35. schôdza

Pani poslankyňa Jurík. Ďakujem veľmi pekne za teda to čo ste aj oznámili počas vášho vystúpenia, že podporíte aj náš návrh. Áno ja to tak aj beriem, že každý kto si myslí, že mladí ľudia si zaslúžia dôveru tak môže si vybrať jeden, druhý ale úplne najlepšie obidva návrhy či už ten náš trošku viacej slobodnejší, ten váš trošku viacej konzervatívnejší. Tak ako som videl, keď som to povedal počas toho úvodného slova, že tak ste trošku prehltli, že PS-ko predkladá konzervatívnejší návrh. Ale ono zase, keď to zoberieme do dôsledkov je to tak, lebo jednoducho je taký trošku menej odvážny. Ale teraz nemyslím to vôbec v zlom. Jednoducho vy to beriete tak, že poďme odskúšať na komunálnych voľbách si tých mladých ľudí či sú hodní dôvery a my hovoríme, že sú hodní dôvery a poďme im dať vlastne všetky tie voľby, plné práva vo všetkých voľbách, lebo to vidíme. Hlavne teda opierame to o tú skúsenosť z Rakúska, že keď vidíme, že Rakúšania to zvládli a mladí tu dôveru opätovali tak, tak sa nemusíme až tak obávať. My vám určite podporíme váš návrh. Sme radi, že podporíte vy náš. Čo sa týka tej argumentácie podpisujem sa aj pod to čo ste povedali a stojím aj za tým čo som hovoril aj predtým. Mladí ľudia sú hodní dôvery a najmä v štáte, v ktorom vidia, že ho humpľujú politici, ktorí tu dlhé roky vládli, dostali nás na posledné priečky rebríčkov. Tí mladí ony vidia ako sa žije v iných krajinách. Ony si vedia nájsť informácie, vedia používať tú umelú inteligenciu. A keď sa opýtajú tej umelej inteligencie, že prosím ťa, ktoré je najhoršie miesto pomaly na život v Európe z perspektívy a z rôznych porovnávaní tak zrazu, keď im tam vybehne, že Slovensko tak nechcú byť lúzrami. Ony jednoducho bohužiaľ aj keď akokoľvek to cítia blízko k svojej krajine, k svojej rodnej krajine tak nakoniec sa rozhodujú, že pôjdu študovať a nakoniec zostanú vonku. A to zase asi my ostatní nechceme. Takže poďme to urobiť je to dobré gesto.

S reakciou pani poslankyňa Jurík.

Kolegyne, kolegovia ja vám ďakujem za všetky vaše faktické poznámky. A začnem teda od konca. Pán poslanec Matovič ja vám ďakujem teda, že podporíte aj vy náš návrh, keď my teda podporujeme váš a zároveň vy ste nazvali ten váš, že slobodnejší, tak ja vám vrátim trošku tú, to že ste ten náš nazvali konzervatívnejším a poviem, že ten váš je progresívnejší. Tak dúfam, že to je rovnako ťažké pre vás teraz? Vy ste hovorili aj, že my týmto našim máme za cieľ tak vyskúšať mladých ľudí. Ale to nie je o tom, že my by sme im menej dôverovali alebo, že my chceme ukázať, že či ony sú schopní alebo nie. Práveže my si chceme vyskúšať samotných politikov a političky, ktoré o tomto majú rozhodnúť a tak povediac im vziať z rúk tú kartu, ktorou sa oháňajú, že to nebude fungovať, lebo mladí ľudia sa nezaujímajú a podobne. A práve preto sme to teda obmedzili a tu budem odpovedať aj pani poslankyni Marcinkovej, že teda prečo len na komunál a prečo si túto cestu zvolilo aj toľko členských štátov Európskej únie, že viete ja by som tiež chcela žiť v krajine, v ktorej sa veci menia tak, že takto luskneme a to moji kolegovia, kolegyne z PS-ka potvrdia, že ja som tá prvá, ktorú nazývajú aj radikálna, lebo by som bola veľmi rada, keby sa veci dali meniť hneď a tak akoby sme, už prišiel pán predseda klubu a potvrdzuje, že áno, že ja by som to chcela tak lusknutím prsta všetko zmeniť. Ale žiaľ tak sa to nedeje. A práve aj toto môže byť cesta ako teda sa priblížiť nejakému konsenzu aj tu v rámci pléna a aby sme teda minimálne o tom otvorili diskusiu a samozrejme v rámci tej spoločnosti. A nakoľko je to aj niečo čo si želejú aj samotní mladí ľudia, pretože práve aj z tých prieskumov, ktoré sú robené vyplýva jasne, že komunálne voľby sú tie, v ktorých si želajú to zníženie vekovej hranice primárne alebo prioritne, tak by sme mali aj počúvať teda mladých ľudí. A ďakujem pekne.
=====

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Krátky.

Ďakujem pekne za slovo milé kolegyne, kolegovia. Ja som sa s touto otázkou stretol, to už bude asi aj 8 rokov dozadu, keď som prvý krát počul, že teda či od 16 rokov by som podľa môjho názoru umožnil voliť alebo nie. A musím sa priznať, že taký úplne prvý moment, ktorý som vtedy prežil bolo, že asi nie. Že, že nie sú ešte na to dosť mladí? Že asi nie. A potom čím ďalej som viacej nad tým rozmýšľal a som si tak pozeral na tie argumenty a na vlastne tú vývojovú fázu toho dospievajúceho človeka, tak som sa priklonil na tú stranu, že ale áno. Že myslím si, že mali by mať tú šancu. A celé by som to uvažovanie, ktoré som vtedy mal a dneska som poslanec Národnej rady tak to viem aj tu vysloviť. Ale dalo by sa aj zhrnúť do takej myšlienky, že nízke očakávania sú pascou, ktorá ničí potenciál. A myslím si, že také niečo prežívame alebo mnohí aj rodičia alebo mnohí ľudia, ktorí túto otázku ešte úplne nemajú v sebe vyriešenú, tak niečo také prežívajú voči ľuďom 16, 17 ročným. Skrátka im až tak nedôverujú a majú od nich nízke očakávania. Ale už tu povedal aj môj predrečník Igor Matovič a myslím si to aj ja, že títo ľudia dnes majú oveľa zodpovednejšiu rolu v spoločnosti napríklad, keď podnikajú, lebo môžu a v súvislosti s tým by mali a majú na starosti to, že majú podať daňové priznanie, že čo je pomerne zodpovedná vec a rola pričom vo voľbách sú tak to poviem odľahčene taký ten jeden z milióna. Človek milión, že prispeje k tomu spoločnému smerovaniu. A už, keď plní a má aj tú trestnoprávnu zodpovednosť, môže podnikať a už plní tieto role a umožňujeme mu to legislatívne tak prečo mu neumožniť aj kreovať alebo spoluvytvárať, spolu vyberať si tú budúcnosť, ktorú má pred sebou a do ktorej vlastne tým prechodom tej hranice áno aj tých 18 rokov postupne prejde a bude plnohodnotným a s plnými právami občanom Slovenska. Čiže nevidím problém z tohto pohľadu dať mladým ľuďom 16, 17 ročným ale nie len v komunále. Ja by som im tiež rád doprial teda už doplna to otvoriť tie dvere a nech sa rozhodujú či už o budúcnosti krajiny, o voľbe prezidenta, či je to aj napríklad referendum. Prečo nie aj v tejto otázke im neotvoriť cestu. Myslím si a my to aj navrhujeme, že áno je ten čas. Môžeme im to umožniť a môžu mať aj v národnom referende alebo aj v miestnom obecnom referende mať možnosť sa vyjadriť do toho priestoru, v ktorom žijú a ktorý by mal prirodzene mať o týchto ľuďoch už väčšie očakávania. Poviem tak úplne prakticky. Veď 16 ročný ľudia často krát sú už deviataci na základnej škole. Nie sú tam len 15 ročný. Niektorí sú tam už aj 16 ročný a už od deviatakov na základnej škole očakávame, že sa budú rozhodovať o svojej budúcnosti. Mnohí rodičia očakávajú, že sa nejakým spôsobom títo povedzme to tak, že mladí dospelí by sa dalo na nich pozerať, že sa rozhodnú o tom, že akú strednú školu si vyberú. Či sa budú venovať športu ak sa mu venujú alebo nejakému koníčku na plno tak, že postupne to budú z nich profesionálni športovci. Čiže ony sa už svojim spôsobom veľmi osobným a praktickým rozhodujú o svojej budúcnosti a má to veľmi jasný dopad na ich život a myslím si, že o nič menej by nemali mať ten priestor. Zvlášť, keď majú dnes možnosť mať dostatok informácií aj o národnej politike ale aj o tej miestnej samozrejme, kde žijú. Alebo o ľuďoch, ktorí sú v politike angažovaní. Majú mať a majú všetky možnosti na to, aby mali dostatok informácií a mohli sa rozhodnúť slobodne a vážne. Zásadné niečo sa stane? Keď tejto generácií umožníme sa rozhodovať? Ja som sa pozrel na čísla, že máme alebo mali sme v roku 2023 4 milióny 388 tisíc oprávnených voličov. A aký počet tých ľudí by k tomu pribudol? No okolo 112 tisíc. To je asi počet ľudí, ktorí sú v tej kategórii 16, 17 rokov. Čiže by sa nám zvýšil ten počet oprávnených voličov na 4 a pol milióna s nejakým malým presahom. Presne je to 4 mil. 501 tisíc 90 ľudí. No. Chcem tým inak povedať, že 2 a pol % ľudí by pribudlo. 2 a pol % ľudí, ktorí, keď sa nad tým zamyslíte aj z iného pohľadu, že ony často krát napríklad dnes sú 17 ročný, 18-tka ho čaká. Idú voľby pár dní zostáva. Nemôžu ísť voliť. Ale samozrejme už na strednej škole, býva na internáte, je samostatný, v podstate podniká. Množstvo takých príkladov môžeme nájsť. Jemu tie voľby ujdú ale v skutočnosti on už funguje, využíva služby štátu, rozbieha si vlastnú firmu a nemohol sa vyjadriť v tak vážnej veci ako je smerovanie Slovenska a vybratie si aj nejakej vízie pre krajinu. Nejaké alternatívy budúcnosti, ktorú by on sám chcel pre svoju, svoje podnikanie seba samého alebo svoju budúcu rodinu vidieť. Myslím si, že nie je problém dnes a vieme sa zhodnúť na tom, že ako títo ľudia jednak majú aj možnosť podnikať a sú trestnoprávne zodpovední tak nech sa aj spolupodieľajú svojim, svojim hlasom na tom, že kam krajina smeruje. To čo ma povzbudzuje a utvrdzuje v tom, že netreba podceňovať potenciál v mladých ľuďoch a mať na nich veľké očakávania. Je jedna knižka, ktorá, ktorú som si zapamätal. Je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila. Bola to kniha bratov Herisovcov. Čítal som ju hodne dávno. Myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla. Ona vyšla v roku 2011. Ony hovoria presne o tom, že

... ktorú som si zapamätal, je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal, ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila, bola to kniha bratov Harrisovcov, čítal som ju hodne dávno, myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla, ona vyšla v roku 2011, a oni hovoria presne o tom, že dnes neni najväčšia frajerina alebo rebélia neposlušnosť, ale dnes je najodvážnejšia vec, ktorú mladí môžu urobiť a najväčšia frajerina, že prevezmú zodpovednosť. Ja som si našiel také praktické príklady mladých ľudí, ktorí prevzali zodpovednosť a dokázali úžasné veci bez toho, žeby mali alebo prekročili tú legislatívnu hranicu dospelosti. Lebo to neni nič iné, to je len legislatívna hranica tých 18 rokov. Je na nás, na nás, čo sme tu v tejto sále, kde ju dáme, kde ju posunieme. A teraz my len posúvame tú možnosť voliť. A poviem vám príklad, poviem zopár takých príkladov známych ľudí, ktorých aj vy môžete poznať, ktorých životný príbeh je pútavý a oslovujúci, a robili už vtedy vážne veci, prevzali zodpovednosť v oveľa vážnejších veciach častokrát ako len to, že by sa podieľali, teraz to „len to" je v úvodzovkách z mojej strany, na voľbách.
George Washington, ten bol vo veku 17 rokov už veliteľom. David Farragut, to je inak menej známy človek, ale poviem, že kto to bol. To bol človek, ktorý bol v americkom námorníctve kapitánom, velil lodi a mal vtedy 12 rokov. Samozrejme, je to príklad zo svojej doby, ale ukazuje to, že, ukazuje to vlastne na ten termín tínedžer, že kto sú to tínedžeri. Že to je pomerne inak aj mladý pojem alebo čerstvý, že v minulosti tento pojem neexistoval, zaviedol sa v 20. storočí a vtedy sa hovorilo len o buď deťoch, alebo mladých dospelých ľuďoch. Čiže toto prechodné štádium tých, to tínedžerstvo žijeme len v ostatnej dobe. Z môjho pohľadu, áno, zbavuje to mladých ľudí častokrát tej zodpovednosti, mohli by mať oveľa väčší potenciál, oveľa lepšie výsledky, keby sme zvýšili na nich tie očakávania.
Poviem iný príklad človeka, Clara Barton. Možnože poznáte, to ona sa stala neskôr zakladateľkou Červeného kríža v USA a ona už učila, bola učiteľka a mala vtedy 15 rokov. Thomas Edison. Toho určite pozná drvivá väčšina populácie, veľa sa hovorí o tom, aký bol vynálezca, ale už málo sa hovorí o tom, že on vo svojej mladosti, keď bol mladý, podnikal s cukrovinkami, rozdával noviny a čiže mal podnikateľského ducha už ako mladý človek, prezval zodpovednosť a robil, v úvodzovkách, ťažké veci.
Takže toto sú príklady ľudí, ktorí uchopili zodpovednosť a podieľali sa na veľkých veciach vo svojej krajine a aj bez toho, aby museli prejsť nejakú legislatívnu hranicu a myslím si, že dosiahli krásne výsledky a mali krásny osobný, vlastný príspevok do spoločnosti.
To sú také, by som povedal, filozofické také, by som povedal, moje osobné východiská a teraz vám poviem jeden taký úplne že praktický príklad, ktorý, na ktorý sa ja pozerám a nad ktorým rozmýšľam dlho a veľa som už aj rozprával o tejto téme v tejto sále a to je téma baterkárne v Šuranoch. Hej, je to veľmi špecifický príklad, ale pre tých z vás, ktorí ešte nemali možnosť o tom počuť, o čo ide. Vláda chce postaviť v Šuranoch veľkú baterkáreň, fabriku, zmenil sa územný plán, tí zastupitelia mesta, ktorí sú tam, alebo teda v tých jednotlivých samosprávach to odsúhlasili, ale teraz sa nám deje takovej nešvár (povedané s pobavením), že tá technická dokumentácia celá k tej baterkárni je veľmi, veľmi zle spracovaná, doslova uvádza, aj teraz už ako máme a ešte budem o tom oveľa viacej hovoriť v budúcnosti, ale má tam hodnoty, ktoré vyslovene prekračujú legislatívne hranice. Vyslovene je tam napísané, že postavia to tak, aby to porušovalo zákon. Zjednodušujem, ale doslova je to takto tam napísané, také čísla sú tam, hodnoty uvedené. A teraz čo majú tí ľudia robiť? Aj napríklad teraz s ohľadom špecificky na tých mladých ľudí, ktorí tam sú. Akým spôsobom by oni sa teraz mali ozvať? Akým spôsobom by oni mohli priložiť ruku k dielu k tomu, aby nejakým spôsobom ešte mohli zasiahnuť a ovplyvniť budúcnosť. No a práve preto som osobitne rád aj s ohľadom na takéto veci aj na mnohé iné príklady, ktoré sa dajú povedať, že máme možnosť aj nejakého referenda obecného alebo miestneho, a presne to chceme urobiť.
Chceme týmto ľuďom dať len nie nejakú parciálnu možnosť, ale celkovú možnosť na všetkých tých nástrojoch demokratických, ktoré máme, či už sú to komunálne voľby, ale aj referendum miestne alebo národné, alebo podieľať sa na voľbách do parlamentu, podieľať sa na voľbe prezidenta, do eurovolieb, toto všetko chceme týmto ľuďom otvoriť a dať im možnosť priložiť ruku k dielu. A informácie majú podľa Trestného poriadku aj podľa zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, všetky dvere tam majú otvorené, otvorme im dvere aj v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky.
Pani poslankyňa Kolíková ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja sa chcem vyjadriť osobitne k tej vašej časti hovoriť o možno nejakých konkrétnych návrhoch, kedy mladí ľudia prejavili svoju zrelosť. Ja si myslím, že nemusíme takto ísť ku konkrétnym návrhom, nakoniec už náš právny poriadok, či už je to o priestupkovej zodpovednosti, rozpráva o 15-ročnej hranici trestnej zodpovednosti, 14-ročnej hranici, to znamená, že zjavne už náš právny poriadok predpokladá, že jednoducho mladí ľudia sú zodpovední za svoje činy a je to len otázka, že ako sa k tomu postavíme ako zákonodarcovia a ústavodarcovia, že či vnímame túto zrelosť aj pri volebnom práve. My sme mali v programe našej strany Slobody a Solidarity vytvorenie priestoru pre mladých ľudí od 16 rokov pre komunálne voľby a aj pre voľby do Európskeho parlamentu. A vnímali sme to, že je to jednak konsenzus našej strany na tom, že toto sú tie voľby, ktoré môžu byť pre mladých ľudí blízke, o čom je volebné právo, o čom je spoluúčasť na rozhodovaní o veciach verejných, že s ohľadom na to, o čom je komunálna politika a tá európska politika, že to môžu vnímať naozaj mladí ľudia ako veľmi blízke, ako prvý krok k tomu, aby sme otvorili tento priestor mladým ľuďom, ale súčasne ja osobne som absolútne otvorená, aby sme ten priestor otvorili pre všetky voľby, či sú to prezidentské alebo či je to národný parlament, ale domnievam sa, že ak to budeme otvárať, je absolútne v poriadku povedať si, že najprv by to boli podľa môjho názoru a našej strany komunálne voľby a Európsky parlament, pretože to môže byť to, čo je najviac blízke mladým ľuďom.
Ďakujem.

Pán poslanec Pollák.

Ďakujem veľmi pekne, Rasťo, za tvoju rozpravu, samozrejme podporujem tento návrh zákona, ktorý umožní 16-ročným voliť a je to také prirodzené. Dovoľme týmto ľuďom vlastne podieľať sa na všetkých tých rozhodnutiach, na opatreniach, ktoré vláda prijíma, lebo na konci dňa tie rozhodnutia ovplyvňujú ich budúcnosť. Tak prečo by nemali si tvoriť oni tiež tú vlastnú budúcnosť a preferovať tých, ktorí naozaj to myslia už s tými mladými dobre. Samozrejme, že môžme rozprávať o tom, že pri ktorých voľbách teda umožniť týmto ľuďom voliť, ja som za to, aby sme umožnili teda ľuďom od 16 rokov voliť pri každých voľbách, či už komunál, parlament, europarlament alebo potom prezidenta. Tak ako som povedal a stojím si za tým, že 16-roční, teda ak dostanú právo voliť, mali by sa podieľať na tých rozhodnutiach a voliť podľa toho, že kto im tú budúcnosť spestrí.
Ďakujem veľmi pekne, Rasťo.