33. schôdza

Tak skončili sme fantastickým príspevkom a teraz teda rozprava, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať, či chce zaujať stanovisko pán minister. Áno, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ak máte ešte mentálnu kapacitu, tak skúste si zapnúť predstavivosť a vrátime sa na chvíľku do roku 2020. Moja dcéra vtedy študovala v Arménsku na medzinárodnej škole a aj tam platili veľmi prísne pravidlá a tie pravidlá tiež boli také chaotické, že jeden deň im povedali, že musíte ostať tu v Arménsku, nesmiete cestovať, a na druhý deň, z jedného dňa na druhý im povedali, že musíte ísť domov. Zatváralo sa postupne nebo a letecké linky končili, aby sa nešírila nákaza celosvetovo. Jeden z posledných letov z Arménska do Moskvy musela absolvovať s rúškom v lietadle plnom kašľajúcich ľudí, bála sa ako nikdy predtým. Priletela do Budapešti a tam ju potom eskortovali na našu hranicu a ja som jej išiel oproti. To bola najhoršia cesta v živote. Išiel som cez Slovensko z Bardejova, celá krajina bola prázdna, ja som nestretol jedno auto, jediné auto. Zopár áut som stretol až v Bratislave na benzínke, ale tak sme boli všetci ďaleko od seba, lebo sme si mysleli, že keď sa k tomu človeku len priblížim, tak zomriem. Na hranici som musel mať rúško, musel som mať rukavice a chcel som dcéru zobrať domov, ale nedovolili mi to. Policajti povedali nie a jeden pán, ktorý bol vtedy tak oblečený, ako sa len dalo, aby sa chránil, tak zobral odo mňa veľkú tašku, preniesol ju dcére a tá bola eskortovaná do Piešťan na dva týždne do karantény. Nepýtam si za to peniaze naspäť. Ja ich nechcem. A prečo? Preto lebo to bolo tak nepredvídané, bolo to tak nepredstaviteľné a všetci na svete sme sa báli o svoj život. A v prípade vojny alebo takej katastrofy platia mimoriadne pravidlá a vtedy treba počúvať generála, vtedy treba počúvať prezidenta, ktorý sa postaví na čelo armády, keď je lavína, tak počúvame horských záchranárov a robíme všetko, čo povedia. Nemusia to byť najlepšie pravidlá, ale sú to vtedy jediné pravidlá, ktoré máme, jediné pravidlá, ktoré máme.
Nedávno sme tlieskali gymnazistom, ktorí tu prišli na exkurziu. Predstavte si, že by si každý z nich robil, čo chce, a ublížil si. Ten učiteľ skončí v base a niekto z gymnazistov by mohol utrpieť nejaké vážne zranenie alebo čo. Proste platia pravidlá. Základný princíp je, základný princíp je, že pravidlá sa majú dodržiavať, aj keď sú niekedy nie úplne stopercentné, ale v nepredvídaných situáciách neexistujú stopercentné pravidlá. My sme tu strávili hodiny času a obviňujeme sa, že kto môže za smrť 20-tisíc ľudí. Nech by sme mali akékoľvek pravidlá, k tým úmrtiam by došlo vo vyššom alebo nižšom čísle, ale čím viac dodržiavame pravidlá, tým by bola tá úmrtnosť nižšia. To mi, hádam, dáte za pravdu. A keď na nás tí študenti pozerali a rozmýšľali o tom, za čo my tu vlastne berieme takú štedrú výplatu, za čo my tu berieme takú štedrú výplatu, tak za to, aby sme veľmi prísne dávali pozor, aby pravidlá, ktoré prijímame, aby zákony, ktoré prijímame, aby boli na prospech ľudí. Ale keď my tu dnes spochybníme, že pravidlá neplatia, keď my povieme dnes, že odškodníme tých, čo porušovali pravidlá, tak to je semeno anarchie, lebo potom na základe tohto nášho počinu budú môcť v budúcnosti spochybňovať iní akékoľvek ďalšie pravidlá.
A preto ja vás, pán minister, vyzývam a nehovorím o tom, že čo povedal Ústavný súd alebo verejný ochranca práv, ak sa majú vyplatiť naspäť peniaze tým, ktorí boli v karanténe, nech sa páči, ale, prepánakráľa, nevracajte peniaze tým, ktorí porušovali platné vtedy dohodnuté pravidlá, lebo toto je semeno anarchie! Nerobte to, prosím vás, v mene tých ľudí, ktorých tu zastupujeme, stiahnite ten zákon!
Ďakujem pekne.

Konštatujem, že sú štyria poslanci prihlásení s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikulec, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie aj za ten príklad, lebo ja som to spomínal aj v mojej rozprave. Takýchto príkladov bolo vtedy, v tom čase veľmi veľa a ďakujem za tú vašu skúsenosť, ktorou, ktorú ste tu predniesli, lebo naozaj tak to bolo. Ľudia nevedeli, čo všetko ich čaká, akým spôsobom sa to bude šíriť, akým spôsobom sa to bude riešiť, a tak boli aj, samozrejme, tie opatrenia nastavované a opatrenia boli nastavované odborníkmi. Podotýkam, naozaj tí ľudia na krízových štáboch boli odborníci, to neboli nejaké vymyslené, vymyslené veci z večera do rána. Bojovali s tou chorobou na celom svete, rovnako tak sme sa snažili aj my na Slovensku a takých ľudí, ako vy ste spomenuli, ktorí sa vracali zo zahraničia, bolo naozaj veľmi veľa a nielen individuálne, ale aj repatriačné lety, ktoré sme organizovali, a zachránili sme mnohých Slovákov, ktorí naozaj v zahraničí zrazu zostali bezprizorní a nevedeli, čo majú robiť. Mnohí z nich boli zavretí v karanténe a nikto sa ich tam nepýtal, či s tým súhlasia, alebo nesúhlasia, jednoducho boli odvezení do karantény a bolo vybavené. A áno, aj my sme mali karanténu a tak jak ste povedali, ak Ústavný súd povedal, že teda ľudia v karanténe si mali, mali mať zaplatené tú stravu a nemali platiť, okej, o tom sa bavme, ale je absolútne neprístojné, neprípustné, aby sme sa bavili o odškodňovaní tých, ktorí nedodržiavali opatrenia a kvôli ktorým sa nakazili mnohí ďalší a, bohužiaľ, zomierali aj ľudia potom v nemocniciach. Toto je, absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, to je jednoducho zárodok anarchie, ak tu dnes budeme hovoriť o tom, že máme amnestovať ľudí, ktorí pri akejkoľvek príležitosti si povedia, že kašlem na nariadenia, kašlem na autority, kašlem na všetko, hlavne že ja si poviem, že to nemusím robiť.

Ďalší v rozprave... S faktickou pán poslanec Pročko. Nech sa páči.

Riško, kľudne mi tykaj.
Musím povedať, že ja nereagujem na pána Šmilňáka, a teraz vám musím dať za pravdu, lebo naozaj to je anarchia, ale tú anarchiu robili oni aj počas tých protestov, keď rozprávali, že rúška dole. Najčastejšie teraz používajú, že vy ste používali vodné delá, vy ste nám rozháňali protestujúcich, ale vy ste videli, pán Šmilňák, tých protestujúcich? Vy ste videli, že? Pán Stachura tam osobne, osobne to videl a ja si myslím, že toto, čo sa tam dialo, ako naozaj hádzali na policajtov, hádzali na policajtov kamenné dlažobné kocky, ako bili policajtov, oblievali tých policajtov, ako boli agresívni, ako útočili na úrad vlády, tak polícia vtedy použila naozaj prostriedky na rozohnanie. A už som to hovoril aj vo svojej faktickej predtým, že naozaj tí ľudia išli ďalej, dali si rúška dole, nakazili sa a o tom chcem rozprávať v mojej rozprave. Ja len chcem povedať, že presne, pomenovali ste to slovíčkom anarchia, takže aj keď na vás nereagujem, teraz som musel zareagovať, lebo perfektne ste to pomenovali.

Ďalší vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

Pán poslanec Šmilňák, to je teda bez diskusie, že treba dodržiavať opatrenia. Rovnako si myslím, že je bez diskusie, že najmä v tých prvých fázach neboli sme na to pripravení, a teda tie opatrenia možno aj niektoré sa ukázali, že neboli úplne najlepšie premyslené. A zrovna teda to, ktoré ste spomenuli, bolo problematické najviac, teda štátna karanténa, kde ten zásah do práv bol neprimeraný, ako aj verejná ochrankyňa práv, aj Ústavný súd a napokon aj niektoré súdy rozhodli. Čiže zrovna toto je asi to jediné z opatrení, ktoré možno hodnotiť ako neprimeraný zásah do základných práv, a zároveň možno jediné opatrenie, kde ako-tak by sa dalo povedať, že je legitímne, ak by tí ľudia, ktorí, ktorým tým vznikli, vznikli náklady, boli nejakým spôsobom ošetrené, ehm, odškodnení.
Ale, samozrejme, že toto neospravedlňuje, aby paušálne vo vzťahu k všetkým iným opatreniam sa teraz vyhlásila amnestia, čo sa sleduje týmto návrhom zákona, pretože všetky tie opatrenia smerovali k ochrane zdravia obyvateľov, aj nosenie rúšok, aj testovanie, aj očkovanie, samozrejme, čiže dávať dnes amnestiu na konanie, ktoré bolo v čase, keď sa ho tí dotyční ľudia dopustili, protiprávnym, je absolútne nezodpovedné a ešte sa nám to ako spoločnosti aj ako štátu vypomstí.

Pán poslanec Šipoš je ďalší prihlásený s faktickou.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Šmilňák, veľmi dobre ste to povedali a upozornili ste na tú schizofréniu v podstate, ktorá tu dnes je. A tak ako ste spomínali, všetky krajiny na svete bojovali s covidom, bojovali s koronou, snažili sa prijímať opatrenia tak, aby chránili životy a zdravie ľudí, a to isté robila aj naša vláda. A mne je veľmi ľúto, že opoziční politici v tom čase namiesto toho, aby dodržiavali pravidlá, aby sa pridali k vláde a k odborníkom a ľuďom hovorili to, čo dnes hovoria, keď sú vo vláde, pri slintačke a krívačke hovoria, že treba testovať, testovať, testovať. Hovoria, že treba očkovať, hovoria, že treba dodržiavať pravidlá, že to nie je sranda, a bavíme sa o chorobe, ktorá sa šíri zo zvieraťa na zviera. A títo ľudia na čele s ministrom Šutajom Eštokom dnes hovoria tu v Národnej rade, že všetci, čo porušovali pravidlá, pri tom, keď zomierali stovky ľudí denne, že budú odmenení, že všetky pokuty sa vrátia, že viac ako 3,5 mil. eur zo štátneho rozpočtu, kde hovoria, že nemáme peniaze, že treba konsolidovať, všetky tieto peniaze dajú tým, ktorí porušovali pravidlá.
A ja som si vlastne teraz uvedomil, prečo minister Šutaj Eštok má vlastne priezvisko z dvoch slov, lebo jeden ráno na tlačovke, Šutaj minister, hovorí o tom, že treba dodržiavať pravidlá, treba sa očkovať, treba testovať, že to nie je sranda, a potom príde ďalší minister vnútra Eštok, ktorý hovorí, že to bola len chripôčka, všetko treba vrátiť ľuďom, netrebalo dodržiavať pravidlá, treba sa im na to poskladať. Proste to je tá schizofrénia, jeden hovorí ráno tak a druhý hovorí večer inak. On sa chce síce podobať Ficovi, ale nikdy Fica nedobehne a ten HLAS sa mu pod takouto rétorikou rozpadne.