33. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená najmenej tretina členov vlády prítomná na interpeláciách v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale teraz sme ešte v bode odpovede na interpelácie. Chcel by som sa vyjadriť k interpeláciám pod bodmi 20 a 21. Sú to dve interpelácie, ktoré som adresoval pani ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a dostal som na ne jednu spoločnú odpoveď. A teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku na najbližšiu schôdzu Národnej sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Teda neviem, či je tu pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ale teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mala byť prítomná a nie je prítomná. Čiže konštatujem, že porušila, nie, tam je, interpelovaný je povinný byť prítomný, čiže nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku.
Podľa § 130 ods. 5 interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú, tak ja sa teda vyjadrujem, že odpoveď pani ministerky na moje interpelácie uvedené pod bodmi č. 20 a 21 za uspokojivé nepovažujem. A teda v zmysle ods. 6 Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Takže predpokladám, že sa o tom bude hlasovať. A teda aby som neostal iba pri konštatovaní, že prečo považujem odpoveď pani ministerky za neuspokojivú, tak by som rád objasnil, čo som sa pýtal pani ministerky a čo mi pani ministerka odpovedala.
Moje otázky sa týkali vymenovanie členov Rady Fondu na podporu umenia ministerkou kultúru, to bol jeden balík otázok, a druhý balík otázok sa týkal vymenovanie špeciálne pána Slavomíra Lopúcha do Rady Fondu na podporu umenia, ktorý mal byť vymenovaný ako zástupca samospráv. Pýtal som sa pani ministerky, či by mi mohla poskytnúť štruktúrované životopisy vymenovaných členov. A pýtal som sa na doklady preukazujúce, že nimi vymenovaní členovia spĺňajú podmienku najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v zmysle zákona o Fonde na podporu umenia. Pýtal som sa, ktoré osoby jej navrhli alebo odporučili jednotlivých vymenovaných členov Rady FPU. Spýtal som sa na písomné vyhotovenie takých návrhov, pokiaľ existujú. A spýtal som sa na dôvody, pre ktoré boli jednotliví členovia Rady FPU pani ministerkou kultúry vybraní a vymenovaní do funkcie.
V prípade pána Slavomíra Lopúcha a jeho vymenovanie za člena Rady Fondu na podporu umenia, ktorý zastupoval, už nezastupuje, samosprávy som sa spýtal, konkrétne ktorí starostovia, ktorí primátori alebo ktorí predsedovia samosprávnych krajov alebo zástupcovia iných subjektov pani ministerke navrhli vymenovať pána Lopúcha za člena Rady, lebo mal byť vymenovaný na návrh niektorého z týchto subjektov. Rovnako som sa spýtal na personálny návrh a jeho zdôvodnenie. Pýtal som sa na ďalšie personálne návrhy, ktoré prišli pani ministerke, a opäť som si pýtal životopis, doklady preukazujúce splnenie podmienky v zmysle zákona, teda tej najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia a kultúry alebo kreatívneho priemyslu pánom Lopúchom. Pýtal som sa aj na ostatných kandidátov, kto ich navrhol a ako to bolo odôvodnené. Pýtal som sa pani ministerky, na základe akých kritérií sa rozhodovala, ktorých kandidátov navrhnutých starostami obcí, primátormi miest a predsedami samosprávnych krajov vymenuje za člena Rady FPU. Lebo bolo známe, že tých návrhov bolo viacej a niektoré z tých subjektov, ktoré kandidátov navrhli, to aj zverejnili. A pýtal som sa na dôvody, prečo bol vymenovaný práve pán Slavomír Lopúch.
No a pani ministerka mi v odpovedi na interpeláciu uviedla, teda zopakovala tie moje otázky a ten zvyšok je veľmi stručný, tak ho prečítam: „Dovoľujem si vás informovať, že ministerstvo kultúry zaujalo stanovisko dňa 7. a 8. januára vo forme rozhodnutí o nesprístupnení informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to listami," a teraz sú tam uvedené listy, čísla listov. „Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť zverejňovať' dokumentáciu týkajúcu sa osobných údajov dotknutých osôb nad rámec ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rovnako zverejnenie požadovaných informácií či iných osobných údajov by bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. S pozdravom," podpísaná pani ministerka Šimkovičová.
Ja som požiadal o niektoré z týchto informácií aj vo forme žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a pani ministerka, alebo teda ministerstvo, aby som bol presný, ministerstvo mi ich odmietlo sprístupniť, odvolávajúc sa na to, že nemôže, lebo sú tam osobné údaje. Tu by som len povedal, že dobre, osobné údaje môžu byť v životopise, ale informácia o povedzme doklade preukazujúcom splnenie zákonnej podmienky najmenej päťročnej praxe nie je osobným údajom. Rovnako nie je osobným údajom informácia o tom, ktoré subjekty navrhli vymenovanie kandidáta. Nie je osobným údajom informácia o dôvodoch, pre ktorý bol vybraný ten-ktorý kandidát. Nie je osobným údajom informácia o ďalších navrhovateľoch, ktorí navrhli iných kandidátov, ktorí boli neúspešní. Nie je osobným údajom informácia o odôvodnení takýchto personálnych návrhov. A nie je osobným údajom ani informácia o kritériách, na základe ktorých sa pani ministerka rozhodovala, ktorého z navrhnutých kandidátov si vyberie a vymenuje.
Takže to odmietnutie zo strany ministerstva bolo neodôvodnené a samozrejme, že som podal rozklad proti takému rozhodnutiu. No a zaujímavé je, že pani ministerka tomu rozkladu vyhovela. A pani ministerka, to by som teda chcel oceniť, zrušila rozhodnutie ministerstva kultúry, ktorým mi bolo odmietnuté sprístupniť tie požadované informácie. Vec vrátila ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. Opäť odôvodnenie toho rozhodnutia o rozklade spočíva v tom, že teda ministerstvo vymenovalo tam dotknuté ustanovenia zákona, zrekapitulovalo, čo som namietal, a konštatovalo, že ministerstvo sa pri vydaní rozhodnutia o odmietnutí neriadilo zákonnými ustanoveniami, alebo respektíve dôsledne sa neriadilo. Dôvodom zrušenia rozkladom napadnutého rozhodnutia ministerstva aj jeho nepreskúmateľnosť, a to najmä pre nesprávnu formuláciu výroku rozhodnutia a jemu zodpovedajúcemu a naviac nedostatočnému odôvodneniu. A teda veľmi presvedčivo pani ministerka v tom rozhodnutí o rozklade argumentuje, prečo je to rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií nezákonné, nie je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám a teda ministerstvo bude rozhodovať nanovo. Čo neznamená, že tie informácie mi budú poskytnuté, ale ten výrok bude musieť byť inak formulovaný, precíznejšie. A aj to odôvodnenie bude musieť byť podrobnejšie, presvedčivejšie, bude musieť byť také, aby bolo podrobiteľné preskúmaniu.
Takže ja teraz neviem, či má pravdu ministerka kultúry, ktorá logicky, správne a podľa môjho názoru zákonným spôsobom rozhodla o tom, že ruší rozhodnutie ministerstva, ktorými bolo odmietnuté sprístupniť požadované informácie, alebo má pravdu ministerka kultúry, ktorá mi odpovedá na interpeláciu spôsobom, ktorý protirečí rozhodnutiu tej istej ministerky kultúry vo veci rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva kultúry o odmietnutí požadovaných informácií, lebo nemôže byť v poriadku jedno, aj druhé. Nemôže mať pravdu ministerka odpovedajúca na interpeláciu tak, že neodpoviem na interpeláciu, lebo nie sú dôvody na sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a zároveň ministerka, ktorá tvrdí, že tie dôvody, ktoré boli dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám, boli nezákonné. Buď jedno, alebo druhé. Mne sa zdala oveľa presvedčivejšia pani ministerka, keď na základe preskúmania v rozkladovej komisii logicky argumentuje a podrobne argumentuje, v čom to rozhodnutie ministerstva kultúry nebolo v súlade so zákonom, ako ministerka kultúry, ktorá vybavuje, ešte raz, odpoveď na interpeláciu spôsobom, že sa iba odvolá na to, že tie informácie neboli sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Nemôžem v tejto veci robiť viac vo vzťahu k interpeláciám ako povedať, že považujem túto, túto odpoveď pani ministerky na moje dve interpelácie za neuspokojivú a teda mrzí ma, že tu nie je medzi nami, aby si to, aby si to vypočula, ale tak snáď jej to niekto bude tlmočiť. A som teda veľmi zvedavý, či tí, čo budú hlasovať za to, že tá odpoveď pani ministerky bola uspokojivá, by vedeli zdôvodniť, že čo je na takejto odpovedi uspokojivé, lebo podľa môjho názoru vonkoncom nič.

.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pravdepodobne, ak meriame týmto metrom, tiež budem označený za procedurálneho puristu, ale nepovažujem sa za puristu, ani pána poslanca Dostála, lebo v zákone o rokovacom poriadku je explicitne napísané pri hodine otázok, že ministri sa môžu zastupovať a pri interpeláciách toto uvedené nie je. Čiže mám za to, že aj v mojom prípade pán minister obrany by mal byť prítomný, ale prítomný pravdepodobne nie je, keďže na hodine otázok bol ospravedlnený.
Moja interpelácia má č. 4 v rámci tlače 633, interpeloval som pána ministra obrany a jeho odpoveď nepovažujem za uspokojivú z dvoch dôvodov. Čo sa týka obsahu, tak mám za to, že nedostatočne vysvetlil, prečo ministerstvo obrany zmenilo názor pri obstarávaní dopravných lietadiel typu Bombardier 5000, keď pôvodne ministerstvo obrany si najalo právnickú kanceláriu, aby vyrokovala zámenu súčasných dopravných lietadiel vo vlastníctve rezortu obrany práve za tieto bombardiery, nakoniec sa žiadna zámena so započítaním teda cien tých súčasných dopravných lietadiel nekonala. Mám za to, že v odpovedi na moju interpeláciu táto okolnosť bola len sucho skonštatovaná a nedostatočne vysvetlená.
Ale ešte vážnejšie výhrady mám k samotnému procesu, akým spôsobom mi bola doručená odpoveď, pretože podľa čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní a aj v zákone o rokovacom poriadku v § 130 ods. 1 sa píše, že interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní. Ako je zrejmé z mojej interpelácie, tá bola podaná 20. novembra minulého roka, ale odpoveď je datovaná až na 24. január 2025 a táto odpoveď bola doručená do Národnej rady 27. januára 2025. Čiže ešte raz, interpelácia podaná 20. novembra, odpoveď doručená 27. januára, čiže ja mám za to, že tých 30 dní, čo sa píše priamo v ústave, ale aj v zákone o rokovacom poriadku, tak tieto lehoty alebo táto lehota nebola dodržaná. Samozrejme, nevyplýva z toho pre ministerstvo obrany žiadna sankcia, ale je to istý signál, akým spôsobom nazerajú na ministerstve obrany na Národnú radu Slovenskej republiky, a považujem to za prejav istej arogancie, pretože vláda je podriadená Národnej rade Slovenskej republiky a očakával by som, a nikdy sa mi nestalo, podal som interpelácie za tie volebné obdobia, odkedy som poslancom, niekoľkokrát, nikdy sa mi nestalo, že by som sa musel koniec koncov sťažovať u vás, pán podpredseda, aby ste urgovali tú odpoveď na ministerstve obrany.
Takže z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď za interpeláciu, na interpeláciu za dostatočnú aj s ohľadom na to, že na začiatku volebného obdobia aj pán súčasný minister obrany položil ruku na ústavu, povedal slovo „sľubujem" a v tom sľube sa poslanci zaviazali dodržiavať ústavu a zákony, čiže mal sa držať aj v tomto prípade tých 30 dní aj v zmysle ústavy, aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. To, že pán minister v súvislosti so zákonom o ochrane verejného záujmu vyhlásil, že on úmyselne tento zákon porušil, beriem na vedomie a teda dodávam, že podľa tejto mojej osobnej skúsenosti nielen zákon o ochrane verejného záujmu, ale ani ústavu a zákon o rokovacom poriadku pán minister nerešpektuje.

No, beriem na vedomie váš výklad, môj výklad sa, teda bližšie k môjmu výkladu je výklad pána poslanca Dostála, ale tak trochu ste sa vyhli tej druhej problematike, že teda bolo by fajn, keby teda členovia vlády neignorovali svoje povinnosti, ktoré im predpisuje ústava v súvislosti s odpoveďami na interpelácie.

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súčasnosti je podľa leteckého zákona možné dočasne alebo trvalo zakázať alebo obmedziť vykonávanie určených civilných letov len v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky z dôvodov bezpečnosti civilného letectva z obranných a bezpečnostných dôvodov a pri ohrození verejného zdravia. Aktuálna situácia s vírusovým ochorením slintačka a krívačka ukázala, že s cieľom zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat nie je vždy možné vyhlásiť zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov z obranných a bezpečnostných dôvodov. Návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu týkajúcu sa špecifikácie nového dôvodu na vyhlásenie zákazu alebo obmedzenia vykonávania určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 790, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 858 z 3. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 278 z 3. apríla 2025, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 156 z 3. apríla 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 790, schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 157 z 3. apríla 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Ja by som to, čo chcem teraz sa opýtať, opýtal cez faktickú poznámku, ale keďže nikto nebol prihlásený, tak, pán minister, dovoľte mi dve otázky. Toto, tento váš návrh rokujeme práve preto, aby ste vedeli zabezpečiť tú bezletovosť nad tými oblasťami postihnutými SLAK-om a tá prvá otázka moja je, že keď máte letecké prevádzkové služby, či práve ony nemohli zabezpečiť to, aby sa tadiaľ nelietalo, že vidím toto ako jeden z účinných nástrojov, bez toho, aby bolo vôbec potrebné meniť zákon alebo NOTAM, čiže oznámenie o dôležitých zmenách v letectve. Či cez tieto dve veci, či ste nevedeli riešiť to, čo už teraz riešime zákonom. A keď je to pravda, že ste to vedeli riešiť cez tieto dve záležitosti, tak prečo potom prichádzate vlastne s návrhom novely zákona. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, však relevantné otázky kladiem, lebo z toho, čo sme sa my v takej rýchlej komunikácii s ľuďmi z tejto oblasti dozvedeli, tak že sa to dalo riešiť aj bez novely zákona.
Tak ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je potreba reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB a Ministerstva dopravy SR ako poskytovateľa podpory. Hlavnými navrhovanými zmenami v zákone sú rozšírenie účelu podpory, na ktoré je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB o obstaranie a obnovu internátov pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, zavedenie možnosti zníženia úrokovej sadzby právnickým osobám raz počas platnosti úverovej zmluvy s cieľom motivácie podnikateľského prostredia obstarávať nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb a ubytovacie domy, spresnenie definície žiadateľa o poskytnutie podpory zo ŠFRB a úpravy zriaďovania záložného práva v jednotlivých účeloch podpory, odstránenie duplicitnej kontroly týkajúcej sa technických požiadaviek na stavby v oblasti minimálnych technických požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Navrhovaná účinnosť novely je od 1. januára 2026.
Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja budem tuná len krátko. Mňa oslovili nevidiaci občania z Levoče, Levoča je mesto, kde je 10 % ľudí, ktorí, ktorí sú nevidiaci alebo majú nejakým spôsobom poškodený zrak, a oni bývajú v určitom type bytovky, kde majú byty, ktoré majú rozlohu 82 metrov štvorcových, ale aj s balkónom. A upozornili ma na to, že pokiaľ sa jedná o byty v rodinnom dome, tak vy ten balkón, vy ten balkón, ktorý je v rodinnom dome, nezapočítavate, ale pokiaľ je ten byt v bytovom dome, tak do toho započítavate a im to robí problém, že oni tie byty by si chceli odkúpiť cez Štátny fond rozvoja bývania a vlastne kvôli tomu, že ten balkón sa neodpočítava, nie je možné. Je to komunita, komunita ľudí, ktorí sú hendikepovaní zrakovo, tak akože a možno by ste sa mali nad tým zamyslieť, a ja nechcem podávať pozmeňujúci návrh, lebo naposledy Marcinková podala pozmeňujúci návrh a v utorok ešte sa rozprávalo, že sa schváli, že aby nediskriminoval policajtky, hasičky a príslušníčky ozbrojených síl, no a o dva dni už niekto vyššie rozhodol, že opozičný návrh sa nebude schvaľovať. Takže ja nepodávam žiadny pozmeňujúci návrh, len vás na to upozorňujem a naozaj, či ten balkón sa nedá z toho vylúčiť, lebo sú určité typy bytov a tým pádom to nebude len v Levoči, lebo to tá zástavba bola robená, samozrejme, dávnejšie. Takže takéto byty určite budú a inde neviem, na základe akých kritérií ste sa rozhodovali a ako ste sa rozhodovali, ale sme v prvom čítaní, tak určite je priestor na to, pozrieť sa v druhom čítaní na to.
Ďakujem pekne.