35. schôdza

Poslankyňa Plaváková

Ďakujem za slovo.
Mária, som rada, že si sa venovala aj tomu zrušeniu vlastne hodnotenia po tých, po tom akože prvotnom, že už netreba ďalej hodnotiť sudcov, rovnako ako to psychologické posúdenie. Ja som to vynechala v tej mojej rozprave, ale mňa by teda zaujímalo naozaj aj zdôvodnenie, lebo ja som sa nedopátrala toho zdôvodnenia ani v dôvodovej správe, nie je to tam vysvetlené, tiež či to vychádza z nejakých... Z čoho to vychádza? (Povedané so smiechom.) Lebo ja za tým nevidím naozaj že žiadne racionálne zdôvodnenie, obzvlášť teda aj v dnešnej dobe, kedy máme problémy napr. rozsiahle, čo sa týka duševného zdravia, tak vypúšťam psychologické posudky, že to ide úplne v protiklade s tým, čo... čomu dnes čelíme, čiže aké sú tie dôvody, možno keby pán minister mohol nám tu uviesť, keď ho tu máme, aké sú tie dôvody, prečo nie je opätovne potrebné hodnotiť sudcov už neskoršie počas výkonu ich práce a prečo nie je potrebné robiť tie psychologické posudky aj v prípade toho posunu, napr. na vyššie miesto.
Tak, pán minister, ja by som chcela poprosiť, či by ste nám to vedeli vysvetliť, lebo zjavne teda to odôvodnenie chýba.
Ďakujem.

Poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že určite pán minister na tie všetky vaše otázky odpovie, a ak rozprávate stále, ako dobre ste nastavovali systém a ako všetko funguje, tak ja by som sa dovolila spýtať pani bývalej ministerky Kolíkovej, a dávam aj do pozornosti pánu ministrovi terajšiemu, je veľká nespokojnosť, možno to bol dobrý zámer, ale v praxi je to obrovsky problematické medzi sudcami, nastavili ste legislatívu tak, že napríklad, lebo hovoríte teraz o posudzovaní a podobne, že sudcovia, ktorí sa majú uchádzať o miesta, čiže noví sudcovia sa dostali do určitého poradovníka. Ten poradovník je nemenný. Viete, čo ste s tým spôsobili, pani ministerka? Lebo viete, ako vy hovoríte, prax ukáže a tak ďalej, tak aj my, spôsobili ste to, že rozbíjate rodiny, že dneska sudca... No pozeráte na mňa. ... že dneska sudca, ktorý žije v Žiline, musí ísť do Humenného, a ten sudca jednoducho musí nechať deti, musí nechať rodinu, pretože on je v poradí, a keď to odmietne, tak má problém, lebo to odmietol, a potom čo, ide naspäť na koniec do nejakého poradovníka a čaká, či vôbec bude sudca, alebo nebude. A viete, čo hovoria predsedovia súdov? Že oni z tých sudcov dokopy ani nič nemajú, lebo ten zákon je úplne zlý, pretože ten sudca potom odchádza domov, proste je nesvoj v práci a tak ďalej. Čiže vidíte, všetko v tej aplikačnej praxi prináša problémy. A ja by som chcela pána ministra poprosiť, aby sa na toto pozrel, pretože naozaj predsedovia súdov alarmujú, že majú problém so sudcami, pretože sa rozbíjajú rodiny, sudca musí nechať rodinu, malé deti a musí nastúpiť výkon, výkon vlastne svojej práce v inom meste.
Takže ja myslím, že aj vy im spôsobujete to (povedané so smiechom), že im prispievate k tej psychike a k tej nepohode pracovnej a k všetkému, takže treba sa nad tým vážne zamyslieť a možno niekedy si dať aj vysvetliť aj to, čo minister navrhuje, a nielen tu prísť so šikanou, lebo ja môžem nazvať, že toto je šikanovanie sudcov, ktorí musia nechať doma malé deti, rodiny a musia odísť, ak chcú vykonávať svoju prácu a svoj systém.
Ďakujem.

Poslankyňa Kolíková.

Ďakujem vám pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že je dôležité si pripomínať, že s čím prišiel pán minister, s akým zadaním, a nedá sa to nevidieť potom pri ďalších návrhoch, s ktorými prichádza, proste a osobitne, keď prichádza s návrhmi, ktoré ničia to, čo tu funguje, jednoducho tak to je. A bez toho, aby priniesol akékoľvek dáta, a súčasne útvar, ktorý mu tie dáta analyzoval, tak zrušil, takže to je vlastne len vytvorenie podmienok k tomu, aby som si tu robil, čo chcem, a nikto mi k tomu nemohol dať vlastne ani žiadne protiargumenty, ktoré by boli založené na dátach, pretože tie dáta už nikto teraz nevidí a nezbiera. Ja som zvedavá, že kedy nejaké dáta za činnosť uvidíme, ako káže zákon.
A áno, je tu mnoho vecí, ako povedala aj pani poslankyňa Plaváková, ktoré sme ani nestihli ešte úplne možno uchopiť a pomenovať, ktoré sú aj v návrhu zákona, ale prijatie tohto zákona je, to nie, že krok späť, ale je proti justícii. A ja to hovorím aj koaličným poslancom, že je to proti vám, ak chcete mať nezávislých, nestranných, kvalitných sudcov, tak toto je proti tomu.
A, pani poslankyňa Vaľová, bavme sa kľudne, ako nastaviť inak hromadné výberové konanie, len niekto vám niečo poslal, vy ste niečo prečítali, a treba povedať, že každý kandidát sám si vyberie, v ktorom kraji chce absolvovať výberové konanie, a potom v tom kraji si vyberá súdy, kam by chcel ísť, a sám si určuje tie miesta, kam by chcel ísť. No a potom sú kandidáti, ktorí sú úspešnejší a menej úspešní a tí najúspešnejší sú na vrchole a vyberajú si, čo chcú. Takto to je... (Reakcia z pléna.) A nevykrikujte tu, prosím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv teda pôjdem k... ak dovolíte, k pani poslankyni Plavákovej, ktorá vystupovala prvá v rozprave, a rád by som zareagoval na niektoré poznámky, ktoré v svojej rozprave predložila. Hovorila tu pani poslankyňa, ak som si to dobre poznačil, o nejakom autokratickom riadení. Akože naozaj nechápem, čo z tohto návrhu zákona je autokratické, pretože práve naopak, my odstraňujeme tie deformácie a tú autokraciu, ktorú zaviedla bývalá vláda práve tým, ako nastavila aj disciplinárne konania v rámci, v rámci disciplinárnej zodpovednosti či už sudcov, prokurátorov alebo notárov, alebo exekútorov.
A to, čo hovorila pani Kolíková, že sú hlasy, ktoré s tým nesúhlasia, no my máme zase množstvo hlasov a dovolím si povedať, že väčšinu hlasov, či už zo sudcovského stavu, či už zo Združenia sudcov Slovenska, či už zo Súdnej rady, či z jednotlivých okresných a krajských súdov, ktorí podporujú túto zmenu. Naopak, vidia ďaleko väčšie riziká v tom, čo zaviedla pani exministerka Kolíková.
Hovoríte o tom, že, že tým, že sa, že nemôžu pôsobiť jednotliví sudcovia alebo že je lepšie, ak sa popretŕhajú väzby, lebo tým, že by prísediaci na disciplinárnych senátoch boli sudcovia všeobecných súdov, takže majú, majú nejaké väzby medzi sebou. Tak, pani poslankyňa, v prvom rade podľa tohto návrhu zákona, neviem, či ste ho čítali, ale sa vytvára databáza, z ktorej si priamo Najvyšší správny súd vyberie členov podľa rozvrhu práce do jednotlivých disciplinárnych senátov, takže tam nejaké vzájomné väzby asi nepripadajú do úvahy. Ja neviem, teda že či je podľa vás lepšie, že majú hodnotiť disciplinárne sudcov ľudia, ktorí v živote nesúdili a ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s sudcovským stavom a s výkonom sudcovského povolania, pretože niečo iné je byť advokátom alebo notárom, alebo exekútorom, alebo prokurátorom a niečo iné je byť sudcom. A niekto, kto v živote nesúdil, a má rozhodovať o tom, že či sa niekto dopustil disciplinárneho previnenia, alebo nie, z inej profesie je veľmi obtiažne. A ešte o to viac, že ide o sudcovský stav ako jednu z troch nezávislých mocí v štáte.
Hovoríte o tom, že som len poslíček Súdnej rady. Tak tu naozaj sa začínam na tom zabávať, pretože na jednej strane teda pri iných zákonoch nás kritizujete, že nekomunikujeme s odborným prostredím, že nepočúvame názory odbornej verejnosti, a tu, keď reagujeme na požiadavky a názory odbornej verejnosti, tak nás zase kritizujete, že sme poslíčkami niekoho. To je absurdné, naozaj absurdné.
Keď si pozriete legislatívny proces tohto návrhu zákona, tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi pripomienkovými konaniami. My sme urobili prvé pripomienkové konanie, kde sme komunikovali so všetkými, so Súdnou radou, so Združením sudcov Slovenska, s Najvyšším súdom, s Najvyšším správnym súdom. Zozbierali sme pripomienky k tomuto návrhu aj nové pripomienky, ktoré prichádzali postupne, nové požiadavky a urobili sme druhé kolo medzirezortného pripomienkového konania, kde sme opätovne prešli celý tento zákon znova so všetkými stakeholdermi, ktorí sú z hľadiska justície a ďalších dotknutých orgánov v oblasti spravodlivosti. Na základe riadneho vyhodnotenia, odôvodnenia všetkých návrhov a pripomienok sme dospeli k tomuto finálnemu návrhu, ktorý sme tu predložili. Čiže to nie je niečo, čo by sme my doniesli ako poslíček niekoho alebo čo by sme si my vymysleli.
Ešte raz. Celý tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi kolami pripomienkového konania, kde sme sa viac-menej zhodli na všetkých veciach, ktoré, ktoré sú tam, aspoň s väčšinou pripomienkujúcich subjektov.
A ešte raz. S kým iným máme komunikovať zásadné alebo základné zákony o justícii, ak nie s najvyšším orgánom, ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ktorým je Súdna rada? Nechápem, ešte koho iného by sme mali osloviť. Vás ako opozíciu? Vy ste tí experti na súdnictvo, väčší, ako je, ako je ústavný orgán sudcovskej legitimity, ako je Najvyšší súd, ako je Združenie sudcov Slovenska? No asi nie. Čiže z tohto pohľadu ja mám absolútne čisté svedomie.
Hovoríte o tom, že ničíme to, čo funguje, že kde máme dáta. Ale neviem, o akých dátach hovoríte, pani poslankyňa. Aké dáta máme mať na to, že chceme, aby sa kladivo na sudcov, ktoré tu zaviedla pani exministerka Kolíková, kde vytvorila jednostupňové disciplinárne konanie a obsadila si Najvyšší správny súd svojimi ľuďmi tak, že keď sa povie, že tento je vinný, tak je vinný, a keď sa, naopak, povie povie, že tento je nevinný, tak je nevinný a neuloží sa mu disciplinárny trest, tak aby sa už nikto nemohol voči tomu odvolať. To je normálne? To je podľa vás to spravodlivé riešenie a tá nezávislosť? Veď zavádzame apelačný princíp, zavádzame to, čo hovorí, čo hovoria základy práva, čo hovorí ústava, čo hovorí judikatúra, že každý má právo sa voči či už rozhodnutiu v trestnom konaní, alebo rozhodnutiu v disciplinárnom konaní, aby sa mal právo odvolať. To je základný princíp. A my jediné, čo robíme, je, že meníme jednostupňové konanie na dvojstupňové konanie a zavádzame do systému väčšiu transparentnosť tým, že tam budú pôsobiť sudcovia nielen zo samotného Najvyššieho správneho súdu, ktorí môžu byť v daných prípadoch zaujatí, ale že bude databáza sudcov všeobecných súdov a prokurátorov a notárov a exekútorov, z ktorých si Najvyšší správny súd zloží senát a ten bude o tom rozhodovať v prvom stupni, a ak sa daný subjekt alebo navrhovateľ odvolá, tak bude rozhodovať v druhom stupni. Ja nevidím, čo je na tom nedemokratické alebo, alebo nesprávne. Práve naopak, systém, ktorý zaviedla pani exministerka Kolíkov a ktorý zavádza jednostupňové konanie bez možnosti sa odvolať s výnimkou jediného prípadu kedy je, kedy je uložené opatrenie zbavenia funkcie alebo úradu, tak vtedy môže, ale v iných prípadoch nie. A to je správne? To je správne? Tak to má byť, aby sa nikto nemohol brániť? Veď každý je omylný. Aj ten prvostupňový senát Najvyššieho správneho súdu sa môže pomýliť. Ale ten, o kom sa rozhoduje, ten disciplinárne stíhaný nemá mať právo sa brániť? Ani, ani navrhovateľ nemá právo v prípade, že je neúspešný, podať odvolanie? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, kľud.
Pán minister, poprosím. Nech sa páči. Pani poslankyňa, kľud. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Čiže hovorili ste, že to ničí systém, ktorý funguje. No ten systém nefunguje a na to nepotrebujeme žiadne dáta. To nejde o to, že či je to konanie rýchlejšie, či je efektívnejšie, ale či je spravodlivé a právne správne. A to konanie, ktoré nastavila pani exministerka Kolíková ako jednostupňové konanie, je nesprávne a nespravodlivé. A vyhodnotili to tak aj v Českej republike a zmenili to takisto minulý rok, presne pre tieto isté dôvody, takže z tohto pohľadu my naprávame tie deformácie, ktoré zaviedla pani exministerka Kolíková. Len to, nič viac.
Ďalšia vec, ktorú ste hovorili, pani poslankyňa, že, že o paušálnych náhradách. No neviem, či ste si prečítali ten zákona, ale paušálne náhrady tam nie sú. Čiže my len odstraňujeme koly, ktoré ste zaviedli vy do justície. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa Kolíková, že po svojom vystúpení odišla, ale asi tlačová konferencia bola dôležitejšia jak dopočúvať a dorokovať tento bod, ale nevadí. Musím povedať, že to, že pani exministerka, pani poslankyňa Kolíková tak bojuje proti tomuto návrhu, len jasne ukazuje, že robíme dobre. Jasne ukazuje, že robíme dobre (potlesk), pretože ona zaviedla kladivo na sudcov tým, že... aj na iné profesie, nielen na sudcov, ale aj na notárov, exekútorov a prokurátorov, pretože tí nemajú právo na apelačný princíp, právo sa odvolať voči disciplinárnemu rozhodnutiu, ktoré im uloží Najvyšší správny súd.
Hovorila pani ex... poslankyňa Kolíková, že, že zasahujem do nezávislosti justície. No tak preto nám európske inštitúcie, Európska únia, GRECO, všetky ostatné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nezávislosťou justície a korupciou, povedali aj v rámci správy o právnom štáte, že zavedenie možnosti odvolať člena Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu je v rozpore so zásadnými princípmi právneho štátu, a žiadajú nás to odstrániť. Samozrejme, nemáme ústavnú väčšinu, ale to sme nezaviedli my. Zaviedla to práve pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerkou. A zaviedla to práve preto, lebo nevedela účinne odvolať politicky sudcov, resp. nie sudcov, ale členov Súdnej rady, ktorí tam boli nominovaní. Ona s týmto začala. Tak neviem, o čom tu teraz rozpráva. A účelovo kvôli tomu menila ústavu.
Hovorí pani exministerka, že systém, že existuje systém momentálne, kde všetci sa môžu cítiť bezpečne.
Tak ja mám teda úplne iné názory sudcov aj notárov, aj exekútorov, aj prokurátorov, ktorí hovoria, že sa necítia bezpečne, keď sa nemôžu odvolať voči rozhodnutiu disciplinárnym senátom, takže to asi nemyslí vážne pani poslankyňa Kolíková.
Takže toľko na úvod, keďže, keďže sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa má rokovať o filozofii zákona a o účele. Toľko zatiaľ z mojej strany. Samozrejme, bude ďalej priestor v druhom čítaní, ak teda návrh zákona prejde, sa baviť o ďalších detailoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Tým pádom sme vyčerpali všetky body programu pána ministra.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 o dani z finančných transakcií, tlač 802.
Prosím poslanca Garaja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajkyňu z výboru pre financie, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Pani spravodajkyňu zastupuje pán poslanec Jakab za finančný výbor. Ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Kosová, pripraví sa poslanec Hargaš.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kosová, navrhovateľ a spravodajca už budú na svojom mieste.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia... A ja mám také šťastie na vás, pán Danko, keď idem k transakčnej dani, ale dúfam, že dneska to už neskončí tak ako minule, že ste ma poslal na svoje miesto.
A ja včera som pozerala taký, taký zaujímavý, zaujímavú reportáž, kde sa pýtali vlastne ľudí na Slovensku, či sú hrdí na to, že sú Slováci. A zaujalo ma to najmä preto, lebo sa nepýtali len mladých ľudí, ktorí asi pravdepodobne by odpovedali, že veľmi ani nie, ale boli to aj ľudia v zrelom veku a tí rovnako hovorili – že nie, a je to naozaj smutné. A musím povedať, že sa vôbec ani nedivím, pretože momentálne naozaj žijeme nielen v polarizovanej spoločnosti a rozdelenej a celkovo v hektickom politickom svete, ale, bohužiaľ, aj veľmi ekonomicky nepriaznivom svete. A hovoria o tom vlastne všetky štatistiky, hovoria o tom, že Slovensko sa prepadá na dno v Európskej únii vo všetkých kľúčových ukazovateľov, či už je to v kúpyschopnosti, v indexe globálnej konkurencieschopnosti, dokonca aj v stave verejných financií.
No a vláda? No tá namiesto podpory rastu ekonomiky, bohužiaľ, len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné krajiny majú verejné výdavky na úrovni 10-15 %, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok okolo 20-25 %. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením, ku ktorému sa priklonila, je, že potrebuje vytiahnuť peniaze, samozrejme, od podnikateľského prostredia a z peňaženiek obyvateľov. Bohužiaľ, veľmi ma mrzí, že táto vláda berie peniaze na úplne nesprávnom mieste ľuďom a firmám, ktorí tvoria hodnoty tejto krajiny. Bez silného podnikateľského prostredia a bez vyššej produktivity sa z tohto marazmu, v ktorom sa dneska nachádzame a kvôli ktorému sa ľudia necítia byť hrdými Slovákmi a Slovenkami, nedostaneme.
Konsolidácia, ktorú sme tu mali minulý rok a ktorú vláda uvalila na obyvateľov, nie je reformou a ja mám pocit že ani nie ozdravením tohto štátu, ale neskutočnou záťažou, ktorá Slovensko ešte viacej potápa, a to aj vďaka transakčnej dani, ktorá platí od 1. apríla. A ja by som sa veľmi rada vrátila aj k tomu, akým spôsobom bola vôbec prijímaná, pretože my na to nesmieme zabúdať a musíme tomu venovať pozornosť, a bola schválená naozaj rýchlosťou blesku bez odbornej prípravy. Osobne si myslím, že táto príprava nepresiahla ani úroveň priemerného príspevku na sociálnej sieti. A viete, čo je najhoršie? Že my sme sa už ani nepozastavili na tom, aké to bolo rýchle, pretože sa to v podstate stalo úplne bežnou normou schvaľovania zákonov v tomto pléne. No teda neodborného a chaotického prijímania zákonov, ktorá sa volá skrátené legislatívne konanie, sa dnes používa tak často a s takou pravidelnosťou, že si normálne zaslúži samostatný televízny sitkom.
No prečo by sme sa, samozrejme, obťažovali s nejakými odbornými, pripomienkami, diskusiami? Veď nám stačí, že tu máme 79 poslancov, ktorí jednoducho odhlasujú úplne všetko, len aby sa koalícia udržala pri moci a pri koryte. A potom sa nečudujem, že výsledkom sú právne predpisy, ktoré by sa aj na právnických fakultách mohli vyučovať ako ukážka toho, ako sa zákony nemajú pripravovať. No v každom legislatívnom prostredí ide skôr o zaužívaný štandard a takmer v každom ministerstve. Ficova transakčná daň ešte neprešla ani celým legislatívnym procesom a už sa hromadili desiatky pozmeňovacích návrhov a výnimiek. A presne toto svedčí o tom, že ten zákon vôbec nebol premyslený, ale že sa skôr prijímal chaoticky. A keď sme si už mysleli, že je hotový, no tak prišlo ďalšie kolo úprav, aby bol vôbec použiteľný v praxi. Akože fakt si myslím, že táto Národná rada je už ľuďom na smiech. Podnikatelia, samosprávy aj občania sa tak musia orientovať v nejakej právnej úprave, ktorá sa mení oveľa rýchlejšie, ako sa vôbec stihne uplatňovať. Nie je to, prosím vás, smiešne? Potom, samozrejme, sa nedivme, že výsledkom nie je stabilné a predvídateľné prostredie, ale neistota a prekážky, ktoré budú musieť všetci prekonávať. A to sme, vážení, iba na začiatku jej uplatňovania. Toto je krajina, kde sa zákony prijímajú na kolene, ale následky pociťujeme všetci vrátene vás. Veď je jasné a úplne to bolo jasné od začiatku, že všetky zvýšené náklady na finančné transakcie sa automaticky premietnu do cien služieb a tovarov. A je jasné, že firmy, ktoré majú zvýšené náklady, to dajú preplatiť komu? No občanom Slovenskej republiky. Kto asi teda zaplatí tie produkty a služby, zvýšené energie? Tí, ktorí sa tu na nás každý deň dívajú, tí, ktorým skladáme mandát, ktorí nám dávajú mandát, aby sme zodpovedne s ním nakladali. A je jasné, že to nebude mať vplyv len na občanov tejto krajiny, ale celkovo aj na ekonomický rast tejto krajiny. A je to navyše v čase, keď teraz by sme mali práve eliminovať tie dôsledky konsolidácie, inovovať ekonomiku a inovovať podnikateľský sektor, pomáhať im, aby sa vôbec udržali a aby sme mohli zabezpečiť nejaký ekonomický rast. My ich ešte viacej priškrtíme. Tak povedzme mi, ako potom môžeme očakávať záujem investorov o Slovensko. Krajina, ktorá prijíma nesystémové zákony a má tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, sa stáva ešte menej atraktívnou pre investorov ako domácich, tak aj zahraničných. Veď prečo by tu niekto na Slovensku mal rozvíjať biznis, keď vôbec ani nevie aké prekvapenie ho čaká o pár mesiacov a čo táto vláda prinesie, len aby opäť konsolidovala našu ekonomiku? A prečo by tu mali na Slovensku vôbec zostávať ľudia, keď si môže vybrať oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľskej prostredie niekde v susedných krajinách.
Ja už ani nehovorím o tom, že sme niekoľkokrát o tom tu diskutovali, varovali sme vás pred tým, dokonca sme hovorili aj, že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ. Veď aj samotná daňová asociácia upozornila, že tento zákon nielenže spôsobuje chaos, ale porušuje európske právo a narúša voľný pohyb kapitálu v Európskej únii. Tak ale načo by sme sa mohli takýto, alebo mali takýmito detailmi obťažovať, veď treba rýchlo plniť legislatívny plán a čo najrýchlejšie ožobráčiť ľudí, že? A toto je presne tá transparentná, odborná daňová politika, ktorú ste nám sľubovali? Lebo zatiaľ to vyzerá len tak, že ste tu narýchlo zbúchali nejaký zákon, ktorého dôsledky budú všetci v tejto krajine ešte dlho pociťovať a dúfam, že potom neskôr aj naprávať. Podnikatelia majú vyššie náklady, samosprávy majú menej zdrojov, občania drahší život a investori, tí majú len lepší dôvod, aby obchádzali Slovensko na míle ďaleko.
Ak dovolíte, keďže sa prioritne zaoberám aj témou školstva, tak sa pristavím aj pri probléme, ktorý tento fušerský zákon spôsobil neštátnym školám a školských zariadeniam, podotýkam, nielen súkromným, ale aj cirkevným, a ktorý tak trochu trvá aj dodnes. A ja som na tento problém dlhodobo upozorňovala oboch ministrov – aj ministra financií, aj ministra školstva. Minister školstva, ten radšej pre istotu ani vôbec neodpovedal, ako by sa ho to netýkalo. A ešte v decembri minulého roka to bolo, keď som pána ministra financií požiadala na hodine otázok o odpoveď, či teda budú neštátne zariadenia platiť transakčnú daň, a on mi odpovedal, že nebudú, pokiaľ nedosahujú zisk a majú status neziskovej organizácii. Lenže viete, v praxi vôbec nie je dôležité, čo povie minister tu v pléne Národnej rady, ale dôležité je to, čo je explicitne uvedené v zákone. A tak keď som požiadala finančné riaditeľstvo o komentár k tomuto problému, tak tam mi jasne povedali, že súkromné a cirkevné školy so statusom neziskových organizácií transakčnú daň platiť budú. Týka sa to súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl, ktoré sú financované nielen z verejných zdrojov ale aj z podielových daní a nemajú ziskový charakter, tak takéto zariadenia by mali platiť dvojité zdaňovanie. Takže sme v situácii, keď už aj tak vďaka tejto vláde a jej konsolidácie zápasia tieto školy s nedostatkom financií, a ešte ich dvojito zaťažíme. Ja asi nemusí ani hovoriť, že čím viac budeme škrtiť aj školy a školské zariadenia, ktoré už aj tak nemajú peniaze, tak to bude mať dopad aj na kvalitu vzdelávania a potom sa nečudujme, že máme katastrofálne výsledky PISA testoch.
Ono je to také, ako keby štát zaviedol daň na knihy a potom sa čudoval, že ľudia menej čítajú. A v tomto prípade je iróniou to, že namiesto podpory vzdelávania, namiesto investície do budúcnosti my úplne hádžeme polená pod nohy v podobe ďalších administratívnych a finančno-ekonomických prekážok.
Ak by sme chceli pána ministra podpichnúť, mohli by sme povedať, že asi predpokladali, že súkromné školy alebo neštátne školy vznikajú na základe nejakého vyššieho vesmírneho poriadku, a nie podľa konkrétnej legislatívy, a preto sa ten zákon, podľa ktorého vznikajú, ani do legislatívy nedostal. Ale podľa môjho názoru, myslím si, že jednoducho pán minister ani netuší, v akej právnej forme školy hospodária a ako sú financované. Je pravdou, že po našich interpeláciách, po medializácii, samozrejme, aj po kritike rôznych asociácií minister v druhom kole zaradil školy a školské zariadenia medzi výnimky. A teraz sme sa dostali do súčasného stavu, na ktorom je najlepšie, že školám nie sú poskytované finančné prostriedky priamo, ale prostredníctvom zriaďovateľov a tento fakt asi pánovi ministrovi úplne unikol, pretože aj zriaďovatelia, ktorým teda tieto finančné prostriedky posielame, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré poskytujú, teda verejnoprospešný účel, sú to neziskové organizácie niekedy rôzneho typu, ale sú to aj napríklad SZČO, lebo majú inú obchodnú formu zriadenia. A napriek tomu, že teda poskytujú verejnoprospešný účel a posielajú v celej výške tieto finančné prostriedky školských zariadeniam, tak títo zriaďovatelia transakčnú daň platiť musia. No nie je tu Hurvínkovo? Veď je to úplná blbosť. Čiže opäť sa tam v zákone nedostalo to, čo sme pripomienkovali a chceli. Miesto toho, aby tam pán minister dal zákon, tak jednoducho sucho napísal školy a školské zariadenia a na zriaďovateľov zabudol. Tak takto sa u nás robia zákony.
V prvom rade by štát mal jasne deklarovať, že školy, školské zariadenia aj ich zriaďovatelia, ktoré plnia verejnoprospešný účel, musia byť od tejto dane oslobodené. A to rovnako patrí nielen aj pre zriaďovateľov, ktorí sú neziskové organizácie, ale aj iní, ako SZČO, pretože sú to väčšinou súkromné osoby, ktoré len posielajú všetky finančné prostriedky týmto školám.
Ja si myslím, že by bolo ideálne, keby sme možno do prípravy zákonov zaradili aj rodičov, pretože v konečnom dôsledku celý tento marazmus a výsledky tejto legislatívnej šarády budú mať dopad len na rodičov, ktorí budú musieť tento nedostatok finančných prostriedkov nejakým spôsobom doplatiť. A myslím si, že rodičia by tejto vláde veľmi rýchlo vysvetlili, aký dopad to má na ich legislatívne úpravy.
Osobne si myslím, že najlepším spôsobom, ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť je tento, túto transakčnú daň úplne zrušiť, pretože toto nie je len príbeh o jednom zlom zákone, toto je príbeh absolútne systémového zlyhávania, ktorá podkopáva dôveru ľudí v právny štát. A ak budeme zákony prijímať v zhone, bez odborných analýz a konzultácií, tak čaká nás len ďalší chaos – a povedzme si pravdu – aj hanba pred celým národom. A ten si Slovensko, ktoré už teraz zápasí s nedostatkom kvalitného vzdelávania a podfinancovaním predseda nemôže dovoliť. Je načase – a to je výzva pre všetkých zákonodarcov –, aby sme prestali robiť legislatívu na poslednú chvíľu, aby sme ju začali naozaj pripravovať tak, aby slúžila občanom tejto krajiny. Akože znie to naivne? (Reakcia z pléna.) Strašne, hej, pani Vaľová, dobre. Lebo ak budeme pokračovať v tomto štýle prípravy zákonov, ešte šťastie, že to nerobíte vy, pani Vaľová, možno sa raz dočkáme takého zákona, že nás bude zdaňovať ešte aj za to, že sme nevzdali snahu o lepšie Slovensko.
Z môjho pohľadu je zákon o transakčnej dani absolútne neopraviteľný, je vyslovene deravý, a keď zaplátate jednu dieru, tak sa objaví nová, preto najlepším spôsobom, ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť, je daň zrušiť.
A pozerám, že mám ešte nejaký čas, ktorý mi zostáva, tak chcela by som, vážení kolegovia, kolegyne, na vás apelovať aj na ďalšie chyby, ktoré sa tu dejú v oblasti školstva, a jednou z nich je 800-eurová odmena ktorá tento týždeň bola schválená pre všetkých zamestnancov pedagogických a nepedagogických. Ak si spomínate, samosprávy kričali, že nemajú peniaze na túto odmenu ani na zvyšovanie miezd. A preto vláda sľúbila, že táto 800-eurová odmena bude samosprávam, ktoré peniaze nemajú, prefinancovaná. V praxi sa ale, bohužiaľ, stalo to, že učitelia, ktorí pracujú vo verejných školách a školských zariadeniach, 800-eurovú odmenu dostanú a tí, ktorí pracujú v neštátnych zariadeniach, v súkromných a cirkevných, túto 800-eurovú odmenu nedostanú.
Pokiaľ viem, tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času, súkromné školské jedálne, súkromné súkromné školské kluby detí peniaze nedostanú. Je to len ďalšia legislatívna chyba, alebo je to zámer tejto vlády? Škrtiť školy a školské zariadenia, ktoré vychovávajú naše aj vaše deti?
Ďakujem za pozornosť.