35. schôdza

Chcete do rozpravy? Počkajte ešte chvíľku, ja sa opýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán navrhovateľ požiadal o slovo, nech sa páči.

Nedá sa reagovať faktickou na faktickú, ale teda aj na pani poslankyňu Jurík, aj na pána poslanca Hargaša, možno pána poslanca Matoviča mi tak teda napadlo, že to je taká dosť trúfalosť od pána poslanca Mažgúta upozorňovať na minulosť Nemecka práve dánsku ministerku, lebo však tak tí Vikingovia tiež toho popáchali dosť. A teda touto logikou by sa aj oni mali hanbiť, ale, samozrejme, že nie všetky historické udalosti sú rovnako vzdialené. A teda okrem toho aspektu, o ktorom ste hovorili vy, teda že Nemecko nevedie agresívnu vojnu proti žiadnemu zo svojich susedov, ani proti inej krajine, na rozdiel od Putinovho Ruska, je tu ešte jeden zásadný rozdiel, na ktorý je potrebné upozorniť, a to je ten, že Spolková republika Nemecko je demokratický štát, ktorý politicky nijako nenadväzuje na Hitlerovo nacistické Nemecko, nehlási sa k svojej nacistickej minulosti, nepovažuje porážku nacistického Nemecka za tragédiu, za niečo, čo by ľutovalo. Naopak, považuje to za dôležitý moment v európskej histórii a za cestu, keď sa Nemecko zbavilo nacistickej minulosti a mohlo sa vrátiť k normálnemu demokratickému fungovaniu. Na rozdiel od toho Putin považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a Rusko v mnohých ohľadoch nadväzuje na Sovietsky zväz. Nevníma komunizmus ako totalitu, ktorej porážku by malo oslavovať, ale, naopak, ako oslabenie imperiálnych ambícií Moskvy a aj v tej politike voči bývalým súčastiam Sovietskeho zväzu, ktoré sú dnes samostatnými štátmi, nadväzuje na imperiálnu politiku Moskvy v tej dávnejšej minulosti, ale aj na imperiálnu politiku Sovietskeho zväzu a aj jeho agresia voči viacerým krajinám, voči aj Ukrajine, voči Gruzínsku, voči Moldavsku je tiež pokračovaním tej Sovietskej politiky. Čiže naozaj je nehorázne vyčítať niekomu kontakty so Spolkovou republikou Nemeckom, s demokratickou krajinou, ktorá je súčasťou Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, s naším partnerom, spojencom a porovnávať to s Putinovým Ruskom, ktoré nadväzuje na agresívnu, militaristickú, imperialistickú politiku Sovietskeho zväzu a vedie agresívne vojny proti svojim susedom a okupuje časti územia bývalých republík Sovietskeho zväzu. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, kolegovia z opozície, milí kolaboranti z koalície, to, čo tu zažívam odvtedy, čo ste prišli k moci a rochníte sa tu ako prasce v žite a vykrmujete sa na daniach našich daňových poplatníkov a hovoríte, že vy to robíte suverénne, lebo nikto iný by to tak suverénne nerobil, to je svätá pravda. A takto sa správate aj v zahraničí. Robíte to na všetky štyri svetové strany. To, že vám to akceptujú len na tej jednej, je pochopiteľné, lebo takých podobných ste si našli tam, v Uzbekistane, Kyrgyzstane, v Rusku a v takýchto krajinách. Tie ostatné, ktoré majú nejakú úroveň, nejaké hodnoty, nejakú morálku, princípy, podľa ktorých chcú žiť v slobodnej demokratickej spoločnosti, kde platí medzinárodné právo, kde sa sila, ktorá ide z Ruska alebo teda ide z týchto krajín, sa nerobí alebo sa nepresadzuje takýmto spôsobom, kde sa hľadajú kompromisy, kde sa hľadajú dohody. To je vám všetko odporné.
To je vám odporné, pretože vy máte teraz moc a vy si budete robiť, čo chcete a takto to aj na tom Slovensku vyzerá. Z posledných 20 rokov tu 15 rokov vládnete. Nemáme ani cestu do Košíc, nemocnice sa rozpadajú, ale vy idete nosiť robotníkov z Uzbekistanu, lebo že tu nemá kto robiť.
Hanba, že tu vôbec diskutujeme o niečom takom, ako je uznesenie o tom, že odsúdime to, že Rusi zabíjajú civilistov na Ukrajine, to by malo byť že samozrejmé. To by sme sa nemali ani že pozastaviť, ani obzrieť dookola, to by malo byť absolútna samozrejmosť. Celí vyplašení, keď ste boli v dvadsiatom druhom, všetci tí, čo ste tu sedeli, ste hlasovali za takéto uznesenie, lebo ste boli úplne vyplašení, ste vôbec nevedeli, čo máte robiť. Pretože ste do dvadsiateho tretieho, či ktorého, februára tvrdili, ale Rusko nenapadne Ukrajinu, veď toto nie je možné, to je len výmysel Západu. To je výmysel vás, liberálov, ktorí ste vojny-chtiví, vy by ste si tú vojnu želali. To ste vy hovorili do začiatku vojny a keď vypukla, bože, aké tu bolo ticho. Preboha, to bolo tak príjemné, bolo asi, 4-, 5 dní bolo úplne ticho. Vôbec ste nevedeli, čo máte povedať. Fico zalezený, Blaha zalezený, všetci títo škodcovia, všetci, tieto hlasné trúby Kremľa, boli úplne zalezení. Držali hubu, nevedeli čo, čakali, čo, ako sa to vyvinie. Až potom neskôr o pár dní prišli a už začali hovoriť a to môžu, to Američania určite, to nemôžu byť Rusi, to Američania sú na vine. A odvtedy sa toho držíte, odvtedy. Máte tu už Ameriku, ktorá hovorí, že ale my chceme prímerie, my chceme mier. Máme tu Ukrajinu, ktorá hovorí, my chceme prímerie, my chceme už mier. Rusko kde je? No nikde. To je váš, ani už nepoviem, že bulharský meter, severokórejský kilometer, severokórejský.
Ja si ešte spomínam, veľmi dobre, keď sme mali tú nemú šťuku, ktorá sa volá že Blanár na zahraničnom výbore, kde sme riešili odsúdenie používania severokórejských rakiet na civilné ciele na Ukrajine. Blanár a celá jeho suita okolo neho jeho koaličných povedali, že na to nie sú dôkazy, že na to nie sú dôkazy. A tie dôkazy prišli, tie sa našli, tie boli jasné. Ste povedali, ale to musí rozhodnúť OSN, OSN, potom použili, dokonca tam máte Severokórejcov, severokórejských vojakov, ktorí z pár sto kilometrov od našej hranice bojujú a zabíjajú Ukrajincov. Nič? Nič? Aj to sú vám bratia? To sú akože čo, slovanskí bratia zo Severnej Kórey toto? Takže toto je ten severokórejský kilometer, ktorý vy používate. Nebyť schopný odsúdiť, že Rusi zámerne za jasným účelom zlomenia odporu zabíjajú ukrajinských civilistov a sú na to tisícky dôkazov, tisícky. A vy toto nechcete priznať? Vy to nechcete uznať? Potom tu začnú hovoriť, ale šport napríklad, aj Rusi by mali by už aj futbal hrať, aj hokej, ale šport sa nemá miešať s politikou.
Kolegovia kolaboranti z koalície, 450 ukrajinských reprezentantov už zahynulo pri bránení vlastnej vlasti, 450. Už v živote nenastúpia za vlastnú krajinu, už v živote neprinesú žiadnu medailu, žiadne body, nič. Zomreli, lebo ich zabili, lebo ich zabili Rusi vo fronte, lebo bránili vlastnú krajinu. Ani to nič?
Stovky detí boli zavraždení v bombardovaní. Tisícky uniesli a chcú ich rusifikovať. Viete si predstaviť, že by vám uniesli vnučku? Znásilnili dcéru?
V pohode? Neodsúdili by ste to? No však ale to Rusi, viete to, za to môžu tí Američania. To tí Američania, ten západ, ten za to môže, že tí Rusi tam chodia, aj znásilňujú, vraždia, unášajú, likvidujú, hej? Aj za to môžu Američania? Ako kam ste sa to dostali? Ja neviem, morálne je to, ja už vás žiadnu morálku neočakávam, ale aspoň ukázať, aspoň nejakú tvár svetu, že nám záleží aj na ľuďoch, na obyčajných, bežných, civilných obyvateľoch, ktorí za tú vojnu nemôžu, ktorí si ju nevybrali a to je jedno, či sú na jednej, alebo na druhej strane. Ani to neviete odsúdiť?
Naposledy tu bola kolegyňa Jurík, ktorá prišla, že poďme sa baviť o Gaze. Lebo toto, čo je tu, ten ačohentizmus váš, je, že no ale veď vy tu rozprávate len o Ukrajine a tá Gaza a ten Izrael nechcete odsúdiť? A to mali by sme tú Gazu, to musíme sa o tom baviť. Prišla sem a povedala nech sa páči, tu je návrh uznesenia, poďme odsúdiť to, čo sa deje v Gaze. Vy ste hlasovali proti, vy! Vám na nikom nezáleží. Na žiadnych obetiach, civilných obetiach, na nikom vám nezáleží. Vám záleží len na vás. Len na tom, kde si čo vybavíte, kde čo zarobíte, kde si akú haciendu postavíte. To je všetko, čo vás zaujíma.
A ešte sa dobre nažrať možno nejakého ruského kaviáru na nejakej ruskej recepcii, lebo, ježišimaria, bratia a toto a všetko, sloboda prišla z východu. Houbeles prišiel z východu. To, čo Američania a Briti oslobodili v druhej svetovej vojne, tak to oslobodili, kde Rusi prišli, to dobili. Tak to aj skončilo, to dobili. Čia aká sloboda? Kto tu akú slobodu priniesol? Priniesli nám politických komisárov, priniesli vám prevrat v ´48, priniesli vám komunizmus, priniesli vám popravy, politické procesy, monsterprocesy. Však aj Husák, ku ktorému sa chodíte klaňať, aj toho na desať rokov zavreli.
Hanba vám! Fakt hanba, ak nie ste schopní za toto zahlasovať, že odsudzujeme to, že Rusi v rozpore s medzinárodným právom, v rozpore s vojnovým právom vraždia, útočia na ženy, na deti, na civilnú infraštruktúru zámerne. Vy si naozaj želáte, aby sem prišli. Vy si naozaj želáte, aby tu boli. Aby ste mohli s nimi chľastať vodku a tancovať odzemok. Lebo vy sa s nimi potom tak pobratáte a oni vás tak možno, potom si vás nevšimnú. Lebo to je presne to, ako vy chcete žiť. Však nejako bolo, nejako aj bude, ja sa nejako zariadim, veď mám kamaráta tam, kamaráta onam. Čo ma je po ostatných?
A takto vyzerá aj naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany. Tak ako som začínal. Tak ako som začínal s tými prascami, ktoré sa rochnia, tak hľadajú si len rovnaké. A presne takto to vyzerá, totálna hanba. Nikto nás neberie vážne. Máme len hanbu v zahraničí, len hanbu a opovrhovanie.
Toto nikto nedá dokopy. To je presne to, ako keď niekto bol alkoholik a prestal chľastať a upadne do recidívy. Veríte mu, že keď sa z toho znova dostane, že znova nebude alkoholik? A to ste presne vy. Presne vy, stále do tých istých bahien nás pcháte.
Takže pokiaľ za toto nezahlasujete, tak len dokážete, dokážete, ako ste morálne úplne neľudia, jednoducho ste úplné nuly, nízko, totálne, nehodíte sa ani do krčmy. (Potlesk v sále.)

vymazať

vymazať 28.
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega, ty si spomenul niekoľkokrát slovo vlasť a vlastenectvo. Tak ja by som sa spýtala kolegov z koalície, čo to pre nich znamená to vlastenectvo, lebo podľa mňa neexistuje väčší prejav vlastenectva, ako to, čo momentálne robí Ukrajina, že bráni svoje civilné obyvateľstvo, že žiada, aby boli unesené, všetky tie stovky tisíc unesených detí do Ruska, vrátené domov, že nechce sa vzdať územia, ktoré jej patrí, pretože to je jej územie, pretože to je ich domov a nemajú ju prečo dávať agresorovi. A spýtala by som sa vás aj tak veľmi jednoducho, že keby teda ten spoľahlivý susedprišiel ku nám, vy čo by ste mu dali? Košice alebo Poprad, alebo, ja neviem, ktorú časť územia? Čoho by ste sa vzdali vy, veľkí vlastenci, keď teda na zastavenie vojny sa potrebujeme niečoho vzdať, lebo no teda treba byť realisti. Ja skutočne si to neviem ani predstaviť. A mali by ste na túto otázku možno zodpovedať aj vašim vlastným voličom a voličkám špeciálne teda na východe krajiny, lebo ak momentálne drží niekto Rusov ďaleko od našej hranice, tak sú to práve Ukrajinci a nezaslúžia si to, čo vy predvádzate.
Ale ja vám poviem ešte v rýchlosti jeden príbeh z Ukrajiny teda, ktorého som bola súčasťou, a to si myslím, že to je skutočne taká ilustrácia prejavu vlastenectva, ktorú nie každý z vás, a nechcem vám skutočne krivdiť, by bol schopný spraviť. V pivnici v Jahidnom, kde držali viac ako mesiac 300 obyvateľov tejto obce, tak po pár dňoch za nimi prišli z ruskej armády a povedali im, že ak zaspievate hymnu, ktorú, Ruskú hymnu, ktorú tu máte na papieri, tak môžete ísť hore. Viete, koľko ľudí na naučilo ruskú hymnu alebo koľko ľudí ju zaspievalo? Presne nula. A tí ľudia tam všetci aj naďalej spolu boli, pretože sa odmietli podvoliť týmto okupantom a pre nich jediná hymna, ktorú mohli spievať, bola tá ich.

Pán poslanec, mali ste pravdu, Rusi sú v tejto vojne imperiálni agresori. Ja si veľmi dobre pamätám prejav Putinov na začiatku, keď vyhlásil, že ukrajinský národ neexistuje a potom ešte dodal, že tam je fašizmus, aby mobilizoval národ. Rusi potrebujú dokázať, že ukrajinský národ neexistuje, lebo inak sa im zrúti história. Oni ju odvádzajú od Kyjevskej Rusi, tam začínajú dejiny. Ak uznajú, že to bola Ukrajina, tak dejiny sú o niekoľko storočí posunuté. Čiže v tomto smere idú cieľavedome, historicky za svojím cieľom. A okrem toho poznáme to, ak Rusi nedosiahnu svoj cieľ, tak nikdy neustúpia. Očakávať, že nejakým spôsobom je možné s nimi sa dohovoriť, je asi veľká ilúzia. Proste Rusi sú imperiálny agresívny národ, ktorý kam príde, tam prestane tráva rásť.
(Potlesk.)

...(Prosím o výmaz rečníka)...

Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie.
Pán kolega Mikloško, máte absolútnu pravdu. Ale viete, čo je najhoršie, že existuje reálne paralela aj voči Slovákom, že my sme ako národ neexistovali. Boli tie historické momenty v našej histórii, ktoré potierali, alebo popierali, že my sme nejaký národ, alebo môžeme byť štátotvorný národ, alebo niečo podobné. Jednoducho nás chceli asimilovať. A toto je tá paralela práve s Ukrajinou, ktorú my máme. A keď tu máme polovicu obyvateľstva, alebo túto koalíciu, ktorá túto paralelu nedokáže vidieť, vidí sa len v ruských dejinách, v ruskom vnímaní sveta, tak potiera aj vlastnú identitu a vlastnú históriu a je ochotné sa jej vzdať. A kolegyňa Jurík spomínala, že čo by sme im odovzdali, že Košice? Pani kolegyňa, všetko, všetko by im odovzdali. Oni by boli prví, ktorí by kolaborovali. Mávali by tými ruskými zástavami, obhadzovali by ich karafiátmi. Boli by šťastní, lebo by si mysleli, že no tak oni nám teraz prídu sem, je to síce, niečo porobia, pár žien poznásilňujú, pár ľudí postrieľajú a hlavne tých, ktorí sú na tej druhej strane, tých dobre, dobre a my sa budeme mať potom dobre. My to využijeme. Jak za 2. svetovej vojny a ako Slovák štátu arizovať, pobrať sebe, sebe a ostatné, však nejako to sa spraví. A toto je presne to myslenie, a preto oni sa dokážu vidieť v tom Rusku. V tom, že čo to Rusko robí, to imperiálne, to potláčanie, oni by si to vedeli nejak zariadiť. Veď už tak raz boli, dobre bolo, tak aj teraz by sme si to takto zariadili. Toto je vlastizrada, toto je kolaborácia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, milé kolegyne, takto asi pred týždňom som tu stál kvôli uzneseniu, kde sme chránili záujmy Ruska, myslím, záujmy hospodárske a minulý týždeň ste si chválili uznesenie, kde nejakým spôsobom ideme podporovať naďalej Ruskú federáciu. Ale dovoľte mi hneď na úvod povedať, že je mi opäť veľmi smutno z toho, že takéto uznesenia nechodia práve z koalície. Takéto uznesenia, ako sú momentálne toto, že bránime susedský štát, prichádzajú práve od opozície. A dovoľte mi povedať, že ja mám za to, že nejakým spôsobom robíte aj vlastizradu na vlastnom národe. A robíte to len kvôli vašemu dobru, kvôli ničomu inému. Bolo tu ikskrát dneska povedané, že budujete si haciendy, budujete si podniky, lietadielko sem, lietadielko tam, však prečo nie? Ale čo ste reálne urobili pre túto krajinu za posledných 15 rokov? Za posledných 15 rokov vlády SMER-u ste neurobili pre nich nič, žiaľ.
A potom prichádzate s tým, že ideme podporovať opäť Rusko. Prichádzate s vedomými klamstvami o tom, že ako my, slovenský národ, ekonomicky trpíme, lebo oslabujeme našu ekonomiku, oslabujeme ekonomiku práve kvôli tomu, že máme sankcie voči Rusku.
A dovoľte mi trošku posunúť tento príbeh ďalej, možnože budete vedieť, predpokladám, že asi nie, že momentálne po Slovensku koluje sanitka, ktorá sa volá Oxana. Kto vie, alebo nevie, na tieto sanitky sa vyzbierali dobrovoľníci cez webový portál Donio, áno, bol som aj jeden z tých dobrovoľníkov, ktorí sme k tomu prispeli, aby táto sanitka pomohla či vojakom, či civilistom na vojne na Ukrajine. A viete, čo sa stalo s tou sanitkou? Bola zničená, a zároveň v tejto sanitke zomreli ďalší štyria ľudia a všetko boli civilisti. Takže toto je vaše Rusko, toto je krajina, ktorú podporujete.
Doveľte mi ešte povedať, že pár týždňov, pardon, pár mesiacov dozadu ste, kritizovala vládna koalícia zbierku za muníciu pre Ukrajinu, že my sme tí vojnoví štváči, že my podporujeme práve tú Ukrajinu, že Ukrajina sa má prestať brániť. Toto vám nepripadá ako nonsence? My asi podporujeme, my by sme ako celý národ, ako opozícia, ako aj koalícia, mali podporovať Ukrajinu, aby sa vedele efektívne brániť. Aby ten Rus tu nikdy už neprišiel a nieže by sme museli čakať niekoľko desiatky rokov, aby odišiel. Je to hanba vôbec, že vy neviete hodnotovo a morálne sa postaviť na tú správnu stranu. Je mi z toho smutno. A bolo tu niekoľkokrát povedané, že Ukrajina chce mier. Ukrajina chce prímerie. Európska únia chce mier. Ale aj Ukrajina má svoje podmienky. Chce, aby sa vrátili naspäť tých desiatky tisíc detí, ktoré boli unesené. Prednedávnom vyšiel príbeh jednej babky, kde sa jej vrátil vnuk.
Žiaľ, rodičia zomreli pri bombovom útoku, ale vrátil sa jej vnuk po niekoľkých mesiacoch z Ruska a spoveď tohto vnuka bola taká, že prebiehala tam dosť masívna mašinéria, aby nejakým spôsobom konvertoval k Rusku. Ale nakoniec sa vrátil naspäť v rámci výmeny.
Ale toto sa deje, deti tam, tie ukrajinské deti, ktoré prichádzajú do Ruska, páchajú samovraždy. Hovoria vám to rôzne organizácie, že toto sa tam deje a vám je to jedno.
Neviem, či poznáte, ale v Prešove existujú dobrovoľní aktivisti, ktorí pravidelne chodia pomáhať, respektíve nosia, nosia civilné, civilné potreby pre Ukrajincov. A primárne ich nosia do domov, kde žijú už iba siroty. A keď chcete, po tejto schôdzi ja vám ukážem fotky prešovských dobrovoľníkov, že ako vyzerá taký dom pre siroty. Je ich tam stovky a žijú v takých skromných podmienkach a sú rady, keď prídu dobrovoľníci z Prešova a že im donesú keks alebo iné veci. Vy sa neviete poďakovať ani slovenským občanom, ktorí reálne pomáhajú a zachraňujú tieto obete.
(Reakcia z pléna.) Ja sa pozerám celý čas na koalíciu, žiaľ, tu nikto nesedí z koalície. (Reakcia z pléna.)
(Zaznievanie gongu.) Ale ja pozerám celý čas na ľavú stranu. (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím vás, nevykrikujte, pán poslanec, nevykrikujte, prihláste sa s faktickou, môžete reagovať na rečníka.
(Potlesk.)

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Dámy a páni, vládna koalícia tvrdí, viete ja by som sa rád pozeral dopredu, len predo mnou nie je žiaden koaličný poslanec, tak sa pozerám na ľavú stranu, lebo tu sedia traja. Tvrdíte, že sa na Ukrajine nič nedeje, že je tam nejaký lokálny konflikt, alebo už som dokonca po poslednom mojom predstavení tu v pléne dostal desiatky a stovky výhražných správ o tom, že bolo ikskrát vyvrátené, že to, čo sa udialo v Buči je klamstvo, že je to už overená informácia. Ale vy ste sa ešte ani za toto nevedeli postaviť a ignorujete fakt, čo je smutné, že sa vedie voči Rusku a voči predstaviteľom Ruska trestný súd v Haagu. Vy to ignorujete. Vy ignorujete dôkazy, ktoré sú nazbierané za posledné roky. Prečo? Ja chcem veriť tomu, že ak sa bude hlasovať o tomto uznesení, a verím tomu, že budete za, že na septembrovej schôdze prídete s ďalším uznesením, kde budeme odsudzovať útoky, ktoré sa udiali za posledné týždne v Kyjeve, Charkove, Odese a v ďalších mestách, kde zomreli desiatky až stovky ľudí.
A, dámy a páni, a môžem s vami súhlasiť, že bolo to tu povedané, že ešte týždeň pred vypuknutím vojny medzi Ukrajinou a Ruskom niektorí čelní predstavitelia vlády, vtedy opozície SMER-u, tvrdili, že Ukrajina, pardon, že Rusko na Ukrajinu nezaútočí. A potom súhlasím s pánom poslancom Krúpom, ako povedal, že tu bolo niekoľko dní ticho. Áno, bolo tu ticho, bolo na Facebooku ticho, bolo všade ticho, lebo nedošli noty. Nečakali to, neboli asi o tom informovaní. A trvalo to, sa mi zdá, že na sociálnych sieťach k tejto téme aj mesiac.
A očakávam, že vládna koalícia nielenže podporí toto uznesenie, ale že rozšíri toto uznesenie o civilné obete v Mariupole, kde zomrelo vyše tisíc žien a detí v tej koncertnej miestnosti. Vyše tisíc ich tam zomrelo. Že vám nie je hanba, že neviete prísť s niečím takým vy. Kde sú vaše hodnoty? Ja môžem súhlasiť s tým, že ako opozícia alebo medzi stranami máme určité nezhody v niektorých názoroch, samozrejme, je to prirodzené, ale celá opozícia v tomto má jasný morálny kompas, čo vy nemáte.
Ďakujem. 36-2 Horecký, Ján, poslanec NR SR
Učí to našich ľudí, že keď si silný, máš zbraň a máš prevahu, môžeš všetko. Ale tak ako povedal kedysi Silvester Krčméry, vy máte moc, my máme pravdu. A pravda o tejto vojne je, že za jedno mŕtve dieťa nestáli tie výhrady a podozrenia, ktoré mal agresor Putin voči slobodnému, nezávislému ukrajinskému národu.
Dovolím si pripomenúť, keď sa vzdali Ukrajinci jadrových zbraní, tak to bolo na základe garancie nedotknuteľnosti ich hraníc. Tu sa ukazuje a je to edukácia, ako treba postupovať nielen do vnútra našej krajiny, ale aj v medzinárodnom práve. Keď máš zbrane, máš prevahu, môžeš všetko. Naozaj to bude tak, alebo to bude tak, ako sa postavil Silvester Krčméry. S týmto naratívom sa nehrajme, toto nie je hodné politikárčenia. Keby komukoľvek z nás zomrelo malé dieťa, verím, že by ste zmenili názor.
Ďakujem.

Pán kolega, ďakujem za vaše pokojné vystúpenie plné konkrétnych príkladov a argumentov. Nuž zaujalo ma to, ako ste poukázali na naratív, aký vládna koalícia vo vzťahu ku konfliktu k nevyprovokovanej agresívnej vojne Ruska voči susednému národu, bratskému národu môžem povedať, Ukrajincom, má. Ten naratív je veľmi sympatický voči Rusom a veľmi nepriateľský až odmietajúci voči Ukrajincom. Pri každej príležitosti pozorne to vnímam. A toto je veľmi nebezpečná hra s ohňom aj do našich, do nášho vnútorného prostredia.