35. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda.
No, skúsim to veľmi skrátiť a zrýchliť.
Reakcia na pani kolegyňu Jurík, aha, výborne. No, myslím si, že keď ešte 74-krát počas tejto rozpravy spomeniete list adresovaný Borisovi Suskovi, respektíve ministerstvu spravodlivosti, tak vám ho možno aj prečíta.
Pani kolegyňa Mesterová, čo k tomu dodať bez toho, aby som bol čo i len čiastočne osobný? Ja som pracoval tých ostatných pätnásť rokov, keď ste sa ma pýtali, že kde som bol. A nepracoval som ako niekto, kto menil ústavu, respektíve zakladal šanóny niekde do knižnice.
Pani Kolíková, v podstate tá istá reakcia ako na pani Jurík, to znamená, že vo vašom prípade už len 73-krát stačí spomenúť ten list Európskej únie a vlastne vy ste ho vo svojej faktickej poznámke spomenuli dvakrát, čiže už len 72.
A na adresu kolegyne Bihariovej, ďakujem za podnet. Kým doteraz sme boli SMER - SSD, čiže slovenská sociálna demokracia, tak dám podnet na premenovanie toho jedného "S" na suverénna sociálna demokracia.
Ďakujem pekne.

Tým pádom sme vyčerpali faktické poznámky.
Pani poslankyňa Kolíková, procedurálny návrh.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja sa len chcem opýtať, pán predseda, keďže som prišla o deviatej, zistila som, že je zatvorený bufet, chcem byť v pléne, tak keď si chcem zabezpečiť pitný režim, či sa mám ísť napiť na záchod.

To, no (reakcia z pléna), no, sekundičku, na túto otázku vám neviem hneď odpovedať (zvoní interný telefón), za chvíľu vám odpoviem. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.)
Pani poslankyňa, zistíme všetky možnosti a vám to povieme, dobre, že čo sa ešte dá kde kúpiť.
Pán poslanec Mikloško do rozpravy, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že budem hovoriť z pozície kresťanského demokrata, ale vystupujem tu len za seba samého.
Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahranično-politickej situácie, ktorá nás počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi, nakoniec vidíme teraz medzi Iránom a Izraelom, vo svete stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny nezažili. Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely.
Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie tým, že nám predkladá za vzor autoritatívne a totalitné krajiny ako sú Čína, Vietnam a najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas štyridsaťročnej komunistickej vlády, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov Komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér s hrdosťou patril.
A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k doteraz najväčšiemu celospoločenskému zopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite. A naposledy z úst Roberta Fica počujeme, že chce meniť volebný systém, vytvárať bloky a dvihnúť potrebné kvórum tak, že tie menšie strany sa môžu cítiť byť právom ohrozené. V takejto politickej situácii, keď premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu našej krajiny, čo je protidemokratické, a teda pre mňa aj protikresťanské, a tu podotýkam, nezabúdajme, že v prvej línii v zápase s totalitným režimom na Slovensku boli práve kresťania, on sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať? Kresťania v politike majú pred veriacimi na Slovensku takto vyhlasovať, že Robert Fico dnes obraňuje kresťanské Slovensko? Kresťania, ktorí bojovali a prinášali obete v čase totality, ho majú teraz podporovať na ceste pri návrate k takémuto autoritatívnemu spôsobu vládnutia? Ale veď sloboda je najväčší dar boží pre človeka a my máme spolupracovať na ceste pri jej obmedzovaní? My, ktorí veríme v Hospodina? Navyše premiér Fico sa kresťanom v politike nakoniec tak odvďačí, že dvihnutím volebného kvóra sa možno ani do parlamentu nedostanú. Ale láskavým tónom im povie, splnili ste svoju úlohu, môžete odísť.
Pri tomto medzinárodne politickom vývoji, kedy sme na hranici tretej svetovej vojny, takéto vnútropolitické smerovanie Roberta Fica nás môže nakoniec strhnúť rovno do náručia totalitného agresívneho Ruska. A tu už pre nás končia všetky experimenty, s ktorými sa pán premiér dnes zahráva. Samozrejme, na tomto mieste chcem povedať, že ja sám mám vážne výhrady voči mnohým programom dnešnej progresivistickej vlny vo svete aj na Slovensku. Ale tento zápas o hodnoty v tejto krajine si konzervatívci musia vybojovať s progresívcami sami a nie za pomoci ľudí, ktorí nás vedú k autoritárskemu spôsobu vládnutia a navyše im k tomu máme ešte aj vypomáhať. Ale cítim potrebu dodať ešte dve poznámky k novele tejto ústavy.
Po prvé, podľa môjho presvedčenia, a konzultoval som to aj s kompetentnými a veriacimi právnikmi, táto novela môže viesť v budúcnosti aj k takzvanému vykosťovaniu vatikánskych zmlúv, ktorých, mimochodom, architektom bol čestný predseda KDH Anton Neuwirth. Jeho duch sa tu teraz nad nami vznáša. Doteraz sú vatikánske zmluvy chránené čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tam sa hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a tým pádom sú dnes nespochybniteľné. Ak sa ale prijme novela tejto ústavy, tak podľa nej v čl. 7 ods. 6 bude zakotvené, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, kam podľa tohto článku patria aj rozhodovanie o veciach súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. A teda ak v budúcnosti niektorá vláda prijme napríklad zákon, že cirkevné školy nebudú financované štátom, tak rozhodnutie, či je to v rozpore s príslušným článkom vatikánskej zmluvy, kde sa takéto financovanie štátom zaručuje, bude na príslušnom ústave Slovenskej republiky, a ten rozhodne, či je takéto znenie neplatné vzhľadom na článok ústavy o dodržiavaní medzinárodných zmlúv, alebo či tento zákon bude mať oporu v článku ústavy o slovenskej zvrchovanosti v týchto otázkach. A navyše o čl. 1 ods. 1 ústavy, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Hovorím to len preto, aby sa podporovatelia tejto novely či už z radov politikov, alebo cirkevných predstaviteľov, nemohli raz vyhovárať, že takto sme si to pri našej podpore nemysleli. A spomeniem ešte jednu vec k tejto novele, o ktorej som už viackrát hovoril a písal. V pôvodnom návrhu vlády bol návrh nového čl. 52a, ktorý znel, Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Teraz po dohode s Kresťanskou úniou tam má byť znenie, Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Obidve tieto znenia sú právne bezvýznamné, ale deklaratórne, sú pre istú časť ľudí ponižujúce, a teda neľudské a pre mňa aj nekresťanské. Nemám k tomu čo viac dodať. (Potlesk.)
Na záver svojho vystúpenia chcem tu ešte jednu vec povedať. Celý život som kresťan, katolík a vyznávam učenie cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a vychovaný. Nech to neznie ako chvála, ale keď v roku 1986 Slovenská národná rada išla prijať liberalizáciu interrupčného zákona, na Slovensku vznikla podpisová akcia proti tejto liberalizácii. Podpísalo ju viac ako 6-tisíc občanov a ja som ju v doporučenej zásielke pod svojím menom poslal vtedajšiemu predsedovi Slovenskej národnej rady Viliamovi Šalgovičovi. Keď druhej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2002 až 2006 navrhla strana ANO liberalizáciu potratového zákona, vyhlásili sme, že ak sa táto novela prijme, odídeme z vlády. Keď v roku 2006 predseda vlády Mikuláš Dzurinda nedal vo vláde hlasovať o Vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, čím táto zmluva neprišla ani na prejednávanie do parlamentu a definitívne padla, odišli sme s KDH z vlády. Toto za 35 rokov od novembra ´89 neurobila pre svoje hodnoty žiadna vládna strana na Slovensku. Napriek tomu v kontexte toho, čo som tu napísal, nebudem sa pri pozmeňujúcich návrhoch tejto ústavy prezentovať a pri záverečnom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať novela ako celok, sa zaprezentujem a hlasovať nebudem. Čím chcem povedať, že toto hlasovanie nechávam na aktérov tohto procesu, na ktorom sa nechcem podieľať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Dobrý večer, kolegyne, kolegovia. Na pána poslanca vidím deväť faktických poznámok.
Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.

Pán Mikloško, ďakujem vám za vaše vystúpenie.
Povedali ste, parafrázujem, lebo nestihla som si to napísať vo vašom presnom znení, že tento zápas si konzervatívci a progresívci musia vybojovať medzi sebou sami a že nemá byť určený nejakým falošným postojom a falošnými nástrojmi Roberta Fica. A s tým sa úplne stotožňujem.
To, že máme rôzne hodnotové postoje, neznamená, že sme nepriatelia, to znamená, že sme oponenti. A aj v rámci jednej strany, aj v rámci jednej rodiny je bežné, že ľudia majú za jedným stolom v nedeľu rôzne názory a napriek tomu tam vedia sedieť a vedia sa o tom rozprávať, vedia sa navzájom obohatiť svojím pohľadom. A o tom som presvedčená, že toto je možné aj napríklad v koalícii, ktorú by tvorili takéto hodnotovo rôzne strany.
A som veľmi rada, že vo vašom príspevku zaznelo ešte niečo, a to konkrétne, že kresťanstvo nie je v zápase s ľudskými právami, to, čo ste tam vyzdvihli napríklad pri tých dvoch pohlaviach. Kresťanstvo je pre mňa veľmi úzko späté s ľudskými právami. Hovorím to ja ako kresťanka, ako veriaci človek, pretože tá citlivosť k inakosti, k biede, k slabším, to všetko, čo sa premieta aj do politiky, to pre mňa nie je nič, čo by malo byť v nejakom rozpore s kresťanstvom, s vierou. To je niečo, čo je jeho prirodzenou súčasťou a mňa veľmi mrzí, keď sa viera zneužíva na šírenie akejkoľvek netolerancie a neznášanlivosti, pretože to považujem za jej príkry rozpor.
Ďakujem.

Pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán Mikloško, za vaše vystúpenie. Ja by som chcel zdôrazniť a nadviazať na to, čo ste povedali, lebo ja som to aj viacerým vašim kolegom hovoril v osobných rozhovoroch o tejto možnosti, o tejto hrozbe pre vatikánske zmluvy, že sa tu otvára priestor právny.
Predstavme si situáciu, že budúca nejaká väčšina v parlamente sa rozhodne, že naozaj Slovensko je sekulárny štát, prísne sekulárny a že to je súčasťou našej národnej identity, že budeme sekulárny štát. No v tom prípade, samozrejme, bude si môcť dovoliť Slovensko ignorovať vatikánske zmluvy, takže veľmi ľahko sa môže táto zbraň proti progresivizmu otočiť úplne iným smerom. A na to by mali vaši kolegovia myslieť.
A druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že tá kresťanská morálka, aspoň teda ako ja si teda ju pamätám a z mladosti a z toho, čo ja vnímam u aj niektorých predstaviteľov cirkvi alebo pápežov posledných, je o tom, že každý je vlastne tam vítaný. A že ľudská dôstojnosť je dôležitá hodnota, ktorá je ale dôležitá aj pre nás liberálov. Dôstojnosť človeka je niečo, za čo, vlastne o čo tu ide. Pretože táto novela ústavy vlastne napáda dôstojnosť ľudí, ktorých sa týka, ktorých sa bude osobne dotýkať a ktorí už teraz sú dotknutí už touto rozpravou alebo tým, že sa o tom hovorí v médiách a majú z toho strach, majú z toho úzkosti a boja sa, čo príde ďalej. No, a preto si myslím, že kresťanskí demo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kleinert.