35. schôdza

vymazať

S faktickými poznámkami traja poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

My sme sa naučili, že tie hlasovania tu bežia, jedno prichádza, potom odchádza a tak ďalej a tak ďalej, že vlastne to akoby nemalo žiadnu váhu. Ale hlasovania najmä vo vážnych historických chvíľach zostávajú súčasťou pamäte a dejín národa. Ja si pamätám, ako sa stále vlastne vracia k tomu, keď sa prijímal za Slovenského štátu zákon o deportáciách Židov. Ako dneska sa dovolávajú tí, že vlastne, ktorí nehlasovali, že nie všetci sme hlasovali. Toto sú také hlasovania, ktoré potom hodnotia dejiny a hodnotia aj politikov a politické strany. My dnes nevieme, ako dopadne táto vojna hrozná, nevieme, ako sa to vyvinie, ako to zasiahne celú Európu. Aj toto hlasovanie v tejto krízovej chvíli bude raz také ako niekedy, keď sa hlasovalo o deportáciách Židov. Každý tu podá svedectvo, na ktorej strane vtedy stál. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďalší, ďalší s faktickou pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani kolegyňa, ďakujem za vaše vystúpenie. Osobitne som si všimol dva momenty, ktoré chcem podčiarknuť a pridať sa k nim. Jeden z nich je to, že si nesmieme zvyknúť. Nesmieme si zvyknúť na to, že je tu vojna. Nesmieme otupieť vo svojom svedomí, ani v úsilí postaviť sa na správnu stranu dejín.
Toto je vec, ktorá je v ľudskej histórií v dejinách ľudstva spoznaná ako reálne riziko, reálne riziko toho, ako víťazi píšu dejiny. A my naozaj nevieme ešte, ako tá vojna dopadne. Ale ak by sme si, ak by si ľudia, naši starí rodičia zvykli na tú moc a prevahu, ktorú mal kedysi Hitler, keby zrezignovali na to, v akom štáte žijú, nebolo by SNP. Nebola by Veľká Británia, ktorá čelila celému, v podstate hitlerovskej Európe. Nebola by víťazná II. svetová vojna a porážka hitlerovského Nemecka. Tiež bolo vtedy pre mnohých jednoduchšie pridať sa k silnejšiemu, vidieť, že to je ekonomicky výhodné. Na toto sa zvyknúť nesmie. Keď som istý čas robil pre jednu súkromnú sieť škôl, zriadili sme triedy pre deti z Ukrajiny, mesiace trvalo, kým kreslili na nástenkách, to mali obrázky z domu, ako letí bomba, mŕtveho psíka, mamu, otca a hrdinskú obranu ich domovov. Tieto deti prejavili väčšiu múdrosť ako kolegovia z koalície. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Dubovický, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani Kolíkovej k jej reči. Ja by som chcel dodať to, že prečo práve toto plénum, prečo práve opozícia podporuje to hrdinstvo Ukrajiny, je to, keby si predstavme, že sme v roku 1938 a keby sa nám neobrátila chrbtom vtedy Veľká Británia a Francúzsko, možnože tá história nemusela pokračovať tak, ako pokračuje, kedy v 1938 sme boli samostatný štát, sme podporovali vtedy nacistické Nemecko, sme zaútočili spoločne či na Poľsko, či na Sovietsky zväz a tak ďalej a tak ďalej, však všetci poznáme tú históriu. Víťazi píšu tú históriu. Ale keď skončila tá vojna, keď skončila II. svetová vojna, až vtedy sa objavili tie zverstvá či Nemecka, alebo či Ruska, ktoré boli páchané práve počas tej vojny. Rôzne koncentračné tábory na oboch stranách. Potom to, čo urobil Sovietsky zväz Ukrajine na najbližších desať a ešte aj predtým, čo urobil, proste tá história píše o tom, že aké zverstvá v minulosti ten Sovietsky zväz a dneska Rusko robí. Len, žiaľ, jedna krajina sa z toho poučila a druhá nie.
A opäť, my sa tu bavíme o tom, že niektorí predstavitelia vládnej koalície prekrúcajú tie fakty. A s tým mám problém, že lebo vzniká tým pádom nejak, nejaký spôsob tej propagácie, tej nenávisti v tej spoločnosti, ktorá hecuje tých ľudí, ale vy vedome a teraz hovorím akože o vládnej koalícii, klamete tých ľudí. A s týmto ja mám morálny problém proste, lebo ja by som bol rád, keby tu vystúpili poslanci z vládnej koalície, aby povedali, že proste že vojna je, vojna je zlá. Ja súhlasím s vami, ale agresor je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážení, vážení kolegovia. Asi v tom je to príznačné, že sa tu vzájomne rozprávame zase iba v rámci opozície a vzájomne prízvukujeme, ako je dôležité vysporiadať sa s minulosťou a ako dôležité sú aj takéto momenty, vedieť sa zastať správnej strany a jasne to pomenovať.
Ja si dovolím z toho iba zhrnúť, že toto je asi veľký problém, ktorý máme zatiaľ na Slovensku, že my sme sa stále nevysporiadali s tým, čo sa tu udialo na začiatku II. svetovej vojny a akú rolu v tom zohralo Slovensko, akú rolu v tom zohral prezident Tiso, s tým sme sa jednoducho nevysporiadali.
A zjavne možno aj toto je nejaký biľag, ktorý nás ďalej nesie a nevieme zaujať jasný postoj ani teraz, pretože s týmto zjavne asi v Poľsku nemajú problém, že vedia, akú rolu zohralo aj Sovietsky zväz v tom čase a vedia rozlíšiť momenty, ktoré na začiatku Sovietsky zväz ich nakoniec okupoval a popravil viacerých hodnostárov, a toto určite nikdy Poľsko nezabudne. A my sa pozeráme na tú II. svetovú vojnu, ako keby sme si chceli zobrať iba nejakú časť. Tú, ktorú oslavujeme a boli sme na strane víťazov, ale ako keby sme nechceli si zobrať z tej II. svetovej vojny tú smutnú časť. Bohužiaľ, tých, tej smutnej časti dejín a tú odsúdiť, a pamätať si, že toto už nechceme, aby sa zopakovalo. Možno toto je problém, s ktorým sme sa doteraz stále nevyrovnali a vlastne sa aj neospravedlnili časti obyvateľstva, ktorých sme jednoducho poslali na popravu do koncentračných táborov do Poľska. To s tým sa stále ešte ako krajina nevysporiadali. Ďakujem.

Ďalší, pán poslanec, normálne do rozpravy, hej? Čiže do rozpravy prihlásený navrhovateľ, pán poslanec Dostál, nech sa páči.