35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne, pán poslanec, ste, ste povedali, že sú tu také tie rôzne iniciatívy. Myslím si, že už sme ponúkli viac možností, pretože PS dalo jeden návrh, akým mohla byť tá, alebo dva, jednorodičovská domácnosť zadefinovaná. Ja dávam nejaký úplne iný pohľad že úplne z iného smeru, ale v zásade je to úplne jedno, lebo proste tento návrh musí prísť z ministerstva a mňa mrzí, že tak stále sa opakuje to, že, že je to ťažké zadefinovať tých jednorodičov. No, áno. Môže to byť ťažké, ale myslím si, že my už nemusíme nič vymýšľať, pretože existujú dobré príklady zo zahraničia, ktoré stačí osvojiť si a nemalo by to byť podľa mňa dôvodom na to, že tejto rodine nevieme, týmto rodinám nevieme pomáhať, najmä v dobe, keď sa tu zvyšovali proste dane, všetko išlo hore, poplatky, náklady na život, potraviny išli veľmi hore cenami. A jednoducho my akoby, poviem, že prehliadame túto jednu túto skupinu obyvateľstva a na druhej strane ich zaťažujeme novými poplatkami, daňami a zvýšenými cenami. To vieme, hej? Čiže podľa mňa toto by nemal byť jednoducho dôvod toho, že dnes nevieme adekvátne tejto skupine pomôcť. Proste už to urobme konečne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach.
V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30 % zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám. Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí.

108-2
Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300-tisíc detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz, nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať.
Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme, a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách, a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny.
A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som si urobil niekoľko poznámok. Kto predkladá tento zákon? No v prvom rade by som očakával, že predložia ju strany, ktoré majú napísané sociálna demokracia. A takýto zákon neprišiel. A viete, čo je sociálna demokracia? To je to, že pomáhame tým najmenej, ktorí majú najmenej peňazí, ktorí trpia tou chudobou. A zatiaľ všetky zákony, ktorými sme sa snažili pomôcť či jednorodičom, alebo iným, prichádzajú práve z opozície a my nemáme vzadu napísané, že sme sociálna demokracia, ale my sme sociálna demokracia. My sa na ňu nehráme, to je ten rozdiel v tomto prípade. Takže absolútne s tebou súhlasím, že táto téma by nemala byť téma opozície a koalície, my už potrebujeme nájsť veľmi rýchle riešenia, tak ako si povedala.
A čo chcem podčiarknuť, že všetko, čo sme urobili a predložili ako Progresívne Slovensko tu v parlamente, bolo na základe a postavené na dátach. Ohrození chudobou, zabezpečenie základných potrieb, čo sa týka možnosti zľavy z poplatkov z daní za nehnuteľnosti alebo iných, to všetko bolo postavené na dátach, ako vieme pomôcť tým jednorodičom. Čo prišlo z koalície? Absolútne nič.
Takže ešte raz na záver podčiarkujem, niekto sa tu hrá na sociálnu demokraciu a niekto tu politiku sociálnej demokracie aj robí. Ďakujem.

Jednoznačne sa stotožňujem s tým, že je potrebné zadefinovať jednorodičovskú teda rodinu, je to správne a určite budem hlasovať za.
Avšak jednorodič je, aspoň tak to chápem, jeden rodič, ktorý sa stará o deti, ale tu existuje aj druhý rodič. A zákon o rodine, ba dokonca aj Trestný zákon hovorí o tom, že deti, ktoré sú zverené jednému z rodičov, ten druhý rodič je povinný prispievať na ich výživu a výchovu. Teda je potrebné sa zaoberať aj tým, prečo ten druhý rodič neprispieva na deti, hoci je to jeho zákonná povinnosť. A pokiaľ neprispieva a nechce prispievať, tak nie som zástancom nejakých prísnych trestov, ale pokiaľ sa týka detí, som predsa rodič aj starý otec, tak s týmto sa treba zaoberať. Myslím si, že aj posilnením trestného práva v tom smere, aby ten, čo má povinnosť sa o deti starať, určitým spôsobom bol aj prísnejšie sankcionovaný.
A pokiaľ ste spomínali tú skutočnosť, že jednorodičovskej rodine zostáva 5,50 na deň, tak zase je tiež pravdou, a to pán Ledecký mi potvrdí, pokiaľ sa bavíme o marginalizovaných skupín, že obyčajne títo rodičia aj fajčia a väčšinou fajčia, čo asi predstavuje 5,50 jedna krabička cigariet a aj v tomto prípade by bolo asi potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Šrobovej. Ja oceňujem, že naozaj tak ako aj ja, ona sa veľmi poctivo a dlho venuje tejto téme a naozaj už sa obraciame na všetky strany a vyzývame všetkých, aby sme sa niekde posunuli a dúfam, že táto iniciatíva bude úspešná. Musím povedať, že ma teší, že sa pridávajú už aj ďalší poslanci, ktorí sa k tejto téme hlásia. Teším sa, že budeme mať hlas pána Radačovského. Viem, že by som nemala na neho reagovať vo faktickej, ale až potom, ale využijem túto príležitosť, takže sa teším, že budeme mať ten hlas a poviem to, že áno, že vy ste tu hovorili o tom, poviem to, že výživnom alebo teda prispievaní na výchovu a výživu, ale napríklad aj na to výživné by sme sa mali pozrieť, lebo dobre vieme, že aj to máme, poviem to, že neaktuálne nastavené na súčasnú životnú situáciu.
Ale ešte jednu vec chcem povedať, že naozaj my sme tu mali, poviem to, taký že prísľub zo strany pána ministra, že príde s tou definíciou, príde s nejakými návrhmi, tak ja veľmi čakám to, že či sa podarí teda vyrokovať nejaké tie eurofondy na pomoc jednorodičovským domácnostiam. Ale zároveň chcem povedať, že by som bola veľmi nerada, ako napríklad pri opatrovateľoch sme väčšinu eurofondov, poviem to, že prejedli, ale nenastavili sme systémové riešenie. A že ja by som práve chcela, aby sme pri tých jednorodičoch mali najprv nastavené systémové riešenie a až potom nejaký možno niekedy, poviem to, že takým veľmi lacným spôsobom využívali eurofondy na sanovanie situácie, ktorá nám na Slovensku vznikla. Ďakujem.

Pani poslankyňa, mňa najviac zaujala tá posledná veta, ktorú ste povedali vo svojej rozprave, že zväčša tí jednorodičia si za to nemôžu a ja si myslím, že vôbec nie je podstatné, že či si za to môžu, alebo nemôžu. Proste dostali sa do zložitej životnej situácie a štát je tu na to, žeby ľuďom, ktorí sú v zložitých životných situáciách pomáhal. A o to je pre štát jednoduchšie, že dá sa pomôcť len finančnými zdrojmi. Jedna vec.
Ďalšia vec je, že my už tu dávno cez rôzne inštitúcie, rôzne analýzy, ktoré, samozrejme, sú relevantné, vieme, že chudobou sú najviac ohrozené jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny a rodiny, ktoré žijú v generačnej chudobe. Pre tú generačnú chudobu máme vyčlenené aj nejaké eurofondy, nejaké akčné plány, aj keď sú, aké sú, predsa nejakým spôsobom sa hľadá riešenie pre mnohopočetné rodiny, takisto je to jasne definované, keď chceme, tak vieme pomôcť. Kdežto pre tie jednorodičovské domácnosti je ten problém, že nemáme to správne zadefinované, a to znamená, nevieme cieliť tú pomoc. Preto už, preboha, konajme, naozaj definujme to a doručme tú pomoc tým ľuďom, ktorí vychovávajú naše budúce generácie, sú na to sami a naozaj tú pomoc potrebujú.

Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia, nemáme zadefinovanú. Čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov.
K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča, by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti.
A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Horecký, ja verím tomu na konci dňa, že ten zákon prejde. Je vidieť skvelú odbornú prácu, ktorú ste pri tomto zákone odviedli. Je to nielen práca jedného človeka, ktorý tu dal nejaký návrh zákona, ale si to poctivo odmakali so svojím tímom. Robíte na tejto téme už niekoľko rokov a je to téma, ktorá by mala spájať našu krajinu. Myslím si, že turizmus je jedna z najobľúbenejších činností, veď aj pán predseda parlamentu Richard Raši rád chodí na turistiku a rád chodí na turistiku a má ju rád. Čiže pevne verím, že to podporí, lebo má rád turistiku ako veľa ďalších poslancov Národnej rady, ktorí chodia a majú radi tento úžasný šport a potrebuje podporu. Tí ľudia, ktorí sa venujú turizmu a robia turistické značky, tak ubúda. Generácia, ktorá sa tomu venuje, nám starne, nie je ani nijako podporovaná zo strany štátu a tento zákon jasne hovorí, ako to má celé byť, rieši to aj financovanie a rieši to to, čo má byť, že tie značky sú označené, turistické chodníky sú viditeľné a sú dôležité preto, aj keď sa niekto stratí, aby vedel, keď ide dole, kam má smerovať.
Čiže aj pre bezpečnosť, keď chodíme do lesov, aby sme vedeli, ako sa máme pohybovať. Čiže tento zákon je pre všetkých občanov tejto krajiny. Nie je ani pravicový, ľavicový, smerácky, hlasácky, kádehácky, je spoločný všetkých, pre všetkých občanov tejto krajiny, tak spravme nejaké gesto.
Ja verím, že pán predseda zaúraduje, keďže má rád turistiku, aby aj strana HLAS podporila tento úžasný zákon. Ďakujem.

vymazať