35. schôdza

Ďakujem. Dve faktické. Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolega Hargaš, že si tak ozvučil tú tému toho, že my tu tých cudzincov naozaj potrebujeme, že to nie je teraz len o tom, že si akoby, že sa bavíme len o nejakých papieroch, ale o tom, že naša ekonomika, ale aj naše školstvo a ďalšie oblasti naozaj potrebujú sa v tomto otvoriť svetu. A ja by som tu priniesla také dva príklady a jeden je, boli tu už spomínaní aj predtým v rozprave tí PhD. študenti, no tak keď sme nedávno boli na zasadnutí školského výboru na SAV-ke a jedna z tém, o ktorých sa hovorilo, bolo práve, práve PhD. študenti a teda som si to aj dohľadala, že SAV-ka má 20 % doktorandov zo zahraničia, valná väčšina z nich teda nie sú z krajín Európskej únie, ale z tretích krajín, a na tom stretnutí nám hovorili, že ešte asi nikdy sa im nestalo, že by im ten človek naozaj nastúpil v septembri, pretože vždy mesiace a mesiace vôbec riešia všetko to, čo to obnáša, aby mohol nastúpiť. A to sú ľudia, ktorí už absolvovali vysoké školy v zahraničí, ktorí už sú vysokokvalifikovaní, ktorých si naša Slovenská akadémia vied vybrala ako interných doktorandov, lebo tu prinášajú nejaké know-how, lebo tu budú tvoriť nejaké hodnoty, možno patenty, ktoré potom budú pod vlajkou Slovenskej republiky. A napriek tomu tie polená, ktoré sú im hádzané pod nohy, vlastne musia riešiť, riešiť z roka na rok. A ešte ťažšie to je u študentov, ktorí by mali nastúpiť na bakalárske alebo na magisterské štúdium, kde je to ešte prísnejšie posudzované, lebo teda nemajú ani ešte ukončenú, ukončenú tú, tú vysokú školu zo zahraničia.
Čiže naozaj myslime na to, že je to aj v našom záujme, aby sem títo ľudia prichádzali.
Ďakujem pekne.

Poslankyňa Števulová.

Ja chcem na záver poďakovať tebe, Jano, že si priniesol aj tú perspektívu IT biznisu, ja by som pridala možno gastro biznis, už len keď sa pozrieme tu na Zámockej, keď ideme dole, máme tu gruzínsku reštauráciu, myslím, že tam pribudla nejaká kórejská a keď sa prejdeme po Bratislave, je jasné, že ten gastro biznis už u nás takisto ako v celej Európe do veľkej miery je určovaný tým, že sem prišli ľudia zo zahraničia a priniesli sem svoje kuchyne, však mohli by sme spomenúť aj vietnamskú, aj kebaby, ktoré sú po celom Slovensku, keby som chcela byť veľmi ironická, tak poviem, že nie je národným jedlom Slovenska halušky, ale v podstate vietnamská kuchyňa a kebab, pretože to je, a pizza možno, to je úplne v každom meste, aj v Rimavskej Sobote, aj neviem kde, a je to vplyv vlastne cudzincov a my nemôžme ten talent, ktorý sem prichádza, pretože aj urobiť dobrú gastronomickú prevádzku, či už malý bufet navštevovaný, alebo nejakú fancy reštauráciu, je talent, tak my to nemôžme zviazať do 700 miest ročne. A hlavne nie je vôbec jasné, že ako sa týchto 700 ľudí bude vyberať, že či to bude prvých 700, ktorých požiada, alebo teda budú nejaké kritériá, alebo čokoľvek, prosto z tej novely to vôbec nie je jasné. Rovnako ako k tomu nie je priložená žiadna analýza, že prečo 700. Padá tu príklad Českej republiky, no dobre, ale prečo sa inšpirujeme práve Českom, to nikto nepovedal, prečo práve 700, to tiež nikto nepovedal, a takisto tu padá informácia, že údajne väčšina z tých cudzincov, čo má povolenie na podnikanie, buď fejkuje podnikanie a nahrádza ho zamestnaním, alebo tu nie je. Ale k tomu tiež nie je žiadna analýza, čiže keby sme tento zákon neprijímali za tri dni v SLK, tak sme možno mohli diskutovať poriadne a odborne, veď ja netvrdím, že mám stopercentnú pravdu, ale chcela by som prosto vidieť tie dáta, na základe ktorých práve toto opatrenie bolo vymyslené a ktoré ideme prijať a malo byť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Sokol. Omyl. Pán poslanec Hargaš.

Ďakujem, ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyne, za reakcie a naozaj by som ešte raz chcel apelovať na ten ekonomický rozmer tejto riadenej imigrácie. Viete, že z manažérskeho hľadiska sa na to pozrime, hej, že dnes, a naozaj sa bojíme za toho IT sektora, dnes vieme, že nám chýba 10- až 15-tisíc odborníkov v tomto sektore. A teraz pozerám aj na navrhovateľa, aj na pána spravodajcu. Vieme, že nám chýbajú, vieme, že ich nebudeme mať, lebo demografická krivka nepustí. Keď sa nám aj v tomto roku narodí o dvakrát viac detí, tak kým sa z nich stanú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov, hej? Čiže, kolegovia, matika, nepustí to. Čiže sa vás pýtam, ako to chcete riešiť? Lebo ja hovorím, že inak ako riadenou imigráciou a lákaním talentov v tomto sektore sem na Slovensko to nevyriešime. Čiže buď hovoríte verejnosti, že tak budeme zaostávať, chýbajú nám, nechceme ich tu, budeme zaostávať, alebo máte nejaké zázračné riešenie, o ktorom nikomu nehovoríte. Tak to by ma naozaj zaujímalo, že ako to chcete spraviť, hej? Aj keby teraz nastal nejaký bum, hej, Husákove deti II, začne sa strašne veľa detí rodiť, tak kým z nich budú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov. A nám dnes chýba tých 10- až 15-tisíc. A vy namiesto toho, aby ste to uľahčovali, tak to sťažujete. Tak naozaj sa vás pýtam, že ako to idete riešiť. Chcete, aby táto krajina prosperovala, predpokladám, digitalizácia je budúcnosť, potrebujeme tie talenty, vy ich odmietate. Tak ako to chcete riešiť, kde máte, idete preškoľovať teraz čo, ľudí z gastra na IT, alebo, aj to je riešenie, ale nevidím ho od vás. Hej, že ja naozaj nevidím tie programy, ktoré majú zabezpečiť, že v tejto oblasti budeme prosperovať. Pán Bartek, nepoviete mi? Vy tak rád sa dožadujete odborných riešení v diskusiách, tak teraz mi povedzte, ako to chcete riešiť, ja som vám povedal, ako by som to riešil ja, ale od vás nepočujem, ako by ste to riešili, môžte v záverečnom slove možno.
Ďakujem.

Ďakujem. Myslím, že, pani Števulová, vy ste bola ústne, áno? Čo? Hargaš bol ústne. Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Aj keď nie je minister vnútra. Ja ho rád podpichujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na tie veci, na ktoré viem reagovať, zareagujem, aj mám nejaký podklad, aj som si komunikoval s kolegami z ministerstva vnútra aj s mojím s pánom štátnym tajomníkom pre vysoké školstvo, budem reagovať na veci, ktoré sa dokážem vyjadriť.
Prvá je, naozaj podporujeme významným spôsobom internacionalizáciu aj v tej podobe, aby naši študenti mohli študovať v zahraničí, ale aby sme aj získavali talenty zo zahraničia, to sa týka tak predgraduálneho, graduálneho aj postgraduálneho štúdia, samozrejme, že tie doktorandské kapacity a talenty, po nich baží každý, aby ich získal. Za posledný rok si myslím, že ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra urobilo obrovský kus roboty a sfunkčnilo systém práve v tom, že často naše konzulárne zasto... alebo konzuláty a naše zastupiteľské úrady neboli schopní vybavovať, ani v priebehu jedného roka nedostali termíny na, práve na získanie víza a hoci sme im dali dobrý projekt a hoci sme mali doktorandov aj z Indie, aj z krajín, kde naozaj že majú talenty, tak sme o nich prišli, pretože to trvalo rok, kým dostali nejakú, nejaký termín. A, prosím, toto asi nemôžme hádzať na bremeno a plecia len tejto vláde, lebo to je nejaký prežitok. A to, čo sa podarilo urobiť, že sa vytvorili tzv. sloty práve pre tie termíny, aby sme to získavali povedzme k septembru po dohodách s tými konkrétnymi exponovanými aj krajinami, vytvorili sa aj tzv., použijem slovo, lietajúci konzuli, ktorí umožňujú, aby sa vlastne v tých krajinách, kde to je, posilnili tie kapacity, vytvorili sa aj kontaktné centrá pre vydávanie víz. Tú spätnú väzbu, ktorú, a nemám ju teraz, ale už dlhšie keď som sa pýtal, asi sme mali túto debatu pred mesiacom a pol aj s univerzitami, vítajú, že konečne sa trošku urýchlil tento proces, pretože naozaj sme strácali tieto kapacity.
To, čo ste, pani poslankyňa Števulová, aj navrhovali, a mám aj nejakú odpoveď, aj vám ju asi k dispozícii dajú k tým jednotlivým bodom, ale čo sa týka toho doktorandského štúdia § 31. Mám za to, že v zásade sa tam zmenila jedna vec, možno podstatná, ale o tom vieme diskutovať, a to je, že my naďalej, a platí to isté, cudzinci pre doktorandské štúdium majú po skončení možnosť v rámci tej ochrannej lehoty deviatich mesiacov si predĺžiť pobyt. Tá požiadavka je len, že to štúdium malo prebiehať na Slovensku, hej? Myslím, že rozumná, ale môže to znamenať, že ak sme predtým to štúdium tu nemali, tak si ho vlastne nemôžu, no však z princípu asi veci, ale ja som ešte požiadal, však bude aj druhé čítanie ešte, aj mám tu informáciu z ministerstva vnútra, že debata na toto môže byť.
A čo sa týka toho vášho návrhu, ktorý ste navrhovali v ods. 6 k tomu bodu 7, tam a, prosím, naozaj nechcem tu zastupovať pána ministra, ale dostanete k tomu odpoveď, tento návrh by bol v rozpore s čl. 11 ods. 2 smernice, ktorá v zásade presne popisuje, čo je možné. Veď dá sa o tom diskutovať, ale tak, ako ste to navrhli, to nie je možné.
A čo sa týka tých jazykových kurzov, je to, je to legitímna téma, ale treba si povedať aj, že či máme nedostupné tie termíny. Zatiaľ my neevidujeme nedostatok, my takisto zabezpečujeme aj podporu vzdelávania jazykových kurzov aj ako ministerstvo pre cudzincov aj kvôli štúdiám, aj kvôli učiteľom a ďalej tak, treba riešiť asi jak, pán kolega Horecký tu nie je, hovoril o príčinách, nie to tých následkoch, hej. To znamená, už, áno, pardon, častokrát hovorí práveže riešme symptomatik, hej. Takže v tomto, ak tu nie je problém, tak neviem, prečo sa tomu musíme akože príliš orientovať na to, že čo ak nebude, ak máme dostatok kapacít a vieme to v tej lehote, na ktoré sa prihlasujú, stihnúť. (Reakcia z pléna.) No ale my neevidujeme o tom, že nie sú k dispozícii v rámci toho 40-dňového, že termíny na to, aby si vykonali tú skúšku. (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dostanete odpoveď aj v tých otázkach, bude druhé čítanie, ja si myslím, že vôľa aj na strane pána ministra vnútra je diskutovať, určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne.
K pobytu cudzincov ešte jednu vec, kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto.
===== je diskutovať. Určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne.
K pobytu cudzincov ešte jednu vec - kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto.
Ďakujem.

Ďakujem. Želá si záverečné slovo spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem teda, keď som bol vyzvaný pánom Hargašom. A viete, ja mám taký pocit mierneho déja vu, keď sa rozprávame o otázkach prílevu migrantov alebo teda zahraničných pracovníkov na Slovensku a vždy si spomeniem na rok 2015, tých najväčších imigračných kríz, kedy sme počuli, ako príliv migrantov do Európy vyrieši všetky naše problémy, že budú prichádzať len vysoko špecializovaní lekári, informatici, IT-čkári, no a dnes, v roku 2025, vidíme výsledky, že tomu tak nie je a naozaj aj také ekonomiky ako Nemecko majú enormný problém s prílivom imigrantov, od ktorých očakávali, že budú prínosom pre danú ekonomiku, žiaľ, nestalo sa tomu tak v drvivej väčšine, samozrejme česť výnimkám.
Takže ja nezdieľam, pán Hargaš, váš pohľad na to, prijímať na Slovensko každého jedného a desaťtisíce odborníkov, pretože tých desaťtisíce odborníkov reálne na tom trhu v tom zahraničí ani nemáme takých, pre ktorých by Slovenská republika bola v tejto chvíli zaujímavá, a práve preto musíme robiť všetko, aby sme si nedostatkové profesie dokázali vychovať my z vlastných ľudí. Máme historicky najnižšiu zamestnanosť, nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, čo sú dobré čísla a teda robme pre to, aby sme naozaj v súčinnosti s ministerstvom vnútra, s ministerstvom školstva dokázali robiť aj atraktívne odbory práve na tie profesie, ktoré nás tlačia v topánke.
A keď sa pýtate, čo sme my urobili napríklad pre to, a... však počúvajte vy teraz, keď sa vy ma pýtate, čo sme my napríklad urobili pre to, aby sme mali viac informatikov, tak vás pozývam napríklad na trenčiansku župu do Handlovej, kde vznikol jeden špičkový odbor pre IT-čkárov. Pán rektor Trenčianskej univerzity, môj kolega z trenčianskeho zastupiteľstva to rozhodne podporí, kde naozaj vznikla špičková škola, ktorá bude chrliť profesionálov v odbore IT a podobne a takto by som mohol pokračovať. Takže naozaj my nesedíme a aj na trenčianskej župe robíme všetko pre to, keď vidíme nedostatkové odbory, tak sa ich snažíme nejakým spôsobom aj vypĺňať atraktívnymi odbormi, napríklad ako aj IT-čkári a IT-mechanici.
Ďakujem.