35. schôdza

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, je desať faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predseda.
Lucia, podľa tvojich slov je zrejmé, že táto novela ústavy napáchala škody ešte predtým, ako bola vôbec schválená. Aj toto rokovanie samotné má negatívne dôsledky na množstvo ľudí, ktorí jednoducho majú obavy z toho, čo to bude znamenať pre nich. Pretože, čo je ale jasné, je, že úmyslom je vlastne poškodiť týchto ľudí, bojovať proti nim, pretože oni majú byť nejakí nepriatelia. Im chce Robert Fico dať terče na chrbty, aby sa ľudia medzi sebou štvali a neriešili to, že on nie je schopný vládnuť tak, aby sa táto krajina posúvala dopredu. A vlastne využíva na odpútanie pozornosti úplne tých najslabších, a tých, čo žijú na okraji tejto spoločnosti, a nie kvôli nim, ale kvôli nám ostatným, kvôli tej majorite, ktorá sa k nim správa aj takýmto spôsobom, že vytvára návrhy zákonov, ktoré im majú ublížiť, ktoré majú vlastne podnecovať hnev na týchto ľudí, robiť z nich terče a obete.
A ja by som chcel zároveň tiež apelovať na KDH, pretože podľa mňa, a teda ja som strávil v kostole pomerne veľa času, keď som bol dieťa a počas svojej mladosti a som presvedčený, že tento návrh zákona je v rozpore s kresťanskou morálkou, pretože tam som počúval, že vlastne všetci sme ľudia, že sme si rovní a že všetci sú vítaní aj v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Plaváková, povedala si, že to vnímaš, tento návrh, zvlášť citlivo, lebo neubližuje len tebe, ale ubližuje aj tvojej dcére, ubližuje tvojej rodine. Hovorila si o strachu, ktorý cítia transrodoví ľudia v súvislosti s touto novelou. A toto ja osobne považujem za najnechutnejší aspekt tohto návrhu, lebo ten návrh nikomu nepomôže, ide v ústrety ideologickým predsudkom časti spoločnosti, ale uškodí, vážne uškodí konkrétnym ľuďom. Tí, ktorým uškodí, nebudú väčšina, budú menšinou, ale vážne ich poškodí. A my by sme mali brať ohľad na menšiny, mali by sme brať ohľad na to, ako sa ľudia cítia a mali by sme sa snažiť schvaľovať takú legislatívu a robiť také politiky, aby sa všetci občania Slovenskej republiky cítili na Slovensku ako doma a aby sa tu cítili dobre, aby sa tu cítili prijímaní.
A mne to strašne pripomína tie nacionalistické politiky, ktoré robili vlády Vladimíra Mečiara v 90. rokoch, kde takisto z politických dôvodov hrali s nacionalistickými inštinktmi časti spoločnosti a schvaľovali tu protimaďarské zákony a bolo im úplne jedno, ako sa príslušníci maďarskej menšiny cítia pri tom, či to posilňuje ich vzťah k Slovenskej republike, alebo, naopak, u nich vyvoláva dojem, že Slovenská republika nechce byť ich dobrou vlasťou. A presne takto čisto účelovo, čisto z politických dôvodov teraz vládna koalícia pristupuje k ľuďom z LGBTI komunity a je im úplne jedno, ako sa cítia, ako to budú vnímať a že týmto budú slovenskí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Lucia, nielen za veľmi osobné vystúpenie, ktoré mňa ako matku, a sedíme tu teda ženy-matky, muži-otcovia aj bez toho, že by sme to mali napísané v ústave, skutočne dojalo.
A preto ja sa tak pýtam, že na základe čoho si tu niektorí ľudia myslia, že majú právo povedať, že ich rodiny sú viac, že sú dôležitejšie ako tá tvoja a ďalšie tisíce rodín, ktoré už teraz takto existujú na Slovensku. A napriek tomu, že niektorí im hovoria, že sa majú skrývať, alebo že by ich v tých najextrémnejších prípadoch dokonca ani tu nechceli vidieť v zmysle, že by si želali, aby možno zmizli, a nielen za hranice.
Tak aká vlastne morálna nadradenosť niektorých ľudí vám tu dovolí stlačiť to tlačidlo "za" a ublížiť takým ľuďom, ktorí sa tu ani nemôžu brániť? A ja som veľmi rada, že, Lucia, ty konzistentne, nielen kvôli tomu, že si teda členkou queer menšiny, ale aj kvôli tomu, že máš skutočné cítenie, ľudské cítenie, takže sa ich tu vždy zastávaš. Skutočne si to veľmi vážim.
Toto vystúpenie však na rozdiel od prvých dvoch predrečníkov bolo aj odborné, pretože si použila skutočné rozhodnutia, či už Európskeho súdu ľudských práv, alebo ďalšie. A mňa tak mrzí, že zatiaľ sme tu nepočuli žiadne argumenty "za", ale iba argumenty "proti". A tie argumenty, ktoré sú právnymi argumentmi, tak neprichádzajú len z radov opozície, ktorú vy tu nazývate hysterickou a neviem čo, ale napríklad sa ozvali aj odborníci a odborníčky z oblasti práva, ľudsko-právne organizácie, ale tiež zástupcovia a zástupkyne Európskeho parlamentu, ale napríklad aj komisár Rady Európy. Tak, prosím vás, už konečne sa začnime zaoberať tým, čo skutočne tu máme riešiť a nie ubližovať ľuďom.

Aj ja ti ďakujem, Lucia, za tvoje vystúpenie, ktoré bolo práve presne tou kombináciou odborných argumentov, ale aj osobných. Sme priateľky dlhé roky a ja naozaj tiež trpím, keď vidím, čo tu koalícia predvádza, v tejto chvíli je dosť možné, že aj s KDH.
Ja nerozumiem jednej veci, že KDH, ktoré bolo vždy stranou, na ktorú sa dalo spoľahnúť ako ochrancov demokracie, že v tejto chvíli sa nechali takto lacno kúpiť, a zároveň toto spôsobujú našim spoluobčanom. Lebo ako si povedala správne, je vás tu veľa a častokrát o tom ľudia ani nevedia a však ani nemajú prečo. Každý z nás má byť rovný a je si rovný na základe ústavy doterajšej.
Chcela by som jednu vec povedať, že hovorila si o Európskej únii, o našich medzinárodných záväzkoch. A my sme chceli ako Slovenská republika, my sme chceli ísť do Európskej únie, bolo to jediné úspešné referendum. My sme potvrdili, že chceme mať záväzky voči Európskej únii, a to vrátane rešpektu k ľudským právam a k jedinečnosti, my sme to chceli. A v tejto chvíli, keď tu sa hovorilo o dátach, tak stále to chceme, vyše 70 %, myslím, že 75 % ľudí Slovenskej republiky chce zostať v Európskej únii, to znamená, že vyznáva hodnoty Európskej únie. A tento návrh ústavy nás chce z tohto právneho poriadku vytiahnuť von. A ja sa naozaj čudujem predstaviteľom KDH, že toto robia. Lebo ja som presvedčená, že skutoční veriaci im toto nezjedia a že skutočne sa stane to, že budú vykostení, bude to tak. Robert Fico sa tak rozhodol a oni mu na to skočili a mne to je veľmi ľúto.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedníčka, ja som si vedomý, že teraz v Národnej rade rokujeme o veľmi dôležitom bode, o úprave Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by mala vyslovene obsahovať vetu, že rodinu tvorí muž a žena. Fakt plne podporujem túto iniciatívu, a to nie preto, že by som chcel niekoho vylúčiť, či znevážiť, či nedajbože ublížiť, ale preto, že verím v prirodzený poriadok, ktorý je daný nielen kultúrne, ale hlavne aj biologicky. Rodina ako zväzok muža a ženy je základom spoločnosti, je budúcnosť a pokračovanie rodu. Tak to bolo, je a podľa môjho názoru by aj malo zostať. Nie je to len otázka viery či tradície, je to fakt zakotvený aj v samotnej prírode, tam, kde vzniká nový život.
Zároveň však rešpektujem slobodu každého človeka, právo rozhodnúť sa, s kým bude žiť, koho bude milovať, ako si vysporiada svoj osobný život. To však ešte neznamená, že všetky formy spolužitia majú byť definované ako rodina v právnom či ústavnom zmysle. Tento návrh naozaj nie je útok, ale záväzok k stabilite, zodpovednosti a k hodnotám, ktoré chránia deti, vzťahy a budúcnosť. Verím, že poslanci zahlasujú za túto zmenu a že Slovensko jasne pomenuje, čo rozumie pod pojmom rodina, rodina ako zväzok muža a ženy. To nie je dogma, to je základ, to je budúcnosť.
Ďakujem. Dúfam, že poslanci múdro rozhodnú. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, zrejme ste si všimli ten náš taký, ten voltairovský a churchillovský prístup v našom poslaneckom klube, že napriek tomu, že nesúhlasíme s vašimi názormi, tak sme na vás nevykrikovali, ani sme nekonštatovali, že klamete.
Vy ste naznačili, že novela ústavy vymazáva páry rovnakého pohlavia, ubližuje deťom v týchto vzťahoch. Dokonca ste naznačili, že ak bude prijatá táto novela, nebudete môcť kvôli tomu na Slovensku dôstojne žiť. Ja skúsim konkrétne. Zaručenie rovnosti pri odmeňovaní mužov a žien, v čom vás to, pani poslankyňa, poškodí? Podľa mňa vôbec. Že Slovensko bude uznávať dve pohlavia, mužské a ženské, to asi takisto vašu rodinu a vašu dcéru nijako neovplyvní. Jedine že by ste predsa len chceli v Progresívnom Slovensku uznávať viac pohlaví, hoci teraz tvrdíte, že ste to nikdy nechceli. Čo sa týka citlivých otázok týkajúcich sa intimity pri vzdelávaní detí na školách a vyslovenie súhlasu rodičov bez ohľadu na to akej sexuálnej orientácie sú, to znamená, že ani v tomto nejakým spôsobom neutrpíte ani vy, ani vaša dcéra.
Novela ústavy dokonca nijako nerieši, či na Slovensku majú, alebo nemajú byť registrované partnerstvá. Rieši iba to, že o registrovaných partnerstvách si budeme rozhodovať sami doma na Slovensku. Ak vyhrajú strany ako vy a zostavíte vládu a presadíte to, tak registrované partnerstvá na Slovensku budú. Ak vyhráme my a zostavíme vládu, tak registrované partnerstvá nebudú. Novela ústavy rieši osvojovanie detí na Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani kolegyňa Plaváková, dovoľte, aby ja som sa dotkol jednej časti vášho vystúpenia, kde ste spomínali pána Orosza a ďalších ústavných právnikov, ktorí tvrdia, že novela ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. Ale ja by som si dovolil takisto povedať, že sú aj ďalší odborníci na ústavné právo, ako pán doc. Bujňák, uznávaný to odborník a ktorý tieto tvrdenia jasne odmieta a vo svojich vyjadreniach uviedol, že cieľom novely nie je ignorovať medzinárodné záväzky. Vysvetlil, že medzinárodné súdy, predovšetkým ten v Štrasburgu, pri výklade dohovoru o ľudských právach často uplatňujú tzv. právo často uplatňované, evolučný výklad to znamená vyvíjajúci sa v čase teda, ktorý reaguje na spoločenský život. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
A ja by som chcela len pripomenúť, že ústava nie je nástenka na ministerstve kultúry, na ktorú si pripneme, čo sa nám ideologicky hodí. Nie je to ani text, ktorý má byť horúcim a virálnym statusom na facebooku, napriek tomu sa asi nedá odškriepiť, že tu má teda časť predkladateľov ambíciu zneužiť túto vec ako na politickú exhibíciu. Jedným z hlavných argumentov sa tu teda opakovane konštatuje, že má sa teda zabezpečiť suverenita v rozhodovaní o kultúrno-etických otázkach. Jednak kultúrno-etické otázky, samozrejme, nemajú žiadnu, tobôž legálnu definíciu. To je ako napísať do ústavy, že budeme rozhodovať podľa zdravého rozumu a nepovedať, podľa koho zdravého rozumu, podľa koho etickej morálky a podľa, hej, koho morálnych zásad to tu budeme celé teda projektovať a kresliť.
A pokiaľ ide o tú suverenitu. Viete, suverenita neznamená, že sa môžeme mirnix-dirnix rozhodnúť, že budeme, ja neviem, z európskeho dohovoru vyškrtávať veci, ktoré sa nám nehodia, ako z nejakej, hej, poznámky, nehodiacej sa poznámky v eseji. A má to v podstate takú logiku, ako keby sme si jedného dňa povedali, že suverénne sa zriekame toho, že naše deti sa prestanú učiť násobilku, lebo sme suverénni a máme na to právo, hej, rozhodovať o tom ako rodičia, čo sa majú deti učiť na školách.
V neposlednom rade oháňame sa tu prieskumami verejnej mienky, ja už som to spomenula, čiastočne to teda aj Lucia spomenula, no nie nadarmo je zákaz referenda o ľudských právach, však áno? Pretože keby sme takéto veci brali na potaz, tak tu dodnes máme systém, v ktorom je zakázané ženám voliť a otroctvo sa považuje za podnikanie chránené zákonom. Takže ak by som si možno na záver smela dovoliť parafrázovať slová nebohého Františka: "Kto sme tu my všetci, aby sme si dovolili..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)