33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj za tvoje vystúpenie, Lucia, v ktorom si nielen odborne, ale hlavne ľudsky vyjadrila stanovisko nášho klubu k týmto obludným návrhom. A nielen ako tvoja, tvoju priateľku, ale teda aj matku a ako človeka ma skutočne bolí to, čo tu robia, a zároveň sa netvárim, že to, čo ja cítim, je porovnateľné, pretože ja tu sedím v podstate v takej privilegovanej pozícii, lebo do môjho života sa nikto nestará, a teda, vďakabohu, pre tých ľudí, že sa do toho nestarajú, no viem tvoju bolesť skutočne pochopiť, lebo som človek a ľudskosť tu očividne niektorým chýba.
A ja sa pripájam k tebe a chcem vyjadriť aj také poľutovanie nad pánom ministrom Suskom, ktorý po tom, čo tu musel prezentovať hanebnú novelu Trestného zákona, tak dostal ďalší trest, asi v tom SMER-e vás nemajú veľmi radi, že ste toto dostali. Chcem vyjadriť aj pohoršenie a hnev nad spôsobom, akým chcete ublížiť ľuďom a ako o nich diskutujete, akoby boli nejaké veci. Mimochodom, práve teraz stojí pred Národnou radou občianka tejto krajiny, ktorá má pre vás jasný odkaz, že je ľudská bytosť a nie žiadna kultúrno-etická otázka, tak možno by ste jej mohli ísť vysvetliť, že prečo podľa vás nie je. Alebo viete čo? Radšej tam nechoďte, to by bola len hanba.
Chcem vyjadriť aj pobavenie nad tým, ako tu niektorí ľudia, ktorí žijú všetkým, len nie konzervatívnym spôsobom života, hovoria o tradičných rodinách a chcú iným nanútiť niečo, čo ani len sami nerobia, a zároveň teda vyjadrujem aj moju, našu neutíchajúcu podporu všetkým ľuďom, ktorí nie sú ako vy – a, vďakabohu, že nie sú ako vy.

Ja sa rovnako pridávam k mojim predrečníčkam a k Lucii a ako budúca matka dcéry chcem veriť tomu, že tento parlament bude raz riešiť reálne problémy, ktoré, ako Lucia presne povedala, žien, ktoré ich tu čakajú akože na...
Mne to príde úplne nemorálne, že sa tu v časoch, kedy teda jednak ženy zažívajú naozaj nárast násilia, máme tu pomaly každý mesiac nejakú informáciu o zavraždenej žene, a zároveň teda keď by sme si odmysleli túto situáciu, máme tu vážne problémy, ktoré sa týkajú či už slintačky, alebo krívačky, ktoré sa týkajú nárastu chorôb, ktoré sme tu nikdy nemali alebo nemali sme ich tu desiatky rokov len preto, že tu vo vláde máte ľudí, ktorí spochybňujú očkovanie a vedu, máme tu zdražovanie, aké sme tu nezažili, máme tu clá, ktoré Slovenskú republiku zasiahnu najviac spomedzi európskej, krajín Európskej únie, a iks ďalších problémov, s ktorými by sme sa my ako zákonodarci a zákonodarkyne mali na tejto schôdzi a na ďalších schôdzach zaoberať, tak tu máme takéto dva návrhy novely ústavy, ktoré nemajú ale že nič spoločné s reálnymi problémami Slovenska. A vy to aj viete, pretože ja keď sa tu pozriem po mojej pravej strane, tak koľko vás tu vidím vôbec z koalície? Toto mala byť nejaká že premiérska téma (povedané so smiechom) alebo ja neviem, že čo všetko toto tu mali ľudia z koalície obhajovať.
A viete kto to tu teraz ide obhajovať alebo kto sa tu vôbec zapája do rozpravy? Keď si to tu pozriem, tak sme tu iba my z opozície zapojení, a jediný, ktorý je tam prihlásený, je pán Glück. Takže toto aj vyjadruje dôležitosť tejto témy pre koalíciu a je to výsmech parlamentarizmu a výsmech všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí od nás čakajú nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som takisto chcel poďakovať poslankyni Plavákovej za jej veľmi osobný prejav, ktorý, neviem, myslím, že musel zasiahnuť všetkých, ktorí sedeli tu v miestnosti, ale ja naozaj nadviažem aj na to, čo povedala moja kolegyňa Števulová, že, kolegovia, keď toto je priorita pre vás, tak ako to vyzerá, keď niečo nie je priorita? Toto je premiérska téma.
A ja, teda nech je to v zázname, nech je to zaznamenané, je tu deväť koaličných poslancov, ak odrátam pána predsedajúceho, ktorý tu musí byť, ak odrátam pani spravodajkyňu, ktorá tu musí byť, je tu sedem poslancov, ktorých táto téma zaujíma.
Kolegovia, v piatok zmena ústavy a pre vás, čo je dôležitejšie, takí ste vy konzervatívci, že hajde domov. Hajde domov! Prázdny parlament, nech je to tu, prosím, zaznamenané aj pre budúcnosť – zmena ústavy, najväčšia téma, musíme proste bojovať, na Devíne sa velí do útoku a potom príde vojsko – sedem poslancov. Ja teda dúfam, že dostanete odmeny, lebo vy ste naozaj tí poslední hrdinovia na tom fronte boja proti progresivizmu, ktorí prídu aj v ten piatok, naozaj si myslím, že odmeny, dúfam, že to pán premiér vidí, môžme si aj všetkých kolegov vymenovať a to je naozaj neskutočné.
A teda ak môžme tak skromne poprosiť aj ministra spravodlivosti, kedy už donesie zmenu ústavy, ktorá zasahuje ľuďom, do ľudí? Môže byť aspoň taký dobrý, že si sadne na svoje miesto a bude počúvať počas prejavu?! Keď chcete teda zasahovať ľuďom, do ľudí, keď chcete teda meniť Ústavu Slovenskej republiky, buďte aspoň takí dobrí, že keď vystúpi za klub pani poslankyňa, predsedníčka ľudskoprávneho výboru, tak sa tam nebudete tárať medzi sebou a hovoriť si, že čo teda plánujete cez víkend, ale budete počúvať. Môžem vás o toľko poprosiť, pán minister? Je to tak, tak veľa? Tá váš, ten váš progresivizmus, ktorý, tak chcete proti nemu bojovať, tú hrádzu postaviť?
Viete čo? A to vám poviem, druhá vec, presne tak ako vy staviate tie nemocnice, staviate tie diaľnice, riešite generačnú chudobu, tak presne takisto dopadne tá stavba hrádze voči progresivizmu.
Gratulujem vám pekne, výborná práca, kolegovia, výborná! (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Lucia, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si ukázala, ako tieto návrhy na zmenu ústavy sú ubližujúce, ako, ak budú zakotvené do ústavy, ublížia tisícom, možno desaťtisícom ľudí na Slovensku. A najhoršie je to, že toto ubližovanie je motivované strachom, umelo vyvolaným, perfídne umelo vyvolávaným, dlhodobo vyvolávaným strachom z liberalizmu a neviem z čoho všetkého v našej spoločnosti. Áno, strach ubližuje a to máme teraz pred očami.
A je hrozné, že namiesto toho, aby sme strach rozptyľovali poznaním, vedomosťami, trpezlivým vyslovovaním, vysvetľovaním, tak my sa teraz ten strach alebo niektorí sa snažia tento strach a právo ubližovať iným na základe vlastného strachu sa snažia zakotviť do ústavy. To je niečo hrozné, to nesmieme dovoliť.
Ďakujem. (Potlesk.)