35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Janka, pekne si to popísala a poviem ti úprimne, že si predstavila ďalší zbytočný zákon z dielne SNS. Ja neviem, ako si to súčasní poslanci SNS predstavujú, že budeme si tu meniť kedykoľvek ústavu bez toho, že by prešla nejaká širšia diskusia k tomu. Ale tak vidíme – máme tu uznesenia od nich, ktoré sú absolútne zbytočné, máme tu zákony, ktoré sú zbytočné. Mňa len mrzí, že ten argument, ktorý používa strana SNS, je absolútne nepravdivý, čo sa týka napríklad financovania samospráv. Už dnes vieme, že vláda vytvorila ďalšiu sekeru pre tie samosprávy, takže s tebou absolútne súhlasím, že je nevyhnutnosťou mať v prvom rade reformu verejnej správy a hlavne reformu financovania verejnej správy.
Ďalšia vec, ktorá tu bola spomenutá, že starostovia alebo primátori potrebujú viac času, ale štatistiky ukazujú, že vyše 70 % primátorov a starostov opakuje minimálne ešte raz svoj mandát. To znamená, že 70 % starostov je, má 8-ročné obdobie. A to, či nejaký projekt sa začne v treťom-štvrtom roku, ale však celý čas aj Progresívne Slovensko – a v tomto prípade aj KDH – hovorí, že tie eurofondy dajte do obcí, aby obce rozhodovali o tých eurofondoch, aby to nebolo centralizované, ako to je v súčasnosti. A potom sa tu sťažujú starostovia, že nemajú peniaze na financovanie na rozvoj svojej obce alebo mesta. Ale však práve vy, vládna koalícia blokujete takú reformu, ktorá by pomohla tým samosprávam, takže pre mňa tento argument, čo sa týka nejakej pomoci, alebo že by malo priniesť nejaký benefit – táto úprava ústavy je zbyto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reagovať bude aj pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.

Ďakujem.
Pán Garaj, vy ste povedal, že až v štvrtom roku sa vám podarilo niečo urobiť. Lenže to nie je problém dĺžky funkčného obdobia. To je problém toho, že tie procesy, ktoré sú tu dnes, sú komplikované a častokrát zo strany štátu sú mnohé bariéry vytvárané k tomu, že jednoducho tá samospráva nedokáže tie projekty alebo čokoľvek zrealizovať. Tak sa pýtajme tých, čo tu vládli 12 rokov, čo robili preto, aby sa tieto veci zlepšili. To nie je vôbec problém funkčného obdobia. To sú problémy, ktoré jednoducho sú na strane štátu.
A druhá vec je, že teraz to čo znamená, že teraz, keď nemajú malé obce peniaze, hej, my sme napríklad tiež taká obec, kde žijem, že starosta nič neurobil, pretože jednoducho boli tak okresané príjmy, a akože teraz sa budeme vyhovárať, že je to kvôli funkčnému obdobiu, keď je to kvôli peniazom? Veď akože podľa mňa to funkčné obdobie je hlavne preto, aby sme sa my občania, občianky dokázali nejako flexibilne rozhodovať, že keď s tým človekom proste nevie komunikovať, nevidíme žiadny, teda že by nejaký rozvoj v tej obci bol, aby sme sa mohli rozhodnúť inak. Ale ja si myslím, že vy keď máte objektívne dôvody k tomu, prečo ten proces nenapreduje tak veď asi počítam, že to komunikujete, že máte online zastupiteľstvo, že máte noviny. Veď s tými ľuďmi sa dá komunikovať. To nie je o tom, že oni si vás teraz nezvolia len preto, že nejaký projekt nebol zrealizovaný, veď na to sú nejaké asi objektívne dôvody. Čiže ešte raz, hľadajme a zlepšujme to, čo je možné.
A aj to chcem povedať, že my sme tu od roku 2003 nemali žiadnu, žiadnu reformu, čo sa týka fungovania našich miest a obcí, a povedzme si, v akom sú dneska stave. Že tu máme obce, ktoré majú 250-500 obyvateľov, a naozaj tých peňazí je tam málo, ten rozvoj je zabrzdený, a preto ako krajina ani nenapredujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v poradí písomne prihlásený pán poslanec Lackovič. Nie je tu, takže stráca možnosť vystúpiť a súčasne teda by nemal kam prepadnúť vystúpením. (Povedané so smiechom.) Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave niektorý zo spravodajcov? Mám teraz na mysli pána poslanca Lučanského, resp. Malatinca. Nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 851. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 894.
Dávam slovo pani poslankyni Dagmar Kramplovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 851.)

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, v mene poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka, Adama Lučanského.
Predkladaný návrh zákona reaguje na najnovší vývoj v oblasti regulácie nových potravín na úrovni Európskej únie. Konkrétne nadväzuje na schválenie UV ošetreného prášku z celých lariev múčenky ako novej potraviny podľa vykonávacieho nariadenia Komisie z 20. januára 2025. S ohľadom na rastúci trend využívania produktov z hmyzu v potravinárskej výrobe a ich uvádzania na trh sa ukazuje ako žiaduce zaviesť osobitné opatrenia na posilnenie ochrany spotrebiteľa.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť plnú informovanosť spotrebiteľa o potravinách obsahujúcich zložky z hmyzu prostredníctvom jasného, viditeľného a čitateľného označenia týchto výrobkov. Zavedenie tejto povinnosti reflektuje potrebu eliminovať potenciálne riziko zavádzania spotrebiteľa v prípadoch, keď by informácia o obsahu hmyzu v potravinách nebola zreteľná alebo by bola uvedená neprehľadne.
Návrh zákona tiež ustanovuje povinnosť oddeleného umiestňovania takýchto výrobkov od ostatných potravín, a to v predajných aj distribučných priestoroch. Účelom oddeleného predaja je zabezpečiť maximálnu mieru transparentnosti a prehľadnosti v ponuke potravín, čím sa predíde neúmyselnému zakúpeniu produktov obsahujúcich zložky z hmyzu osobami, ktoré takéto produkty vyhľadávať nechcú. Oddelené predajné miesta umožnia spotrebiteľom jednoduchú a rýchlu identifikáciu týchto potravín, čím sa posilní ich schopnosť informovaného rozhodovania. Zákon týmto spôsobom podporuje rovnosť podmienok pre hospodársku súťaž na potravinárskom trhu a bráni nekalým praktikám v podobe maskovania špecifického zloženia výrobkov.
Z pohľadu komparatívnej regulácie možno konštatovať, že viaceré členské štáty Európskej únie pristúpili k implementácii osobitných opatrení týkajúcich sa uvádzania potravín obsahujúcich zložky z hmyzu na trh, ako napríklad Maďarská republika, Rumunsko či Taliansko. Ďalšie krajiny Európskej únie vedú o tejto problematike rozhovory.
Ďakujem.

Ďakujem navrhovateľke, pani poslankyni.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 851. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny Výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že je jedna písomná prihláška, za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Stohlová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, no, už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém, ale že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi, a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska, resp. že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme, a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné, si myslím, doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách, o tom či ich potrebujeme, alebo nepotrebujeme, tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes.
No, čo je teda ten extra závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS, hoci neriešia potravinárstvo, nie sú ani v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili.
No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém, on reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch, prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás, možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz,že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšie potravina... najčastejšia potravina, v súvislosti s ktorou sa to vyskytovalo. No a – pri všetkej úcte – ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax, takže poďme rovno na to.
Tento alebo ten, ten konkrétny moment, kedy sa tento hoax začal šíriť, bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev múčiara a tzv. múčnych červov. Možno to niektorí poznáte, to je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že tak to aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať.
Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma z tých lariev, bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy do zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je.
Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín. A zase – ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme, tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie. A dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem to, možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak pome vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie, ako riešiť vymyslený problém. Nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy, a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a, samozrejme, to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem, ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz.“Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu.“ Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko, a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov... v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani, pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže, a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza, v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno... (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad. No tak v takých červených rúžoch, ako používajú, ako takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad... Viete, ja sa snažím (povedané so smiechom), keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov, ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka, tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva... pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami, a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať, ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlý hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu, už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme, mám pocit, v takom chaose vymyslených problémov, toho, že, že, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na, na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá, o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes.
Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia, a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov, tých výrobcov, že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem – môže – ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú, alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie.
Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži európskej medzi sebou, pretože by mali byrokratickú, boli by zaťažení zbytočnou byrokraciou, mali by s tým väčšie náklady. A nielen nejakí inovatívni podnikatelia, ktorí sa možno zaujímajú o takéto nové zložky, ale ako sme si povedali, tak ten hmyz sa dnes nachádza aj v tradičných výrobkoch, ako sú rôzne salámy alebo kozmetika. Tá doba ide dopredu, takže aj tie múčne červy sa časom môžu používať v nejakých potravinách, s ktorými dochádzame do kontaktu. Nikto nás do toho nenúti, je to možnosť, na slovenský pultoch to zatiaľ nemáme.
A ja teda mám, ak, ak stále akože tu máme ten problém, že by sme sam... že, že... vidíte taký zásadný problém v konzumácii nejakých zložiek hmyzu alebo že prichádzate s nimi do kontaktu napriek tomu, že sa štandardne používajú už dnes v niektorých výrobkoch alebo v kozmetike, tak ak chcete mať istotu, že nejete hmyz, alebo nejaké zbytkové zložky, ja neviem, pomleté kopytá alebo... mnohokrát aj takéto veci ľuďom vadia, tak ja vám odporúčam rastlinnú stravu. Tam budete mať istotu, že nič takéto, ani hmyz, ani nič, čo by vám mohlo vadiť, čo by vám mohlo pripadať nechutné, tak neprídete s tým do kontaktu, budete to mať vybavené a ešte tým urobíte niečo dobré aj pre svoje zdravie.
V každom prípade aj toto plénum piatkovo naplnené prosím, aby sme naozaj neklesli na úroveň, kde budeme schvaľovať zákony, ktoré reagujú na hoaxy. Myslím si, že to naozaj našu už dnes miestami rozhádanú, rozpoltenú spoločnosť, ktorá sa nevie zhodnúť na základných faktoch, k ničomu dobrému nebude viesť.
Ďakujem.

Ďakujem. Reagovať budú poslanci s piatimi faktickými poznámkami spolu.
Prvá, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.