33. schôdza

Rasťo, ďakujem pekne za vystúpenie aj za takú viditeľnú snahu byť vecný, vyvážený, snažiť sa pochopiť a snažiť sa vysvetliť, to veľmi oceňujem. Niekoľko vecí ma zaujalo.
Jedna z nich bolo, že keď žena nestihne ísť na potrat alebo skomplikujeme jej to, že jej to môže obrazne zničiť život, ale to, čo si povedal, že tomu dieťaťu ten potrat doslovne zničí život. To je podľa mňa silné a dôležité.
Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, že kto ako kedy vníma kedy začína život, to je, mimochodom, to, čo pred tebou vravela poslankyňa Záborská. A druhá vec je, že to zničenie života, môže to byť aj zničenie života muža, ktorý má veľa detí, a má pocit, že mu to zničilo kariéru alebo veľa peňazí a tak ďalej, ale ja som raz počul také veľmi zaujímavé čínske príslovie, nie kresťanské, ale vyslovene čínske z ich kultúry a oni hovoria niečo také, takto by sa to dalo preložiť, že kto žije bezdetný, nevie, čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie, čo je radosť.
Je to príslovie, samozrejme, nie fyzikálny zákon, ale hovorí to o tom, že áno, mať deti je náročné, ženy to vedia najlepšie, to je úplne bezpochyby, o tom nie je nejaká pochybnosť, samozrejme, samotné tehotenstvo, pôrod, dojčenie a tak ďalej a tá starostlivosť, to ženy stojí najviac, ale zároveň byť matkou a byť otcom je taký veľký prínos, taká veľká radosť a aj pre jednotlivcov, pre tú rodinu, ale aj pre spoločnosť, že sa oplatí za to zabojovať a pomôcť, aby sa to dieťa narodilo.

Richard, ďakujem ti za tvoju faktickú poznámku a ďakujem ti aj to, že áno, všimol si si, že som sa snažil byť vyvážený a chcel som naschvál ponúknuť aj ten svoj postoj ukázať, že chcem otvorene a úprimne diskutovať, pretože táto téma si zaslúži takúto diskusiu a hlbokú diskusiu a o to mi išlo a budem sa o to snažiť aj ďalej. To, čo som zabudol povedať a chcem to povedať teraz, ale myslím si, že tým, čo som hovoril, to je jasné, že podporím tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Len stručne, keďže za náš klub nikto nevystúpil a myslím si, že možno pár slov by tu malo zaznieť. Budem sa snažiť držať vo veľmi vecnej a veľmi stručnej rovine, avšak chápem, že je pokročilý čas.
Anku Zábor... a možno to bude aj nepopulárny názor do mojej bubliny, Anku Záborskú poznám 20 rokov, viac ako 20 rokov a vážim si jej morálne presvedčenie a jej, jej zápal pre tento boj a vôbec si nemyslím, že je to nejaká stredoveká bosorka, ako sa to tu možno podsúvalo pred chvíľou, pretože aj keď to možno v našej bubline nevyzerá tak, tak názory, ktoré prezentuje ona s pánom Vašečkom, nie sú extrémne. Existujú extrémnejšie pohľady a postoje k tejto problematike. Baviť sa o tom, či to je 12. alebo 8. týždeň je možno, môžme sa baviť, že možno nejaká salámová metóda, ale každopádne, ak sa život začína oplodnením vajíčka, tak sa nebavíme o 8. týždni, ale o chvíli, chvíli počatia, hej, čiže aj cítim, že v tomto návrhu je to zo strany predkladateľov nejaký pokus o kompromis, ktorý im extrémne... extrémnejší zástancovia interrupcií možno nevedia odpustiť. Toto je vec, ktorú si neuvedomujeme v našej bubline, v tej možno liberálnejšej bubline, a hneď z toho robíme úplné zlo.
Samozrejme, my za tento zákon v SaS hlasovať nebudeme, ale chcel som, aby toto zaznelo, že si toto uvedomujem, a chcel by som to, a chcel by som to zdôrazniť.
Pri diskusiách o potratoch sa často míňame z jedného základného principiálneho dôvodu, a teda nie je to náboženstvo, ako hovorí pán Krátky, ale je to etika, je to morálka. Aké sú naše morálne, morálne dogmy? Sme deontológovia alebo utilitariáni? To sú dva absolútne odlišné filozofické spôsoby chápania morálky, ktoré sa nevedia stretnúť, niekde áno, ale zvyčajne sú tie diskusie potom také že mimobežné, ktoré sa nepretínajú, pretože každý z nás to vnímame iným spôsobom.
Tí deontológovia veria, že existujú nejaké prísne morálne pravidlá a k nim teda radím aj predkladateľov, hej, Immanuel Kant, hviezdne nebo a srdce, že? Veria, že existujú pevné morálne pravidlá, ktorú sa nemajú porušovať, bez ohľadu na to, aké sú následky – a áno, z tohto pohľadu je potrat vraždou, v akomkoľvek prípade, či už v 8., alebo v 12. týždni, alebo kedykoľvek inokedy.
Utilitariáni sa na to pozerajú cez následky, teda čo prinesie viac alebo menej utrpenia, viac alebo menej dobra, tam už zhodnocujeme, čo to urobí tej žene, čo to urobí tej rodine, čo to urobí tej spoločnosti, a váži sa to potom na nejakých miskách nejakých lekárnických váh a dávajú sa tam nejaké hodnoty.
A toto sú dva prístupy, ktoré naozaj nemôžu za všetkých okolností nájsť spoločnú, spoločnú cestu, a preto tu máme tieto hádky, a preto tieto hádky netrvajú rok-dva, ale desiatky rokov a nevyriešime ich, tak ako sme tu, ich nevyriešime, môžeme o tom hlasovať, nájde sa nejaká lokálna momentálna väčšina pre nejaký názor alebo proti nejakému názoru, ale ja si nemyslím, že skrátenie lehoty z 12. na 8. týždňov by niekomu pomohlo. Ženám to totiž nevezme dôvod, pre ktorý idú na potrat, len im to skomplikuje ich situáciu. Skracovanie lehoty nie je riešením, pretože len vyvoláva ďalšie napätie a nerieši tú podstatu problému.
A čo je ten problém? Podstata problému nie je, že ženy chcú ísť na interrupciu neskôr ako v 8. týždni tehotenstva, to nie je podstata toho problému. Počuli sme ich tu veľa, najčastejšie dôvody sú sociálna neistota, strach z chudoby, z toho, že dieťa neuživia alebo prídu o prácu. Chýbajúca podpora, partner odišiel, rodina ich odsúdi, sú na to všetko odkázané samy, násilie alebo nátlak, lebo sú v nejakom toxickom vzťahu tie ženy, neistota, strach z budúcnosti, mladé študentky, nemajú stabilné bývanie a tak ďalej, oneskorené zistenie tehotenstva. Čiže ak chceme... A čo je teda cieľ? Ak chceme znížiť – a nie na nulu snáď, lebo to sa asi nepodarí, to dokonca ani pápež František nehovorí, že to máme urobiť spôsobom že na nulu –, ale ak chceme znížiť počet interrupcií, ak to je ten náš spoločný cieľ, tak po prvé – deje sa to. V čase, keď bol schválený zákon, to si ja ešte pamätám, to bolo v ’86. roku, keď sa vlastne uvoľnili stavidlá, si pamätám, že komunistické noviny uverejňovali články s veľkými nadpismi, že Právo ženy slobodne sa rozhodnúť. Taký veľký titulok v novinách, mi to tak utkvelo, som mal možno 15 rokov. Tak keď sa plne začal tento zákon uplatňovať, v roku 1988 sme mali na Slovensku 51-tisíc umelých potratov. 51-tisíc! Dáta za minulý rok zatiaľ som nevidel, za predminulý bolo 5 200. Desaťnásobne klesol ten počet. Desaťnásobne. Pôrodnosť neklesla desaťnásobne, ale počet potratov klesol. Zlepšila sa dostupnosť antikoncepcie, zlepšili sa informácie, zlepšila sa sociálna situácia obyvateľstva, zlepšila sa... konzultácie. Niektoré veci, ktoré ste aj vy pomohli presadzovať, že bude lehota medzi rozhodnutím ženy a samotným výkonom, že tam, bude si to môcť premyslieť žena, že bude mať možnosť sa na niekoho obrátiť a s niekým konzultovať tú situáciu, že vznikli hniezda záchrany, že vznikli alternatívne spôsoby riešenia toho problému, prispeli k tomu, že to výrazne kleslo, a poďme rozprávať o tom, čo môžme ďalej urobiť, aby to klesalo, lebo ani naším záujmom nie je, aby tu boli umelé potraty. Tu nie je nikto, kto roztlieskava tieto veci. Jediné, čoho sa bojíme, je, že aby sme s vaničkou nevyliali aj to dieťa. Aby sme tu neurobili viac škody ako osohu.
A ja si myslím, že tá situácia, v ktorej dnes sa nachádza táto problematika, je výsledkom nejakého spoločenského konsenzu. A ja by som to status quo, ktoré tu dnes máme nemenil. Nemyslím si, že máme na to taký silný mandát od voličov, aby sme takto zásadne menili túto tému, ktorá je natoľko rozbušná, natoľko kontroverzná, že zbytočne vnáša do tej spoločnosti napätie.
Poďme hľadať iné spôsoby, ako dosiahnuť ten cieľ, aby nemuseli zbytočne nenarodené deti umierať. A v tomto sa s vami zhodujem, ale za tento zákon, žiaľ, teda hlasovať nebudem.
Ďakujem.

.

Nechcem vyvolať rozbušku, ale poviem to tak obrazne, že vaše vystúpenie mi... človeka, teda vás, človeka, ktorý nebudete hlasovať za ten návrh, mi prišlo oveľa korektnejšie, férovejšie aj rozumnejšie, ako vystúpenie človeka, ktorý za tento návrh hlasovať bude. Toľko k tomu. Kto vie, pochopí, kto nevie, tak nemusí sa s tým trápiť.
Chcem naozaj poďakovať za to, že ste povedali veľmi rozumný pohľad a že naozaj my s Ankou Záborskou, ale aj s ďalšími ľuďmi, to nie je len o nás dvoch, samozrejme, že nie sme extrémisti a že počúvame rozumné návrhy, rozumnú kritiku a snažíme sa podľa toho aj upravovať svoje návrhy a pôsobenie v tejto oblasti. Je pravda, že niekedy naozaj aj v tom hnutí za život, tom pro-life hnutí je veľa rôznych názorov a predstáv, ako by to malo a čo by sa malo spraviť a tak ďalej, a niektoré z nich sme aj skúšali a vieme, že niektoré cesty vedú k cieľu, niektoré nie. Skutočne to, čo nám bolo paradoxne vyčítané, tak s Ankou Záborskou, keď sme tú možnosť mali, tak spolu s vládnou koalíciou sme sa snažili presadzovať práve riešenie tých napríklad sociálnych alebo vzťahových situácií, kde naozaj mnohí vtedy váhajú, že či je to dobrá správa, že čakajú bábätko, a boja sa ho prijať.
Takže áno, ja súhlasím a úplne na 100 % akceptujem toto vystúpenie a je úplne v poriadku, že máte iný názor a že nebudete hlasovať za ten zákon, lebo od toho tu sme, aby sme na konci dňa vyhodnotili, čo pokladáme za produktívne, čo za kontraproduktívne a čo je prínosné. A v tomto absolútne chápem vašu voľbu z vášho pohľadu ako racionálnu a ďakujem za to vystúpenie.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Tomáš, aj ja si veľmi vážim a myslím si, že si, teda to, čo si povedal, a myslím si, že si to pomenoval správne, že tie názory, ktoré má jedna skupina, sú veľmi ťažko akceptovateľné alebo hľadanie nejakého kompromisu s tou druhou skupinou.
Ja som pri diskusii o ústave povedala, že rešpektujem názor pani kolegyne, ale že naše názory sú ako dve rovnobežky, ako dve koľajnice, ktoré idú vedľa seba, čiže veľmi ťažko a takmer nikdy sa nepretnú. Jej odpoveď bola, že to, že ju rešpektujem, nemyslím úprimne, pretože keby som to myslela úprimne, tak budem presadzovať to, čo ona chce. Čiže evidentne proste nepochopila moje... môj názor. A tamto, určite ja tiež vítam, vítam pokles počtu interrupcií, myslím si, že veľkú rolu v tom zohráva to, že sa vôbec o tom začalo hovoriť, že mnohí ľudia nemali za komunizmu ani páru len o zhluku buniek. Veľa urobilo aj pro-life hnutie, ktoré vysvetľovalo a nachádzalo alternatívne spôsoby, ale sú tu, je tu istá, istá nepresnosť čísiel, pretože boli tu miniinterrupcie, boli tu a aj sú, boli tu mnohé ako zamĺknuté potraty, ktoré nemuseli byť vždycky zamĺknuté potraty, a keď si pozrieme štatistiky, tak nás zarazí, že ako tento počet narástol, takže ide o to, každá, každý tento tábor je nepriateľský, má aj svojich stúpencov a má aj ľudí nerozhodných. Čiže tá diskusia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som skúsil možno pár poznámok k celej tej debate, ktorá sa vyvíja, môžem úprimne povedať, že lepšie, ako som z doterajších skúseností očakával. A naozaj to pokladám za dôležité a nie je to ľahké, lebo, lebo naozaj ako povedal pán spravodajca, že je to téma, ktorá je, samozrejme, veľmi osobná, hej, že my sa tu nebavíme o niečom, čo je nejaká teória, ktorá sa deje kdesi v Amerike alebo na Marse, ale niečo, čo prechádza naprieč rodinami na Slovensku. Je to citlivá vec, hej. To znamená, v žiadnom prípade tu nejde o to, aby sme teraz niekoho, na niekoho ukazovali prstom, odsudzovali alebo tvrdili, že niekto je horší a niekto je lepší a tak ďalej.
Na druhej strane ide nám o to, tak ako to povedal pán poslanec Krátky, že ak sme presvedčení a máme na to solídne argumenty, že nenarodené dieťa je človek, a tie argumenty sú jednak biologické, sú právne, sú filozofické, akékoľvek, nakoniec je to aj osobná skúsenosť, tak sa snažíme ten nenarodený život chrániť. A je to možné rôznymi spôsobmi. Bolo tu o nich povedané. Ale niekto povie, to nemá Slovensko iné problémy? No ja si myslím, že demografia je obrovský problém Slovenska, a nielen Slovenska, a my si teda nemyslíme nejak tak s klapkami na očiach, že teraz obmedzíme potraty, alebo rovno keby sme ich zakázali, takže tým pádom je vyriešený demografický problém Slovenska. Nie, nie, samozrejme, tak, tak to nefunguje, ale samotná tá vec, aby sme na to nezabúdali, že sú ľudia, ktorí možno by aj chceli a nemôžu, alebo sa neodhodlajú počať dieťa. A tu hovoríme o deťoch, ktoré už sú počaté, čiže sú o krok ďalej tie rodiny, zvlášť teda tie tehotné matky, už ide o ten druhý krok, aby teda to dieťa, ktoré už je počaté, už je živou bytosťou, aby sa mohlo narodiť. A tam im treba poskytnúť teda pomoc, ale zároveň chcem povedať jednu vec, ktorá možno trocha objasní ten posun z toho 12. na 8. týždeň.
Viackrát tu bolo povedané, že súčasný legislatívny stav ohľadom umelého potratu je spoločenský konsenzus. No nemôžem úplne súhlasiť, pretože tento zákon bol prijatý v roku 1986 a myslím platil od 1. januára 1987, no a to dobre vieme, že tu vládla komunistická totalita, že to nebolo nejaký parlament, ktorý si sadol, boli nejaké odborné komisie, bolo prvé čítanie, druhé čítanie, medzirezortné pripomienkové konanie a došlo sa k nejakému konsenzu. To bol výsledok rozhodnutia komunistickej totality. Dneska, keďže rátame rok 1986, sme takmer o 40 rokov ďalej a veda, nie politika, ale veda postúpila míľovými krokmi dopredu. Dnes vedia pôrodníci, gynekológovia, lekári oveľa skôr indikovať tehotenstvo, teda že dieťa sa už počalo, majú zobrazovacie zariadenia, ženy chodia na ultrazvuk a tak ďalej a vďaka tomu aj veľmi dobre vieme, ako je to s dieťaťom, že dneska mnohí opakujú, aj tuto v tých laviciach sme to zažili, že to je nejaký zhluk buniek a tak ďalej. My vieme, že v 8. týždni to v žiadnom prípade nie je zhluk buniek a nie je to nejaká neurčitá pena, alebo také... také som ešte tu niečo počul (povedané so smiechom), ale že je to, že je to človek.
A myslím si, že ten posun z toho 12. na 8. týždeň nie je len nejaká salámová metóda, ale je to naozaj niečo, čo zodpovedá tomu 40-ročnému posunu vo vede, že proste veda odôvodňuje, lebo prečo sa určil ten 12. týždeň. No vychádzalo to z vtedajšej nejakej úrovne poznania, vedy, možno aj k príkladu iných krajín a definícia, ktorú si asi pamätám, ešte z občianskej náuky, že, že veda je súhrn poznatkov z danej oblasti, ktoré dobovo najlepšie vystihujú danú skutočnosť. Dobovo najlepšie, v 80. rokoch to bol 12. týždeň. My sme presvedčení na základe – znova, nie, nie že my sme si tu sadli a sme si dali, tak dáme 8. týždeň, debatovali sme o iných lehotách, hovorili sme napríklad o 9. o 7. a tak ďalej, a z nejakých dôvodov sme hovorili, že dobre, tak tam dáme 8. týždeň. V prvom rade je to, samozrejme, aj symbolická vec, že nechceme tak sprisahanecky mlčať o tých nenarodených deťoch. Ono je to nepríjemné. Ja si nemyslím, že si to pani poslankyňa tu užíva alebo že si to užívam ja, alebo ktokoľvek iný. Alebo že my tu chceme dostať do trápnej situácie ženy, ktoré vo svojom živote podstúpili umelý potrat. Nie nechcem a je mi to ľúto. Keby som mohol... tým... že mohol by som mlčať a vyriešiť ten problém, tak by som mlčal, aby som nezraňoval. Ale to, čo povedal pán poslanec Krátky a ja to znova zopakujem, že žene akoby obrazne môžeme zničiť život tým, keď to dieťa sa narodí, lebo, lebo... niečo sa stane, to sme hovorili, ale tomu dieťaťu – doslovne.
Ja nemôžem ukazovať, aby som už druhýkrát neporušil rokovací poriadok, ale mám tu, mám tu cigaretovú krabičku, ktorú som si zobral od jedného kolegu, ktorý fajčil, ja teda nefajčím, a mňa fascinovalo, že na tej krabičke, ja vám to len poviem, nebudem to ukazovať, je napísané: „Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa.“ A mňa to veľmi tak zaskočilo, že, že, teda predpokladám, že ministerstvo zdravotníctva je, je pôvodcom týchto výrokov, že deklaruje, že fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa. To znamená, je to jasné neodporučenie, je tam aj obrázok, ktorý nebudem ukazovať znova a je veľmi teda nepríjemný, ale to je práve cieľ, odradiť od toho fajčenia. Odradiť od toho fajčenia, ktoré môže teda nielen váš život, ale aj život vášho nenarodeného dieťaťa poškodiť. Viete, ale potom by sa malo na nejaký formulár, kde sa vypisuje žiadosť o umelé ukončenie tehotenstva, napísať, že potrat určite zabije vaše nenarodené dieťa, že keď fajčenie môže zabiť, tak potrat určite zabije.
A tým chcem povedať to, že preto o tom hovoríme, že skutočne tu sa, tu sa vedú také nejaké zástupné termíny, ktoré, ktoré sa akoby, áno, snaží sa tým vyriešiť... Dobre, žena sa cíti tlačená do kúta, tak ide na, na potrat, a teraz aby, aby sa to... aby to nebolo také, také trpké, tak, tak používame jazyk, ktorý, ktorý to uľahčuje. Áno, ja som za to, aby všetkými desiatimi sme každej žene, nech už sa rozhodne akokoľvek, uľahčili. Ale zároveň musíme dať na vážky, tiež to hovoril pán poslanec Krátky, na vážky život toho dieťaťa.
Ešte jednu takú nevedeckú... (povedané so smiechom) nevedeckú vec by som spomenul, že je tu často spomínané, že muži, nemiešajte sa do toho. Ja vám poviem úprimne, že ja nemám nejakú záľubu v rozprávaní o ochrane nenarodeného života a ja sám som trochu v rozpakoch, lebo tehotná bola moja manželka, rodila ona. Bol som pri všetkých pôrodoch a som za to veľmi vďačný a stál som pri nej počas celého tehotenstva, ale tak chápem, že pre ženu je to niečo interné, veľmi intímne a my muži tak trochu sme ako keby tak, tak sa pozeráme tak trocha zvonka na to. A ja, ja to, ja to cítim a rozprávam o tom s rešpektom. A na druhej strane, len tak čisto biologicky, ak by sme sa do toho nemiešali, tak by žiadne deti neboli. To znamená, že vlastne z toho že sa miešame muži a ženy, tak vznikajú deti, čiže nie sme len nejakí plodiči, ale sme rodičia a máme rovnaké rodičovské práva aj povinnosti, a to je problém, že mnohí muži toto skutočne zanedbávajú a oni a ich postoj je príčinou umelého potratu alebo rozhodnutia ženy, že chce ísť na umelý potrat.
Ešte jedna vec, čítal som raz v jednom v podstate liberálnom denníku taký, takú anketu, že čo ľutujú zomierajúci ľudia. A nikto zo zomierajúcich neľutoval, že nezarobil viac peňazí, že nechodil viac do práce, že si neurobil väčšiu kariéru. Ale takmer všetci ľutovali to, že strávili málo času so svojimi blízkymi, že sa im, neviem, rozpadla rodina alebo... Proste to je naozaj také to najcennejšie. A áno, sú ekonomické ťažkosti, sú sociálne ťažkosti, ale to, čo som povedal, mne sa skutočne veľmi páči to čínske príslovie, ja som to povedal vo faktickej poznámke, že, že kto žije bezdetný, nevie, čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie čo radosť. A znova, opakujem, to nie fyzikálny zákon, ale niečo chce vyjadriť to príslovie, že skutočne tá hodnota ľudského života, tá hodnota dieťaťa je veľmi veľká. Ja to teraz prežívam tak, tak veľmi osobne, lebo my máme teda štyri deti, a – opakujem – že iba štyri deti, lebo susedia naľavo majú päť a susedia napravo majú šesť, ale predbehli sme ich v jednej veci, že my už máme vnúčatko, trojtýždňové, takže teraz to tak zažívame trošku od začiatku s tým malým bábätkom a skutočne si neviem predstaviť, že by, že by sme ho nechceli, že by ho nechceli teda jeho rodičia a že je to krásne, že ho môžu prijať.
A, samozrejme, je na nás všetkých tu na Slovensku, aby sme maximálne podporovali túto možnosť, aby sa nenarodené deti mohli narodiť a aby aj dobre a dôstojne žili, takže ďakujem ešte raz veľmi pekne ako predkladateľ zákona za rozpravu, za diskusiu.
Vďaka. (Potlesk.)

.

Ďakujem pekne.
Ja len podčiarknem to, čo povedal pán poslanec Vašečka, že toto nie je riešenie demografickej krízy. Ani keby všetky tie deti, ktoré boli obeťou umelého potratu za rok, povedzme ten posledný, ktorý sme mali k dispozícii, 2023, keby sa boli bývali narodili, tak nám nezlepšia našu negatívnu bilanciu, ktorá za posledných päť rokov je teda negatívna. Slovensko vymiera. Vlani sme mali 46-tisíc pôrodov na Slovensku, čo je najmenej ako píše, že za 100 rokov, z môjho pohľadu je to najmenej za posledných 300 rokov, koľko detí sa narodilo na Slovensku. A toto je ten, tá varovná vec, že keď nám bude klesať pôrodnosť na Slovensku takýmto závratným tempom – úplne mimo, mimo interrupcií –, keď nám bude pôrodnosť klesať takýmto zásadným tempom, po prvé nám nebude mať kto zatlačiť očné viečka, hej, a po druhé, táto krajina ako bude utlčená čapicami z iných krajín, kde tú pôrodnosť nemajú takúto nízku. Myslím si, že najhoršie sú teraz na tom tuším v Južnej Kórei, kde ich fertility rate klesla na 0,7, pričom reprodukčné číslo je potrebné 2,1 dieťaťa na jednu ženu vo fertilnom veku. Čiže toto sú dôležitejšie veci, ktoré by sme podľa mňa mali riešiť s ohľadom na budúcnosť Slovenska.
Chápem, pozerám sa na to možno príliš utilitariánsky a málo deontologicky, ale zákaz interrupcií, alebo teda obmedzenie interrupcií v tejto otázke nám zásadne nepomôže. S tým súhlasím aj s tým, čo hovoril pán Vašečka v rozprave.
Ďakujem.

Pán kolega Vašečka, ja mám tri poznámky k tomu, čo si hovoril.
Hovoril si, že nie sú len argumenty len lekárske, ako tu bolo spomenuté, že majú sa o tom, tejto problematike venovať len odborníci a lekári v prvom rade, ale sú tak aj argumenty biologické, právne, filozofické. Môj point je v tom, že, že znižujeme hodnotu života, znižujeme hodnotu človeka a človek sa stáva tovarom, a preto tá otázka, že kedy začína život a že je hodný ochrany, je veľmi dôležitá.
A druhý bod, ktorý chcem povedať k tomu, čo si vravel, je, že aj lekár sa môže mýliť. Z osobnej skúsenosti, moja manželka počala, keď bola už chorá, a dvakrát počala a v obidvoch prípadoch nám gynekológ povedal, že sa nám narodí postihnuté dieťa a že skončí na ulici a že vy zomriete a tak ďalej. Dneska jedna z nich študuje neurovedy a bude pomáhať ľuďom a druhá psychológiu a sú to zdravé mladé ženy, takže som rád, že prišli na svet, aj keď sa gynekológ mýlil.
A tretia vec, možno ti pripomeniem Richard, že si tu mal hodenú rukavicu, že sú ochotní aj z liberálneho spektra rozprávať o tom, že poďme ženám pomáhať, ak ich odrádza od toho, aby priviedli dieťa na svet, ekonomická situácia, tak možnože tu je cesta. My kresťanskí demokrati budeme hlasovať za ten zákon. To, čo povedal Fero Mikloško, je len, že možnože bola, v inej dobe bola väčšia možnosť tento zákon presadiť. Neznamená to ale, že sa staviame proti nemu. My sme za ochranu života a... a... ale aj pán Szalay to spomenul, že hľadajme príčiny, prečo sa tam ženy k takémuto kroku odhodlajú, a skúsme tie príčiny eliminovať a pomôcť všemožne, aby tie deti na svet prísť mohli.
A v tomto dávam kredit aj pani Záborskej, ktorá aj takéto veci robí v živote, nie, nielen, nielen to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)