciu a nie je len figúrkou v politickou kupčení.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sudkyni Ústavného súdu zanikla funkcia dňa 30. septembra 2023 a Národnou radou neboli doposiaľ zvolení kandidáti na sudcu Ústavného súdu, predseda Národnej rady vyhlásil novú voľbu II a vyzval oprávnené subjekty, aby ústavnoprávnemu výboru podávali návrhy kandidátov na sudcu Ústavného súdu.
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorý má vymenovať, v tomto prípade je potrebné zvoliť a prezidentovi navrhnúť dvoch kandidátov. V určenom termíne bol predložený jeden návrh kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu, pani Lívia Trellová. Podľa § 116a ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda ústavnoprávneho výboru pozval navrhnutú kandidátku na svoju 75. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 30. januára 2025. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu uznesením č. 259 podľa § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodol, že navrhnutá kandidátka Lívia Trellová spĺňa podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia a vážené kolegyne, ako bolo povedané Ústavný súd rok a pol nemá plný stav sudcov a sudkýň. Rok a pol nemáme, nevidíme vôľu, že by väčšina v tomto parlamente chcela zvoliť, chcela zvoliť dvoch kandidátov alebo kandidátky na Ústavný súd, a tým pádom plne ho, plne ho sfunkčniť. Na Ústavný súd sa obracajú občania a občianky v tých najcitlivejších a najvážnejších veciach a tým, že chýba jeden sudca alebo sudkyňa, jednoznačne účastníci konaní na Ústavnom súde trpia. Otázka je, že prečo vlastne koalícia nemá ambíciu zvoliť očividne týchto kandidátov a predložiť ich prezidentovi na výber a vymenovanie. Za rok a pol sme sa nedozvedeli dôvod. Jednoducho mlčia. Každý jeden predstaviteľ koalície, ktorý dostal otázku na túto tému, nepovedal, nepovedal nič. Je to, je to záhada. Je to, je to niečo, o čom sa nehovorí, pritom ide naozaj o vec, ktorá nie je žiadnym spôsobom kontroverzná, nemala by byť, pokiaľ neberiete Ústavný súd ako ďalšiu trafiku, s ktorou sa obchoduje na koaličných radách alebo v kuloároch parlamentu.
Druhá vec je, že sú aj iné informácie ako tie verejné, keďže koaliční predstavitelia nehovoria o tom, aké sú dôvody, prečo tento parlament alebo táto väčšina nebola schopná sa dohodnúť a zvoliť, zvoliť kandidáta alebo, kandidátov alebo kandidátky na Ústavný súd, sú aj iné informácie, a teda ja mám z viacerých zdrojov informácie o tom, že toto miesto sa šetrí pre niekoho významného, pre niekoho koho treba upratať, komu sa treba poďakovať za jeho činnosť a podľa tých informácií je týmto človekom generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Ja by som bol rád, keby to niekto dementoval. My sme sa na to opýtali aj v rámci poslaneckého prieskumu, ktorý pán generálny prokurátor zmaril. A on nepoprel tieto informácie, nepoprel tieto, takéto ambície, samozrejme, zároveň ich ani nepotvrdil.
Na druhej strane sa ponúka otázka, o niekoľko bodov neskôr v programe tejto schôdze tu máme návrh koaličný priznať generálnemu prokurátorovi bezprecedentne, už po polovici v podstate funkčného obdobia doživotnú rentu vo výške zhruba 5-tisíc eur. A teda podľa tých informácií to má byť kompenzácia za to, že pán Žilinka sa nestane predsedom Ústavného súdu, ale iba ústavným sudcom. Takže takýmto spôsobom podľa tých informácií, ktoré sú dostupné a sú jediné, ktoré sú dostupné, takýmto spôsobom koalícia handluje jednak s miestom ústavného sudcu a takisto generálneho prokurátora. Ja sa, samozrejme, vyjadrím bližšie aj k tomu návrhu na tú doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, ale tu musím zdôrazniť, že nepoznám jeden jediný príklad, aby nejaký verejný funkcionár na celom svete dostal doživotnú rentu nie po konci svojho funkčného obdobia alebo niekoľkých funkčných období, ale už po pár rokoch, aj v polovici funkčného obdobia, keby sa pán Žilinka teraz vzdal po tom, ako budú schválené tieto, bude schválený tento zákon, keď sa vzdá svojej funkcie, tak dostane rentu. A ak sa dožije trebárs priemerného veku, ako sa dožívajú, vek stredného dožitia mužov na Slovensku, tak dostane od štátu vo forme tejto renty viac ako milión eur. To už je naozaj že slušný balík peňazí za to, že sa uspokojí iba s miestom ústavného sudcu a nie predsedom súdu.
Pamätáme si ešte minulý rok, kedy predseda vlády Fico zahájil útok na Ústavný súd a konkrétne aj na predsedu súdu. Rozprával o tom, čo sa tam deje, došlo k úniku nejakých informácií a to mal byť dôvod na odvolanie. To bol presne ten moment, ktorý chceli využiť a dosadiť na Ústavný súd pána Žilinku, podľa tých informácií, ktoré sú dnes známe. Pán Žilinka sa mal stať predsedom Ústavného súdu a teraz, keďže Ústavný súd asi teda nekoná spôsobom, ktorý by nejakým spôsobom vadil tejto koalícii, tak nevedia, nevedia pánovi Žilinkovi zabezpečiť miesto predsedu Ústavného súdu. Zároveň pán Žilinka asi trucuje a rozmýšľa, či sa vzdá funkcie generálneho prokurátora, alebo nie, či sa mu to oplatí, alebo nie, tak potom ešte dostane motiváciu vo forme doživotnej renty, ktorá sa tu objavila sčista jasna. Nikdy predtým tu nebola nejaká seriózna diskusia a ani nevidím, nevidíme žiadny dôvod, prečo by mal – a už tobôž nie v polovici funkčného obdobia – dostať generálny prokurátor doživotnú rentu. Neexistuje na to žiadny dôvod. Ak existuje, veľmi rád si ho vypočujem. Bolo by dobré, keby bol aj v dôvodovej správe, samozrejme, ale teda ak nie je, tak môže zaznieť aj tu. Aj to je niečo. Obávam sa, že nezaznie. Bohužiaľ, nikto nebol schopný vyvrátiť tieto informácie,
Čiže aby som to zhrnul, koalícia handluje o všetkých verejných funkciách, ktoré tam majú, nielen tých, ktoré sú politicky nominované, ale aj tie, kde by mali ísť odborníci. Mali sme tu predchádzajúci bod, viceguvernér Národnej banky, teraz tu máme kandidátov na ústavných sudcov, ktorí sú využívaní na to, aby sa nejaká funkcia uvoľnila a zabezpečila sa tam nejaká kontinuita na dlhšie obdobie, generálny prokurátor má sedem rokov funkčné obdobie, a využíva sa na to miesto sudcu Ústavného súdu. Najdôležitejší justičný orgán, ktorý v štáte máme, a miesto v ňom sa využíva na politické handlovanie a obchody.
Vážené dámy a vážení páni z koalície, Ústavný súd nie je trafika, nie je vaša trafika. Je to niečo, je to inštitúcia, ktorej rozhodnutí závisia životy ľudí na Slovensku, mnohých. Môže sa to týkať aj vás. Ak takýmto spôsobom by každá vláda pristupovala k Ústavnému súdu, ako to robíte vy posledný rok a pol, ten Ústavný súd by bol absolútne nefunkčný. Absolútne nefunkčný.
Vidíme to aj na tom, akým spôsobom, alebo akí ľudia a koľko ľudí sa prihlasuje do voľby. Koľko odborníkov kandiduje na post ústavného sudcu alebo sudkyne. Máme tu jednu kandidátku, ktorá v minulej voľbe dostala pár hlasov. Nemá absolútne žiadnu šancu. A tí ostatní, a verím tomu, že minimálne 10 alebo 20 kandidátov a kandidátiek tu máme na Slovensku, či už z justície, alebo z akadémie, alebo aj z praxe, ktorí by boli kvalitnými kandidátmi alebo kandidátkami, aspoň. Ale nehlásia sa, nehlásia. Prečo sa nehlásia? Lebo vedia, že nemajú šancu, lebo vedia, že celé, celé toto, čo sa tu deje za posledného pol roka, je iba politický obchod. Je to iba trafika. To tiež svedčí o tých mojich slovách aj o tých informáciách, ktoré som tu, ktoré som tu predostrel.
Ďakujem za pozornosť.