35. schôdza

Pán poslanec Vančo, nech sa páči.
Do rozpravy, hej, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vrátim sa k vecnej diskusii. Po príspevku pána podpredsedu parlamentu, ktorý bol plný útokov, tak vráťme sa k tomu, čo naozaj tento návrh novely ústavy spôsobuje.
Naozaj, ak tento návrh bude schválený, aj keď nebude schválený, už samotná táto diskusia škodí ľuďom, ubližuje ľuďom, škodí Slovensku, pretože je množstvo ľudí, ktorí sa na to pozerajú ako na ubližovanie iným, to, čo sa tu deje. Už len táto diskusia, nehovoriac o tej novele ústavy, ktorá betónuje stav, ktorý je nespravodlivý voči niektorým menšinám, voči niektorým ľuďom, ktorí sú tí najslabší z nás, najzraniteľnejší z nás. Ja prečítam správu, ktorú som dostal dnes poobede. Dobrý deň, prosím vás, hrozí po zmene ústavy do budúcna aj kriminalizácia transnebinárnych a intersex ľudí? Respektíve pootvára to dvere ďalším represiám? Ja a mnohí iní prežívame teraz strach. Ďakujem za odpoveď. Toto sú ľudia, ktorí budú dotknutí tým, ako budete hlasovať. To sú reálni ľudia, ktorí majú úzkosť z toho už, čo sa deje dnes v parlamente, aj aká diskusia tomuto predchádza.
Tým zákonom nikomu nepomôžete, len zabetónujete stav, ktorý je nespravodlivý voči týmto ľuďom. Len betónujete stav. Áno, v podstate sa nič nezmení, v podstate. Akurát že zamedzíte zmene v budúcnosti. O to vám ide, vytvoriť nejakú hrádzu, údajne, voči progresivizmu, voči pokroku. No, ale ja neviem potom, čo budete robiť o desať, dvadsať, tridsať rokov, keď budete na dôchodku a tí ľudia, ktorí dnes sú v zahraničí alebo ešte len študujú a ktorí si hovoria, no ja nechcem žiť v nejakom stredovekom štáte, v nejakej krajine, ktorá sa nie je schopná pohnúť z miesta a stále, stále tu máme politikov a političky, ktoré sa snažia brániť tomu, aby určití ľudia mali jednoducho také isté ľudské práva ako ostatní, ako majorita. Lebo títo politici a političky si povedali, že to sú výborní ľudia títo najzraniteľnejší, do ktorých sa môžme oprieť, na ktorých môžme útočiť, na ktorých môžme poukazovať, robiť z nich terče a na tom získavať politické body.
Robert Fico nerobí ako politik nič iné, iba dve veci, získať moc, udržať moc, nič iné ho nezaujíma. A vy ste kolieska, ktoré mu v tom pomáhajú aj dnes, pretože o nič iné nejde, len o to, aby sa udržal pri moci. O nič iné v tomto zákone nejde. Áno, vykostiť KDH, rozhádať opozíciu, to je spôsob, ako sa on udrží pri moci, to je celé. Ale zároveň ubližujete týmto ľuďom a škodíte Slovensku v tom, že o 20, 30 rokov nám tu budú chýbať možno státisíce ľudí a ich deti, ktoré nevyrastú na Slovensku, ale v zahraničí, a to len kvôli tomu, že nebudú chcieť žiť v takejto krajine, kde politici vedome ubližujú tým najzraniteľnejším.
My sme na ústavnoprávnom výbore to počuli priamo od ministra spravodlivosti. Cieľom je, aby Európsky súd pre ľudské práva vlastne nemohol rozhodovať v určitých veciach. Nevieme v akých, lebo to ste nedefinovali, bohužiaľ, nejakých, to si potom určíte ľubovoľne podľa nejakej objednávky prieskumov a tak ďalej, čo vám bude vychádzať, fajn. Ale teda cieľom je, aby Európsky súd pre ľudské práva, ktorý má chrániť ľudí a občanov voči štátom, ich domovským štátom, ktoré im upierajú základné ľudské práva, tak vy chcete odblokovať tento súd, aby chránil bežných ľudí. Ja si neviem predstaviť, aký rozumný človek, keď toto si uvedomí, že s tým bude súhlasiť. Nakoniec aj pán podpredseda Gašpar možno skončí na Európskom súde pre ľudské práva, keď je presvedčený o tom, že jeho ľudské práva boli porušené tým, že bol stíhaný, tým, že je obžalovaný, on tam možno tiež skončí.
A teraz príde niekto a povie mu, že nie, nemôžeš, lebo my schválime taký zákon, že jednoducho nebudeš môcť ísť. Čo to je? Kam toto až dospeje? Hrádza voči súdu, ktorý má chrániť ľudské práva všetkých ľudí v Európe v rámci Európskej únie. Dokonca v dôvodovej správe je napísané, že to nebude mať žiadny pozitívny vplyv na nič, doslova. Ale teda hrádza sa vytvorí, či už proti progresivizmu, alebo proti ochrane ľudských práv.
No a v neposlednom rade ide o vyvolanie veľkej právnej neistoty. Už dnes tu máme obrovskú diskusiu aj právnych autorít o tom, aké to bude mať dopady, keď táto novela bude schválená. Hlavne pokiaľ ide o tú kompetenčnú klauzulu, ktorá hovorí o tom teda, či článok 1 ústavy vlastne bude platiť, alebo nebude platiť. A to nikto nevie, nikto. To je, samozrejme, obrovská právna neistota. Vznikne množstvo právnych sporov, ktoré sa potom budú obracať na Ústavný súd. Tam to bude zase nejak trvať roky, kým nejakým spôsobom rozhodne, tak ako sme tu zvyknutí, že súdy tu trvajú kľudne desať, pätnásť rokov aj dvadsať. Ja si na to ale nemôžem zvyknúť.
Ja neverím, že proste musíme žiť v takejto krajine, kde súd o banálnej záležitosti môže trvať aj desať rokov. A ešte neviete, ako dopadne. Advokát vám povie, že päťdesiat na päťdesiat, viete, takú máme judikatúru, že aj na jednu stranu, aj na druhú. Prečo s týmto nič nerobíte? Ešte, naopak, ešte zvyšujete tú právnu neistotu takouto novelou. Prečo minister spravodlivosti sa nezaoberá týmto, že tu máme justíciu, do ktorej keď prídete, ak sa tam už vôbec dostanete, lebo nemáte peniaze na advokáta, nikto vám neporadí, nikto vám nepomôže. Keď už sa tam dostanete, tak keď vám aj poradia, najviac vám povedia, že päťdesiat na päťdesiat, nevieme, ako to dopadne, nevieme ani, koľko to bude trvať, ani nič. A toto vás netrápi? Lebo mňa to trápi, mňa to strašne trápi, mňa to štve. Toto je napríklad agenda, ktorej by sme sa mali venovať tu alebo minister. Nie, že strávi jeden deň v parlamente. Tak aby nikomu neubližoval, aby ľuďom pomáhal, lebo nato si nás volia, lebo dúfajú, že im pomôžeme, že ich život urobíme lepším a nie horším. A dokonca ani ja neverím tomu, že vaši voliči, drvivá väčšina vašich voličov si praje, aby ste urobili niekomu zle. Ja som presvedčený o tom, že majorita vašich voličov má sociálne cítenie, má empatiu a nechcú, aby bolo niekomu škodené, tak to nerobte ani vy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hazucha s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
No, stále ako počúvam vaše príspevky, nemyslím vaše konkrétne, ale vo všeobecnosti, mi napadá teda, že to vy rozdeľujete podľa mňa spoločnosť. A rozdeľujete ju na takú elitársku spoločnosť, progresívnu, liberálnu a na tých ostatných. Ale tých ostatných, to už tu dneska zaznelo, tých ostatných je zhruba 75 %. Na názor tých podľa vás ale asi netreba prihliadať. O tých vám nejde. U nich sa neobávate, že opustia krajinu, však ako by aj mohli, veď to sú zvyčajne obyčajní ľudia bez dostatku prostriedkov, aby si mohli začať ľahko život v zahraničí. Hovoríme len o nejakej malej skupine. Už ste to tu spomenuli mnohí, že táto novela ústavy ubližuje mnohým. Ale nik, nešpecifikovali ste, že ktorým. Naozaj by som bol zvedavý, ktorým konkrétne to ubližuje. Budú to asi tí ľudia z tých 25 %, ale ktorým? A ďalej nerozumiem, naozaj nerozumiem tomu pojmu, čo sa od rána tu spomína, že tento návrh novely ústavy má vykostiť KDH. Ale nerozumiem významu slova vykostiť v tomto zmysle, že ako ich to má vykostiť, akože čo? Obrať o voličov alebo vykostiť ako? Keď budú súhlasiť s novelou, alebo keď nebudú práve súhlasiť? Až to vysvetlíte, budem rád.

Pán poslanec Vančo s reakciou na faktické.

Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec, spýtajte sa vášho predsedu Fica, čo to znamená vykostiť. On prvýkrát povedal pred časom, že to urobí, že vykostí KDH. A toto je, toto, čo sa tu deje a čoho ste vy teraz súčasťou, tak to je proces toho vykostenia, respektíve na konci tohto procesu bude to vykostenie. Takže spýtajte sa jeho, najlepšie on vám to na nejakej porade určite rád vysvetlí.
No, tí konkrétni ľudia. Ja som čítal reálnu správu, samozrejme, že anonymne, lebo nemôžem zverejniť meno toho človeka. Áno, sú to ľudia, ktorí sú intersex, trans, LGBTI, rôzni ľudia, ktorí jednoducho sa boria s touto vecou a musia počúvať ešte, lebo to je proti nim celé zamerané, celé to je proti nim zamerané toto, čo sa tu deje, celé. A je to o tom, aby, ako som povedal, KDH malo túto dilemu, ale napríklad aj OĽANO.
A ja by som chcel vyzvať Igora Matoviča opätovne, lebo už je to iba o jednom hlase, aby si naozaj urobil poriadok vo svojom poslaneckom klube. Nech OĽANO nie je ten rozhodujúci hlas, nedodá ten rozhodujúci hlas, ktorý schváli túto novelu a bude hlasovať s Ficom. Igor Matovič dnes pomaly tu dostal pochvaly z každej strany koaličnej, ako dobre rozpráva. Už normálne láska medzi Matovičom, SMER-om, SNS. Zrazu už je vám dobrý. Zrazu už je vám dobrý, keď slúži vašim záujmom, tak každý je vám dobrý. Ale my sa nerozčuľujeme preto, že útočíte na nás. My sa hneváme preto, že útočíte na tých najzraniteľnejších, ktorých sa dotkne táto novela ústavy, preto sa hneváme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predseda.
Tak teda toto je ona, tá slávna hrádza proti progresivizmu a liberalizmu, o ktorej počúvame už vyše roka. Veľa tu zaznelo už a ja som dlho rozmýšľal nad tým, že čo vlastne vedie ľudí k obhajobe tejto hrádze, tejto hrádze, ktorá rozdeľuje, ktorá nechráni, ale zraňuje a ktorá bude ničiť životy ďalším ľuďom. O tom ste tu dnes už veľa počuli.
Aby ste to možno lepšie pochopili, tak vám poviem jeden príbeh, ktorý sa odohral v roku 2014. Vtedy spoločnosťou hýbala diskusia o šlabikári, šlabikár Lipka. A prečítam vám ten príbeh, možno si ho pamätáte alebo ten článoček z toho šlabikára, ktorý bol taký sporný. Bolo to cvičenie pre prváčikov na písmeno ž. Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy, sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend, mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí, nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená, potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. Tento článoček malým prváčikom zobrazoval svet taký, ako je, ako ho poznali. Skúsenosť, ktorú majú mnohé deti. Už to tu dnes v rozprave zaznelo. Takmer tretina manželstiev sa na Slovensku rozvádza, a to znamená, že je tu množstvo detí, ktoré majú túto skúsenosť a buď žijú v jednorodičovských domácnostiach alebo v domácnostiach, ktoré sú ako rodiny v druhom manželstve.
Ale teraz, o čom je ten príbeh, ktorý vám chcem povedať? Moja manželka bola v tom roku 2014 riaditeľkou školy a na odporúčanie kolegýň, ktoré učili prváčikov, zaradila túto učebnicu na vyučovanie pre prvákov. A na najbližšom rodičovskom združení sa zodvihla veľká vlna odporu a rodičia sa prejavili, že oni si neprajú, aby sa ich deti učili z tohoto šlabikára, niektorí. Niektorí, samozrejme, ten šlabikár vítali. A to, čo je podstatné v tom príbehu, je, viete, kto najviac protestoval proti tomu šlabikáru? Jeden otec, ktorý sa rozviedol po asi tridsaťročnom manželstve, opustil svoju chorú manželku a oženil sa druhýkrát s omnoho mladšou ženou, s ňou mal deti a tie deti chodili do tej triedy, kde sa mal používať tento šlabikár. On si neprial, aby jeho deti z toho druhého manželstva čítali o tom, že môžu byť aj rozvedení ľudia a že môžu vstúpiť do druhého manželstva.
Aký bol osud toho šlabikára? Možno si pamätáte, minister Dušan Čaplovič, minister za SMER, vtedy pre ten veľký tlak, tú hystériu, ktorá sa v spoločnosti strhla, aj na žiadosť Konferencie biskupov Slovenska tento šlabikár stiahol z toho zoznamu schválených učebníc a tento príbeh je minulosťou. Prečo to spomínam? Preto, lebo tento príbeh je veľmi dobrým príkladom istej, pre mňa, negatívnej črty našej národnej identity. A tou je tabuizácia inakosti.
Tabuizácia je mechanizmus, ktorý kmeňová spoločnosť využívala a dodnes využíva na svoju ochranu. To, čo sa vymyká väčšine, o tom sa nesmie hovoriť, o tom sa mlčí. A tak, ak niekto o tom hovoril, tak ho kmeňová spoločnosť vyvrhla. A to najmä v dávnych storočiach znamenalo, v tých nehostinných podmienkach života, istú smrť pre ľudí, ktorých to spoločenstvo vyvrhlo, pretože im neposkytovalo ďalej ochranu. Mechanizmus tabuizácie potom formou kliatby využívala dlhé stáročia aj cirkev. Koho uvrhla do kliatby, ten bol vlastne odvrhnutý tým spoločenstvom, nesmel sa zdržiavať tam, kde to spoločenstvo poskytovalo istú ochranu, musel sa túlať a tiež bol vystavený mnohým nástrahám. Až doba osvietenstva, ktorá postupným poznaním rozbúrala mýty, na ktorých bola postavená tabuizácia, tabuizácia inakosti, položila základy modernej spoločnosti, ktorá je inkluzívna, ktorá prijíma a nie odmieta inakosť.
A táto ústavná hrádza proti liberalizmu a progresivizmu je založená na tomto princípe tabuizácie. Nechce hovoriť o inakosti, ale kreslí nejaký ideálny obraz. Moderná spoločnosť sa s inakosťou nevyrovnáva jej tabuizovaním. Vyrovnáva sa s ňou poznaním a prijatím inakosti. Lebo čo ešte zapíšeme do ústavy? S cieľom ochrániť rodinu napíšeme do ústavy, že manželstvo je nerozlučné? Čo si myslíte, že po schválení tejto novely ústavy, tejto hrádze, už svet na Slovensku bude len podľa nejakých ideálnych predstáv? Že už nikdy žiadny učiteľ alebo učiteľka deťom nepovie niečo o rozvedených manželstvách? Že sa deti už od nikoho nikdy nedozvedia, že ich spolužiak, priateľka, kamarát je gej? Že už nikdy sa nebudú rodiť intersexuálni ľudia?
Život vo svojej pestrosti a rozmanitosti pôjde ďalej a vy, čo za túto akože hrádzu proti progresivizmu zodvihnete ruky, budete v očiach dejín tí, ktorí sa boja inakosti, ktorí svoj strach z inakosti nedokážu riešiť poznaním, osvetou a vedomosťami, ale ako kedysi v kmeňových spoločnostiach tabuizovaním inakosti. Slovensko nepotrebuje takúto ústavu, potrebuje modernú ústavu, ústavu, ktorá nás učí prijímať to, čo je iné. Tento návrh je skôr pre mňa akýmsi pokusom premaľovať ústavu na nejaký zažltnutý obraz, ktorý v nás vyvoláva melancholický obraz zašlej minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne, Ondrej, myslím, že si to úplne dokonale pomenoval. Toto je v postate niečo, čo tu veľmi ešte dnes neodznelo, ale naozaj tabuizácia inakosti akoby sa skutočne dalo povedať, že je, žiaľ, súčasťou národnej identity na Slovensku. A je to naozaj, žiaľ.
V rôznych dobách to boli rôzne osudy ľudí, ktorých sa práve tabuizácia inakosti dotýkala. Dlho-predlho slovenská spoločnosť napríklad vyvrhovala na okraj ženy, ktoré mali deti bez manželstva, dlho, naozaj. Nebolo to ani tak dávno, čo stále boli ženy, ktoré porodili deti bez toho, aby uzavreli predtým manželstvo vyvrhované na okraj spoločnosti. Odsúdené na vylúčenie. Aj ony, aj tie ženy, aj ich deti.
Dlho sa tabuizovali rozvody, aj dnes ešte niektorí sa o to snažia. Niektorí dokonca majú snahu opätovne aj rozvody zakázať. A opäť to ubližuje hlavne tým deťom, ktoré v týchto rodinách vyrastajú, ako si aj ty pomenoval.
A dnes sa tiež tabuizujú aj rodiny párov rovnakého pohlavia, ako je tá moja. Je to rovnaká schéma, ktorá sa v priebehu histórie a doby, jednotlivo ako sa menia, tak mení sa len ten typ rodiny, ktorá je takýmto spôsobom vyčleňovaná. A čím dlhšie tieto obdobia tabuizácie trvajú, tým viac deti zažívajú vylúčenie, či až šikanu, ktorá je veľkým problémom aj v súčasnosti.
A teda komu tým pomáhate? Komu pomáhate tým, že tabuizujete akékoľvek rodiny a deti v nich žijúce vylučujete zo spoločnosti? Komu tým pomáhate?