33. schôdza

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Prihlásil sa pán poslanec Sabo, máte slovo.

vymazať

Vďaka, kolega, za vystúpenie. Len aby som trošku korigoval, hej, že ten začiatok, že nie sme nadšení, sme obozretní, preto som aj povedal, že v prvom čítaní tento návrh podporujeme, ale v tom druhom čítaní si budeme dávať o to väčší pozor na, presne z rovnakých dôvodov ako vy, na to, že sa nám tam môžu objaviť nejaké pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a budeme k tomu naozaj citlivo a obozretne pristupovať.

Teraz má slovo pán poslanec Hazucha, nech sa páči a po ňom sa pripraví pán poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, no zaznelo tu veľa informácií, alebo aj takej objektívnej kritiky na vodárenskú infraštruktúru, čo sa týka aj jej v podstate nedobudovania na Slovensku a aj čo sa týka jej obnovy. Je načase a som veľmi rád, že sa začíname touto problematikou možno hlbšie zaoberať, bolo to tu aj trošku spomenuté, jedna z najväčších problémov asi je cenotvorba tej hlavnej zložky, z ktorej vodárne berú peniaze, a to je cena vodného a stočného, ktorú stanovuje ÚRSO. Jednoducho možno to poviem trošku na hrubo, ale v tých cenách nie sú peniažky, žiadna časť z nich nie je určená na výstavbu alebo obnovu, nehovorím opravy, obnovu vodárenskej infraštruktúry. Tam o nejakom halieriku, dvoch ťažko hovoriť. Jednoducho cena vodného a stočného je roky, desiatky rokov tlačená veľmi dole, aby bol produkt lacný, potom nemôžme dúfať, že nastanú nejaké, nejaký obrovský rozmach. Toto v podstate spomenul aj pán predseda Andrassy.
Samozrejme, boli k dispozícii fondy a aj teraz ďakujem pánovi ministrovi, pokiaľ to tak bude, spomenul teda obrovský nárast, desaťnásobný nárast možných prostriedkov čerpať na budovanie vodovodov a kanalizácií.
Fakt je tiež aj z nedávnej minulosti, že dôraz sa kládol aj z fondových peňazí, keď sa čosi stavalo, na budovanie nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Je jasné, možnože aj z politických dôvodov je oveľa krajšie strihať pásku, keď odovzdávame nejaký úsek vodovodov, kde budú napojené nejaké stovky, tisíce ľudí ako keby sme ich minuli na obnovu vodovodov, lebo viete, voda tiekla aj doteraz a tečie aj odteraz, s tým nie je veľmi čo sa pochváliť, to ľudia neocenia, že vymeníme rúry v zemi.
Bola spomenutá neregulovaná činnosť aj tuto pánom Prostredníkom, dovolím si povedať, že veľmi, veľmi bol mimo, aj od pána ministra som zacítil také čosi, že je to neregulovaná činnosť, áno, ale vodárenské spoločnosti veľmi dobre vedia vyčísliť, z čoho sa stanovuje cena, zďaleka to nie je zárobková činnosť, ako sa to zdá. Dokonca vodárenské spoločnosti niektoré istým spôsobom dumpujú vývoz žúmp, pretože tam vstupujú, cena je tam vysoká, áno, aj 10-násobne viac, ako keby odvádzali odpadové vody kanalizáciami, aj 15-násobne, ale cenu hlavne robí vzdialenosť dopravy a viete, čo stoja vozidlá, čo stoja všetky náklady a potom plus samotné to čistenie. To čistenie za normálnych okolností nie je vôbec cena rozdielna, rozdielna je ale v koncentrácii tých odpadových vôd, ktoré sú aj 10-, aj 15-, aj 30-násobne vyššie, ako sú koncentrácie znečistenia normálnej odpadovej vody, a to jednoducho je potrebné zaplatiť. Veľký problém nastal v minulosti, keď sa kontrola nad producentami odpadových vôd, čiže žumpy, dostala pod obce a mestá. No mestá ešte ako tak majú úhrady, ale tie väčšinou majú kanalizácie, ale obce, kto, starosta bude kontrolovať, ako sa vyvážajú? Veď keby toto robil, tak ho už nikdy ľudia nezvolia, však takmer nikto nevyváža, nevyváža odpadové vody, tak ako by mal, veď to je ľahko merateľná vec, keď má vodomer, tak vieme, do roka minul 150 kubíkov, to je 10 cisterien alebo 15 cisterien. To nevie takmer nikto dokladovať, takmer, sú takí, čo áno, ale takmer. Na neutešený stav tohto sektora poukazujú aj mzdy v tomto sektore, veď mzdy u vodárov, hovoríme, aké to je surovina tisícročia, aká je to vzácna vec a chlapi vo vodárenskom sektore zarábajú 700 euro, 800? Hej, priemerná mzda je hlboko pod priemer v národnom hospodárstve, tak s akým zlatom to teda robia?
Ako si ho oceňuje štát, keď štát určuje cenu tomuto produktu? Správa NKÚ spomína, poukazuje na neefektívne používanie finančných prostriedkov. Nepochybujem a nerozporujem, určite sa nájdu aj také prípady, ale bolo by dôležité vedieť, v akej výške, lebo keď sa zoberie, nájdu sa také veci, také položky, keď sa to zoberie k obratu tých vodárenských spoločností a sume tých peňazí, ktoré možno neboli úplne efektívne využité a pri cene tej vodárenskej infraštruktúry, tak dobre, zistime, že nejakých pár tisíc, 10-tisíc ušlo, čo by ste asi vo vodárenskom sektore za to postavili? Päť metrov vodovodu, osem? Fíha, vytrhne vás to z biedy osem metrov vodovodu, keby ste maloobce, v obci? Takže áno, nájdu sa, ale zase netreba to až tak príliš démonizovať, treba na to poukázať a riešiť, to je v poriadku.
Výstavba vodovodov a kanalizácií sa tiež dosť po revolúcii spotvorila tým, že stavať túto infraštruktúru dostali rôzne spoločnosti. Čiže vodárenské spoločnosti čím ďalej, tým menej stavajú, lebo sú určené na prevádzkovanie, na bežnú údržbu, nie na stavanie, nemajú na to už kapacity, nedostávali priamo financie, stavajú to rôzne subjekty iné.
A teraz si povedzme, kto z vás by chcel podnikať v takomto sektore, keď niekto vám postaví stavbu, na ktorej bude určite šetriť, ako môže, aby si možno niekedy napchal aj vlastné vrecká a vie, že ju potom odovzdá niekomu inému do prevádzkovania a my už teraz zo zákona to musíme prijať, vodári. Preto hovorím my, lebo som celý život robil u vodárov. My sme zo zákona povinní to prijať a my sa budeme teda o tú infraštruktúru spackanú pri výstavbe starať. Toto robili obce a mestá, hej, že stavali a niekedy aj tie konania naozaj trvali 1 000 dní, pretože mali sme kopu námietok, ktoré tie obce a firmy neakceptovali. No a keď som ja v stavebnom konaní nedával súhlas, no tak to viazlo, lebo neboli ochotní akceptovať. A to nielen mestá a obce, to sa týka aj štátu, momentálne stavia v Rimavskej Sobote MH Invest priemyselný park. Ja som sa vyjadroval k tej stavbe a dával som stanovisko, to stanovisko bolo vyhodnotené ako neopodstatnené požiadavky Vodárenskej spoločnosti a neboli splnené. Stačí, že stavali podľa pôvodného projektu. Ja som odišiel sem a teraz sa dozvedám, že aj moji nadriadení sa vyjadrili, tak dobre, nech je tak, keď nesplnili, je to ich vnútroareálová kanalizácia priemyselného parku, ale hopsa, za rok sa zmenilo a je tendencia, už hotová na stole, túto vnútroareálovú kanalizáciu vyhlásiť za verejnú kanalizáciu a posunúť nám do správy. Ale keby som bol vo firme, tak ide mne. To znamená, ja som sa vyjadril, že ju nechcem takto a dostal by som ju ja. Čiže je strašný nezmysel, že sa vôbec k tomuto pristúpilo, že kadekto tu stavia kadečo, teraz sa dozvedám ešte aj SVP-čko a prevádzkovať ho bude niekto iný. Veď toto je zvrátené, to by nikto z vás, toto nechcel robiť, do akej pozície sú vodárenské spoločnosti štátom tlačené.
Takže ja som veľmi rád, že sa otvára, aj pán minister to povedal, že pravdepodobne to bude musieť byť súbor zmien v tomto sektore a zákonoch, lebo za 30 rokov sa to poprevracalo úplne hore nohami, a takto sa naozaj do budúcnosti robiť nedá. To, že je kritika, že nie sú dostavané, aj pani tuto aj minule čítala veci z rôznych správ, áno, Slovensko nie je odkanalizované z veľkej časti, ale jedná sa vo veľmi veľkej časti v málo zastavaných obciach, v malých obciach. Mestá sú odkanalizované, problém je vidiek, hej, a tam si treba uvedomiť, že výstavba akejkoľvek, aj tejto infraštruktúry, aj vody, aj kanálu je takmer nenávratná. To má návratnosť možno nad 100 rokov, nie je pravda, že verejná kanalizácia, betónová rúra vydrží 100 rokov, zďaleka nie, keď vydrží 40, tak si môžeme tlieskať.
Musí byť veľmi dobre postavená, záleží na tom, hej, čiže ona, áno, keď ju veľmi dobre postaví, vydrží, za dobrých podmienok, áno.
Takže návratnosť pri takýchto je takmer nemožná, pretože ten vidiek je, veľmi veľkým parametrom aj pri vodovodoch, aj kanalizáciách je, ako husto sú na nej prípojky, veď nie je jedno, či niekde v Hriňovej robíte kanalizáciu, kde je sem-tam dom po lazoch, kde treba 300 metrov kanalizácie, aby sa napojil jeden dom, 200 ďalší a niekde v meste, kde každých 10 metrov je prípojka, hej? Tam tá efektivita je iná a tu nám chýbajú peniažky práve, práve v tejto oblasti na vidieku, a to isté platí, Slovensko je hornatá krajina. Niekto sa čuduje, že nie je dobudované, ale skrýva to určité komplikácie. Treba robiť vodojemy, aby sa dostala do vzdialených obcí voda, zväčšovať rúry a na toto sa, žiaľ, ťažko zháňali finančné prostriedky, aj zháňajú. Na rovine kanalizácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, prvý pán poslanec Lackovič.

Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec. S mnohými vecami sa dá súhlasiť, ako ste ich hovorili, s niektorými nie. Dotknem sa troch takých bodov v rámci tých dvoch minút, ktoré mám.
Prvý bod, že mestá sú odkanalizované a je to problém hlavne menších obcí, citujem teda vás. Toto nie je, žiaľ, úplne tak pravda, my dnes nemáme odkanalizovanú ani len Bratislavu úplne. My nemáme odkanalizovanú ani Nitru, nemáme odkanalizovanú ani Žilinu, ani Košice. My nemáme odkanalizované najväčšie krajské mestá tejto krajiny, čiže toto úplne neobstojí, čiže tá domáca úloha tu jednoducho urobená nie je ani v prípade veľkých samospráv.
Čo sa týka toho, po druhé, že nemá to kto stavať, absolútne súhlasím a dopĺňam len, že nemá to kto ani projektovať, my na Slovensku máme asi šesť firiem, ktoré dokážu naprojektovať vôbec líniovky, vodovody, kanalizácie, také, ktoré sú, že majú nejakú históriu a podobne a tam sú páni projektanti všetci v seniorskom veku, len že daj im Boh zdravia ešte, že by v najbližšom období neodišli, pretože reálne hrozí už, ešte ja, keď som bol starosta, vy dnes neviete vyobstarať projektanta, nieže zhotoviteľa diela, dneska to nemá kto kresliť.
A tretí bod, posledný, tak ešte k tej cenotvorbe vývozu žúmp, a teda tekutého odpadu, tak napríklad my tu máme, tá cenotvorba, niekedy ju tvoria také "detaily", na juh od Bratislavy stačilo už len to, že sa zhodil most cez Malý Dunaj, ktorý vedie do ČOV Vrakuňa a už všetky vývozy len kvôli tomuto jednému, tým, že nemohol ísť do Vrakune a všetci vozia do najbližšej, čo je Petržalka, zdraželi o 30 euro už len kvôli tejto jednej veci a tá bude teda vyriešená až v decembri 2025, čiže tu naozaj nemáme dobudovanú infraštruktúru. Viac poviem v ústnej ešte.

Ďalej, pani poslankyňa Hanuliaková.

Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste vystúpil, pán Hazucha, lebo nie je to tu zvykom, že koaliční poslanci sa takto zapájajú do rozpravy a vidieť teda, že asi pracujete v tej oblasti, myslím, že to sme sa rozprávali a že sa tomu rozumiete. A naozaj, že ja vás nechcem akože úkolovať, ale ten váš zoznam, ktorý ste aj, o ktorých problémoch ste hovoril, že kľudne akože treba si ho zobrať, a treba bod po bode ísť a pracovať na tých veciach a komunikovať ich, že je o čom, si myslím aj ukazuje to aj dnešná diskusia.
A niektoré veci už povedal teda Marek, čo som chcela aj ja reagovať, že tiež to odkanalizovanie nesúhlasím, lebo naozaj tu aj mestské časti, veľké obce sú stále bez kanalizácie a naozaj, že v mnohých tých problémoch je problém na strane štátu, hej, že proste sú tam bariéry mnohé a byrokratické, tie peniaze proste jednoducho častokrát zbytočne o ne štát prichádza a mohli sme ich preinvestovať, potom robíme také veci, ako sme tu mali, že ide ako keby neadresná pomoc, či už energopomoc a takisto možno sa mohlo vtedy vyrokovať, že časť peňazí mohla ísť na odkanalizovanie, pretože je to veľký problém. S tým súvisí životné prostredie, čo sme tu ešte až tak nespomínali, ale teda to, aké to má dopady všetko a naozaj že je to jeden kolotoč, že kde je čo robiť a budem rada, keď sa ktokoľvek do tejto diskusie zapojí.
A my naozaj aj s kolegom alebo s kolegami urobíme maximum a sme ochotní ako keby pomôcť, aj čokoľvek ako keby v tomto smere snažiť sa podať tú pomocnú ruku. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalej, pán poslanec Prostredník.