35. schôdza

No, Janka, dlho si tu nebola v parlamente, gratulujem ku tvojej, som rád, že si späť, aj keď nie som rád to, čo hovoríš, lebo to, čo si teraz tu predviedla, toto divadlo, naozaj nevychádzam z údivu, že vlastne ty robíš z duchovných nejakých predátorov, ktorí slintajú a chcú prísť ku ženám, ktoré idú na interrupciu, že čo to je za blbosť. Čo to je za blbosť? Prepáč, ale keď si sestra, zdravotná sestra, musíš veľmi dobre vedieť, ako to funguje. Veď aj tá interrupcia v operačnom pláne je v utajovanom režime. K tomu majú prístup len ľudia, kompetentné osoby. Veď to nie je len tak, že niekto pošle duchovným, kto ide teraz na interrupciu a ten duchovný sa tam zjaví ako duch a že tam ich bude nasledovať, prenasledovať, že čo to sú za nezmysly? To je absolútna blbosť. Presne to, čo tu hovoril kolega Horecký. Veď tu ide, duchovná služba ide o to, aby umierajúci, aj napríklad v čase covidu, keď to bol veľký problém, nedovolili niektorým duchovným prísť do nemocnice len preto, lebo sa im neráčilo dať im plášť a dať ochranné pomôcky. Povedali nie, nedá sa. Práve preto, aby to bola možnosť, aby mali umožnený vstup hlavne u tých umierajúcich a len, podotýkam, len u tých, ktorí si to prajú a želajú. Ja ti garantujem, že žiadny duchovný tuná na Slovensku nie je predátor, ktorý len čaká na to, kedy sa môže zjaviť v nemocnici. Oni majú kopec inej roboty. (Potlesk.)

Pani kolegyňa Cigániková, tak videli sme teraz sugestívnu vnútorne premietanú vašu vlastnú lož v sebe samej, čo tam ten duchovný kňaz, ten duchovný človek v tom tíme robí. Tak vám poviem niekoľko faktov.
Ste až hlboko prekvapili týmto vaším vnútorným kinom, že čo sa tam deje. Ešte napríklad aj vo Francúzsku sú bežne kňazi prítomní v tímoch zdravotníckych personálov, pretože tam potrebujú byť a mnohí ľudia si žiadajú ich prítomnosť. Nejde ani o to, či sú veriaci, alebo nie veriaci. Takže tento kňaz tam nechodí s kolárikom pod krkom, niektorí môžu, ale nemusia tak, chodia v bielom plášti a sú, pôsobia aj ako psychologická služba. Čiže sú nápomocní pre ľudí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, napríklad zomierajú a potrebujú sa s niekým porozprávať. A tí, ktorí majú svoju vnútornú vieru a presvedčenie a hľadajú kresťanského kňaza, katolíckeho kňaza alebo iného, tak ho tam môžu mať. A toto je obrovská vec, ktorú štát robí pre človeka v núdzi, v posledných životných situáciách alebo v zraniteľnej situácii.
Povedali ste, že oni tam idú niekoho tlačiť. Prosím vás, to ste fakt videli, to vám niekto povedal, že za ženou, ktorá chcela ísť na interrupciu, príde kňaz a odhovára ju? Toto je váš vnútorný militantný svet, ktorý vás prenasleduje, pretože to tak vôbec nie je. Naopak, to sú ľudia, ktorí tam prídu priniesť duchovnú úľavu, pomoc a pokoj. A ešte aj pre ľudí, ktorí nemajú vieru, tak v tej poslednej chvíli ju tam vedia nájsť.
A ešte raz vám poviem, aj v krajinách, ktoré vôbec nemajú radi trebárs, alebo majú históriu prenasledovania kresťanov, ako je Francúzsko, tak títo ľudia sú zo štátnej moci prítomní v týchto tímoch. A nielen vo Francúzsku, aj v ďalších.
Takže, drahé PS-ko, vy ste tu zatlieskali tejto, tomuto nezmyslu, tak sa hlboko mýlite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať teraz fakty možno aj politické, som zo školského výboru, tento bod sa dostal do spoločnej správy na školskom výbore pozmeňujúcim návrhom koaličnej poslankyne a bol tam vložený na základe memoranda, ktoré podpísal minister zdravotníctva terajší so zástupcami cirkví na Slovensku, pretože ide o službu. Kňazi, ktorých poznám, ktorí pracujú v nemocniciach, sú veľmi preťažení, sú veľmi unavení a veľmi obetaví. Oni nepotrebujú robiť žiadnu propagáciu ani ideológiu, chcú pomáhať.
A ja teraz prečítam z dôvodovej správy toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som nepodával ja. Ešte raz, podala ho koaličná poslankyňa na základe memoranda ministra zdravotníctva:
"Tieto aspekty môžu významne prispievať k udržaniu psychickej rovnováhy a pozitívne ovplyvniť celkový proces liečby. Najmä v závažných životných situáciách zohráva prítomnosť duchovnej osoby nenahraditeľnú úlohu v rámci celostného prístupu k starostlivosti o pacienta." To je služba, pomáha to.
A, Janka, ešte jednu takú osobnú vec, ktorá s týmto úzkom súvisí. Na smrteľnej posteli ešte nikto neľutoval, že je veriaci.
Ďakujem. (Potlesk.)

Chlapci, ďakujem za reakcie, niektorých z vás si vážim, niektorých vôbec, tak to už býva. Napriek tomu vyjadrujem sa úplne vecne. Aj tam som, normálne prečítala som návrh, akože to znenie. Keď je to tak, ako hovoríte, moji zlatí, ak je to tak odjakživa, ak to tak funguje, ak sú takí v tíme, čo sú, však ja to potvrdzujem, veď sa to stalo za nás, že sme ich teda zaradili do toho multi-tímu. Ja sama som hovorila o tom, že áno, treba ich tam na vyžiadanie. Ale keď je to tak, tak na kerého oného tu máme ten zákon, však je to tak, ne? Tak čo meníme? Čo meníme potom? Čo, čo tu píšeme, keď je to dneska tak? No jedine že by to tak dneska nebolo a my tam niečo pcháme, čo tam neni.
A druhá vec, hovoríte o tom, že som militantná a neviem aké veci. Jediný návrh zákona za celú dobu, čo som ja tu, týkajúci sa interrupcií, som ja nedala. Jediný. Ani SaS-ka. Všetky ste dali vy a my len reagujeme na tieto vaše večné pokusy. Dvadsaťšesť pozmeňovákov minulé volebné.
Posledná vec, čo sa týka vecne toho, čo tam je napísané, neni, aby to nebolo, lebo áno, vytáča ma táto téma, aj vás by vytáčala, keď furt dokola to isté a pritom nám tu úplne padá ekonomika a vy riešite moje, moju onú, čo to je, maternicu. (Ruch v sále.) Tak aby som bola vecná. Počúvajte ma. Tak opýtala som sa umelej inteligencie, lebo my tu máme pokrokovú dobu, 21. storočie, keď si to všimnete, možno, páni, schválite aj tú interrupčnú tabletku, tak máme tu aj takéto vymoženosti, som sa opýtala inte... normálne som tam nahrala ten pozmeňovák a pýtam sa teda, že čo na to hovorí, čo hrozí v realite. Tak umelá inteligencia hovorí duchovní môžu vstupovať aj na gynekologické oddelenia, kde sa vykonávajú interrupcie. Ak žena nepožiada vyslovene o zákaz kontaktu, nikto jej automaticky nezaručí ochranu. Môže dôjsť k pastorizácii bez súhlasu, hoci bude považovaná za "ponuku", tým sa obchádza dôstojnosť pacienta. Ženy v zraniteľnej situácii sa môžu cítiť súdené, manipulované a zastrašované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, no, máme za sebou emocionálne náročný deň, aj asi emocionálne náročné hlasovanie, tak ja sa pekne vrátim zasa úplne k vecnej, k vecnej rovine. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady poslanci, teda ja a kolegyňa Jana Bittó Cigániková.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie je v súčasnosti potrebné zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu v sume 500 eur. No a predloženým návrhom sa navrhuje na obdobie polroka zaviesť možnosť odhlásiť takéto fyzicky neexistujúce vozidlo z evidencie za znížený poplatok do Environmentálneho fondu na 50 eur.
Toľko na začiatok a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, som poslancom šiesty rok, ale prvýkrát sa zhosťujem tak vážnej funkcie ako spravodajca. Dúfam, že niečo nepokazím. Normálne mám z toho trému. Vždycky som sa snažil, keď som tu vystupoval, hovoriť z hlavy alebo ako sa hovorí, že čo srdce dá. Ale toto teraz, nech mi je odpustené, všetko budem čítať, aby som naozaj neurobil chybu. Takže ospravedlňujem sa, prečítam to. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením č. 910 z 15. apríla 2025 pridelila návrh poslancov NR SR Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 75/2015 o odpadoch, o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 674, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol zákon, návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny uznesením č. 290 z mája 2025 s návrhom zákona súhlasil a odporúčal ho NR SR schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pôdohospodársky a životné prostredie uznesením 115 z 27. mája 2025 s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrený v uzneseniach uvedeným pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona NR SR o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch a v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 117 z 27. mája 2025. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo ešte raz, vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem teda najprv tak, že sme v druhom čítaní, čo teda ani zďaleka nie je bežné pre opozičný návrh zákona, čiže úplne na začiatok chcem poďakovať všetkým z opozície, z koalície, teda ktorí podporili tento čisto vecný návrh, a teda umožnili, aby sme o ňom rokovali aj v druhom čítaní. Takisto aj zhodou prešiel teda aj vo výboroch, kde sme upravili veci, upravila sa účinnosť zákona, keďže teda čas plynie, takže sa posunul, posunula účinnosť tak, aby sa to celé stíhalo na najbližšieho polroka, a takisto sme na ústavnoprávnom výbore schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý proste riešil ešte drobné legislatívno-technické detaily, ktoré teda boli s oddelením legislatívy a aproximácie práva teda prejdené. Takže toľko, toľko k tomu.
A teraz poviem ešte pár slov k tej samotnej vecnosti. Problém fyzicky neexistujúcich vozidiel na Slovensku je veľký a dlhodobý. Dlhé roky sa to ťahá vlastne a nerieši sa to nijak. Ten odhad je, že sú to vysoké desaťtisíce, možno, možno dokonca 150, možno do 200-tisíc vozidiel, ktoré jednoducho fyzicky neexistujú, ale neboli vyradené z policajnej evidencie vozidiel. Nevedia, policajti nemajú nijak možnosť, ako zistiť vlastne, či dané vozidlo fyzicky existuje, alebo neexistuje. Dá sa to proste zisťovať z dvoch základných parametrov a jedna vec je teda z množstva vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie a takých, takých podľa aktuálnych údajov je asi 300-tisíc. Nejaká časť z nich, samozrejme, sú neporiadnici, ktorí majú auto a neplatia to poistenie. Ale teda ja predpokladám, že rádovo tá polovica sú jednoducho vozidlá, ktoré už neexistujú, ktoré si teda tým pádom ani nikdy to poistenie neurobia. Ďalšia vec, odkiaľ sa dá odhadovať ten celkový počet, je z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú estekačku. Tam sú ešte menej aktuálne štatistiky dostupné. Posledná je z roku 2014, kedy asi 150-tisíc vozidiel nemalo, nemalo estekačku, teraz ich bude pravdepodobne ešte viacej. Ešte raz poviem, zasa práve z toho dôvodu, že veľa, veľa z tých vozidiel neexistuje.
No, samozrejme, teraz si pozrieme ten najzákladnejší príklad, ako k takémuto niečomu prišlo. Starší človek, ktorý dojazdil, proste už z dôvodu veku prestal jazdiť, tak častokrát urobil presne to, čo mu ukladá zákon, vozidlo odstavil na takzvanom zbernom dvore, dostal potvrdenie o zlikvidovaní vozidla a len už si nesplnil alebo neevidoval, že ešte musí ísť aj, už teda bez vozidla, pretože toho sa už zbavil, na políciu, na dopravný inšpektorát, kde teda na základe toho potvrdenia by mu to vozidlo vyradili z evidencie, a tým pádom by vlastne splnil všetky zákonné požiadavky, ktoré, ktoré sú potrebné.
Keďže sa toto nestalo, on už, samozrejme, to svoje potvrdenie časom stratil alebo teda jednoducho už nie je, a teraz sa to dá vyriešiť tak, že teda príde na ten dopravný inšpektorát, ale musí zaplatiť pokutu 500 euro, čo teda pre staršieho človeka pri neexistujúcom vozidle je teda drakonické. Preto navrhujem teda, aby na obdobie polroka vlastne bola tá pokuta alebo ten poplatok do Environmentálneho fondu, tak sa to presne volá, znížený na 50 euro.
Som presvedčený, že toto, jedna vec je teda, vyčistí policajné štatistiky, to znamená, bude po, bude evidencia vozidiel ďaleko viac odzrkadľovať tú realitu, to je jedna vec.
Druhá vec je tá, že ľudia sa zbavia tohto problému, a proste fakt 500 euro pre, špeciálne pre dôchodcu je problém, a tam sa potom nabaľuje na to, že štát si už alebo okresné úrady si troška robia poriadky a posielajú pokuty za neplatnú estekačku, čo je vlastne ďalší problém pre, pre človeka, ktorý to auto nemá. Takže takto sa to vie celé vyriešiť.
A posledný bonus tentokrát pre štát je ten, že som presvedčený, že nieže to bude mať negatívny dopad na rozpočet, keďže bude namiesto 500 eur len 50, keď to nikto nerobil, ale práve veľa ľudí, desiatky tisíc ľudí si tento problém vyriešia a jednoducho po tých 50 euro sa do štátneho rozpočtu, resp. do Environmentálneho fondu, ale však peniaze nemajú mašličky, proste dostane viac peňazí a vlastne teda verejné financie budú z tohto ešte profitovať.
Toľko v skratke. Ešte raz sa obraciam teda na všetkých kolegov. Toto je vecná vec, pre ľudí to nie je žiadna politika. Veľmi si vážim tú podporu aj teda z koalície, samozrejme, aj každý jeden opozičný hlas, a prosím o podporu aj v druhom čítaní. Myslím si, že je to absolútne bezproblémový návrh zákona, ktorý teda pomôže ľuďom bez ohľadu na to, koho volia, koho nevolia alebo či vôbec volia.
Ešte raz ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo.
Kolegyne, kolegovia, takže návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Tento náš návrh vypúšťa niektoré živnosti spomedzi okruhu remeselných živností a tým pádom ich automaticky dáva teda medzi voľné živnosti a tiež skracuje požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského oprávnenia pri vybratých živnostiach.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na informatizáciu ani na životné prostredie a takisto nemá vplyvy na služby, na služby verejnej správy pre občana. Taktiež nemá sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a je v súlade s ústavou, s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 675.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali... (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) A prečo do 30 dní, keď máme až v septembri schôdzu? Do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
(Odznelo mimo mikrofónu.) V správe som mal, že do 30 dní, ale schôdza bude až... (Spravodajca ďalej komunikuje mimo mikrofónu s predsedajúcim.)

Tak ďakujem pekne znovu za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, čiže ako som už spomínal, cieľom tohto nášho návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Vypúšťame teda niektoré povinnosti, vypúšťame niektoré remeselné, remeselné živnosti, a teda robíme ich voľnými živnosťami a takisto skracujeme požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského teda oprávnenia pri vybraných živnostiach. Tak skúsim trošku podrobnejšie vysvetliť.
Takže skracujeme teda požadovanú dĺžku praxe na polovicu pri väčšine remeselných živností. Preraďujeme teda celý rad remeselných živností medzi voľné živnosti, napríklad teda kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, výrobu mliečnych výrobkov, výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov, strojár... pardon, stolárstvo, podlahárstvo, panské, dámske a detské kaderníctvo, pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, ale teda aj manikúru a pedikúru. Takže to sú tie, ktoré vyraďujeme z remeselných.
Ďalej, úplne vypúšťame požiadavku praxe pre absolventov vysokoškolského štúdia pri živnostiach, ktoré sú teda geodetické a kartografické činnosti, takisto pre reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, a teda takisto organizovanie dobrovoľných dražieb.
Ďalej úplne vypúšťame požiadavku praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach, ktorými sú teda prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo a teraz teda pri živnosti, ktorá je definovaná ako nakladanie s nebezpečným odpadom, samozrejme, vzhľadom na závažnosť túto požiadavku praxe nechávame na aktuálnej zákonnej úrovni. A teda pri ostatných živnostiach požadovanú dĺžku praxe skracujeme na polovicu. No prečo?
Práve požadovaná dĺžka praxe je v mnohých prípadoch odrádzajúcim faktorom pre vybavenie si živnostenského oprávnenia. Mnohých odrádza potreba odpracovať si potrebnú prax u zamestnávateľov, čo je teda kľúčom k vlastnej živnosti, zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia to v mnohých prípadoch zneužívajú v oblasti mzdového ohodnotenia takýchto budúcich živnostníkov. Vízia nutnosti dlhodobej praxe pôsobí na potenciálnych živnostníkov frustrujúco a brzdí rozvoj živnostenského podnikania na Slovensku. Súčasný systém v neposlednom rade umožňuje len komplikovane prehodnotiť zlé rozhodnutia z mladosti. Napríklad ak si štrnásťročný žiak základnej školy pred rokmi dal prihlášku na odbor, ktorý nie je na súčasnom trhu práce veľmi žiadaný, má problém robiť inú prácu na živnosť, pretože mu chýba potrebné formálne vzdelanie, resp. prax.
No, tým základným princípom je, jednoducho urobiť menej regulácie a dať viacej, viacej toho trhového princípu a konkurencie do toho podnikania. Jednoducho umožniť ľuďom, aby ľahšie podnikali, aby boli ľahšie zodpovední za svoj život. Toto je pohľad vôbec SaS-ky na, na ekonomiku a toto vlastne je zakomponované aj do tohto návrhu. No, Slovensko je podľa prieskumu OECD z roku 2024 na 24. mieste zo 43 hodnotených krajín v hodnotení regulácie trhového prostredia. To znamená, máme ho relatívne veľmi regulované. Zmiernenie trhovej regulácie by mohlo Slovensku prospieť, pretože s trhovou, teda s trhovou reguláciou úzko súvisí aj regulácia živností. Živnostníci sú najpočetnejšou skupinou podnikateľských subjektov na Slovensku a tento návrh je teda čiastkovým krokom smerom k nižšej regulácii, k zvýšeniu konkurencie, k zníženiu byrokratickej záťaže a k podpore podnikateľského prostredia, a to je predovšetkým teda v čase potrebnej konsolidácie veľmi cenné a toto je podľa mňa správne, čo potrebujeme. Výsledkom by mala byť silnejšia a robustnejšia ekonomika a vo finále aj viac peňazí potom v štátnom rozpočte.
No riešením je teda okrem iného flexibilnejšia úprava živností, o čom teraz pojednáva tento návrh, ktorá zahŕňa zníženie tej potrebnej praxe, pretože dlhodobá prax znižuje atraktivitu podnikania na základe živnostenského opatrenia, ako som už spomínal, teda vytvára to priestor na zneužívanie pracovníkov, ktorí chcú získať živnostenské oprávnenie, na ktoré potrebujú dlhšiu prax. Jednoducho sú nútení alebo pracujú vtedy za nižšiu mzdu a celkovo v horších podmienkach. To znamená, znížením tejto potrebnej praxe pomôžeme vlastne aj tomu, aby boli lepšie mzdové podmienky, a teda aj, aj vyššie platy. Takže toto je ďalší benefit.
Prílišnú reguláciu živností v Slovenskej republike potvrdzuje aj komparácia so susedmi, samozrejme, geograficky, jazykovo, historicky a ekonomicky je nám najbližšie Česká republika, a teda porovnajme si to vlastne s Českou republikou. V českom živnostenskom zákone je vymedzené veľké množstvo viazaných živností, podľa teda nášho živnostenského zákona existuje v aktuálnom znení 35 remeselných živností a 99 viazaných živností. V Českej republike existuje síce 41 remeselných živností, ale len 33 viazaných živností a 21 koncesovaných živností, ktoré ale naša úprava nepozná.
Každopádne keď teda to detailnejšie porovnáme, českú a slovenskú prax, zistíme, že na Slovensku je celkovo o niekoľko desiatok viac regulovaných živností ako v Česku napriek tomu, že teda zákon to trošku rozdeľuje, čiže v Čechách to funguje s podstatne nižšou mierou regulácie. Na Slovensku je relatívne väčší počet živností, ktoré sú oproti Česku rozdelené do viacerých položiek, napríklad prevádzkovanie pohrebných služieb, práca s výbušninami, ale aj pedikúra, manikúra, proste zasa to len máme zbytočne zložitejšie.
Treba povedať, že novelou v roku 2021 ubudli zákonné požiadavky na prevádzkovanie niektorých živností, ale stále je na Slovensku významný priestor na dereguláciu živnostenského podnikania, a to aj teda formou skrátenia povinnej praxe. Čiže v ´21. roku sa trošku znížila regulácia, nič to zlé nespôsobilo, akurát to ukázalo na to, že ešte stále sa dá tá regulácia znižovať a že to môže, môže pomôcť.
Zasa porovnajme si dĺžku praxe v Čechách a na Slovensku. Napríklad prevádzkovanie autoškoly na Slovensku dva roky. V Čechách na prevádzkovanie rovnakej autoškoly stačí prax jeden rok. Reštaurátorstvo okrem kultúrnych pamiatok na Slovensku šesť mesiacov pri absolvovaní vysokoškolského umeleckého vzdelania reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru, v Čechách takýto vysokoškolák, ktorý má vzdelanie, tak prax žiadnu nepotrebuje. Takisto ďalší príklad, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, na Slovensku dva roky pri absolvovaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, v Českej republike nepotrebuje, zákon nevyžaduje žiadnu prax.
Čiže skutočne vidíme, že viac-menej nejdeme objavovať niečo nové, nejdeme vyrábať koleso, ideme urobiť na Slovensku to, čo v Čechách bežne funguje. Úplne takto to je.
No v podstate, keďže nám čas letí, toto je asi v podstate ten základ. Čiže je to niečo, čo ja rozumiem a zachytil som, samozrejme, aj, aj hlasy, kde tá regulácia, samozrejme, tým existujúcim ľuďom vyhovuje, lebo tá existu... tá regulácia vám robí akoby nejakú ochranu pred novou konkurenciou, tým pádom proste môžte, môžte fungovať akoby voľnejšie. Áno, tento fakt tu je, ja vnímam, že je viacero takých tých "cechovských" organizácií, ktorí si držia také to svoje vlastne, tú svoju výnimočnosť, ale ja som presvedčený, že práve to uvoľnenie, práve zjednodušenie podmienok jednoducho môže pomôcť. Môže pomôcť aj zákazníkom, ale vo finále aj tým samotným poskytovateľom, pretože tá vyššia konkurencia, samozrejme, bude, bude rezultovať v to, že tie služby budú musieť byť kvalitnejšie a jednoducho tým pádom sa aj to celé odvetvie môže viacej rozvíjať.
Čiže som presvedčený, že ak by sa nám aj toto podarilo dostať do druhého čítania, samozrejme, v druhom čítaní sa bavme o nejakých ďalších detailoch, ale toto je riešenie, kľudne ho nazvime aj konsolidačné, ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby, aby vo finálne teda, a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude silnejšia podnikateľská aktivita. To je to, čo funguje v Čechách, to je to, čo brutálne funguje, to je to, čo potrebujeme, aby bolo aj na Slovensku. Tento môj návrh zákona určite jednoducho nevyrieši všetky problémy, ale vie byť ďalším a som presvedčený, že podstatným krokom k tomu, aby aj Slovensko vedelo viacej prosperovať. Toľko za mňa k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť a prosím takisto všetkých o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.