33. schôdza

Jozef, veľkú pravdu si povedal, pretože tuto nový pán minister, ktorý prebral Dankove ministerstvo, bol proti niektorým veciam a teraz ich schvaľuje. A to, čo sa tu dialo za posledné mesiace, kedy celá vládna koalícia o ňom hovorila, že vydiera súčasnú vládu a vydiera a vydiera, že sú to vydierači, tak nakoniec si dovydieral ministerstvo. A ten Andrej Danko, on si s ním podával ruku nie kvôli tomu, že by si nejak dohodli, ale kvôli tomu, že mu ďakoval. Jemu ďakoval za ten recept, ktorý mu ukázal, toho vydieračstva, ktoré Andrej Danko teraz ide skúšať s transakčnou daňou. On teraz bude chodiť za Robertom Ficom a bude strašiť s transakčnou daňou, ako on ju chce zrušiť, a robí to iba kvôli tomu, lebo videl, že u Migaľa, Šalitroša a Huliaka to proste fungovalo a že si vydobyli svoje posty a že si vydobyli svoje ministerstvá. Takže toto je tá práca, spolupráca v rámci koalície, že tuto pán minister Huliak pokračuje presne v tom istom, čo Andrej Danko začal. Tak nech to vysvetlí, nech sa postaví, prečo, a nech vysvetlí, prečo pokračuje v tom istom, čo Andrej Danko začal, s čím aj v mnohom nesúhlasil a vykrikoval, že sú to len kšefty, kšefty a samé kšefty, a teraz na tom ministerstve je. Tak nám to vysvetlite, pán minister.

Ďalší vystúpi pani poslankyňa Nash.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolega Pročko, za vaše vystúpenie. Dotkli ste sa viacerých tém, mňa zaujíma, samozrejme, téma športovej infraštruktúry, takže áno, pán minister, než ešte prišiel na ministerstvo, tak deklaroval, že zruší dotáciu 20 mil. na olympijskú arénu, to sa mu nepodarilo, pretože už sa asi medzitým stretol s ľuďmi, ktorým na tom záleží, a vykšeftil to a sám pán premiér Fico mu sľúbil na tri atletické haly. Chválime, tešíme sa na ne.
Teším sa aj, že ste spomenuli tie trafiky, ktoré mala pani exposlankyňa Tabaková na ministerstve, ktoré pán minister ukončil, to sa aj mne páči, to mu naozaj tlieskam. Je výborné, že urobil investigatívu a našiel ešte jej tú ďalšiu trafiku, ktorú mala na Národnom športovom centre. Ja by som tam chcela dať do pozornosti pánovi ministrovi aj to, že tam sú ešte aj iné dohody, ktoré tam boli, takže nech sa pozrie aj na ďalšie mená. Budú tam zaujímavé mená, ktoré mu budú pripomínať možno bývalého štátneho tajomníka, takže kľudne choďte do tých dohôd a pýtajte si informácie. My sme si ich už tiež vypýtali cez zákon o informáciách.
Chcem pripomenúť, že, pánovi ministrovi, že v zákone o športe je jasne definovaný verejný záujem. A ja by som bola veľmi rada, keby si on prečítal túto poučku, ktorá v tom zákone je už sedem rokov, a aby sa podľa nej riadil. To znamená, ukážte nám, že rozumiete tomu, čo je verejný záujem v športe. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcel dať novému ministrovi športu a cestovného ruchu šancu. Je pomerne krátko vo funkcii, mal nejaké vyjadrenia, keď ešte ministrom nebol, a jedno z tých najzávažnejších vyjadrení, ktoré mal, bolo, že, športová súkromná hala za 20 mil. eur v Šamoríne nejakým súkromníkom na absolútne nevhodnom mieste pri nejakej bioplynovej stanici je totálne nevhodná a že on to zastaví, lebo je to blud. Pán minister je teraz vo funkcii, už je ministrom, začal zhurta, upratal Romanu Tabak, za to ho chválim. Ale ja sa pýtam, že či prvú vážnu skúšku, ktorú má pred sebou, keď chce ukázať celému Slovensku, že mu skutočne záleží na tom, aby peniaze išli tam, kde majú, či bude mať tú odvahu a tie "guľe" ako on hovoril na tom stretnutí s ľuďmi, keď bol, či dokáže presadiť to, aby nezmyselných 20 mil. eur súkromníkom do Šamorína pretransformoval na telocvične deťom, ktoré na Slovensku nemajú kde cvičiť. Podľa krátkej štatistiky máme na Slovensku 3 200 škôl. Vyše 1 600 nemá vlastnú telocvičňu. Deti cvičia po chodbách, v plesnivých telocvičniach nezrekonštruovaných, mnohé nemajú kde cvičiť, tak musia vonku trénovať na daždi, a ja sa pýtam, či minister Huliak má tie "guľe", aby 20 mil. nezmyselných, ktorých kritizoval v decembri ´24, pretransformoval deťom, ktoré to potrebujú na Slovensku.
Toto je, pán minister, vaša prvá a vážna skúška. Tu ukážete, či naozaj chcete robiť pre deti, pre mládež, pre šport, alebo budete držať ústa a keď Fico na vás krivo pozrie a všetci tí oligarchovia, tak zrazíte podpätky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa Nash, no viete, upratanie Romany Tabak bolo len také ich súkromné záležitosť, pretože ona o ňom porozprávala, že je autolakírnik, on jej povedal, že akú mala, takú mala, komu dala, tomu dala, takže oni sa, oni, oni majú svoje osobné spory. Ja som hlboko presvedčený, že on neuprace žiadneho iného, to je stopercentné, iba ak by mu nevyhovoval, tak ako to spravil s tou Tabak. Ale čo je, čo je veľmi dôležité, tam je ich strašne veľa, a on namiesto tej Tabak si dosadí ďalšiu Tabak. Viete, jemu je bližšia košeľa ako kabát, ale ten kabát, keď si dáte naopak, tak to je tabak. Chápete? Takže on si tam dosadí nejakého svojho človiečika.
A toto, čo si, Mišo Šipoš, ty rozprával, vieš, to je o slove chlapa, slovo chlapa. Huliak, pán Huliak rozprával v 2024. na konci roka, že on zruší tých 20 mil., on by to, on to zruší. Nezruší nič. On rozprával naozaj, že ten Fico je netvor, v dvadsiatom prvom to rozprával, že kto mu uverí, kto Ficovi uverí, nezaslúži si lepší život. Pozri, kde je Huliak! Pozri, kde je Huliak! Slovo robí chlapa. Je toto chlap? Pre mňa je to obyčajná... onuca, ktorá, Fico si s ňou urobí, čo chce, čo chce. Slovo chlapa na tých, na tých mítingoch, čo rozpráva tým ľuďom, že ja mám z toho ho... ja som nič. A tí, tí eseneskári sú kšeftári, to je jedna banda. A on s tými kšeftármi, o ktorých vedel, že sú kšeftári, išiel do vlády. Nám vládne vláda Roberta Fica, ktorá vymenovala vydieračov. Počujete Slováci? Vydieračov. Fico povedal, že Huliak a Migaľ sú vydierači, a nám vládnu vydierači.
Tento športový zákon, opakujem, by mal byť o športe, o deťoch, a je to o kšeftoch. Je to o kšeftoch a TIPOS je toho dôkaz. Pán Šmilňák, kľudne na mňa reagujte viacej, ja som fantastický. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Idem zaradom.
Pani Nash, ja neviem, kde naberáte tú odvahu, pretože sedel u mňa šéf bývalý národného zväzu lyžiarskeho, kde ste vy s pánom Husárom tento zväz doslova a do písmena zničila. Doslova a do písmena. Čaká nás, čaká nás obrovský proces, čo sa týka toho. Je to začarovaný bludný kruh, zničila ste akýkoľvek, akúkoľvek snahu v tomto športe, respektíve dopomohla ste pánovi Husárovi, aby tu vznikli dva národné tímy, ktorí sa medzi sebou hryzú, a presne v duchu fair play ste urobili z tohto druhu športu nejaké handlovisko, kde tieto dva zväzy medzi sebou zápolia, bojujú, majú problémy s financovaním, majú problémy s dotáciami, majú problémy skrátka so všetkým. Toto je vláda Progresívneho Slovenska. Chaos, bordel, panika, žiadne ponuky.
K tamtomu nadnárodnému športovcovi, čo sa vysmieva z robotníckej triedy. Počúvaj ma, Pročko, keby som ti ja nelakoval tie zrkadlá, ktoré si rozbil štyri razy do mesiaca, tak ten multivan nemôžeš ani používať, lebo ani cúvať nevieš. Takže keby nebol tu nejaký lakírnik z Očovej, ktorý sa stal ministrom, tak ty to auto používať nemôžeš, lebo štyrikrát do mesiaca som urobil zrkadlá, čo nie je schopný na multivane niekde zacúvať. Ak si tu niekto robí srandu z robotníckej triedy, tak toto je celé to vaše "oľajno", ktoré zabezpečilo to, že tu zmizlo 24 mld., ktoré mohli dať do tých telocviční, ktoré tak teraz proklamujú a budú tu mať plné žvásty o tom, čo sa mohlo urobiť. Páni, ja byť vami, kvôli vám sa dnes robí konsolidácia, kvôli vám dneska pokrivkáva kultúra, šport, pretože to sú dve odvetvia, ktoré dostávajú zabrať napriek konsolidácii. Ja by som sa hanbil ako pes. Takže naozaj seďte tíško, šúchajte nožičkami, ty si napíš ďalšiu dizertačku o kotúle vzad, môžeš si zobrať moje video a naučiť sa, ako sa to robí, aby si si neublížil. A ďalšia vec, naozaj si vstúpte do seba a nejakým spôsobom zvážte, na čo reagujete a ako. Nemáte dunstu o tom (výkriky z pléna), prečo sa nejakým spô... my sme si potykali pred tromi, ešte si aj sklerotický a to nemáš ani 50, ale skrátka chcem povedať jednu vec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec. Naozaj tykanie a vykanie nie je zatiaľ považované za urážku, tak sa osprave... (Reakcie z pléna.)

Huliak, Rudolf, minister cestovného ruchu a športu SR
Chcem, chcem skrátka povedať toľko, že tá otvorená rozprava je tu na základe nejakého dohovoru, kde došlo k právnemu slabému výkladu z istej strany, pretože dvomi slovami, ktoré sa vypúšťajú, sme urobili len ústupok, aby sme urobili zadosťučinenie zákonu a, teda Zákonníku práce a zákonu o odvode daní zo mzdy, pretože jednoducho to nekolidovalo a my z ministerstva nemôžme vypustiť nejaký paškvil. Dva týždne sa zaoberáme jednou novelou kvôli tomu, že skrátka dávame dva zákony do súladu, aby to konečne nejakým spôsobom nadobudlo rozmer, pretože tento zákon bol prijatý v rámci športu od 2016 do 2020. Potom spravili nejakú novelu tomu, že sa snažili nejaký ten status zamestnaného športovca oslobodiť od odvodov a nastaviť tam zmeny, ktoré kolidovali so Zákonníkom práce a o zákone o odvode zo mzdy. Takže jednoducho toto naprávame a naprávame to aj po vás, pretože ste si to nevšimli.
Tak ja nerozumiem jednej veci, keď sa tu niekto snaží niečo urobiť a teraz v prospech športovcov, tak tu treba za to urobiť posmech z ďe-ťe-ňe-ľe, treba si posmech robiť zo stredoslovenského nárečia, z robotníkov, však, Pročko, by si doteraz na aute nejazdil a pani Nash, ktorá sprznila celý zväz lyžiarsky, pretože dneska tu máme problém, ktorý je nevyriešiteľný priam, čo sa týka legislatívy ako takej, som zvedavý, ako tam dospejeme k dohode, môžte sa hanbiť! Toto je podanie Progresívneho Slovenska, ich riešení v rámci slovenskej politiky. Drahí Slováci, len si toto navoľte, budete tu mať problém za problémom, ktorý bude neriešiteľný, zacyklený a takáto vláda je, prepytujem, na viete čo, ako celá tá vaša hantírka, ktorú počúvate tamto za morom. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ak máte ešte mentálnu kapacitu, tak skúste si zapnúť predstavivosť a vrátime sa na chvíľku do roku 2020. Moja dcéra vtedy študovala v Arménsku na medzinárodnej škole a aj tam platili veľmi prísne pravidlá a tie pravidlá tiež boli také chaotické, že jeden deň im povedali, že musíte ostať tu v Arménsku, nesmiete cestovať, a na druhý deň, z jedného dňa na druhý im povedali, že musíte ísť domov. Zatváralo sa postupne nebo a letecké linky končili, aby sa nešírila nákaza celosvetovo. Jeden z posledných letov z Arménska do Moskvy musela absolvovať s rúškom v lietadle plnom kašľajúcich ľudí, bála sa ako nikdy predtým. Priletela do Budapešti a tam ju potom eskortovali na našu hranicu a ja som jej išiel oproti. To bola najhoršia cesta v živote. Išiel som cez Slovensko z Bardejova, celá krajina bola prázdna, ja som nestretol jedno auto, jediné auto. Zopár áut som stretol až v Bratislave na benzínke, ale tak sme boli všetci ďaleko od seba, lebo sme si mysleli, že keď sa k tomu človeku len priblížim, tak zomriem. Na hranici som musel mať rúško, musel som mať rukavice a chcel som dcéru zobrať domov, ale nedovolili mi to. Policajti povedali nie a jeden pán, ktorý bol vtedy tak oblečený, ako sa len dalo, aby sa chránil, tak zobral odo mňa veľkú tašku, preniesol ju dcére a tá bola eskortovaná do Piešťan na dva týždne do karantény. Nepýtam si za to peniaze naspäť. Ja ich nechcem. A prečo? Preto lebo to bolo tak nepredvídané, bolo to tak nepredstaviteľné a všetci na svete sme sa báli o svoj život. A v prípade vojny alebo takej katastrofy platia mimoriadne pravidlá a vtedy treba počúvať generála, vtedy treba počúvať prezidenta, ktorý sa postaví na čelo armády, keď je lavína, tak počúvame horských záchranárov a robíme všetko, čo povedia. Nemusia to byť najlepšie pravidlá, ale sú to vtedy jediné pravidlá, ktoré máme, jediné pravidlá, ktoré máme.
Nedávno sme tlieskali gymnazistom, ktorí tu prišli na exkurziu. Predstavte si, že by si každý z nich robil, čo chce, a ublížil si. Ten učiteľ skončí v base a niekto z gymnazistov by mohol utrpieť nejaké vážne zranenie alebo čo. Proste platia pravidlá. Základný princíp je, základný princíp je, že pravidlá sa majú dodržiavať, aj keď sú niekedy nie úplne stopercentné, ale v nepredvídaných situáciách neexistujú stopercentné pravidlá. My sme tu strávili hodiny času a obviňujeme sa, že kto môže za smrť 20-tisíc ľudí. Nech by sme mali akékoľvek pravidlá, k tým úmrtiam by došlo vo vyššom alebo nižšom čísle, ale čím viac dodržiavame pravidlá, tým by bola tá úmrtnosť nižšia. To mi, hádam, dáte za pravdu. A keď na nás tí študenti pozerali a rozmýšľali o tom, za čo my tu vlastne berieme takú štedrú výplatu, za čo my tu berieme takú štedrú výplatu, tak za to, aby sme veľmi prísne dávali pozor, aby pravidlá, ktoré prijímame, aby zákony, ktoré prijímame, aby boli na prospech ľudí. Ale keď my tu dnes spochybníme, že pravidlá neplatia, keď my povieme dnes, že odškodníme tých, čo porušovali pravidlá, tak to je semeno anarchie, lebo potom na základe tohto nášho počinu budú môcť v budúcnosti spochybňovať iní akékoľvek ďalšie pravidlá.
A preto ja vás, pán minister, vyzývam a nehovorím o tom, že čo povedal Ústavný súd alebo verejný ochranca práv, ak sa majú vyplatiť naspäť peniaze tým, ktorí boli v karanténe, nech sa páči, ale, prepánakráľa, nevracajte peniaze tým, ktorí porušovali platné vtedy dohodnuté pravidlá, lebo toto je semeno anarchie! Nerobte to, prosím vás, v mene tých ľudí, ktorých tu zastupujeme, stiahnite ten zákon!
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie aj za ten príklad, lebo ja som to spomínal aj v mojej rozprave. Takýchto príkladov bolo vtedy, v tom čase veľmi veľa a ďakujem za tú vašu skúsenosť, ktorou, ktorú ste tu predniesli, lebo naozaj tak to bolo. Ľudia nevedeli, čo všetko ich čaká, akým spôsobom sa to bude šíriť, akým spôsobom sa to bude riešiť, a tak boli aj, samozrejme, tie opatrenia nastavované a opatrenia boli nastavované odborníkmi. Podotýkam, naozaj tí ľudia na krízových štáboch boli odborníci, to neboli nejaké vymyslené, vymyslené veci z večera do rána. Bojovali s tou chorobou na celom svete, rovnako tak sme sa snažili aj my na Slovensku a takých ľudí, ako vy ste spomenuli, ktorí sa vracali zo zahraničia, bolo naozaj veľmi veľa a nielen individuálne, ale aj repatriačné lety, ktoré sme organizovali, a zachránili sme mnohých Slovákov, ktorí naozaj v zahraničí zrazu zostali bezprizorní a nevedeli, čo majú robiť. Mnohí z nich boli zavretí v karanténe a nikto sa ich tam nepýtal, či s tým súhlasia, alebo nesúhlasia, jednoducho boli odvezení do karantény a bolo vybavené. A áno, aj my sme mali karanténu a tak jak ste povedali, ak Ústavný súd povedal, že teda ľudia v karanténe si mali, mali mať zaplatené tú stravu a nemali platiť, okej, o tom sa bavme, ale je absolútne neprístojné, neprípustné, aby sme sa bavili o odškodňovaní tých, ktorí nedodržiavali opatrenia a kvôli ktorým sa nakazili mnohí ďalší a, bohužiaľ, zomierali aj ľudia potom v nemocniciach. Toto je, absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, to je jednoducho zárodok anarchie, ak tu dnes budeme hovoriť o tom, že máme amnestovať ľudí, ktorí pri akejkoľvek príležitosti si povedia, že kašlem na nariadenia, kašlem na autority, kašlem na všetko, hlavne že ja si poviem, že to nemusím robiť.

Riško, kľudne mi tykaj.
Musím povedať, že ja nereagujem na pána Šmilňáka, a teraz vám musím dať za pravdu, lebo naozaj to je anarchia, ale tú anarchiu robili oni aj počas tých protestov, keď rozprávali, že rúška dole. Najčastejšie teraz používajú, že vy ste používali vodné delá, vy ste nám rozháňali protestujúcich, ale vy ste videli, pán Šmilňák, tých protestujúcich? Vy ste videli, že? Pán Stachura tam osobne, osobne to videl a ja si myslím, že toto, čo sa tam dialo, ako naozaj hádzali na policajtov, hádzali na policajtov kamenné dlažobné kocky, ako bili policajtov, oblievali tých policajtov, ako boli agresívni, ako útočili na úrad vlády, tak polícia vtedy použila naozaj prostriedky na rozohnanie. A už som to hovoril aj vo svojej faktickej predtým, že naozaj tí ľudia išli ďalej, dali si rúška dole, nakazili sa a o tom chcem rozprávať v mojej rozprave. Ja len chcem povedať, že presne, pomenovali ste to slovíčkom anarchia, takže aj keď na vás nereagujem, teraz som musel zareagovať, lebo perfektne ste to pomenovali.

Pán poslanec Šmilňák, to je teda bez diskusie, že treba dodržiavať opatrenia. Rovnako si myslím, že je bez diskusie, že najmä v tých prvých fázach neboli sme na to pripravení, a teda tie opatrenia možno aj niektoré sa ukázali, že neboli úplne najlepšie premyslené. A zrovna teda to, ktoré ste spomenuli, bolo problematické najviac, teda štátna karanténa, kde ten zásah do práv bol neprimeraný, ako aj verejná ochrankyňa práv, aj Ústavný súd a napokon aj niektoré súdy rozhodli. Čiže zrovna toto je asi to jediné z opatrení, ktoré možno hodnotiť ako neprimeraný zásah do základných práv, a zároveň možno jediné opatrenie, kde ako-tak by sa dalo povedať, že je legitímne, ak by tí ľudia, ktorí, ktorým tým vznikli, vznikli náklady, boli nejakým spôsobom ošetrené, ehm, odškodnení.
Ale, samozrejme, že toto neospravedlňuje, aby paušálne vo vzťahu k všetkým iným opatreniam sa teraz vyhlásila amnestia, čo sa sleduje týmto návrhom zákona, pretože všetky tie opatrenia smerovali k ochrane zdravia obyvateľov, aj nosenie rúšok, aj testovanie, aj očkovanie, samozrejme, čiže dávať dnes amnestiu na konanie, ktoré bolo v čase, keď sa ho tí dotyční ľudia dopustili, protiprávnym, je absolútne nezodpovedné a ešte sa nám to ako spoločnosti aj ako štátu vypomstí.