33. schôdza

Ďakujem.
Máme za sebou vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci, pán poslanec Hajko a za ním pani poslankyňa Luščíková.
Takže, pán poslanec Hajko, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem opakovať to, čo tu hovorili predo mnou predrečníci, len predsa pripomeniem, že čím máme širšiu koaličnú zostavu vo vláde, tak tým máme potom aj pestrejšie delenie. Teda pestrejšie nielen delenie, delenie funkcií, ale aj nárast počtu tých funkcií. A je veľmi smutné, keď sa dostávame až do takého stavu, že tieto politické nominácie prechádzajú až do inštitúcií ďalších, ktoré majú byť skutočne nezávislé, v tomto prípade hovoríme o Národnej banke Slovenska a tiež môžeme spomenúť aj poslednú nomináciu do Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ja tu nebudem opakovať, čo tu hovorili predrečníci, to som povedal, ale predsa upozorním na jednu vec, a to je vlastne posledné pôsobenie pána Keketiho vo vládnej funkcii. Spomeňme si na to, keď sa vytváralo nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, že vtedy sa hovorilo o tom, že toto ministerstvo bude hospodáriť s rozpočtom 100 mil. eur. Aká je situácia tento rok? 239 mil. eur. Viac ako dvojnásobný rozpočet oproti tomu, o čom sa hovorilo minulý rok alebo ešte dokonca predminulý rok, keď toto ministerstvo vznikalo.
Ale to nie je všetko. Samozrejme, stále počúvame argumenty, že šport si zaslúži podporu, cestovný ruch si zaslúži podporu, zaslúži si, zaslúži si finančné prostriedky, z ktorého by tu tieto odvetvia žili, to znamená aj štátnu podporu. Ale ja sa pozriem dovnútra, dovnútra, ako funguje to ministerstvo cestovného ruchu a športu. Máme tu ministra financií, možno aj počúva. Máme tu ministra financií a siahnem do štátneho rozpočtu na tento rok, ktorý si schválili vládni poslanci koncom minulého roka. A keď sa pozrieme do toho štátneho rozpočtu a tej štruktúry, nepôjdem nejako veľmi hlboko, ale aspoň na tie základné čísla, tak uvidíme vlastne, akým spôsobom, akým spôsobom toto ministerstvo hospodári a do akej miery je efektívne.
Takže z toho celkového rozpočtu vo výške 239 mil. eur ide 12,7 mil. eur na mzdy a poistné. To je 5 %. Ďalej na tovary a služby 28,9 mil. eur. To je 11,7 %. A keď k tomu pripočítam kapitálové výdavky vo výške 800-tisíc a dám to všetko dohromady. tak tieto tri položky vytvárajú spolu 42,5 mil. eur. Tých 42,5 mil. eur tvorí takmer 18 % celého rozpočtu ministerstva cestovného ruchu a športu. Prosím vás pekne, čo je to za inštitúcia, ktorá len na svoju činnosť pohltí 18 % celkového rozpočtu? A to hovorím už o rozpočte, ktorý je dvaapolnásobný takmer oproti tomu, ako mal byť.

-----------------------------------------

Ja keď som to povedal ministrovi, exministrovi Keketimu na finančnom výbore, tak sa bránil tým, prosím vás pekne, čo to tu hovoríte za hlúposti, 5 % minieme na prevádzkové náklady. Ja som vám to teraz spočítal, 5 % ide na mzdy a odvody. A to ďalšie, kapitálové výdavky, to sú peniaze, ktoré jednoducho toto ministerstvo minie len preto, že existuje a aby mohlo fungovať. A z toho je 800-tisíc eur na softvér. Pán exminister sa bránil tým, že to je pre 200 ľudí. Prosím vás pekne, 800-tisíc tento rok, 800-tisíc budúci rok a 800-tisíc eur v roku 2027. Aké to je, prosím vás, efektívne ministerstvo? Keby cez to ministerstvo len pretiekli prostriedky, ktoré doteraz sa inak distribuovali bez existencie tohto vládneho úradu, nebolo by to efektívnejšie? Načo nám je takéto ministerstvo, ktoré dokáže pohltiť takéto obrovské peniaze?
Takže skončím s tým, kde som začal. Počtom vládnych subjektov alebo koaličných subjektov rastie aj hlad po rezortoch, po funkciách a, žiaľ, týka sa to aj Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska napriek tomu, že menovú politiku sme do veľkej miery odovzdali do Európskej centrálnej banky, Národná banka Slovenska je dôležitá inštitúcia. Zoberme si len dohľad nad finančným trhom, nad bankami, poisťovňami a zoberme si, že táto inštitúcia by mala dbať napríklad o to, aby sa na Slovensku rozbehol kapitálový trh, ktorý je úplne-úplne zanedbateľný.
A poslednú otázku, ktorú si položím na záver, je, teraz tu hovoríme o pozícii viceguvernéra. Ja som veľmi zvedavý, čo sa bude diať, keď budeme hovoriť o funkcii guvernéra. Tento rok to príde na pretras, kto bude guvernérom Národnej banky Slovenska? Žiaľ, keď sa pozriem do minulosti, ako bol súčasný, súčasný guvernér zvolený do funkcie, musím povedať, že to boli veľmi čudesné okolnosti. A ja sa bojím, že ak takýmto smerom budeme postupovať ďalej, tak sa dočkáme aj veľmi čudesnej voľby guvernéra Národnej banky Slovenska, možno niekedy v letných mesiacoch alebo v jesenných, uvidíme, ako to tento parlament stihne. A tiež budem zvedavý, akým spôsobom bude obsadzovaný post ministra financií.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie žiadna faktická, takže budeme pokračovať.
Pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojím tu dnes pred vami, aby som vyjadrila naozaj vážne obavy z nominácie pána Dušana Keketiho na pozíciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Táto funkcia si vyžaduje tak vysokú mieru odbornosti, nezávislosti a skúsenosti v oblasti menovej politiky a bankovníctva, že musím konštatovať, že pán Keketi, bohužiaľ, nespĺňa tieto predpoklady. Pána Keketiho považujeme za politického nominanta s prepojením na súčasnú vládnu koalíciu. Jeho kariéra zahŕňa pôsobenie na viacerých vysokých pozíciách v štátnych inštitúciách, avšak jeho výsledky sú prinajmenej sporné.
V rokoch 2016 až 2018, ako tu spomínali moji kolegovia, bol šéfom Eximbanky. Počas jeho vedenia sa Eximbanka stretla s viacerými problémami vrátane zlej úverovej politiky, ktorá viedla k nesplácaniu úverov a zhoršeniu finančnej stability inštitúcie. Tieto manažérske zlyhania vyvolali kritiku zo strany odborníkov aj verejnosti, pričom poukazovali na nedostatočné riadenie rizík a slabú kontrolu nad poskytnutými úvermi. A čo je navyše nebezpečné, kandidát na viceguvernéra Národnej banky necíti žiadnu zodpovednosť a sebareflexiu za poskytnutie záruk pri krajine v najhoršom ratingu s najmenšou pravdepodobnosťou, že dôjde k splateniu úverov. To sme sa dopočuli na výbore pri dotazovaní na jeho činnosť v Eximbanke.
Ja sa preto pýtam, chceme takého odborníka, ktorý sa nepoučil zo svojho zlyhania, aby bol súčasťou vedenia Národnej banky Slovenska? V roku 2024 bol pán Keketi vymenovaný za ministra cestovného ruchu a športu. Jeho krátke pôsobenie v tejto funkcii bolo poznačené kontroverznými rozhodnutiami a znížením transparentnosti pri rozhodovaní o alokácii verejných zdrojov. To určite vyvoláva pochybnosti o jeho predpokladoch na viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Na základe týchto skutočností je namieste spochybniť jeho odbornú spôsobilosť na výkon tejto funkcie. Táto pozícia si vyžaduje tak vysokú mieru odbornosti, skúsenosti a zodpovednosti v oblasti riadenia finančných rizík, čo, ako nám už spomenuté informácie ukazujú, pán Keketi počas svojho pôsobenia v Eximbanke naozaj nepreukázal. Národná banka potrebuje na svojom čele nezávislých, skúsených odborníkov, ktorí budú schopní zabezpečiť stabilitu našej meny a finančného systému. Preto vyzývam, aby sme odmietli túto nomináciu a trvali na výbere kandidáta, ktorý spĺňa najvyššie odborné a morálne štandardy pre takúto významnú pozíciu a nie je len figúrkou v politickou kupčení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa, taktiež žiadna faktická na vaše vystúpenie, takže vyhla... pýtam sa, či sa chcem niekto prihlásiť, pardon, do rozpravy, á, už to bolo, to máme za sebou. Opravujem sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bodu programu.
Pokračujeme rokovaním o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky, nová voľba II, návrh má parlamentnú tlač 704.
Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Štefana Gašparoviča, aby návrh uviedol a informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

[Rokovanie o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba II), tlač 704.]

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sudkyni Ústavného súdu zanikla funkcia dňa 30. septembra 2023 a Národnou radou neboli doposiaľ zvolení kandidáti na sudcu Ústavného súdu, predseda Národnej rady vyhlásil novú voľbu II a vyzval oprávnené subjekty, aby ústavnoprávnemu výboru podávali návrhy kandidátov na sudcu Ústavného súdu.
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorý má vymenovať, v tomto prípade je potrebné zvoliť a prezidentovi navrhnúť dvoch kandidátov. V určenom termíne bol predložený jeden návrh kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu, pani Lívia Trellová. Podľa § 116a ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda ústavnoprávneho výboru pozval navrhnutú kandidátku na svoju 75. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 30. januára 2025. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu uznesením č. 259 podľa § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodol, že navrhnutá kandidátka Lívia Trellová spĺňa podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za Klub Progresívne Slovensko pán poslanec Vančo, dávam mu slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia a vážené kolegyne, ako bolo povedané Ústavný súd rok a pol nemá plný stav sudcov a sudkýň. Rok a pol nemáme, nevidíme vôľu, že by väčšina v tomto parlamente chcela zvoliť, chcela zvoliť dvoch kandidátov alebo kandidátky na Ústavný súd, a tým pádom plne ho, plne ho sfunkčniť. Na Ústavný súd sa obracajú občania a občianky v tých najcitlivejších a najvážnejších veciach a tým, že chýba jeden sudca alebo sudkyňa, jednoznačne účastníci konaní na Ústavnom súde trpia. Otázka je, že prečo vlastne koalícia nemá ambíciu zvoliť očividne týchto kandidátov a predložiť ich prezidentovi na výber a vymenovanie. Za rok a pol sme sa nedozvedeli dôvod. Jednoducho mlčia. Každý jeden predstaviteľ koalície, ktorý dostal otázku na túto tému, nepovedal, nepovedal nič. Je to, je to záhada. Je to, je to niečo, o čom sa nehovorí, pritom ide naozaj o vec, ktorá nie je žiadnym spôsobom kontroverzná, nemala by byť, pokiaľ neberiete Ústavný súd ako ďalšiu trafiku, s ktorou sa obchoduje na koaličných radách alebo v kuloároch parlamentu.
Druhá vec je, že sú aj iné informácie ako tie verejné, keďže koaliční predstavitelia nehovoria o tom, aké sú dôvody, prečo tento parlament alebo táto väčšina nebola schopná sa dohodnúť a zvoliť, zvoliť kandidáta alebo, kandidátov alebo kandidátky na Ústavný súd, sú aj iné informácie, a teda ja mám z viacerých zdrojov informácie o tom, že toto miesto sa šetrí pre niekoho významného, pre niekoho koho treba upratať, komu sa treba poďakovať za jeho činnosť a podľa tých informácií je týmto človekom generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Ja by som bol rád, keby to niekto dementoval. My sme sa na to opýtali aj v rámci poslaneckého prieskumu, ktorý pán generálny prokurátor zmaril. A on nepoprel tieto informácie, nepoprel tieto, takéto ambície, samozrejme, zároveň ich ani nepotvrdil.
Na druhej strane sa ponúka otázka, o niekoľko bodov neskôr v programe tejto schôdze tu máme návrh koaličný priznať generálnemu prokurátorovi bezprecedentne, už po polovici v podstate funkčného obdobia doživotnú rentu vo výške zhruba 5-tisíc eur. A teda podľa tých informácií to má byť kompenzácia za to, že pán Žilinka sa nestane predsedom Ústavného súdu, ale iba ústavným sudcom. Takže takýmto spôsobom podľa tých informácií, ktoré sú dostupné a sú jediné, ktoré sú dostupné, takýmto spôsobom koalícia handluje jednak s miestom ústavného sudcu a takisto generálneho prokurátora. Ja sa, samozrejme, vyjadrím bližšie aj k tomu návrhu na tú doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, ale tu musím zdôrazniť, že nepoznám jeden jediný príklad, aby nejaký verejný funkcionár na celom svete dostal doživotnú rentu nie po konci svojho funkčného obdobia alebo niekoľkých funkčných období, ale už po pár rokoch, aj v polovici funkčného obdobia, keby sa pán Žilinka teraz vzdal po tom, ako budú schválené tieto, bude schválený tento zákon, keď sa vzdá svojej funkcie, tak dostane rentu. A ak sa dožije trebárs priemerného veku, ako sa dožívajú, vek stredného dožitia mužov na Slovensku, tak dostane od štátu vo forme tejto renty viac ako milión eur. To už je naozaj že slušný balík peňazí za to, že sa uspokojí iba s miestom ústavného sudcu a nie predsedom súdu.
Pamätáme si ešte minulý rok, kedy predseda vlády Fico zahájil útok na Ústavný súd a konkrétne aj na predsedu súdu. Rozprával o tom, čo sa tam deje, došlo k úniku nejakých informácií a to mal byť dôvod na odvolanie. To bol presne ten moment, ktorý chceli využiť a dosadiť na Ústavný súd pána Žilinku, podľa tých informácií, ktoré sú dnes známe. Pán Žilinka sa mal stať predsedom Ústavného súdu a teraz, keďže Ústavný súd asi teda nekoná spôsobom, ktorý by nejakým spôsobom vadil tejto koalícii, tak nevedia, nevedia pánovi Žilinkovi zabezpečiť miesto predsedu Ústavného súdu. Zároveň pán Žilinka asi trucuje a rozmýšľa, či sa vzdá funkcie generálneho prokurátora, alebo nie, či sa mu to oplatí, alebo nie, tak potom ešte dostane motiváciu vo forme doživotnej renty, ktorá sa tu objavila sčista jasna. Nikdy predtým tu nebola nejaká seriózna diskusia a ani nevidím, nevidíme žiadny dôvod, prečo by mal – a už tobôž nie v polovici funkčného obdobia – dostať generálny prokurátor doživotnú rentu. Neexistuje na to žiadny dôvod. Ak existuje, veľmi rád si ho vypočujem. Bolo by dobré, keby bol aj v dôvodovej správe, samozrejme, ale teda ak nie je, tak môže zaznieť aj tu. Aj to je niečo. Obávam sa, že nezaznie. Bohužiaľ, nikto nebol schopný vyvrátiť tieto informácie,
Čiže aby som to zhrnul, koalícia handluje o všetkých verejných funkciách, ktoré tam majú, nielen tých, ktoré sú politicky nominované, ale aj tie, kde by mali ísť odborníci. Mali sme tu predchádzajúci bod, viceguvernér Národnej banky, teraz tu máme kandidátov na ústavných sudcov, ktorí sú využívaní na to, aby sa nejaká funkcia uvoľnila a zabezpečila sa tam nejaká kontinuita na dlhšie obdobie, generálny prokurátor má sedem rokov funkčné obdobie, a využíva sa na to miesto sudcu Ústavného súdu. Najdôležitejší justičný orgán, ktorý v štáte máme, a miesto v ňom sa využíva na politické handlovanie a obchody.
Vážené dámy a vážení páni z koalície, Ústavný súd nie je trafika, nie je vaša trafika. Je to niečo, je to inštitúcia, ktorej rozhodnutí závisia životy ľudí na Slovensku, mnohých. Môže sa to týkať aj vás. Ak takýmto spôsobom by každá vláda pristupovala k Ústavnému súdu, ako to robíte vy posledný rok a pol, ten Ústavný súd by bol absolútne nefunkčný. Absolútne nefunkčný.
Vidíme to aj na tom, akým spôsobom, alebo akí ľudia a koľko ľudí sa prihlasuje do voľby. Koľko odborníkov kandiduje na post ústavného sudcu alebo sudkyne. Máme tu jednu kandidátku, ktorá v minulej voľbe dostala pár hlasov. Nemá absolútne žiadnu šancu. A tí ostatní, a verím tomu, že minimálne 10 alebo 20 kandidátov a kandidátiek tu máme na Slovensku, či už z justície, alebo z akadémie, alebo aj z praxe, ktorí by boli kvalitnými kandidátmi alebo kandidátkami, aspoň. Ale nehlásia sa, nehlásia. Prečo sa nehlásia? Lebo vedia, že nemajú šancu, lebo vedia, že celé, celé toto, čo sa tu deje za posledného pol roka, je iba politický obchod. Je to iba trafika. To tiež svedčí o tých mojich slovách aj o tých informáciách, ktoré som tu, ktoré som tu predostrel.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie poslanca Vanča tri faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Števulová.