35. schôdza

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
V prvom rade by som sa aj ja chcela veľmi pekne poďakovať verejnému ochrancovi práv za jeho dlhodobú prácu aj za túto správu. Hovorilo sa tu veľa o školstve a naozaj, žiaľ, stále aj v oblasti školstva a vzdelávania máme dlhodobé problémy, ktoré sa týkajú nedodržiavania ľudských práv. A väčšinou sú to problémy, ktoré v konečnom dôsledku majú najhorší dopad na tie deti, ktoré už sú aj tak znevýhodnené, a najčastejšie sú to u nás deti z generačnej chudoby a sú to rómske deti z marginalizovaných rómskych komunít. A tu sa vôbec nemusíme baviť o tom, že koľko peňazí celkovo ide na nejaké pomyselné riešenie témy, ale môžme sa naozaj baviť o veľmi konkrétnych situáciách. Veľa sa tu hovorilo o tom, že práve tieto deti dodnes často napríklad nesprávne sú diagnostikované, dostanú diagnózu ľahké mentálne postihnutie, čo znamená, že potom naozaj nabehnú na dráhu špeciálnej školy a už nikdy nezískajú také vzdelanie, ktoré by im umožnilo sa do budúcnosti plnohodnotne zamestnať. Taktiež sa tu hovorilo o segregácii. Taktiež by sme mohli hovoriť o tom, o práve detí so zdravotným znevýhodnením na navštevovanie bežnej školy, ktoré tiež aj naše súdy opakovane poukazujú na to, že nie sú dodržiavané. A som veľmi rada, že tu zaznela aj téma reedukačných centier a práve aj v týchto centrách často sú deti z generačnej chudoby, ktoré už tak či tak im bol teda dosť ťažký osud naložený a ešte keď sa stretávajú s násilím priamo v týchto centrách, tak je to obrovský problém. A pevne verím, že tá reforma, ktorá mešká už naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Beáta, že si otvorila tak závažnú tému ako je diskriminácia v oblasti vzdelávania. A pán verejný ochranca práv sa vo svojej správe zaoberal najmä teda segregáciou v špeciálnych školách, v špeciálnom školstve, ale povedzme si pravdu, že my máme závažný problém so segregáciou aj v hlavnom vzdelávacom prúde. A napriek tomu, pani Matejičková, že tieto deti majú obedy zadarmo, tak, bohužiaľ, ich stále segregujeme do samostatných tried alebo majú dokonca samostatné pavilóny, kde chodia samostatným vchodom bez toho, aby sa stýkali s deťmi s majority, a predstavte si, že dokonca im nedávame ani teplé jedlo, ale len nejaké suché balíčky. Takže úplne to asi tak v poriadku nie je, žeby tento štát robil všetko, čo sa dá pre rómske deti.
A ja len k dátam by som povedala, napríklad z roku 2024 vieme, že na Slovensku máme až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácie, a alarmujúce je, že 65 % rómskych detí, a možno je to aj viac, lebo toto je starší údaj, navštevuje školu, kde väčšina zo spolužiakov sú rómskeho pôvodu. To znamená, že tieto deti chodia do absolútne homogénneho prostredia, sociálne znevýhodneného, s ostatnými chudobnými deťmi, ktoré sú rómskeho pôvodu, a nestretávajú sa vôbec s deťmi z väčšinovej populácie, čo im, samozrejme, určuje nejakú negatívnu životnú trajektóriu. To asi sa teda zhodneme.
No a čo teda robí štát? Tak ja osobne si myslím, že skôr volíme pasivitu alebo len nejaké kozmetické úpravy, ako tu už bolo spomínané národnostné školstvo a podobne, pretože povedzme si pravdu, štát okrem toho, že definoval segregáciu v školskom zákone a dal povinnosť školám od 1. septembra, aby prijali nejaké desegregačné štandardy, ktoré vôbec učitelia nevedia, ako majú uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Hanuliaková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa rovnako chcela poďakovať úradu Verejného ochrancu práv, pretože je naozaj veľmi dôležité, aby sme tu o tých problémoch hovorili, a zároveň by som sa chcela veľmi rázne ohradiť voči tomu obmedzovaniu času. Je to v poriadku, však môžete to povedať, len podľa mňa je vrcholne neslušné vstupovať do tej rozpravy počas. Ak teda máte takú potrebu, tak to treba povedať podľa mňa predtým a nie vstupovať takto, takýmto spôsobom, ako ste to urobil.
Ty si, Bei, hovorila, že každý si vie nájsť niečo v tej správe, kde by sa mohol chytiť toho, aby sa tie problémy riešili, a oceňujem teda, že si aj spomenula nejaké svetlé príklady kolegýň zo strany SMER, len ja si myslím, že strana SMER, aj keď sa im nechcem teda motať do ich straníckych vecí, ale by musela najprv zmeniť vedenie, aby sme im niečo uverili, pretože je smutné, ak oni priamo častokrát útočia na tie demokratické princípy našej krajiny a častokrát naozaj dochádza z ich strany k zastrašovaniu a rôznym útokom aj priamo od teda premiéra našej krajiny, ak my poukazujeme na rôzne chyby a zlyhania. A ja si teda aj spomínam, keď tu pán minister spravodlivosti priniesol takú brožúrku o porušovaní práv osôb a teda bolo to naozaj dosť, dosť paradoxné. A myslím si, že poslanci a poslankyne vládnych strán by si naozaj mali v prvom rade prečítať túto správu a držať sa tých odporúčaní, ktoré v nich nájdu.
A ešte raz teda poviem, že nemali by sme obmedzovať ten čas, ktorý tu k týmto správam máme, pretože už minulý rok sa to stalo a naozaj je to maximálne neslušné a myslím si, že jedenkrát za rok by sme si mali vedieť vypočuť to, to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Pán poslanec Sabo.

Vďaka a súzniem s tým tvrdením, že stačí si tú správu prečítať a nájsť si tam, pretože každý si tam nájde niečo, čo zaujme, prípadne môže byť inšpiráciou pre ďalšiu poslaneckú prácu. Okrem toho akustického smogu, ktorý som už spomínal v predchádzajúcom svojom príspevku, vo svojej správe sa verejný ochranca práv venuje aj environmentálnym záťažiam, čím pán Dobrovodský nadväzuje na monitoring, ktorý započala už jeho predchodkyňa pani Patakyová. Tých environmentálnych záťaží sú stovky. Podľa správy VOP s vysokou prioritou je ich cez 140. A zhodou okolností včera dvaja ministri, nazvime ich pracovne Jajo a Pajo, si urobili tlačovku v Strážskom kvôli PCB-čkám, boli to, samozrejme, Matúš Šutaj Eštok a Tomáš Taraba. Tomáš Taraba, ten, ktorý napríklad spomalil riešenie, resp. zastavil riešenie vrakunskej skládky, ale práve tú tlačovku v Strážskom využil na to, aby opäť šíril svoje nezmysly a neinformované bludy, ktoré neustále opakuje a podľa rôznych možností ich, samozrejme, aj formuje, bez dát a bez analýz stále rozpráva o tom, že Slovensko potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je, akože to je extrém. Tri alebo štyri. Lebo to nie je jedno a to isté, hej? Lebo nehovoríme o nejakej piecke za pár stovák eur, hej, tu hovoríme o projekte za desiatky až stovky miliónov eur, ktoré nevznikajú na jeden, dva, tri, ale na desiatky rokov, ktoré sú, samozrejme, keď si urobíte test hierarchiou zákonov, hierarchiou odpadového hospodárstva, tak tam tiež nenájdete súlad. Ale Taraba stále rozpráva o tom, že potrebujeme tri alebo štyri nové spaľovne. Najskôr sme ich mali mať na komunálny odpad, potom na nebezpečný, potom na spaľovanie kadáverov, čiže on v tom sám nemá isto, hej?
Čiže otázne je, že či toto tiež nie je na podanie pre pána ombudsmana, lebo mám taký pocit, že aj pánovi ministrovi životného prostredia je zjavne upierané právo na prístup k informáciám o životnom prostredí.

S reakciou pani poslankyňa Jurík.