35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Milý pán kolega, spomínal si viackrát zákony, v ktorých boli prílepky. No napríklad dnes sme počuli vo vystúpeniach pána ministra Erika Tomáša, že ako sa predkladajú tuná skvelé zákony, ktoré sú fantastické a jedinečné.
A toto je taký naozaj krásny príklad toho, že zákon, ktorý by mal pomôcť, mal by uľahčiť naozaj prístup ľudí k svojim veciam, čím rýchlejšie, tým lepšie, tak zase dáme do zákona prílepky a zase tu máme, ja to nazvem paškvil, zákon, ktorý nemá nič spoločné so zákonom, ktorý je spravodlivo, čestne a zodpovedne napísaný.
Ďakujem, pán kolega Dostál, za tvoje vystúpenie.

Áno, chcem sa vyjadriť len k termínu hlasovania dnes o sedemnástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem na úvod zdôrazniť, že poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Tento zákon sa v aplikačnej praxi osvedčil. Pomáha obciam, aj mestám, ktoré sa ho rozhodli zaviesť, zaviesť do praxe. Po desiatich rokoch však sledujeme problémy a nástrahy. Na niektoré poukázala aj kontrolná správa Najvyššieho kontrolného úradu SR, ďalšie vzišli s diskusií s niektorými štatutárnymi predstaviteľmi samospráv, ktoré majú priame skúsenosti s týmto poplatkom. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie na zaťaženie územia investičnou výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Novela reflektuje na investičné zaťaženie územia na jednej strane, ale zároveň prihliada na druhej strane na atraktivitu územia, ktoré sprevádza súčasná či potencionálna investičná výstavba.
A preto je vhodné rozšíriť možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia, napríklad na využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv, prípadne na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov, ale aj napríklad na budovanie verejných vodovodov a kanalizácií, prípadne na správu a údržbu zelene a podobne.
Rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv, ale zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Novela zákona korešponduje s programovým vyhlásením vlády v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, to je, vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania, municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu, eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti SR, a taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne v obci a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva. Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia.
V závere môjho vystúpenia chcem uviesť, navrhované zmeny sú výsledkom diskusie s časťou dotknutých samospráv, ale aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

vymazať 43.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), tlač č. 747a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 824 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 747, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom IV. tejto spoločnej správy vyplýva 13 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 123 zo dňa 27. mája 2025.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň ma určil náhradníkom spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja nebudem už hovoriť celú tú genézu, ako to vznikalo, pripomeniem len na začiatok, že my sme túto novelu predkladali teda na jeseň na prelome októbra a novembra 24´ a poviem, že ako sme to robili vtedy my a porovnám to s tým, že ako to predkladáte vlastne teraz vy a nadviažem na ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel v pondelok len pár hodín pred samotným rokovaním výboru. My sme to teda uchopili a urobili celé na jeseň tak, že sme oslovili všetkých 391 samospráv, ktoré tento poplatok, miestny poplatok za rozvoj vyrubovali k 31. 12. 2023. Oslovili sme ich prostredníctvom dotazníka, resp. online prieskumu, ktorého cieľom bolo svedomito zaregistrovať do jednoduchého prehľadu, komplexného prehľadu zároveň všetky podnety, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe pri používaní tohto poplatku za rozvoj za ostatných desať rokov. Čiže svedomito sme vyzbierali všetky podnety od všetkých samospráv a až na základe toho sme išli pripravovať túto novelu.
Tá schôdza potom začala 22. októbra, v novembri sme o tom rokovali, neprijali ste to, v poriadku.
Sám som bol päť rokov starostom vo vôbec najrýchlejšie rastúcej samospráve na Slovensku a dobre viem, že ten poplatok za rozvoj vie byť veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, najmä satelitoch krajských miest, známy aj ako takzvaný bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých samospráv, mnohých obcí a miest Slovenska. Zo stretnutí aj v teréne, aj z toho už spomínaného prieskumu sme cítili potrebu novelizovať ho, a to tak, aby fungoval lepšie a efektívnejšie než doteraz. Náš návrh vtedy na jeseň pozostával z piatich konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme zapracovali.
To bolo po prvé, explicitne sme chceli rozšíriť možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavené úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v príslušnom ustanovení. Je a bolo totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné postaviť nové, ale stačí modernizovať už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť.
Po druhé, chceli sme rozšíriť účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru mestskej či obecnej polície, ako aj budovy obecných, mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientske centrá. Vychádzali sme opäť z požiadaviek, napríklad obec Bernolákovo chcela postaviť klientske centrum práve z poplatku za rozvoj, ale nemohla.
Trojka bolo to, že sme sme navrhovali rozšíriť možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov na kúpu nehnuteľného majetku. Opäť z aplikačnej praxe, že ak niekde developer napríklad postaví novú škôlku, to sa deje často najmä tam, kde sú preplnené kapacity a je nedostatok kapacít materských škôl, tak ak developer takúto škôlku postaví a obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Na to upozorňoval práve aj Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, za podmienok ďalšej príslušnej legislatívy. To znamená musí tam byť nejaký znalecký posudok a tak ďalej a tak ďalej.
Po štvrté, chceli sme upraviť hornú hranicu sadzby poplatku z 35 na 50. To robíte momentálne v súčasnosti v tom pozmeňováku aj vy, takže proti tomuto ani slovo. Samozrejme, táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov a miera inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku v roku 2015 zohľadnená nebola, takže aj slová pani navrhovateľky môžem len v tomto smere podpísať. Na konci dňa by to malo priniesť viac peňazí do obecných kás, aj mestských, samozrejme. Niekde, kde je to potrebné, naopak, to môže extenzívnu a až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. Aj na to to môže slúžiť.
Po piate, navrhli sme stanoviť, že povinnou prílohou zmluvy, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby. na ktorú bol tento poplatok za rozvoj obcou vyrubený, že povinnou prílohou zmluvy musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. A týmto celým sme sledovali to, aby sa zvýšila vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a jednoducho, ako sa, žiaľ, stáva dnes, stalo sa to v mnohých obciach najmä na juh od Bratislavy, na pomedzí seneckého a dunajskostredského okresu. Navrhovali sme účinnosť od 1. januára 25 a tak ďalej.
Vy aj pani navrhovateľka ste povedali, že váš návrh vznikal aj po diskusii s niektorými samosprávami alebo s časťou samospráv. A tu ja vnímam ten prvý problém, že nemali by sa zákony so samosprávami alebo týkajúce sa samospráv prijímať na základe toho, že sa bavíme s niektorými alebo s časťou, baviť sa máme so všetkými. Jednak so ZMOS-om, jednak s Úniou miest, jednak s SK8. Okej, SK8 sa toto až tak netýka, nevyrubujú poplatky za rozvoj, ale nemôže vznikať legislatíva tak, že sa bavíme len s niektorými. To je prvý problém a nie je zďaleka posledný. Poďme ale teda ďalej, že čo v tom vašom návrhu navrhujete vy a tu si neodpustím hneď na začiatok. To najhoršie, čo sa mohlo stať, je to, že prišiel pozmeňovák a prišiel v pondelok doobeda, pričom na druhý deň v utorok ráno o siedmej už k tomu zasadal výbor. Čiže neuplynulo ani 24 hodín a prišiel veľmi vážny pozmeňovák, ktorý významne mení náhľad na niektoré veci, ktoré v tom poplatku za rozvoj sú alebo ktoré by mali pribudnúť. Čiže mohli sme zabudnúť na nejakú odbornú širšiu debatu, diskusiu. Nie je to prvýkrát, však opakuje sa to pravidelne. Jednoducho takto sa to robiť nesmie. Dnes je už streda poobede, čiže od pozmeňováku neubehlo pomaly 48 hodín, nezaschol ani atrament a my tu už prejednávame, sme v druhom čítaní, čiže predpokladám, že dnes o piatej sa o tom bude hlasovať. Za hodinu a 36 minút. Za dva dni vybavené, vybúchané, bez debaty a pridávame tam alebo pridávate tam veľmi vážne veci a ja teraz niektoré teda z nich vypichnem.
Veľmi vážna vec podľa mňa je to, že tam zavádzate takzvaný inflačný koeficient, teda každý rok sa k sadzbe priráta istý násobok podľa indexu, ktorý stanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Tu treba podotknúť a zopakovať a ozvučiť, že to bude zrejme prvá lastovička, pretože podobne sa to dá urobiť pri ktoromkoľvek inom miestnom poplatku a miestnej dani. A my sa obávame, nieže obávame, však to povedal aj, myslím, sám pán minister Kamenický v nedeľu alebo v sobou, neviem, že sa takto uvažuje aj pri dani z nehnuteľností s automatickým nejakým valorizačným koeficientom. Čiže uvidíme, ako to bude vyzerať tam. Tu to ale nevyzerá veľmi dobre a hneď poviem, že prečo.
Opäť teda ešte zavádzate pojem kapitálové výdavky, na ktoré sa môže použiť výnos, čo je výborné a čo kvitujem, a zároveň ale teda umožňujete čerpať poplatok za rozvoj aj na bežné výdavky. Našťastie nie na všetky, ale ponechali ste tam, ak sa nemýlim, pretože naozaj tá krátkosť času je alarmujúca na naštudovanie takto významného pozmeňovacieho návrhu, ale teda po novom by tam mala byť projektová dokumentácia a takzvaný program rozvoja obce. Avšak nechali ste tam aj iné veci, ktoré sa od tejto, od tohto bodu odčlenili alebo sú ďalej, a to sú tie takzvané štúdie, ktoré slúžia na zlepšenie kvality života obyvateľov obce a tak podobne ste to kvetnato nazvali. A problém náš veľký s tým je to, že do toho sa dá naozaj skryť a schovať všeličo a, žiaľ, my musíme vnímať aj to, že zbytočne otvárame priestor na potenciálne takéto nášľapné míny alebo riziká, ktoré tam vôbec byť nemuseli, že niekde v nejakej chvíli môže naozaj nehospodárne alebo nie úplne vhodne minúť nejaké zastupiteľstvo alebo nejaký starosta jednoducho tie verejné zdroje z poplatku za rozvoj úplne zbytočne. Pretože ten by mal slúžiť na úplne iné veci, tak ako som hovoril na začiatku.
No ešte predtým teda, než prejdem k tým konkrétnym plastickým príkladom, prečo je to veľmi zlé, tak dodám aj to, že ste tam stanovili tú zľavu 75 %, ktorú pôvodný váš návrh umožňoval dávať bez obmedzenia, ale teraz teda ste tam dali to obmedzenie, že sa bude môcť využiť, bude môcť obec využiť túto zľavu len pre objekty alebo priemyselné parky, objekty v priemyselných parkoch, sklady, vlastné administratívne priestory v nich a podobne. Ja toto tiež úplne neviem, že ako bude v aplikačnej praxi vyzerať a najmä načo dávame zbytočne tej obci možnosť diferencovať takýmto spôsobom. Na základe, na základe čoho on poskytne tú zľavu? Nejakej konzultácie alebo uznesenia zastupiteľstva? Budú tu ad hoc prípady, kedy sa ad hoc bude môcť zľavňovať v nejakých prípadoch niekde v nejakých priemyselných parkoch, načo to tam dávame? Zbytočne to urobí chaos, neporiadok, zbytočne otvárame nožnice a možnosti potenciálnej korupcii, ktorú mal práve tento poplatok za rozvoj v roku 2015-16 úplne minimalizovať, eradikovať a vykynožiť. Vy ju opäť pridávate úplne zbytočne, aby tu zastupiteľstvá a starostovia dávali akési zľavy proste nejakým priemyselným parkom a objektom v nich, pričom už dnes majú možnosť rozdeľovať tieto stavby alebo kategórie stavieb podľa tých typoch alebo kategórií, v akých sú, ja neviem napríklad, keď som bol ja starostom vo Hviezdoslavove, tak sme diferencovali, 35 euro, vtedy horná hranica sadzby nebola vo všetkých kategóriách, ale napríklad len pri bytových domoch a rodinných domoch pri bývaní. Potom sme to museli znižovať pri napríklad nejakých polyfunkčných objektoch alebo iných objektoch nejakej občianskej vybavenosti slúžiacej na služby a obchody a podobne, aby sme lákali práve a prilákali nejakých nových investorov do nášho katastra, aby sme získali napríklad konkurenčnú výhodu oproti susedným priľahlým obciam a tak ďalej a tak ďalej. Toto už bolo v tom súčasnom znení a nevidím najmenší dôvod, aby sa to tam pridávalo takýmto spôsobom v pozmeňovacom návrhu úplne nepremyslene. 45-2
No a vrátim sa do toho, že prečo je ten inflačný koeficient veľmi zlý nápad. A ja budem citovať vašu dôvodovú správu, respektíve odôvodnenie, ktoré je v nej, ktorému podľa mňa že nepochopí nikto v tejto sále, si dovolím povedať, posúďte sami, že akým spôsobom ste to tam dôvodili.
Budem citovať, v prechodnom ustanovení sa navrhuje ustanoviť inflačný koeficient pre rok 2026 na základe indexu spotrebiteľských cien za júl 25´ voči júlu 24´, potiaľto ešte v poriadku. V ďalších kalendárnych rokoch sa v inflačnom koeficiente zohľadní kumulovaná miera inflácie od júla 24, avšak ak obec zmení vo VZN-ku aspoň jednu sadzbu poplatku alebo prijme úplne nové VZN-ko, pre najbližší rok od účinnosti tohto VZN-ka sa použijú sadzby ustanovené vo VZN-ku, pretože inflačný koeficient sa po účinnosti VZN-ka matematicky resetne na koeficient 1,0.
A teraz mi povedzte, kto ste z toho pochopili, čo sa bude diať, lebo to je, a to ešte som ani nezačal tie ďalšie vety. Teraz dávajte pozor. Príklad, to tam uvádzate vy ako príklad, obec má ustanovené sadzby poplatku VZN s účinnosťou od roku 2022. Tieto sadzby platia aj pre rok 2028, t. z. žiadnou zmenou VZN-ka nedošlo k úprave pôvodných sadzieb z VZN-ka roku 2022. Inflačný koeficient pre rok 2028 sa určí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 27´ a indexu spotrebiteľských cien za júl 24´, čo je začiatočné obdobie kumulácie inflácie do poplatku, pre ďalšie zdaňovacie obdobie roku 2029 obec prijme nové VZN-ko s novými zmenenými sadzbami poplatku.
Inflačný koeficient sa podľa ods. 1 písm. b) vyjadrí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2028 a indexu spotrebiteľských cien za júl 2028, matematicky bude 1,0. Pre rok 2030, pre ktorý platia sadzby ustanovené vo VZN-ku od roku 2029, t. j. bez zmeny, sa inflačný koeficient podľa ods.1 písm. b) vyjadrí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2029 a indexu spotrebiteľských cien ako júl 2028.
Čiže tam sa vám minimálne jeden až dvakrát poplietli tie roky. Nedáva to úplne celé ten zmysel, ktorý vy tým chcete dosiahnuť. Kostrbato to všelijako sa snažíte dovysvetliť v odôvodneniach, ale naozaj sa to nedá ani považovať za dobrý nápad, za prediskutovaný nápad, za nápad, ktorý prešiel nejakou normálnou diskusiou. Zbytočne komplikujeme život samospráve, zbytočne komplikujeme život starostom, komplikujeme život všetkým primátorom, komplikujeme život všetkým zastupiteľstvám na Slovensku, komplikujeme život všetkým ľuďom, ktorí kupujú nové bývanie, nové domy a byty, leto to ani neviem, nechcem povedať, kto nebude rozumieť už tomu poplatku, aký bude vyrubený na konci dňa.
Každá obec budem mať pomaly iný ten poplatok v zmysle takom, že, poviem vám jeden ešte konkrétny príklad, ktorý tam môže nastať, keď mi dáte sekundičku. Ja som si urobil taký modelový príklad, aby sa to ešte lepšie pochopilo, že v čom to naozaj nemôže fungovať normálne v praxi. Dajte si takýto fiktívny príklad.
Obec Hviezdoslavov s veľkou developerskou výstavbou stanoví v novembri tohto roka od 1. januára 26´ sadzbu poplatku na úrovni 50 eur, maximálnu hranicu. Na základe pozmeňujúceho návrhu vášho sa táto suma automaticky zvalorizuje podľa inflačného koeficientu, ktorý porovná infláciu medzi rokmi 25´ a 24´, takže výsledná výška poplatku presiahne 50 eur. Povedzme, že bude 53 a každý rok sa zvýši o ďalšie 3 eurá. Uvidíme, aká bude inflácia, nevieme. Dajme tomu, že v roku 2023 bude, ja neviem, 65 euro alebo nejak tak. Obec Kvetoslavov, ktorá leží hneď vedľa, si v roku 29´ povie, že aj ona chce rovnakú maximálnu sadzbu. Nepovie si to ale teraz, povie si to v 29´, však má na to právo. A pre rok 2030 ju zvýši na úroveň 50 euro, viac nemôže urobiť podľa zákona, ktorý sa teraz prijíma. Inflačný koeficient sa pre rok 2030 resetne na úroveň 1 podľa vášho pozmeňováku, takže v roku 2030 má obec poplatok vo výške 50 eur. Vidíme tú absurditu? Že obe obce majú v roku 2030 sadzbu na úrovni 50 eur, ale jedna má finálnu výšku 65 a dá druhá 50. Táto skrivodlivosť pokračuje aj v ďalších rokoch. Tá druhá obec tú prvú už nikdy v živote nedobehne, lebo tak je nastavený váš zákon. Už nikdy v živote ju nedobehne, ani keby išla oproti.
Od roku 2031 sa poplatok zvalorizuje, avšak nie ako vo Hviezdoslavove v pomere k roku 24´, ale k roku 29´.
Takže modelujme, že v roku 31´ bude poplatok, ja neviem, 65, v prípade toho Kvetoslavova, ja neviem, 53 opäť, lebo tam len rok prebehol, kým Hviezdoslavov ho bude mať na úrovni 65, 70. V oboch prípadoch obce urobili maximum, v oboch prípadoch stanovili maximálnu hranicu hornej sadzby 50 euro, avšak jedna tú druhú už nikdy nedobehne. A tieto nezrovnalosti vzniknú v minimálne 391 samosprávach Slovenska, v ktorých sa už dnes ten poplatok vyrubuje a v ďalších iks-ypsilon v desiatkach, v stovkách, ba možno v tisícke, nevieme, uvidíme, k týmto poplatkom lákame aj ďalšie obce, aby si ho dávali, čo je super, ale nie takto. Čiže každá obec, všade sa to bude vyrubovať pomaly iným spôsobom, inak budú prepočítavať, iné roky si budú navzájom porovnávať, neuveriteľný neporiadok, neuveriteľný. Inými slovami, koeficient bude ten, kto bude na Slovensku určovať výšky poplatkov za rozvoj, nie starosta, nie zastupiteľstvo, koeficient to bude robiť všetko. Konkurencieschopnosť obcí bude daná tým, že ktorý starosta, a toto bude veľmi kľúčové, ktorý starosta si skôr uvedomí, že sa mu oplatí čím skôr zvýšiť sadzby na hornú hranicu. Pretože čím neskôr to ten starosta urobí, tým horšiu konkurencieschopnosť dosiahne oproti ostatným samosprávam, ktoré už dnes nabehli, alebo zajtra zabehnú, alebo minulý rok, alebo o týždeň, o mesiac.
A teraz si uvedomme, že drvivá väčšina obcí nevyberá poplatok za rozvoj. Starostovia, ktorí vládnu dnes a nechcú tento poplatok, majú v rukách výšky poplatkov aj pre budúce výstavby vo svojich obciach. Noví starostovia, ktorí prídu po nich, už nikdy nedobehnú tu výšku poplatku bez ohľadu na to, či by boli z PS, alebo SNS, alebo z HLAS-u. Proste nemajú šancu, ten váš pozmeňovák to neumožní, tak ako to robíte, to nemôže dobre fungovať.
Toto je len teda jedno z rizík, ja mám málo času, to by sa dalo osem hodín o tom hovoriť, ktoré prichádza, keď predkladáte takéto zložité mechanizmy ako prílepky alebo teda pozmeňováky bez riadnej... prílepky sme mali hneď pred chvíľou, pred polhodinou pri ďalšom, pri devine, bez riadnej diskusie v medzirezortných pripomienkových konaniach. Takto sa to robiť nesmie, takto to dopadne keď to robíte rýchlo, v chvate a nediskutujete o tom, tak ako sa sluší a patrí. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Marek, musím povedať, že veľmi, veľmi kladne hodnotím tvoj výstup a myslím si, že aj naši poslanci a poslankyne z koalície pochopili, že to, čo urobili s pôvodným zámerom tohto zákona a to, ako si to ty prezentoval, tak urobili len ďalší škrt do rozpočtu miest. Samozrejme, že vnímam aj ja veľmi negatívne tú inflačnú doložku, lebo absolútne nedáva žiaden zmysel, o tom budem rozprávať aj ja viac v svojej rozprave.
Skôr ma zaujíma tá zľava, že akým spôsobom si tí developeri vás kúpili, že idete dávať tie zľavy teraz a potom bežným ľuďom nie. Mňa by to zaujímalo, akým spôsobom, čo vám sľúbili. Vy neviete ako, to ako Marek povedal, však my máme vo všeobecnosti problém momentálne v malých obciach vyberať dane za nehnuteľnosť. V niektorých obciach je na zákonnom minime a vy idete zavádzať ďalšiu daň. Je to opäť nesystematické riešenie. Tu pár hodín dozadu pán prezident tvrdil, že mali by ste urobiť taký plán, ktorý by bol predvídateľný, kde by boli tie samosprávy lepšie financované. A dnes prichádza zákon, ktorý absolútne urobí chaos a zase v samosprávach. Ďakujem.

Ešte využijem túto chvíľočku dvojminútovú na to, že ešte jedna veľmi vážna vec je tam, nad ktorou sa, prosím, zamyslite. Stiahnime to a prepracujme to. Lebo vy ste tam dali, aby bol doklad o zaplatení poplatku za rozvoj ako príloha ku kolaudácii. To znamená, že do Stavebného zákona sa navrhuje, alebo navrhujete doplnenie zoznamu príloh ku kolaudácii o potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá, čiže v praxi nikto neskolauduje ten dom bez zaplateného poplatku za rozvoj. Lenže čo v prípade, keď developeri predávajú neskolaudované holodomy? Budú predávať neskolaudované holodomy alebo domy už možno aj so štandardom, ten dotyčný človek, bežný naozaj občan má iné starosti, ako kontrolovať to, že či bol na obecnom úrade zaplatený, alebo nezaplatený poplatok za rozvoj tou nejakou dotyčnou právnickou osobou, nejakým developerom, stavebníkom. Môže byť proste a bude sa to bezpochyby vyskytovať, že títo občania potom búchajú a každý starosta mi toto potvrdí, búchajú na dvere starostov, primátorov, že prečo ja teraz mám platiť dve-, tri-, štyritisíc euro za dom. To nezaplatil ten developer, od ktorého som ja kúpil ten dom? Toto sa bude diať. Čiže rozumnejšie to urobiť, tak ako sme navrhovali my, že neprevedie tento dom na iného človeka, na iného vlastníka, kým ten poplatok zaplatený nemá, pretože takto to bude môcť robiť veselo, akurát že ten dom nebude skolaudovaný. Podľa mňa ďaleko horšie riešenie.
A teraz bez ohľadu na nejakú politiku, radím vám, alebo bavíme sa tu, verím, ako kolegovia, ktorí chcú presadiť dobú vec pre samosprávy. Tá vaša ňou, žiaľ, nie je.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spôsob, akým táto vládna koalícia predložila novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj, je v niečom príznačný. V prvom kroku predložili koaliční poslanci návrh, ktorý bol, dovolím si povedať, chaotický a miestami až lobistický. V druhom rade prišiel pozmeňujúci návrh, ktorým opravuje niektoré očividné chyby, avšak nie všetky. A sám otvára obrovskú tému, ktoré by si zaslúžila riadne prerokovanie v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Začnem tým, že pôvodný návrh zvyšoval hornú hranicu poplatku na 60 eur. V pozmeňujúcom návrhu sa táto sadzba zvyšuje len na 50 eur s odôvodnením, že takto to vychádza podľa inflácie a odteraz už bude platiť inflačný koeficient. Ostaňme teda pri tom inflačnom koeficiente. Pri akejkoľvek zmene sadzby sa koeficient vyresetuje na úroveň jedna, čo znamená, že v podstate neplatí a každý ďalší rok sa začne zvyšovať. V praxi dôjde k tomu, o čom hovoril aj môj kolega Marek Lackovič, že ak dve obce stanovia maximálnu výšku sadzby 50 eur v rôznom čase, tak ktorá to urobí prvá, bude mať vyššiu sumu poplatku, lebo jej koeficient narastie viac. To je otázka, či toto je vhodný spôsob, ako určovať výšku poplatku a či nemali byť samosprávy primárne tie, ktoré si mali tieto sadzby určovať. Rovnako teda nerozumiem, prečo vy vlastne za ne hovoríte, že aká má byť minimálna sadzba výrubu poplatku a ešte navyše ho zvyšujete na 5 eur. 51-2
Je to paradox, keďže väčšina obcí poplatok nevyrubuje vôbec alebo teda sa nerieši v mnohých obciach, ale neriešite tým to, že ktoré ho vyrubujú, vlastne nedovolíte začať naozaj na symbolickej úrovni, ale rovno musíte skočiť teda na tých 5 eur. Neviem, aká teda pohnútka vás k tomuto viedla, ale tak v poriadku, asi ste si to prediskutovali s viacerými samosprávami.
Ďalšej veci, ktorej trošku nerozumiem, je ustanovenie, že pre stavby v priemyselných parkoch môže obec hranice poplatku za rozvoj znížiť až o 75 %. Takisto hovoril o tom aj kolega, lenže priemyselné parky sú samostatná kategória typov stavieb. Obec pre ne môže stanoviť ľubovoľnú sadzbu poplatku aj dnes, čiže stačí stanoviť minimálnu sadzbu a je to vlastne vyriešené.
Čo sa stalo, že to musíme teda takto špecificky upravovať? Niekto z vás asi teda pozná niekoho, kto má stavbu v priemyselnom parku, a teda asi pravdepodobne sa mu nechce platiť tento poplatok. Viete, dnes obec môže stanoviť povedzme tú vašu minimálnu sadzbu 5 eur. A ja sa pýtam teda, že či to nestačí, zaloboval teda naozaj niekto za to, aby sme mohli túto hranicu podliezať až o 75 %? A teda pýtam sa, že kde je ten pes zakopaný a možno by som teda rada poznala aj odpovede a budem rada, keď sa aj navrhovatelia k tomu možno podrobnejšie vyjadria. My sme síce viaceré otázky dávali aj na výbore pre verejnú správu, ale teda nie všetko sme dostali vysvetlené.
Ja sa teda pýtam, že kvôli komu sa teda vlastne toto celé robí. Tu dokonca vidíme krásny proces, ako sa u vás prijímajú teda zákony. Počítam teda, že niekto chcel pomôcť stavbe v priemyselnom parku, tak predložil návrh a tie zľavy 75 % rovno teda buchol pre všetky typy stavieb. A rátam teda, že potom sa toho chytilo ministerstvo a povedalo, že aby ste nebláznili, veď to urobí obrovský chaos. Tak prišiel tento pozmeňovák, ktorý sme dostali, kde sa teda ošetril len prípad, kvôli ktorému sa tu, sa to robí a opýtam sa teda, že či toto stačí, a či sú teda spokojné už obe strany. Pravdepodobne to vyzerá teda tak, že tento pozmeňovací návrh má pomôcť niekomu konkrétnemu.
Oceňujem, že ste opätovne zaviedli v pozmeňovacom návrhu pojem kapitálové výdavky. Ten pôvodný návrh bol v tomto ohľade trošku taký diletantský, že by sa poplatok za rozvoj mohol úplne prejesť bez toho, aby ho bolo kdekoľvek teda v tej samospráve vidieť. Pôvodná idea tohto poplatku je totiž najmä investovanie do niečoho hmatateľného, čo teda ľudia skutočne aj vo svojom okolí uvidia. Obzvlášť v tých obciach, kde je obrovská výstavba a treba pristavovať teda cesty, školy, škôlky, sociálne zariadenia a tak ďalej. Z tohto pohľadu to teda pozmeňujúci návrh značne napráva.
Rovnako oceňujem, že má ambíciu vyhovieť Najvyššiemu kontrolnému úradu v tom, aby obec nemusela novú školu len postaviť, ale napríklad aj kúpiť, pretože existuje naozaj množstvo starých budov, ktoré by mohli slúžiť ako školy, ale obec ich nemohla doteraz z poplatku kúpiť, čo po novom bude môcť, a to je podľa mňa veľmi dobrá vec.
Jednej veci, ktorej sa obávam, je umožnenie obciam čerpať poplatok na program rozvoja obce, kde mám obavu, či nejde o príliš naozaj vágny pojem, kde sa môže skryť akákoľvek koncepcia, ktorých máme množstvo a nikto nevie odmerať čas, ktorý sa im napríklad teda venoval. V podstate takto vieme zaplatiť človeka na rok a nikto nepreverí, či koncepcia, ktorú pripravil, je hodná času, ktorú si za ňu vyúčtoval. Tu by som bola ja určite opatrná, určite by som to do návrhu nevkladala.
Naopak, vec, ktorú by som tam napríklad rada dala, je budova obecnej či mestskej polície, ktorú ste tam nedali. Napísali ste totiž ten návrh tak nešikovne, že vozidlo polície sa kúpiť dá, ale budova pre policajtov alebo detašované pracovisko v krízovej lokalite už nie, čo je paradox, pretože napríklad vozidlo na upratovanie ciest sa kúpiť dá a aj budova technických služieb sa postaviť dá. Neviem, prečo to v jednom prípade teda ide a v druhom nie.
Dokonca ak sa nemýlim, tak aj v návrhu, ktorý predkladalo Progresívne Slovensko, to bolo, takže nerozumiem, prečo to neviete teda minimálne odpísať. Rovnako aj klientske centrum či pohrebisko, ktoré si nie som istá, či sa dajú zaradiť do technickej infraštruktúry, ale každopádne to vychádza z verejných vyjadrení niektorých starostov, že by takúto vec naozaj ocenili.
Na záver dodám, že nevidím dôvod v tom, aby si koalícia, ktorá má v rukách ministerstvá, zľahčovala prácu a predkladala takto zložité veci, ako je inflačný koeficient bez riadnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda obzvlášť, ak to prikladáme k zákonom len prostredníctvom pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem za pozornosť.

Pani kolegyňa, my nepotrebujeme v HLAS-e odpisovať od Progresívneho Slovenska. Ja by som chcel veľmi vyzdvihnúť prácu poslancov za HLAS, ktorí toto komunikovali so samosprávami, komunikovali to aj s Michalom Kaliňákom a s ministerstvom vnútra, a predtým aj s MIRRI, ktoré malo na to značný pozitívny pohľad.
Ale čo je podstatné, práve spresnenie toho, na čo môžu byť použité tieto peniaze z výberu, ktoré sa práve vďaka inflácii dostanú do úplne inej úrovne, ako to bolo pred rokmi, môžu zlepšiť život v obciach a mestách tam, kde toto VZN-ko, podotýkam, dobrovoľné, je. A takisto aj v tom bode, ja som sa na to tiež pýtal kolegov ohľadom priemyselných parkov, je to dobrovoľné, kde môže tá obec ustanoviť takúto formu zvýhodnenia, ak sa uznesie zastupiteľstvo na takejto forme.
Ale čo je podstatné, práve priemysel generuje najmä na východnom Slovensku pracovné miesta, kdežto všetky ostatné prvky z daného segmentu podľa § 6 negeneruje pracovné miesta. Ale tu vieme práve povedať, že keď si obec povie,možno síce získame menej, ale chceme toho investora, tak práve vtedy dokážu pritiahnuť toho investora a presvedčiť ho, u nás investujte, máme z toho peniaze a v neposlednom rade tí ľudia tam budú robiť, tí ľudia tam budú bývať naďalej, možno si kúpia v tých novostavbách byty alebo domy a myslím si, že toto je úplne transparentné a nie je tam o čom pochybovať.
Takže my neodpisujeme, ale robíme pre regióny.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, milé kolegyne, milí kolegovia, dobrý deň, pán predsedajúci, ja by som sa chcel aj hneď na úvod poďakovať kolegovi poslancovi Šimkovi, lebo mal som niekoľko otázok a ste mi odpovedali na niektoré otázky.
Lebo ja vnímam momentálne, ak začnem od konca, čo sa týka tých zliav v rámci, v rámci možností, v rámci novely tohto zákona, ako niečo veľmi negatívne. Vnímam to negatívne už len z tohto hľadiska, že nedávno keď sme tuná dávali zákon o tom, že by sme dali nejakú zľavu povedzme pre jednorodičov, možnosť zľavy, ktorá bola tiež dobrovoľná pre jednorodičov, ktorá je povedzme jedna z tých najohrozenejších skupín, vtedy vládna koalícia povedala, že nie, že my nepotrebujeme pomáhať jednorodičom. Ale teraz tu prichádzate s argumentom, kde ideme pomôcť developerom vo výške, v dobrovoľnej výške 75 % na budovanie logistických centier alebo iných priemyselných budov. Tak sa mi nezdá, že kde je momentálne táto férovosť.
Čo mne chýba v tomto zákone alebo vo všeobecnosti v zákonoch, ktoré predkladajú či poslanci vládnej koalície, alebo to predkladá vláda a budem parafrázovať aj pána prezidenta z dnešného dňa, že im chýba akákoľvek vízia financovania samospráv na Slovensku. Ale mňa mrzí, že toto je vaše politické riešenie, že prichádzame s ďalším zákonom niekde zboku, že ideme vyhovieť v tomto prípade developerom. Prečo? Prečo ideme vyhovieť, lebo áno, ja to považujem, že momentálne mám pocit, že developeri, a rozprávam to práve preto, že som poslancom mesta Prešov a viem, ako sa chovali developeri, keď sme zavádzali túto daň, resp. tento poplatok za rozvoj, že spísali petíciu proti mestu Prešov, aby sme tento poplatok znížili. A máme ho momentálne na sume 25 eur. Vy tu dávate sumu 50 eur maximálnu. Čo čakáte, že developeri nám budú tlieskať? Samozrejme, že to vnímam ako politický boj do budúcich komunálnych volieb, že ktorá strana dá vyššiu zľavu v tomto príspevku. A áno, z tých štatistík alebo v tej dôvodovej správe, ktorú ste aj vy predstavili, bolo jasne napísané, že ktoré mestá, ktoré krajské mestá majú tieto poplatky alebo koľko vyberajú financií na týchto poplatkoch. Takže ja považujem toto riešenie ako neférové voči samosprávam a absolútne neférové voči nejakému budúcemu politickému boju. Ja som skôr očakával, že prídete s ďalším riešením, s nejakým riešením, ktoré bolo povedané aj nedávno pánom Božíkom, čo sa týka ZMOS-u, že samosprávy potrebujú kvalitné a predvídateľné financovanie, ale nie toto.
To som vám povedal momentálne z praxe s tým, že som poslancom mesta Prešov, s tým, že som vo finančnej komisii, s tým, že viem aké petície chodili a chodia od developerských skupín, čo sa týka toho poplatku za rozvoj. Čo ma najviac mrzí na tejto dani, už to bolo aj spomenuté, že resp. na tomto poplatku, že už ho môžeme prakticky použiť na čokoľvek, už to nešpecifikujeme na toto, na toto. Načo potom tam takýto poplatok? Tento poplatok vznikol na základe nejakých štúdií, na základe nejakých odborných rozhovorov, ktoré keď sa zavádzal ako prvýkrát v pléne Národnej rady. Dnes, dnes to máme, dnes tento poplatok môžeme prakticky použiť na všetko. S niečím môžme súhlasiť, môže sa kúpiť technická budova, nemôže sa kúpiť budova pre, ako policajná stanica. Samozrejme, ale vo všeobecnosti tak či tak, ten zmysel a ten úmysel tohto poplatku sa už stráca.
Čo sa týka toho inflačného koeficientu, môžem absolútne súhlasiť s tým, čo povedali kolegovia a na základe toho by som možnože aj vyzval poslancov, aby stiahli tento zákon na dopracovanie, na dovysvetlenie, že vlastne ako tento inflačný poplatok bude fungovať. Lebo ak ste si prečítali ten zákon, ak ste si prečítali túto dôvodovú správu, čítal som ju trikrát, ani raz som to nepochopil. Vysvetlite niekto alebo pani navrhovateľka, budem veľmi rád, keď mi vysvetlíte a keď mi ukážete nejaké zapracovanie do VZN, ako by mal fungovať takýto inflačný poplatok.
A na záver, aby som už nerozprával dlho, budem veľmi rád na spätnú väzbu z vašej strany. Skôr som očakával aj v rámci tohto, že zavediete nejaké možnože, a poviem to takto, povinné minimá aspoň vo výške euro, dva. Lebo povedzme v zákone, resp. výber dane za nehnuteľnosti v niektorých obciach sa nezmenili a sú na zákonnom minime a tieto obce nemajú prakticky z čoho financovať chod samosprávy. A, samozrejme, niektorí starostovia majú veľmi negatívny názor na to, že by museli povedzme tieto zvýšenia zavádzať, lebo sa boja, že či budú znovu zvolení. A tu by som chcel opäť citovať súčasného ministra financií, že ak sa nedohodnú, toto, čo tvrdil, že ak sa nedohodnú samosprávy, nebude žiadna reforma, to sa mi tiež nezdá fér voči samosprávam, ktoré pracujú pre svojich ľudí, ktoré žiadajú tie financie a ktoré sú najbližšie k týmto ľuďom.
Takže by som poprosil, aby sa tento zákon stiahol na dopracovanie. Ďakujem pekne.