35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a rovnako ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Návrh zákona sme už prerokovávali aj v prvom čítaní, takže len zhrniem, že cieľom tohto návrhu je zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. septembra tohto roka o 7 % a od 1. januára nasledujúceho roka 2026 o 7 %. Zavádza sa tam aj nadtarifná zložka, ktorá nadobudne účinnosť od 1. septembra 2027. Zároveň sa navrhuje zvýšiť platové tarify zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa základnej stupnice platových taríf pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí pôsobia v rezorte školstva, vymedzením na samostatnú tabuľku týchto nepedagogických zamestnancov. Od 1. septembra sa im navrhuje zvýšiť o 7 % a od 1. januára budúceho roka o ďalších 7 %. Rovnako sa navrhuje zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf, učiteľov vysokých škôl a výskumných vývojových zamestnancov rovnako od 1. septembra tohto roka o 7 % a od 1. januára budúceho roka o 7 %.
V návrhu zákona som, ako som spomenul, sa zavádza aj príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v súvislosti od ich výkonov a kvality vykonávanej práce. V druhom čítaní vo výbore bol predložený aj pozmeňujúci návrh, v ktorom, ktorý sme robili spoločne. Drvivá časť sa týka technicko-legislatívnych zmien, ktoré vzišli zo schváleného zákona o štátnej službe a je tam aj zmena, ktorá, ktorú sme spoločne prerokovali alebo dohodli aj v rokovaní s Kresťanskodemokratickým hnutím, konkrétne s pánom Horeckým a zástupcami G7 a dohodli sme sa a zhodli sme sa na úprave možnosti priznať príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca aj takému zamestnancovi, ktorý získal v hodnotení tú štandardnú úroveň kvality. To znamená ten stupeň č. 3, ale opakujem, štandardný, teda ani nie podpriemerný, ani nadpriemerný s tým, že mu je možné priznať v prípade osobitnej alebo osobitného zreteľa v odôvodnenom prípade a v zásade chceme reagova... do maximálnej výšky 25 % jeho platovej tarifnej triedy a chceme reagovať na situáciu, ak takýto zamestnanec dosahuje nadštandardné výsledky alebo kvalitu v istej oblasti, ale vo všeobecnom hodnotení ho nie je možné posunúť do tej vyššej úrovne a nechceme, aby nám vznikalo zbytočné posúvanie a tlačenie umelo ľudí do, do nadštandardnej úrovne a túto takúto fakultatívnu možnosť, teda možnosť voliteľnej, kde si z osobitných prípadov riaditeľ môže zvoliť, ale je tam aj nižšia teda maximálna úroveň, nie do výšky 50 %, ale 25% tarifu a rovnako tam nie je tých garantovaných 2 %, by sme umožnili v zásade riaditeľom.
Je to reakcia na niečo, o čom sme diskutovali.
Chcem sa poďakovať za korektnosť aj pánovi podpredsedovi výboru Horeckému, a teda aj kolegom u mňa na ministerstve, kde sme v rámci G7 túto vec ešte diskutovali včera večer. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené pane poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona a podávam vám nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada sa uznesením z 5. júna 2025 č. 975 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určil výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a lehotu na jeho prerokovanie ihneď. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 318 z 5. júna 2025 odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 235 z 5. júna 2025 odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 91 z 5. júna 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti štyri spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplynulo sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 5. júna 2025 č. 93. Týmto uznesením má výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán minister, dámy a páni, dnes som sa nemohol zúčastniť rokovania školského výboru alebo teda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum, šport a mládež, ale v predchádzajúcich dňoch som sa tiež zapojil do náročnej, náročných rokovaní práce na tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553 o odmeňovaní a taktiež zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, 138. Tie rokovania, ktoré ste absolvovali aj niektorí z vás, znamenali veľa náročných rozhovorov s ľuďmi z terénu, s riaditeľmi, so zástupcami stavovských organizácií. Aj medzi sebou sme o tom rozprávali nielen v rozprave, ale aj v neformálnych rozhovoroch a taktiež v neskorej noci sme včera rozprávali aj, priznávam to tak otvorene, s pánom ministrom a veľmi si to vážim, že takáto debata mohla byť.
Na začiatok tohto vystúpenia chcem označiť túto vecnú debatu o návrhu vládneho návrhu zákona 553 za veľmi vzácny a, žiaľ, veľmi ojedinelý príklad toho, kedy nad politikárčením, nad straníckou politikou môže zvíťaziť merito veci a spoločný záujem, záujem Slovenskej republiky. Zároveň chcem otvorene povedať, že tak ako bol predložený vládny návrh zákona, nie je to presne predstava, ktorú by som považoval za najlepšiu možnú verziu toho, ako posunúť odmeňovanie, zvýšiť atraktivitu učiteľského zamestnania, zabezpečiť dostatok odborných zamestnancov.
O tomto sme sa vecne rozprávali v rámci včerajšej rozpravy, preto to nebudem opakovať, ale teraz možno poviem niečo ešte dôležitejšie. Za étos povolania politika, rádoby štátnika, čo by sme každý z nás mali mať v sebe aspoň jedno percento tohto nastavenia, je zadanie hľadať najlepšie dostupné riešenie. Takto to totiž učíme v učebniciach od základnej školy po vysokoškolské skriptá, keď hovoríme o tom, čo to znamená parlamentná demokracia, keď hovoríme o tom, ako funguje demokratické, demokratické zriadenie v štátoch, v krajinách. Nemusím vám vykladať, ako často nenapĺňame literu toho, čo je v učebniciach základných škôl až po skriptá vysokej školy. No v tomto prípade sa aspoň zúčastnení od pána ministra, od prekladateľa, od ľudí v tomto parlamente zo strany opozície, zo strany, verím, že aj koalície, dokázali zhodnúť na tom, čo v tejto chvíli môžem pomenovať najlepšie dosiahnuteľné riešenie. Nikto z nás ho nepovažuje za úplne ideálne, ale je to spôsob, akým by sme podľa mňa mali pristupovať ku všetkým vecným úlohám, ktoré sú pred Národnou radou Slovenskej republiky a dovolím si povedať aj pre vládu Slovenskej republiky. Žiaľ, nie vždy to tak robíme.
Teraz vecne k tomu obsahu pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu alebo na konci tohto vystúpenia, nebude dlhé, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale musím vysvetliť kontext. Pôvodne sme prišli z Kresťanskodemokratického hnutia za kolegami z opozície aj z koalície, za pánom ministrom zjednodušene s tromi dôležitými bodmi, ktoré myslíme, že keď už tento vládny návrh zákona prichádza v tejto podobe, ktoré, ktoré by prispeli k tomu, aby implementačne v živote, v každodennom živote škôl neprinášal problémy, riziká, ale aby ten úmysel, ktorý deklaroval minister, aby sa oslabilo to také rovnostárske odmeňovanie, aby sme dokázali, vykročili, lebo toto nie je ešte dostatočne, ešte nie sme v cieli, dostatočne silné opatrenie, aby sme vykročili smerom k diferencovanému odmeňovaniu podľa kvality, aby sme dokázali pritiahnuť osobnosti do školstva a zvýšiť potom aj kvalitu života, úroveň hospodárstva a služieb na Slovensku, lebo toto je ultimátny cieľ, ktorý by sme mali mať.
Nuž tak v čom spočívajú teda tieto kompromisné dohody, a to ten, tá finálna verzia toho zákona ako bude, verím, predložený, ak prijmete aj tento pozmeňujúci návrh. Tak tá okrem tých technicko-legislatívnych zmien, ktoré tu boli stručne predstavené, tak to, čo si navrhovateľ osvojil, na čom sme sa dohodli, je naozaj, je naozaj stav, že nie je odmeňovanie za kvalitu viazané iba na prvé dve z piatich úrovní hodnotenia kvality, ktoré vládny návrh zákona dáva do praxe, do zákona o hodnotení pedagogických zamestnancov. Pôvodný návrh hovoril iba o dvoch úrovniach.
Tieto dve úrovne však hrozili rizikom, že v podfinancovanom školstve pri nízkom odmeňovaní učiteľov a odborných zamestnancov budeme deformovať kvalitné hodnotenie zamestnancov a z dôvodu toho, že im budú chcieť riaditelia dopriať vyššie odmeny, tak budú jednoducho posúvať nespravodlivo alebo neférovo väčšinu tých učiteľov do jednotky, dvojky. Tým by sa vysmievali sami sebe do tváre, aj princípom hodnotenia do tváre, pretože by jednoducho dali do jedného vreca ľudí, ktorí sa nasadia, ktorí ťahajú tú školu, ktorí sú piliermi školy, nositelia tohto know-how spolu s ľuďmi, ktorých jednoducho potrebujú a na ktorých majú čo oceniť a odmeniť. Keď navrhovateľ, pán minister to ohlásil, tú zmenu, si osvojil to, že môžu riaditelia škôl, manažmenty, odmeňovať aj ľudí, ktorí majú stupeň tri hodnotenia kvality, tak tým vlastne zabezpečili sme oveľa lepší manažment personálneho riadenia na školách. Poviem jeden ilustratívny príklad. Ten je zo života, preto poviem iba krstné meno pani učiteľky. Tí, ktorí robia v školách a v praxi, tak vedia takých príkladov povedať stovky a tisíce. Predstavte si pani učiteľku, jej aprobácia je angličtina a matematika. Táto pani učiteľka bola dušou jednej školy. Čo to znamená? Odvádzala perfektnú prácu vo formovaní kolektívu, v komunikácii s deťmi. Tam prakticky v tej triede neboli žiadne patopsychologické prejavy, výborne komunikovala s rodičmi, bola na každej akcii, dokázala sa podieľať na mimoškolskom vzdelávaní, na všetkých aktivitách, ktoré škola robila. Nuž v matematike však dokázala robiť banálne chyby pri svojom vyučovaní a v angličtine vždy improvizovala. Deti napriek tomu milovali angličtinu, pretože milovali svoju pani učiteľku. Kto z vás, kto by, kto sa vyzná v hodnotení a v personálnom manažmente, by mohol označiť učiteľku, ktorá navyše nemala zrovna poriadok v papieroch, v pedagogickej dokumentácii, čo nie vždy je ocenenia hodná vec, tak by ju označil za výborného pedagóga, keď zoberieme do úvahy aj jej prácu v jej aprobácii. Asi nikto. Pretože v tom, ako v tom porovnaní s inými učiteľmi, ktorí vedeli nadpriemerne naplniť všetky podstatné dimenzie svojej práce, tak zaostávala, a to dosť významne vo vyučovaní. Ale aký by to bol manažér, keby neohodnotil jej kvalitu práce v tom, ako dokáže robiť s deťmi, ako dokáže napĺňať výchovno-formačný rozmer edukácie učiteľa a školy? Nuž tým, že predkladateľ otvoril aj pre takéto prípady možnosť správneho leadershipu a manažmentu na školách oceniť takúto dimenziu v práci tohto pedagóga, zároveň tým ukazuje kontrast, že toto robí vynikajúco, v tomto je perfektná a je to kontrast s tým, v čom zaostáva, v čom môže potrebovať pomoc, v čom sa potrebuje posunúť.
Prepáčte, že vám tu hovorím takýto elementárny príklad, ale uvedomte si, že sa bavíme o 80-, 100-tisíc zamestnancov regionálneho školstva a 800-tisíc žiakoch. To znamená, že toto, čo som opísal na jednom banálnom príklade, by bolo každodennou realitou v 3 000 zborovniach po celom Slovensku. Preto som rád, že sme sa dohodli. Preto som rád, že sme uvážili aj pripomienky stavovských organizácií a že bol tento, tento návrh prijatý a osvojený. Veľmi si to vážim, pán minister, ďakujem a to, čo chcem predniesť dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý súvisí aj s tým, čo bolo povedané, má dva body, ktoré teraz zdôvodním a potom prednesiem ten návrh.
Prvý bod sa týka vôbec systému odmeňovania a hodnotenia práce učiteľov. Včera v rozprave to bolo podrobne vysvetlené, tak teraz len stručne, osobné príplatky pre učiteľov nie sú vo veľkej výške, ale keď už sú, netýkajú sa len kvality.
Týkajú sa aj nevyhnutnej deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske a neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne, musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však nič nehovorí o kvalite práce, akú vykonáva a ako to aj minister predstavil, že chce vykročiť smerom ku odmeňovaniu nadtarifnému kvality práce učiteľov a odborných zamestnancov.
Nuž keďže nikde v zákone, v žiadnej norme nie je presne definované, čo sa myslí pod pojmom kvality práce, tak my chceme predísť nedorozumeniam a jasne to rozlíšiť. Preto prinášame týmto pozmeňujúcim návrhom jednoduchú vetu, ktorá povie, že tak ako majú nastavené zamestnanci svoje zásady hodnotenia a odmeňovania, to znamená aj za tú deľbu práce, nielen za tú kvalitu samotnej hlavnej činnosti učiteľov a odborných zamestnancov, tak tým vládny návrh zákona, ktorý prináša tých päť úrovní kvality, na tri prvé, viazané odmeňovanie za kvalitu, nie je dotknutá možnosť manažmentu priznať osobný príplatok za podiel na činnostiach, na iných činnostiach, ktoré v tej škole musí tá pani učiteľka vykonávať. Dávame tým jasný návod, jasný poriadok, jasnú metodiku tomu, ako môžu tie manažmenty postupovať a ako je vlastne myslená táto synergia tohto vládneho návrhu zákona aj s týmto pozmeňovákom.
Druhá vec, ktorú, druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, sa týka tiež pomoci pre manažmenty škôl. Týka sa totiž podmienky, ktorú vládny návrh zákona uvádza, na odňatie tohoto príspevku za kvalitu. Vo vládnom návrhu zákona sa uvádza, že tento bude odňatý pri závažnom porušení pracovnej disciplíny. Tu si len dovolím pripomenúť § 68 Zákonníka práce, ktorý má dve písmenká alebo dva body, kde závažné porušenie pracovnej disciplíny je na tej istej úrovni ako právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Čiže to je veľmi vážna vec, pri ktorej automaticky je odňatý tento príspevok za kvalitu, dokonca je to podľa Zákonníka práce oprávnený dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru.
Ale v praxi je veľmi ťažké pre zamestnávateľa rozlíšiť, kedy ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré, mimochodom, ak je opakované a v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol zamestnanec upozornený písomne na možnosť rozviazania pracovnej zmluvy, tak je tiež dôvodom na okamžité rozviazanie, ak sa opakovane vyskytne. A vieme dobre, ako, žiaľ, v takej mase učiteľov sa to tiež vyskytne, ako potom končia takéto prípady na súdoch a nechcem zaťažiť riaditeľov, riaditeľky škôl ťažkým právnym zadaním, s ktorým sa sporia právnici na súdoch, čo je menej závažné a čo už je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto prinášame v pozmeňováku jednoducho bezpečnú situáciu pre rozhodovanie riaditeľa školy, že dávame alternatívu, možnosť odobratia tohto príspevku za kvalitu aj pri menej závažnom a odobratie príspevku pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, aby nemusel riaditeľ vchádzať do tohto právneho rizika, že to zle posúdil.
Takže toto sú tie zdôvodnenia, prečo teraz prednesiem pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. Zároveň som vám ukázal, alebo pokúsil sa o to, vysvetliť tú synergiu medzi vládnym návrhom zákona, už prijatým pozmeňujúcim návrhom osvojeným na rokovaní školského výboru, za čo opakovane ďakujem ako predkladateľovi pánovi ministrovi, ako poslancom z opozície i koalície, že ste našli na tomto zhodu a rovnako vás prosím v záujme našich škôl, našich žiakov, našich riaditeľov, vedenia škôl, aby ste prijali aj tieto dva, tento pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch.
A teraz prosím pána predsedajúceho, aby mi teda zastavil čas, lebo idem predniesť ten pozmeňujúci návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi, nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 810.
1. V čl. I bode 4 § 13c ods. 1 sa pred druhú vetu vkladá táto veta: "Priznaním príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nie je dotknutý osobný príplatok podľa § 10."
2. V čl. I bode 4 § 13c ods. 6 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "alebo ho môže odobrať, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu."
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Len krátko, ešte raz sa vrátim k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený vo výbore od pána poslanca Erika Vlčeka, ktorý si osvojil teda túto aj nelegislatívnu, ale vecnú stránku, o ktorej som hovoril, o tej dohode. Aby som to len doplnil, naším zámerom je, aby sme vytvorili systém zásluhového odmeňovania za kvalitu, ktorá je nad rámec osobného hodnotenia alebo osobného príplatku v § 10. Musí nám byť všetkým zrejmé, že asi nemôžme predpokladať, že celý ten balík peňazí, je to zhruba 138 mil. eur, ktoré má ísť na takéto nadtarifné odmeňovanie, by mal smerovať k väčšinovému počtu zamestnancov. A nechcem hovoriť, že či to má byť 30 % alebo 25 %, ale niekde tam. Preto sme určili tú jednotku a dvojku. Ale po tých debatách sme povedali, áno, lebo my vieme, že ten systém a zvlášť aj v regiónoch, kde naozaj máme, ako ste povedali, nábor, kde máme nedostatok počtu obsadených pozícií. Ja nehovorím, že tam je priama korelácia zato, že tam máme málo ľudí, že nevykazujú kvalitu.
Ale áno, ja priznávam, a teda nie som odborník z praxe, takže to počúvam, môže nastať situácia, kedy potrebujeme odmeniť niekoho, koho nechceme umelo tlačiť, ale chceme mu dať šancu, aby sa zlepšoval. A preto to ale aj ten zákon alebo tá úprava predpokladá aj v priamom odôvodnení, ale aj v samotnom texte, kde hovoríme v odôvodnenom prípade hodnom osobitného zreteľa možno priznať.
A tak by sme to mali aj potom ďalej komunikovať, že cieľom naozaj nie je, aby teraz všetci, ktorí budú v tom štandardnom hodnotení, lebo ak sa mám pozerať aj na nejaký rozptyl asi podľa, teraz použijem ten gaussov princíp, tak asi v tej štandardnej odchýlke budeme mať drvivú väčšinu, v tom štandardnom hodnotení a nepredpokladám, že väčšinu zamestnancov máme podpriemerných a nepredpokladám, že ich máme ani nadpriemerných. A asi ani by som nebol rád, aby sme využili toto ustanovenie, preto o ňom takto hovoríme aj v tom zdôvodnení, že budeme všetkým, ktorí sú v tom štandardnom hodnotení teraz priznávať, lebo minie sa účel toho, aby sme to priznávali tým, ktorých chceme ťahať a dávať šancu. Ale pre ten prípad, ktorý keby bol len jeden alebo desať, alebo jedno percento, tak súhlasím s tým, že je to fajn. V odôvodnení sme to chceli, chcel som to len dať na pravú mieru.
A ja som hovoril aj s kolegami, aj u nás z koalície podporujeme tento doplňujúci návrh, pán poslanec, ktorý bol prezentovaný. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja len chcem informovať, že o tomto návrhu budeme hlasovať v utorok 10. 6. o jedenástej. Ďakujem.