33. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol môj príspevok k tlači 744, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024.
Slovensko v roku 2024 aktívne pôsobilo v Európskej únii, pričom sa zameralo na presadzovanie svojich záujmov a reagovalo na výzvy, riziká a hrozby, ktorým čelíme. Dovoľte mi stručne vyzdvihnúť a aj oceniť niekoľko kľúčových oblastí, ktorým sa Slovensko, pevne verím, že úspešne venovalo v uplynulom roku v rámci európskej politiky.
Podporovalo posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie s dôrazom na rovnováhu medzi zelenou agendou a priemyselnou politikou, posilnenie európskej bezpečnosti a obrany vrátane rozvoja obranných spôsobilostí Európskej únie a koordinácie civilnej a vojenskej pripravenosti, rozširovanie Európskej únie, zvlášť o krajiny Balkánu, a v tejto téme konzistentne presadzovalo princíp vlastných zásluh a prísnu, ale spravodlivú kondicionalitu.
Podieľalo sa na definovaní politických priorít Európskej únie na roky 2024 až 2029, ktoré zahŕňajú aj hľadanie inovatívnych riešení v oblasti migrácie a lepšiu ochranu vonkajších hraníc.
Zasadzovalo sa o zachovanie práva veta v rozhodovacích procesoch Rady Európskej únie, o aktívnejšiu úlohu Európskej investičnej banky pri financovaní obranného priemyslu a osobitnú pozornosť venovalo automobilovému priemyslu za súčasného presadzovania technologickej neutrality a využitia všetkých dostupných udržateľných zdrojov energií.
Podieľalo sa na formulovaní strategických odpovedí Európskej únie na geopolitickú situáciu vo svete. Osobne, ako predseda výboru pre európske záležitosti, ako aj primátor mesta Kežmarok, považujem za veľmi dôležité, že sa usilovalo o zachovanie adekvátnej výšky zdrojov pre politiku súdržnosti, tzv. kohéznej politiky, a spoločnú poľnohospodársku politiku. Rovnako sa zapojilo do strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva Európskej únie a do riešenia problémov spôsobených dovozom ukrajinských poľnohospodárskych komunít, kde sami viete, Slovenská republika iniciatívne k tomu pristúpila v zákaze, prípadne obmedzení dovozu.
Presadzovalo posilnenie ochrany vonkajších hraníc a riešenie nelegálnej migrácie už pred hranicami Európskej únie, keďže Slovenská republika považuje Pakt o migrácii a azyle za dlhodobo neudržateľný nástroj. V súčasnosti vidíme pozitívnu, pozitívny efekt tejto politiky.
Reagovalo na problémy pri tranzite ruskej ropy a plynu cez Ukrajinu a zasadzovalo sa o zabezpečenie predvídateľných dodávok v adekvátnom objeme a cene. Súčasťou, súčasnosťou je obdobím geopolitických otrasov, aké svet nezažil od konca studenej vojny. Stabilita, ktorú poskytovalo unipolárne usporiadanie s dominanciou Spojených štátov po roku ´91, sa pomaličky vytráca. Západ vedený Spojenými štátmi a Európskou úniou čelí nielen vonkajším výzvam, ale aj vnútorným krízam. Okrem tradičných bezpečnostných hrozieb vstupujú do hry nové faktory, ktoré geopolitickú mapu sveta ďalej komplikujú. Pretrvávajúca klimatická kríza, migračné tlaky, konflikty v našom susedstve, politická nestabilita, technologická rivalita v oblasti umelej inteligencie či preteky v ovládnutí vesmíru predstavujú výzvy, ktoré presahujú rámec klasického mocenského súperenia.
Vážené dámy a páni, oceňujem, že Slovenská republika si uvedomuje dôležitosť členstva v Európskej únii, ale zároveň si zachováva svoje suverénne postoje a presadzuje záujmy svojich občanov s cieľom zabezpečiť pre nich prosperitu a bezpečnosť.
Ďakujem za pozornosť a k tlači 744, ak dovolíte, pán predsedajúci, by som aj vystúpil k tlači 707 ako predkladateľ výročnej správy.

Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás upovedomil o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024.
Vážení dámy, vážení páni, Európska únia, ktorej sme už viac než dve dekády členom, má z hľadiska jej inštitucionálnej architektúry zložitý viacúrovňový politický systém, ktorý čelí dlhodobým výzvam spojeným s otázkou demokratickej legitimity a kontroly nad rozhodovacími procesmi. Kým napríklad Európsky parlament zosobňuje nadnárodnú dimenziu demokratickej reprezentácie, národné parlamenty členských štátov Európskej únie zohrávajú špecifickú rolu ako spojovací článok medzi Európskou úniou a členskými štátmi. Práve vďaka národným parlamentom je zabezpečené, že integračný proces neoslabuje suverenitu členských štátov a že rozhodovanie na európskej úrovni zostáva v súlade s princípom subsidiarity. Kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého národné parlamenty vykonávajú svoju európsku agendu, sú parlamentné výbory pre európske záležitosti. Tieto výbory existujú vo väčšine členských štátov a slúžia ako špecializované fóra na monitorovanie európskej legislatívy, posudzovanie návrhov Komisie a formulovanie národných pozícií.
Zapojenie národných parlamentov do európskej politiky je dôležitým korektívom demokratického deficitu Európskej únie. Posilňuje spojenie medzi občanmi a rozhodovacími procesmi na úrovni Únie a zároveň umožňuje lepšie reflektovať národné špecifiká a záujmy. Na druhej strane potenciál národných parlamentov ako aktívnych hráčov v európskej politike je limitovaný viacerými faktormi: technickou náročnosťou európskej agendy, obmedzenými zdrojmi či pretrvávajúcou tendenciou vnímať európske záležitosti ako výlučnú doménu výkonnej moci.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti... výbor samotný je často označovaný ako malý parlament. Toto pomenovanie nevzniklo náhodou, výbor má v ústavnom systéme Slovenskej republiky špecifické postavenie, ktoré ho odlišuje od ostatných parlamentných výborov. Ide o významnú kompetenciu rozhodovať v mene parlamentu v záležitostiach týkajúcich sa Európskej únie. Práve možnosť zaujať záväzné stanovisko, ktoré je pre vládu Slovenskej republiky pri rokovaniach na európskej úrovni smerodajné, robí z tohto výboru osobitný orgán, parlament v malom. Výbor sa tak stáva miestom, kde sa pretavujú vnútropolitické debaty priamo do európskej roviny a kde sa formuje slovenská pozícia k mnohým zásadným otázkam európskej politiky. Tento charakter výboru ešte viac podčiarkuje fakt, že sa jeho rokovaní často zúčastňujú členovia vlády Slovenskej republiky vrátane jej predsedu, ktorí členom výboru predkladajú návrhy vládnych pozícií. Výbor tak plní nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň je kľúčovým styčným bodom medzi Národnou radou, vládou a európskymi inštitúciami.
Osobne som rád, že pod mojím vedením môžeme na pôde európskeho výboru sledovať konštruktívnu, faktickú, niekedy aj kritickú, ale v zásade vždy slušnú diskusiu o aktuálnych európskych témach. V sledovanom období, to jest od 25. októbra 2023, kedy sa konala ustanovujúca schôdza parlamentu po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30. septembra 2023, do 31. decembra 2024 sa uskutočnilo 23 schôdzí výboru pre európske záležitosti, na ktorých sa prerokovalo 75 uznesení, 227 návrhov stanovísk Slovenskej republiky, 926 návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, pričom výbor v 26 prípadoch požiadal o stanovisko k právnym aktom Európskej únie ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor z vlastnej iniciatívy prijal uznesenia ku konaniu poslancov Európskeho parlamentu zvolených za Slovenskú republiku, ďalej k 20. výročiu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, k pracovnému programu Komisie a k aktuálnemu stavu plnenia plánu obnovy. Výbor tiež zriadil komisiu pre technologický rozvoj a inovácie so zameraním na právnu legislatívu Slovenskej republiky.
V tomto období sa okrem toho uskutočnilo 34 zahraničnopolitických aktivít výboru na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a 25 zahraničnopolitických aktivít výboru v zahraničí. Žijeme v časoch, keď sa bezpečnostná situácia v Európe zásadne mení, keď hodnoty demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva čelia tvrdým skúškam. O to dôležitejšie je, aby Slovenská republika zostala pevnou súčasťou spoločenstva štátov Európskej únie, ktoré tieto hodnoty zdieľajú a chránia.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán minister, pán predsedajúci a kolegyne a kolegovia, no, ja... (Krátka pauza.) To sa mi už stalo v tejto sále. Hovorím za seba, áno? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.)
Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, pred nami je 50-stranová správa, ktorú ste nám priniesli, pán minister Blanár, ale teda nemohli ste, nedokázali ste prísť minulý týždeň na výbor a, pochopiteľne, keď máte bohatý pracovný program, tak sa takéto momenty prekrývajú, ale bol tam, bol tam váš štátny tajomník pán Chovanec.
Správa je obsiahla, dočítal som sa veľa zaujímavých vecí, ktoré hovoria zoširoka o množstve, množstve angažovaných oblastí alebo oblastí, v ktorých sa angažujeme. A možno častokrát to ani naša verejnosť všetko nevie, ale predsa len by sme potrebovali aj vedieť a dozvedieť sa, dozvedieť sa ešte niektoré pohľady, ktoré hodnotíme možno aj z pohľadu opozície. Ale je tu jedna otázka na to, akým spôsobom hodnotíte ten rok 2024, či sme ako Slovensko úspešní v obhajovaní našich ekonomických záujmov. Hovoríme konkrétne o konkurencieschopnosti našich automobiliek. Za posledný rok vlastne nevieme celkom jasne, aká je stratégia Slovenskej republiky, našej vlády, na podpore našich automobilových výrobcov, teda na podporu a ako pomôcť konkurencieschopnosti našich firiem. Nevieme celkom presne, čo rokoval alebo čo priniesol pán premiér pred dvoma týždňami, čo prezentoval v Bruseli, ako hovoril o záujmoch našich firiem v autopriemysle a výrobcov áut, pretože teraz povedal pán premiér, že sa budúci týždeň stretne s automobilkami, ale ich požiadavky mal vravieť na samite už pred dvoma týždňami, takže otázka je, že čo vyrokoval pre nich. A toto je, viete, že pre nás kľúčové, o tom teda, samozrejme, vôbec nemusíme hovoriť.
Hoci tá správa bola obšírna a zaoberala sa rôznymi oblasťami, tak zároveň musím povedať, že nehovorí veľa aj o tom, alebo nedotýka sa aj tej otázky, že ako sme sa dostali do istej medzinárodnej izolácie ako Slovensko, že voči zahraničiu máme množstvo zahraničných krokov a doma to je podávané ako politika na štyri svetové strany. A tak sme videli vo vianočný týždeň pána premiéra a niektorých kolegov v Moskve a ešte pretým bol v Číne, máme kontakty s Azerbajdžanom a viacerými podobnými krajinami, ale pán premiér dokázal prejsť až do Washingtonu na konzervatívny kongres a ešte bol aj vo Vatikáne. No ale zároveň vidíme, že nás Slovensko ani Maďarsko nikto nepozval na stretnutie skupiny ochotných štátov do Bruselu a možno práve preto, že ostatní premiéri EÚ27 nemajú dôveru voči nášmu premiérovi Ficovi. Ani Slovensko nenavštevujú nejakí podstatní zahraniční politici, ktorí by legitimizovali zahraničnú politiku premiéra Fica. Jednoducho si tu kľučky nepodávajú, a dokonca k nám veľmi nechcú ani naši najbližší susedia, ani z Českej republiky. V4 je zmrazená a my proste vidíme málo tej zahraničnej politiky.
Vy ste, pán minister, boli dvakrát za ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie pánom Lavrovom, a predsa stále máme problémy s plynom. Síce sa náš premiér stretol v Spojených štátoch s pánom Muskom, ale on nie je ani minister, ani vlastne zahraničný činiteľ, ale je to určitá postava akejsi americkej politiky, ale aj tak sme dostali importné clá na naše výrobky nášho automobilového priemyslu. Čiže hovoríme o nejakých úspechoch našej zahraničnej politiky?
Častokrát vidíme veľmi rozporné výroky. Náš premiér hovorí o tom, že nebude podporovať žiadnym spôsobom žiadnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ale predsa len nedávno bol na samite v Bruseli a súhlasil so závermi, ktoré sa tam urobili a aj s tou vojenskou podporou pre Ukrajinu. Takže pýtame sa aj na veci, ktoré sú pre nás zvláštne, a určite by sme chceli vedieť, ako, aká je naša cesta von z medzinárodnej izolácie.
A otázka, ktorá naozaj mnohých prekvapila, lebo cesta pána podpredsedu SMER-u, pána Blahu a jeho stretnutie s pánom Naryškinom, predstaviteľom ruských tajných služieb, asi môžeme povedať, že v komunistickom Československu by za stretnutie politika s predstaviteľom tajných služieb znepriatelenej krajiny dostal asi 30 rokov väzenia. A dnes sa s tým môže pýšiť na sociálnych sieťach a jednoducho hovoriť, že to bola dobrá cesta, pofotil sa tam na mnohých zákutiach Ruskej dumy, porozprával sa s rôznymi ľuďmi. Prispieva to k rastu našej dôveryhodnosti?
Takže také najlepšie kontakty pravdepodobne máme s Moskvou, ale životná úroveň Slovenska nerastie, naopak, dostali sme sa na posledné miesta v Európskej únii v časti kúpnej parity obyvateľstva. Takže takéto mierové rokovania, ktoré vytvárajú politiku na štyri svetové strany.
Máme otázku aj, aký postoj zaujmeme ku Ruskej federácii a medzinárodnej situácii, ak výsledkom mierových rokovaní bude potvrdenie anexie samozvanej Doneckej ľudovej republiky aj Luhanskej ľudovej republiky, ako sa k tomu budeme stavať, pretože v našej správe je, že zdôrazňujeme, že trváme na medzinárodných záväzkoch, na zvrchovaných právach, na suverenite Ukrajiny aj na jej územnej celistvosti. Takže toto sú otázky, ktoré sme tam nenašli a sú pre nás dôležité.
Pán kolega Ferenčák práve pred chvíľou hovoril o tom, ako sa mení geopolitické nastavenie sveta, a tak máme otázky o tom, ako sa budú posilňovať a formovať naše vzťahy a posilňovať vzťahy so Spojenými štátmi na strategickej úrovni a ako sme v súlade s EÚ27.
V správe sa hovorí, že máme konzistentnú pozíciu voči Arménsku a Azerbajdžanu. A akým spôsobom sme konzistentní voči Arménsku, keď vieme, že politickí oponenti sú perzekvovaní, zatváraní a naše firmy fakticky dodávajú výzbroj Azerbajdžanu? Takže mnoho rozporov, ktoré tam vidíme a zdajú sa nám nekonzistentné.
Zároveň sa tam hovorí, že Slovenská republika sa zúčastňovala na tvorbe iniciatív Európskej únie, zameraný na posilnenie odolnosti voči hybridným hrozbám, a na Slovensku prežívame intenzívnu hybridnú vojnu zo strany Ruskej federácie. Pred nejakým časom sme videli videozáznam stretnutia ruského špióna s redaktorom nejakého našeho denníka, ktorý mu dokonca odovzdal finančný obnos. Vec bola dokonca aj vyšetrená a obnos, teda trest pre pána redaktora bol mimoriadne nízky. Ja si myslím, že to malo vyzerať úplne inak. A takmer takéto veci prechádzame ako nejaké drobnosti, ktoré sa len tak stali. Ale zasiahlo ministerstvo zahraničných vecí voči takýmto veciam? A teda napríklad aj, aká bola reakcia na cestu pánu podpredsedu Blahu do Moskvy? Nie je práve pán riaditeľ FSB, ruských tajných služieb, pán Naryškin autorom takýchto hybridných hrozieb, ktoré sa týkajú aj Slovenska? Že ono sa nám tu niečo deje pred otvorenými očami, z tváre do tváre a takáto návšteva pána Blahu asi neprispeje k zníženiu úrovne hybridnej vojny na Slovensku. Komunikovalo ministerstvo zahraničných vecí takéto veci voči našim euroatlantickým partnerom, alebo pýtajú sa nás na to vôbec, alebo radšej mlčia?
Pán premiér na výbore pre európske záležitosti oznámil, že o svojej ceste vopred informoval, do Moskvy, vopred informoval pani Leyen aj pána Costu, a opýtali sa ho na to aj kolegovia ostatní premiéri, že čo tam bude robiť a povzbudili ho? Mne sa zdá, že všetci mlčali, jednoducho preto, že sa asi za to aj hanbia.
Takže myslíme si, že v tejto správe chýbajú niektoré oblasti a vyvolávajú množstvo pochybností v občanovi, ktorý sa pozerá na našu politiku v zahraničí a na to, že aj keď to neznie dobre, ja viem, že tento výrok sa nepáči našim predstaviteľom, ale Slovensko v určitej medzinárodnej izolácii je. Za posledné dva roky tejto novej vlády, alebo necelé dva roky, sa skutočne neobjavuje u nás a v našich vzťahoch plejáda zahraničných politikov a je to chyba, nie je to dobré.
Takže ďakujeme za správu, bola obsiahla, bola v rôznych oblastiach zaujímavá, a predsa sme sa niektoré dôležité veci nedozvedeli.
Ďakujem.