33. schôdza

Ďakujem.
Ďalší pán poslanec Hajko.

Kolega Škripek, kto si dnes vypočul tvoje vystúpenie, tak pochopil hĺbku, hĺbku tohto problému.
Ja sa síce venujem viac ekonomike, ale to, čo si povedal a čo je dôležité, že ak by sa uplatňovali tie spôsoby surogátneho manželstva, dokonca by boli nejakým spôsobom legalizované, tak je to obchodovanie s človekom. Je to, človek sa stáva tovar. A ja, hoci sa venujem... a možno práve preto, že sa venujem ekonomike, tak poviem, že jednoducho nemôžme dopustiť, aby sa človek stal tovarom, nech je už v akomkoľvek štádiu vývoja, či to je embryo, alebo to je starý človek, alebo človek, ktorý je na hranici života, a v záujme, v záujme nejakého biznisu sa stáva tovarom. Alebo sa stáva tovarom človek pre svoje orgány. Jednoducho, toto je všetko neprijateľné.
Takže tak, ako si to vykreslil, myslím si, že to je veľmi dobre pochopiteľné, a myslím si, že tak ako v tej ekonomike, ktorú spomínam, existujú na mnohé veci regulácie, ktoré sú potrebné, aby tá ekonomika fungovala, tak v tejto oblasti sú tie regulácie dôležité tým skôr. Jednoducho tá technika nás natoľko predbehla, že o tých reguláciách musíme uvažovať, opakujem, aby sa človek nestal tovarom.
Súhlasím s tebou.

Reagovať na faktické bude pán poslanec Škripek.

Áno, rád reagujem.
Ďakujem, samozrejme, za ocenenia, zároveň ma mrzí, čestne to teraz hovorím pred predsedom klubu Progresívneho Slovenska pánom Dubécim, ktorý tu je jediný, že on, že on stále dával najavo, že nesúhlasí s tým, čo hovorím. A toto mi, toto mi vadí. Nie, že mi dávaš nesúhlas, to je v poriadku, lebo však to má dialóg, ale tá odmietavosť toho, že spravme ten dialóg.
Keď som sa odvolával v mojej reči na to, že pri tom výročí po tej Zámockej, po tej otrasnej vražde, že nebol dialóg, tak nebol, lebo nebol v tejto spoločnosti dialóg. Rozprávala sa komunita LGBT vo vnútri vo svojej bubline a rozprávala konzervatívna komunita vo vnútri vo svojej bubline. A ja sa stretávam s tým, že keď, a mám, mám, mám literatúrne svedectvá ľudí, ktorí mnohí, ale že ix stovák, tisícov ľudí odišlo z tohoto typu životného štýlu pre rôzne veci, lebo si uvedomili, že takto nechcú žiť, a detranzíciovali sa a sú poškodení, tak je im bránené, aby viedli dialóg. A mne toto vadí.
A pani Kolíková to tu označila veľmi dobre, že my sme tu fakticky proti sebe všetci, a jej sa zdá, že keď to chceme betonovať v ústave, že toto nebude viesť k niečomu dobrému. A ja by som rád, aby nastal ten dialóg. Áno, v spoločnosti. Poďme sa teda rozprávať o veciach, ktoré vadia vám, tým ľuďom, ktorí zdôrazňujete všetky tieto zvláštne veci akože menšinové. I keď ja tvrdím a dôležitú vec teraz poviem a naschvál a zámerne, LGBT ani homosexuálne skupiny nie sú menšiny, priatelia. Viete, čo je menšina? Menšina je len etnická a rasová a jazyková. To, že nejaká skupina ľudí má nejaké spoločné črty, ju nerobí menšinou, pretože všetci, ktorí by z toho odišli, by zrazu do nej nepatrili. Indián vždy bude etnický Indián a v rase Indián nemôže sa zmeniť na Neindiána, takže tam je veľký problém s označovaním tejto skupiny za menšinu.
A surogátne materstvo je jeden strašidelný problém, ktorý nemôžme pripu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ďalší v poradí písomne prihlásených do rozpravy je pán poslanec Stachura, ktorého nevidím v sále, takže konštatujem, že stráca poradie.
Po ňom nasleduje pán poslanec Čaučík, ten je tu, odovzdávam mu slovo.

No ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi priblížiť časť návrhu v novele ústavy z dielne KDH, ktorý má za cieľ posilniť prokuratúru v oblasti špecializácie na boj proti korupcii a terorizmu.
Áno, aj takéto návrhy tam sú, a teda z kultúrno-etických tém ideme na tému prokuratúry. Korupcia a terorizmus predstavujú jednu z najzávažnejších hrozieb pre demokratický právny štát a jeho inštitucionálnu stabilitu. Tieto fenomény majú deštruktívny účinok na spravodlivý právny systém, narušujú princípy právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť a znižujú efektívnosť orgánov činných v trestnom konaní. Slovenská republika ako demokratický a právny štát je povinná zabezpečiť dostatočnú inštitucionálnu kapacitu na riešenie aj týchto zločinov.
Existujúce organizačné štruktúry prokuratúry sú však v súvislosti s bojom proti korupcii a terorizmu rozptýlené a nepokrývajú túto agendu s potrebnou mierou špecializácie, koordinácie a efektívnosti. Preto navrhujeme doplnenie čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a jeho legislatívne vykonanie v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úzka špecializácia prostredníctvom osobitných odborov prokuratúry sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob zásadného posilnenia boja proti korupcii a terorizmu. V súčasnosti je organizácia a riadenie prokuratúry Slovenskej republiky upravená na úrovni generálneho vymedzenia v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a v konkrétnej rovine zákonom o prokuratúre. Zriadenie osobitných útvarov pre boj proti korupcii a terorizmu len na základe interného predpisu generálneho prokurátora, napr. organizačného poriadku prokuratúry nie je pre nás dostatočnou zárukou ich stabilnej existencie a nezávislosti. Ich fungovanie by mohlo byť v budúcnosti zmenené alebo oslabené jednoduchou zmenou interných predpisov, preto sa navrhuje ich pevne zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky a ich podrobnú úpravu upraviť v osobitnom zákone.
Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie boja proti korupcii a terorizmu, vytvorenie osobitných odborov prokuratúry, ktoré sa budú špecializovať na odhaľovanie, trestné stíhanie a prevenciu korupcie a terorizmu, zabezpečia lepšiu koordináciu a efektívnosť trestných konaní. Navrhovaná právna úprava ďalej sleduje zabezpečenie nezávislosti a stability, ich zakotvenie v ústave a v osobitnom zákone zabraňuje ich jednoduchému zrušeniu alebo oslabeniu pod tlakom politických zmien.
Ďalej sleduje efektívnu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, čo je výmena informácií a spolupráca s Europolom, Eurojustom a OLAF-om, ktorá si vyžaduje špecializované a jasne právne vymedzené útvary prokuratúry schopné reagovať na nadnárodné formy organizovaného zločinu.
V európskych krajinách ako je Francúzsko, Španielsko, Taliansko či Nemecko existujú osobitné štruktúry prokuratúry špecializované na boj proti korupcii a terorizmu, napr. vo Francúzsku funguje štátna finančná prokuratúra, ktorá rieši vážne prípady korupcie a finančných trestných činov. V Taliansku existujú osobitné odbory prokuratúry na boj proti mafii, ktoré majú významnú rolu v eliminácii organizovaného zločinu.
Ústavné ukotvenie osobitných odborov prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je preto nevyhnutné na zosúladenie s modernými trendami v boji proti korupcii a terorizmu.
Na záver by sme chceli zdôrazniť, že navrhovaná zmena posilňuje právny štát, zvyšuje transparentnosť a efektivitu trestného konania a zaisťuje dlhodobú stabilitu inštitucionálneho rámca boja proti korupcii a terorizmu. Jej prijatie prispeje k posilneniu dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát ako celok. Veríme tomu, že to tak bude. Navrhovaný ústavný zákon je preto krokom k modernizácii a efektívnemu fungovaniu prokuratúry Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie – jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Hajko.

Áno, postavenie prokuratúry považujeme za veľmi dôležité, tak ako si, kolega Čaučík, hovoril, preto sme, preto s tým ideme až do ústavy. Veľmi citlivo sme reagovali na to, akým spôsobom bola zrušená špeciálna prokuratúra, a toto nevnímajme len ako tlak zo strany Európskej únie, aby boli obhájené jej záujmy, to znamená, aby sa, aby sa nedefraudovali prostriedky, ktoré prichádzajú z Európskej únie na Slovensko, ale vnímame to v širšom kontexte.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme aj takýmto spôsobom dali signál spoločnosti, že nemienime sa vrátiť do 90. rokov, keď vybuchovali autá a umierali ľudia. Ja len spomeniem prípad spred niekoľkých dní, keď našli, našli mŕtveho prokurátora v Banskej Bystrici. Skutočne začína sa nám to tu trošku tak vracať do tých 90. rokov a opakujem to, čo aj vysvetlil kolega Čaučík a čo predkladáme, je, že aby sme jasný signál, že v tomto štáte chceme bojovať s organizovaným zločinom a všeobecne s kriminalitou a aby aj prokurátori, ktorí, vidíme, že sú pomaly ohrozovaní na životoch, aby aj prokurátori vedeli, že spoločnosť stojí za nimi.

Ďakujem.
Takže nastupuje v poradí písomne prihlásená poslankyňa Jurík. Nevidím ju v sále, takže prepadá poradie.
Ďalší pán poslanec Glück. Tiež konštatujem, že nie je v sále, prepadá mu poradie.
A ďalší v poradí je pán poslanec Dubéci, ten tu nie je, tiež konštatujem, že mu prepadá poradie.
Pán poslanec Janckulík, nech sa páči.
Idete vystúpiť ako poslanec, dobre? Hej, hej. Nemusíte tam priamo sedieť, viem, že všetci ste navrhovatelia, mám za to, že jeden z vás teda túto funkciu plní a je tu aj samotný hlavný navrhovateľ.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s ďalšou časťou návrhu ústavných zmien, ktoré predkladáme. Nebude to o kultúrno-etických témach, ktoré sme teraz preberali, ale bude sa to týkať hlavne skráteného legislatívneho konania, tzv. SLK.
Naše zmeny sú zásadné pre posilnenie právnej istoty a ochrany demokratických hodnôt v našej krajine. Návrh, ktorý predkladáme, upravuje okrem iného problematiku skráteného legislatívneho konania a posilnenia kompetencií Ústavného súdu v oblasti posudzovania súladu postupu Národnej rady Slovenskej republiky s ústavou pri legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z našej strany ide o snahu zabezpečiť, aby legislatívny proces prebiehal efektívne, transparentne, a najmä v súlade s ústavou.
Rád by som povedal, že náš návrh v tejto veci neprichádza len ako reakcia na súčasný spoločenský tlak ohľadne značného zneužívania skráteného legislatívneho konania touto vládou. Tento trend je dlhodobý, mimochodom, už po ôsmich mesiacoch od nástupu súčasnej vlády bolo použité viackrát skrátené legislatívne konanie ako bolo za bývalej vlády, ktorá tento inštitút taktiež zneužívala napriek pandemickej situácii. Náš ústavný návrh predstavuje systematickú zmenu, ktorá má za cieľ posilniť schopnosť efektívne reagovať na výnimočné a kritické situácie, ktoré môžu ohroziť našu bezpečnosť, hospodársku stabilitu, alebo dokonca zasiahnuť do ľudských práv.
Prvá časť návrhu tohto inštitútu sa týka samotného skráteného legislatívneho konania. Tento mechanizmus, ako dobre vieme, umožňuje urýchliť prijímanie zákonov, ako je to nevyhnutné na ochranu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu alebo na riešenie krízových hospodárskych situácií. Týmto krokom chceme predísť zneužívaniu tohto inštitútu, ktorý sa v minulosti opakovane využíval bez skutočne vážneho dôvodu.
Navrhujeme, aby skrátené legislatívne konanie, tak ako je to doteraz zakotvené len v obyčajnom zákone, zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, bolo premietnuté do ústavnej roviny, priamo do Ústavy Slovenskej republiky. Skrátené legislatívne konanie tak bude možné len v prípadoch, ktoré si to skutočne vyžadujú, teda ak hrozí reálna hrozba pre naše bezpečie alebo ekonomiku alebo ak si to vyžadujú medzinárodné záväzky, napr. v dôsledku rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN.
Týmto spôsobom chceme zabezpečiť, že tento postup nebude zneužívaný a že sa zachová náležitý priestor na verejnú diskusiu a transparentnosť pri tvorbe zákonov, ktoré ovplyvňujú každodenný život nás občanov.
Druhá časť nášho návrhu v tejto problematike sa týka posilnenia právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by mal novú ústavnú kompetenciu, a to preskúmať, či legislatívny proces, teda samostatný spôsob, akým Národná rada prijíma zákony, prebieha v súlade s ústavou. Takto sa zabezpečí, že každý krok v legislatívnom procese bude v súlade s našimi základnými právami a zásadami právneho štátu. Nestane sa tak, že síce v odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd síce formálne skonštatuje porušenie zákona rokovacieho poriadku, ale takýto napadnutý zákon nemohol zrušiť ako protiústavný, keďže to nedosiahlo závažnú intenzitu porušenia ústavy, ústavných zákonov alebo medzinárodných dohovorov. Ústavný súd tak dostane užitočnú barličku posudzovania aj formálnej čistoty legislatívneho procesu vrátane nezneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania či porušovania procesných pravidiel rokovacieho poriadku ústavnej intenzity, ako to napríklad bolo pri novele Trestného zákona, ale aj pri viacero ďalších zákonov.
Týmto spôsobom chceme predísť situáciám, kedy by sa legislatívny proces vykonával, nedbal alebo v rozpore s ústavnými normami. Ako som uviedol, Ústavný súd by mal právo preskúmať aj formálnu správnosť legislatívneho procesu, teda či bol postup pri schvaľovaní zákonov úplný a transparentný podľa platného zákona.
Tieto ústavné zmeny, ktoré predkladáme sú dôležité nielen pre právnu istotu našich občanov, ale aj pre posilnenie dôvery občanov v našu legislatívnu a demokratickú inštitúciu. Skutočnosť, že Ústavný súd bude mať túto kompetenciu, zabezpečí, že každý zákon, ktorý sa dostane na stôl bude nielen politicky, ale aj právne v súlade s našimi ústavnými zásadami.
Vážení kolegovia, kolegyne, dnes máme príležitosť posunúť našu krajinu smerom k silnejšiemu a transparentnejšiemu právnemu štátu. Tieto zmeny nie sú len technickými úpravami ústavy. Sú to kroky, ktoré majú zabezpečiť, že legislatívny proces bude slúžiť v prvom rade občanom, že právne normy, ktoré prijímame budú odpovedať na skutočné potreby spoločnosti a budú v súlade s najvyššími právnymi štandardami. Dúfam, že tieto návrhy získajú vašu podporu, pretože práve dnes máme šancu prispieť k posilneniu právnej istoty našich občanov a k zlepšeniu demokratického právneho prostredia na Slovensku.
Ešte na záver chcem povedať, že tiež pred pár dňami sme tu schválili skrátené legislatívne konanie, ktoré vlastne podporila aj opozícia, aj koalícia, lebo bolo to dôležité skrátené legislatívne konanie kvôli slintačke a krívačke, a myslím si, že keď budú takto predložené zákony, ktoré pomôžu a majú význam zabezpečiť našu bezpečnosť, vtedy sa vždy vie spojiť aj koalícia, aj opozícia, ale do budúcna by som prosil, bolo by ideálne, tak ako to predkladáme, aby aj Ústavný súd mal takúto kompetenciu, lebo treba si uvedomiť, že aj koaliční poslanci raz môžu byť v opozícii a tiež pre nich to bude dobré, keď Ústavný súd bude môcť rozhodovať, či SLK-čka boli právom použité alebo neboli právom použité tuná v parlamente, lebo vieme, že keď je zlé SLK-čko, skrátené legislatívne konanie, tak ten zákon väčšinou vždy býva zlý a môže tam potom nastať právny chaos, čo sa väčšinou stáva, ale vytvára to hlavne priestor na korupciu.
Ďakujem.