33. schôdza

(Prosím, vymazať rámček.)

(Prosím, vymazať rámček.)

(Prosím, vymazať rámček.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Znovu aj k tomuto zákonu, ktorý ste prečítali aj podľa číselného vyjadrenia vás poprosím otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Kolegovia, volá sa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu, keď máme dneska tú diskusiu o športovcoch tak mi dovoľte, aby som vám odôvodnil, prečo k tejto úprave prichádza. Navrhovaná zmena v bode 2 pozmeňujúceho návrhu úpravou navrhovanou v pozmeňovacom návrhu sa ruší špecifické prerozdelenie príspevku zo štátneho rozpočtu uvedené vo vládnom návrhu zákona podľa jednotlivých športov a účelov a dochádza k návratu k účinnej právnej úprave použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, podľa ktorej je Fond povinný použiť najmenej 85 % týchto prostriedkov na podporu výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry národného významu a športovej infraštruktúry.
Navrhovaná zmena v bode 1 pozmeňujúceho návrh, pozmeňujúcim návrhom sa znižuje limit finančných prostriedkov, ktoré môže fond použiť na vlastnú prevádzku fondu z 5 % na 2,5 %, a to z dôvodu navýšenia finančného príspevku do fondu zo strany ministerstva z 20 mil. eur na 60 mil. eur.
Ďalej tu máme navrhovanú zmenu v bode 4 až 6 pozmeňujúceho návrhu. V dôsledku okolností, ktoré spôsobili predĺženie legislatívneho procesu, zmarené hlasovanie, bolo potrebné pristúpiť k posunutiu dátumu nadobudnutia účinnosti návrh z pôvodného 1. januára na 1. júl 2025.
Takisto čo sa týka účinnosti, je navrhovaná zmena v bode 5 pozmeňujúceho návrhu.
Pán predsedajúci, prednesiem pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši Richard, predseda NR SR
Samozrejme, poprosím o zastavenie času.
Nech sa páči, pán poslanec, predneste pozmeňujúci návrh.

Malatinec, Roman, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 520.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I bod 36 znie:
"36. V § 21 ods. 7 sa slová "5 %” nahrádzajú slovami "2,5 %” a na konci sa pripája táto veta: "Finančné prostriedky, ktoré fond nepoužije na vlastnú prevádzku, je povinný použiť podľa § 1 ods. I písm. b)."."
2. V čl. I sa vypúšťa bod 37.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 38 sa číslo „12” nahrádza číslom „11”.
4. V čl. I bode 40 v § 27 sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”, slová „31. januára 2025” sa nahrádzajú slovami „31. júla 2025” a slová „31. decembra 2024” sa nahrádzajú slovami „30. júna 2025”.
5. V čl. I bode 40 v § 27 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Poskytovanie príspevku na projekt na základe výzvy vyhlásenej do 30. júna 2025 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2025.”.
Doterajšie odseky sa primerane preznačia.
6. V čl. II sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”.
V súvislosti s predloženým návrhom žiadam vyňať bod 4 spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, budem teda pokračovať v tom mojom vystúpení. Skončil som pri tom, že som hovoril, že ako sme to teda predkladali my a ako sme to zamýšľali realizovať my. A začal som tým, že snažili sme sa to urobiť tak, navrhli sme to tak, že sme oslovili teda všetkých tých 400 samospráv v Slovenskej republike. Svedomito a precízne sme premietli všetkých požiadavky, samozrejme, po dôkladnom zvážení všetkých tých rizík, ktoré môžu vyplývať z určitých tých návrhov. A dali sme dokopy návrh, ktorý teda bol podľa mojej mienky v tomto omnoho lepší ako ten váš, ale teda aby som bol úplne konkrétny, tak skúsim popísať tie konkrétne zlepšováky, ktoré sme dali do toho nášho pôvodného návrhu na začiatku novembra.
Po prvé, explicitne sme navrhli rozšíriť možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy, býva to veľmi často, nie je nevyhnutné a ani rozumné postaviť niečo úplne nové, ale stačí modernizovať to, čo už je postavené. Aj na to by mal podľa nášho názoru poplatok za rozvoj slúžiť. Tu sa na chvíľočku prizastavím, lebo vznikali tu aj v minulosti také nejednoznačné interpretácie toho, že či vlastne sa toto môže robiť takýmto spôsobom, teda obnovou už jestvujúcich nejakých infraštruktúrnych záležitostí, nejakej tej občianskej vybavenosti, ktorá spadala pod ten poplatok za rozvoj. A keďže to nebolo dlhé roky, prakticky takmer desaťročie úplne jasné, tak sme to tam teda natvrdo sa snažili napísať. Lebo fungovalo to tak, že tí starostovia a starostky, primátori, primátorky sa jeden po jednom pýtali a nemali to úplne jasné. Čiže snažili sme sa to aj legislatívne technicky spresniť tú dikciu, aby to bolo úplne jasné aj do budúcna.
Po druhé, rozšírili sme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientske centrá. Tieto budovy občianskej vybavenosti, ako aj budovy alebo zariadenia, ktoré som spomenul na začiatku, cintoríny, krematóriá nám vypadli v rámci toho nášho nejakého dotazníkového prieskumu ako potrebné, aby sme ich tam doplnili, tak sme to tam doplnili aj o tieto účely.
Po tretie, rozšírili sme možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku z prozaického dôvodu, ak niekde developer postaví napríklad novú škôlku, materskú školu alebo aj základnú, alebo akúkoľvek, nestáva sa to často, ale aj máme také príklady. Upozorňoval na ne napríklad Najvyšší kontrolný úrad v minulosti, že sa tu udialo napríklad, ak sa nemýlim, v obci Miloslavov, okres Senec, tak obec jednoducho bude môcť kúpiť z výnosu z poplatku za miestny rozvoj aj práve takúto infraštruktúru. Či už napríklad teda tú materskú školu, samozrejme, za dodržania iných legislatívnych pravidiel, ktoré obchádzať nemožno a ktoré musia platiť. To znamená aj za prítomnosti akéhosi dajme tomu znaleckého posudku a všetkých tých ostatných legislatívnych dôležitých vecí, ktoré tam musia byť dodržané.
Po štvrté, upravovali sme, alebo navrhovali sme upraviť hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena podľa nás zohľadnila nárast indexu cien komodít. Presnejšie ako tá vaša, ale to už naozaj že vec nejakého, nejakej dohody a nejakého kompromisu. Zohľadňovali sme tam najmä nárast cien stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia v podstate tohto poplatku ešte v roku 2015 zohľadnená nebola. Na konci dňa prinesie, samozrejme, táto zmena viac peňazí do obecnej kasy. Niekde to potrebné je, naopak, niekde to môže tú extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť.
A tu sa na chvíľočku tiež prizastavím, lebo toto je veľmi dôležitý rozmer toho poplatku za rozvoj. My nemôžme zabudnúť na to, že v niektorých a v mnohých samosprávach, najmä v satelitoch takzvaných v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta bol poplatok za rozvoj prijímaný za účelom utlmenia tej extenzívnej výstavby, ktorá sa tam diala. Dialo sa to napríklad aj u nás vo Hviezdoslavove, kde som starostoval, kde tento poplatok slúžil aj na také jemné alebo drobné odradenie istých neželaných možno investičných zámerov, ktoré boli mimoriadne extenzívnym spôsobom, až takým, ak by som povedal, naozaj že neprimerane akcelerujúcim a veľmi rýchlou snahou zaplniť ten územný plán nešťastný z minulosti. Čiže práve aj na toto mal slúžiť ten poplatok za rozvoj na také utlmenie tej mimoriadne naozaj extenzívnej výstavy. Čiže mnohé roky a mnohé mesiace v mnohých samosprávach slúžil práve aj na toto a mal ten taký odstrašujúci účinok.
Po piate, stanovili sme tam, že povinnou prílohou zmluvy, o tom som už hovoril, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj.
Týmto sme sa snažili zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok na PZR zo strany samospráv, aby nám v úvodzovkách takí tí šikovní developeri, ktorých poznáme, po predaji domu nevedeli sa vypariť tak ľahko a tak rýchlo, ako sa to, žiaľ, stáva dnes. Tu teda sa mi nezdá úplne to najrozumnejšie riešenie, ktoré ste navrhli vy, to znamená, že doklad o zaplatení PZR by mal byť prílohou ku kolaudácii. Jednak tam otvárate stavebný zákon a tam sa možno aj obávam trochu, že či tam v druhom čítaní v rámci tohto návrhu zákona nebude snaha prilepiť ešte čosi iné, pretože, žiaľ, aj s týmto máme skúsenosti. V prípade, že tam nebude takáto snaha prilepiť ešte niečo iné, tak odporúčam sa možno zamyslieť nad tou, kým nie je neskoro, nad tou našou možnosťou, pretože pri tej vašej možnosti sa môže jednoducho veľmi ľahko stať to, že tento poplatok nevymôžete, akurát vám pribudne jednoducho nejaká stavba, ktorá nebude môcť byť skolaudovaná, čiže veľmi tomu starostovi alebo starostke nepomôžete.
No a navrhovali sme účinnosť od 1. januára, o tom som už hovoril, takže toľko asi taká moja nejaká úvodná analýza toho zákona vášho v porovnaní s tým naším, v prvom čítaní, pripomínam ešte raz opäť, že neuplynulo šesť mesiacov nevyhnutných a potrebných od podania nášho návrhu v tejto istej veci, ktorým sme upravovali tie isté ustanovenia, čo vy, niektoré, nie všetky, ale niektoré, čiže časť jednoducho, neviem, je to na posúdenie, samozrejme, legislatívneho možno odboru a tak ďalej. Pripomínam teda ešte raz, neuplynulo šesť mesiacov, žiaľ, keď sme my chceli alebo keď Progresívne Slovensko chcelo rušiť ešte nie tak dávno pár dní dozadu nešťastnú transakčnú daň, tak takíto benevolentní ste pri tom neboli, tu, naopak, nemáte problém s tým, že sa tu môžu predkladať takéto návrhy, ktoré sú na mnohých miestach úplne identické, napriek tomu, že neuplynula požadovaná lehota šiestich mesiacov. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán Lackovič, ja zareagujem ešte na tú vašu prvú časť poobede, kedy ste teda, ja som bol až prekvapený, ako bohorovne označili pomaly všetkých starostov a primátorov pomaly za zlodejov, ktorí by toto zneužívali. Je na každom tom regionálnom lídrovi, na každom starostovi a primátorovi, ako s týmto naloží, tak mne je naozaj smutné, že asi aj vy považujete zástupcov samosprávy len za nejakých korupčníkov, pretože to vôbec nie je tak a chcem vám v tom oponovať.
Ďalšia vec, tie požiadavky, ktoré sa týkali napr. aj tak tých nehnuteľností, to sme si nevymysleli, je to niečo a túto požiadavku vzniesol konkrétne ZMOS, bola konzultovaná aj s pánom štátnym tajomníkom vtedy ešte na MIRRI Michalom Kaliňákom, takže absolútne je to v súlade s tým, čo si územie zažiadalo a nerobíme tam nič extraordinárne. A naším cieľom je, aby peniaze, ktoré už samosprávy majú, aby ich mohli slobodne využiť na to, na čo najviac potrebujú. A či ich využijú správne, alebo nesprávne, vždy im ten účet vystavia tí voliči v tých komunálnych voľbách, takže absolútne nerozumiem tejto vašej, vašej skepse, ďakujem.

Pán poslanec Bartek, snažil som sa od samotného momentu, od samotného začiatku, vecne, naozaj že urobiť analýzu toho aj vášho návrhu, porovnať ho s tým naším návrhom a naozaj, že slušne, pokojne, vecne, technicky a mrzí ma, že aj v tom momente, keď sa takýmto spôsobom pristupuje k takejto debate, máte potrebu tu proste nejakým spôsobom prekrúcať a vyvolávať tu vášne, ktoré vôbec nie sú potrebné. Ja som nijakým spôsobom neoznačil štatutárov miest a obcí, starostov, starostky, primátorov a primátorky nejakými takýmito slovami.
Práve naopak, poukázal som na to, že zbytočne po desaťročí toho, ako ten zákon funguje relatívne dobre, sa tu otvárajú proste dvierka, ktoré sa samotnou aplikáciou toho zákona na začiatku zatvorili. Nastavili sa jasné pravidlá, jasné mantinely, ako to má fungovať, náš návrh ich do istej miery pootváral, možno na 60 % súhlasí s tým návrhom, ktorý predkladáte vy dnes, ale napriek tomu máte tam, pozrite sa na ten váš návrh, máte tam ďaleko viac vágnych pojmov, máte tam, ja som vás upozornil na konkrétne veci, ktoré môžu byť hrozbou pre tento konkrétny návrh. Skúste si to normálne prejsť, nevytĺkať politické body z každej jednej veci, každý jeden deň a normálne sa začať baviť. Lebo keď to budeme takto robiť ako vy, naozaj sa nikam táto krajina neposunie. Ešte aj pri takejto jednej veci naozaj, že potrebujete toto riešiť, ako to ma veľmi mrzí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, teda už sme tu v takej skromnej zostave na záver tohto dňa. Ja musím skonštatovať, že začíname si už tak trochu po skúsenostiach zo stranou SMER, HLAS aj SNS zvykať, že vaše návrhy, ktoré toto volebné obdobie prinášate pre samosprávy, sú častokrát veľmi nesystémové a veľakrát doslova aj škodlivé.
Ja pripomeniem napríklad aj návrh pána Ferenčáka na pozastavenie dotrieďovania komunálneho odpadu, ale aj iné, ktoré našim samosprávam v skutočnosti, žiaľ, nepomáhajú. Jedným z takých návrhov je podľa mňa aj táto zmena, ktorú prinášate v novele zákona o poplatku za rozvoj. Myšlienka zákona o miestnom poplatku za rozvoj prišla na Slovensko zo západu, konkrétne z Kanady, kde dobrá prax ukázala, že rozvíjajúce sa územie potrebuje osobitnú dávku podpory. Podľa mňa idea je veľmi jednoduchá, ak niekam proste prichádza nové obyvateľstvo, malo by si zaplatiť za vybudovanie potrebnej infraštruktúry, aby na to jednoducho neodplácali pôvodní obyvatelia obcí a miest. Takýmto spôsobom sa v rozvíjajúcich obciach a mestách podarilo vybudovať nové cesty, chodníky, zastávky, školy, škôlky a podobne. Treba uznať, že tento zákon bol prijatý v roku 2015 počas vlády strany SMER, čo sa z dnešného pohľadu naozaj zdá trošku aj také sci-fi, pretože za posledný rok, ako som už povedala by sme márne hľadali podobnú iniciatívu, kedy by táto vláda prišla s inovatívnou myšlienkou zo západu s cieľom pomôcť samosprávam. Je naozaj z čoho, z čoho čerpať a pozerať sa na pozitívne príklady, ktoré v susedných krajinách máme. O odbornom a ideovom poddimenzovaní súčasnej koalície svedčí aj fakt, že novela tohto zákona pošliapala jeho pôvodnú ideu a de facto ničí dobrý zákon, ktorý bol pre rozvoj obcí veľkým prínosom.
Teraz sa to pokúsim trošku bližšie vysvetliť, že prečo. Najprv skúsme pochopiť, prečo zákonodarca v roku 2015 nezaradil poplatok za rozvoj do klasického zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Stalo sa tak preto, že miestny poplatok za rozvoj mal mať výrazne regulovaný účel a nemal sa používať na čokoľvek. Na jednej strane mal chrániť pôvodných obyvateľov obcí od toho, aby museli platiť novú infraštruktúru prisťahovalcom, ale na druhej strane mal chrániť aj prisťahovalcov od toho, aby za ich peniaze, teda z poplatku, aby sa peniaze z poplatku na rozvoj nepoužívali bez kontroly na bežné účely, ako sú napríklad zamestnanci úradov alebo klasická údržba. Na toto sa určilo kritérium použitia týchto zdrojov výlučne na kapitálové výdavky a aj to len také, ktoré majú účel niečo nové v obci vybudovať. Novela, ktorú máme pred sebou, de facto vypína tieto kontrolné mechanizmy a umožňuje starostom a primátorom používať poplatok za rozvoj ako ktorúkoľvek inú daň na svojom území Pripomínam, že v období konsolidácie a pri vládnom drancovaní obecných rozpočtov môže toto rozhodnutie viesť k zastaveniu rozvoja a prejedaniu veľkej časti týchto zdrojov. Po schválení tohto zákona bude môcť obec financovať z poplatku za rozvoj aj tvorbu rôznych štúdií a analýz. Ako príklad uvediem, že to bude môcť byť aj napríklad štúdia pre vybudovanie miestnej komunikácie, ktoré bude po novom možné financovať z poplatku za rozvoj, lenže občania už naozaj štúdií a stratégií majú dosť. Na komunikácie stačí projekt a kapitálové zdroje, žiadne koncepcie či štúdie nepotrebujeme financovať z poplatku za rozvoj, pretože ak sa niekde postaví bytová výstavba, tí ľudia nemajú čas čakať na koncepciu a už vôbec ju nemajú dôvod financovať zo svojho poplatku. Oni majú za svoj poplatok dostať cestu či chodník. Všetky dlhodobé stratégie sa majú hradiť z rozpočtu vyčleneného na bežné výdavky, na ktoré sa skladá celá samospráva. Rovnako aj diferencovanie typu bytov, ktorých sa má poplatok týkať, napr. spomínané malometrážne byty, ktoré by mohli mať nižšie poplatky, naráža na ideu samotného zákona. Treba si uvedomiť, že obyvatelia napríklad dvoch malometrážnych nájomných bytov môžu pokojne spôsobiť väčší dopad na infraštruktúru než obyvatelia veľkých súkromných bytov. Taktiež si treba uvedomiť, že nájomníci neplatia poplatok za rozvoj, takže nie je žiadny dôvod, aby zákon umožňoval zvýhodňovať developerov, ktorí stavajú nájomné byty. Aj obyvatelia týchto bytov totiž potrebujú školy, škôlky, cesty a všetky ďalšie prvky verejnej infraštruktúry, a práve tieto veci sa majú hradiť prostredníctvom marží developerov. Tento krok nemá opodstatnenie, pretože je oveľa rozumnejšie dať obciam čo najviac peňazí a potom ich limitovať v tom, aby ich neprejedli, ale investovali do infraštruktúry, ako urobiť opak a rozviazať obciam úplne ruky a potom zvýhodňovať developerov, aby nemuseli takýto poplatok platiť. Zdá sa, že navrhovateľ neporozumel účelu zákona a tomu, že poplatok za rozvoj nie je namierený proti obciam, ale, práve naopak, v ich prospech, a tu sa nebavíme o symbolickej rovine, ale v tomto bode predkladateľ navrhuje zľavy až do výšky 75 %. Aby som teda nebola len kritická, tak návrh správne reaguje aj na požiadavky NKÚ, bolo to tu už spomínané, aby samosprávy mohli nové budovy nielen stavať, ale aj kupovať, čo je v poriadku. Toto je spolu s valorizáciou výšky poplatku asi najväčší prínos tohto návrhu, avšak stále ho nepovažujeme za dostatočný na to, aby sme mohli tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, kolegovia, takže dnes tu mám sériu zákonov, ktoré by nemali vyvolávať nejaké kontroverzie, nejde zatiaľ, samozrejme, o konsolidáciu, takže poďme na to.
Prvý zákon o spotrebnej dani z elektriny a uhlia, zemného plynu. Ide o odbúranie administratívnej záťaže. Rušíme povinnosť preukazovať sa povoleniami, osvedčeniami o registrácii, prispôsobujeme právnu úpravu zdieľania elektriny aktuálnym trendom v oblasti energetickej politiky.
Vypustíme osobitné ustanovenia pre stlačený plyn. Predmetom dane bude zemný plyn ako taký bez ohľadu na to, či sa používa v stlačenej forme, alebo skvapalnenej forme, čiže CNG alebo LNG.
Ustanovujeme osobitnú sadzbu pre dane pre skvapalnený bioplyn a biometán, bude zhodná so sadzbou dane pre zemný plyn, určený na použitie ako pohonná látka. Spresňujeme povinnosti v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami. Uvádzame palivo na trh a nadväzne chceme vylúčiť elektrinu ako palivo zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Sú tam viaceré legislatívnotechnické úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, takže chcel by som poprosiť o podporu tohto zákona a ospravedlňujem sa za svoju trošku zdravotnú indispozíciu, takže budem mať trošku hrubší hlas.
Ďakujem pekne.