39. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne a páni poslanci, v zásade veľmi oceňujem, napriek tomu, že máme spojenú rozpravu, že sme sa snažili byť vecní. A možno hneď v úvode chcem ponúknuť oveľa detailnejšiu debatu vo výbore. A tých, ktorých to bude zaujímať, aj mimoškolských, tak sa dohodnite s pani predsedníčkou. Budeme pripravení debatovať v detailoch.
Teraz mi dovoľte, aby som skúsil stručne reagovať na to, čo tu odznelo. Je cítiť, že v niektorých témach ste ten-ktorý trošku viac detailnejšie, že to máte naštudované, v iných mám pocit, že sa prekrýva strašne taký generický všeobecných fráz, alebo niekto niečo niekomu dá na lístočku a vyjadrujú sa, žiaľ, niekedy aj ľudia, ktorí naozaj si to ani neprečítali. Aj a budem na to reagovať, neni tu pani poslankyňa Remišová.
Začnem asi pánom bývalým ministrom Horeckým. Ja som to povedal viackrát, že si, pán minister bývalý, vážim, čakal by som viac, naozaj, bolo to dosť povrchné, musím povedať, ospravedlňujem sa. A v niektorých veciach určite si dokážeš aj argumentačne ustáť, ale pôjdem veľmi konkrétne. Ak budeme hovoriť o tom, koľko peňazí ide zo samospráv na základné školy, lebo pôjdem postupne, tak podľa výkazov je to presne 10,2 milióna eur. 10,2 milióna euro na 1 837 škôl, je to zhruba 5 500 euro ročne na školu v priemere. To je vlastne to, prečo musia tie školy ostatné vyberať strašne veľa školného, ako strašným spôsobom sú podporované tie verejné školy, nie je tomu tak. Nie je ani to pravda, že v Českej republike dostávajú 100 % normatív potom, čo uzatvoria zmluvu, to nie je pravda, pretože ešte okrem toho štátneho normatívu, ktorý ide na mzdy a časť na prevádzky aj potom, čo uzatvoria zmluvu a mimochodom tá zmluva je tiež nenárokovateľná, ani v Českej republike od samospráv nedostanú súkromné školy nič.
Čo sa týka nájomného, bolo tu povedané, aké strašne vysoké nájomné musia platiť súkromné školy, ako je to pre nich likvidačné. Aj štátne školy alebo tie verejné sa niekedy nachádzajú v súkromných priestoroch a platia nájomné. Cirkevné školy dokážu zaplatiť a vyžiť spôsobom, že nepýtajú sa nájomné. A ešte raz, ja nemám nič proti tomu, že niekto vyberá školné, naozaj, nič. Pravda ale nie je to, že v dôsledku vysokých nájmov vyberajú svoje školné. Podľa výkazov, ktoré vykázali súkromné školy, za minulý rok vybrali, a to budem hovoriť len priamo na školnom, ktoré vykázali školy, nie ktoré sa vykázalo cez zriaďovateľov, vyše 44 miliónov euro a z tohto školného vykázali 3,1 milióna eur na nájomné. Plus, samozrejme, to, ktoré dostali z normatívu, ale to zaplatili aj cirkevné aj verejné školy. Nie je teda pravdou, že školné vyberajú len preto, lebo majú vysoké nájomné. Určite majú iné dôvody a ja im ich nespochybňujem, a potom sa dostanem, ale k tej podstate.
Čo sa týka nejakej povinnosti, že môže prijímať len desať alebo 30 % obvodu, to proste nie je pravda, to proste nie je, ešte raz, pravda. A ak budeme hovoriť aj o niektorom, ktoré tu padli, dátach opäť a mne to je ľúto, že to musím opakovať a opakovať, ale musím to hovoriť, pretože potom si ľudia nenaštudujú a v dnešnej dobe asi sociálnych sietí a umelej inteligencie naozaj že ľudia sa viac spoliehajú len na to, čo si kde prečítajú, preberajú tieto naratívy a opakujú ich a bol som toho svedkom aj dnes v tejto rozprave.
Deti s autizmom sa skutočne nachádzajú trikrát viac v súkromnom školstve s poplatkami. Je to v poriadku? Je v poriadku, že verejné školy neberú tieto deti? Nie je to v poriadku. Tak náš návrh zákona je presne o tom, že na prvom mieste, a teraz sa dostávam v podstate, je voľba rodiča, ja som absolútne za. Ale rodič, keď si vybere verejnú školu, a tá ho neprijme, čo to je za voľbu rodiča, prosím vás pekne? Je tu ústavné právo na bezplatné vzdelávanie, ale okrem toho ústavou sme sa spoločensky dohodli, že sme ešte dali povinnosť občanom na povinnú dochádzku, to nie je len právo, to je povinnosť ústavná. A my sa nemôžme tváriť, že však niečo sme si dali do ústavy a nedokážeme to ani len zrealizovať. To znamená, to, na čom je postavená táto časť zmeny, lebo naozaj ide o sedem rozsiahlych zákonov a celá debata sa výrazne zužuje na tému cirkevných, súkromných škôl, nepoctivej debaty o nejakej likvidácii a budem o tom hovoriť viacej. V prvom rade štát musí zabezpečiť pre každé dieťa, pre každého občana to právo si vybrať, ale keď on bude chcieť si vybrať tú školu v spáde, tak tá škola musí to dieťa byť schopná prijať. Takže po prvé deti, s autizmom sa skutočne trojnásobne viac nachádzajú v súkromných školách s poplatkami ako vo verejných školách, ale napríklad deti s mentálnym postihnutím sa nachádzajú desaťnásobne viac vo verejných školách ako v súkromných školách.
Ak sa teda budeme baviť o deťoch so zdravotným znevýhodnením všeobecne vo všetkých kategóriách, tak nie je pravdou, že sa nachádzajú v súkromných školách viac ako vo verejných školách. Ak sa pozreme osobitne na deti zo sociálne znevýhodňujúceho po novom alebo po starom znevýhodnenom prostredí, tak vieme, ako to vyzerá, v absolútny neprospech verejných škôl.
Áno, základom tejto reformy, ešte raz, je spravodlivosť a právo, právo pre každého rodiča, pre každé dieťa mať miesto v škole. To nie je o financovaní. A za toto a ja sa tu podpíšem, viacerí ste to povedali, desaťkrát to podčiarknem, že platíme dane a za dane máme mať rovnakú protihodnotu, ale čo je protihodnota? Štát musí zabezpečiť financovanie školstva, áno, ako som povedal x-krát aj štátny vzdelávací program.
Aj teraz sme riešili štátnu školskú inšpekciu, ktorá zistila, že nie je odborná kvalita zabezpečenia jednotlivých predmetov, menej ako 70 %, súčasne platná legislatíva umožňuje znižovať normatív. Úplne identická analógia je, ak nie je schopný niekto za tie peniaze, ktoré dostáva, sa podieľať na verejnej službe, ešte raz, dane sú tu nato, aby sme zaplatili verejnú službu a časťou tej verejnej služby je prijať dieťa, nevytvárať mu bariéru, akékoľvek finančné protiplnenie, ktoré požadujem, aby som to dieťa prijal do školy na vzdelávanie je bariéra. Akékoľvek vyberanie a podmieňovanie inými dôvodmi je bariéra. Ale veď to je rozhodnutie konkrétnej školy. A odmietam proste tvrdenie, že ak si niekto povie, dajte mi pokoj, dajte mi peniaze, ja si chcem selektívne vybrať pekné deti, alebo si vybrať nejakú skupinu detí, tu si vyberem peniaze a ostatné ma nezaujíma, že to je rovnaká protihodnota. Nikde inde v štáte aj u nás v iných funkciách sa s tým nestretávame.
Možnože teraz poviem taký trošku vzdialenejší príklad, ale dám ho, zo zdravotníctva. Vo verejnom zdravotnom poistení takisto si nemôžte povedať, čo chcete, aby vám zaplatili akékoľvek vyšetrenie, akýkoľvek úkon, lebo chcete, lebo platíte verejné zdravotné poistenie. Ak sa budeme baviť o zvýšení školného, o ktorom tu teda bola debata, ktoré im hrozí, nehrozí im zvýšenie školného tým, ktorí budú ochotní mať aspoň nejaké čiastočne rovnaké povinnosti, ako majú verejné školy.
Ale ešte raz sa vrátim, základný princíp je o verejných školách. Nemôže sa stať, že jedno dieťa rodičom zoberú do školy a druhému povedia, teba už nezoberieme. A potom sa bavíme, že súkromných škôl, viete o koľko sa nám zvýšil počet súkromných škôl za 20 rokov? Nemám nič proti tomu, len sa nebavme, ako sú na tom zle. Šesťnásobne, za posledných päť rokov je to myslím asi 130 % a za posledných desať rokov dvojnásobne. Áno, je to na úkor aj verejných zdrojov, aj verejných škôl. Nie je možné proste, aby verejná škola si neplnila svoje zákonné povinnosti, s tým ja súhlasím a bude musieť. A sú tam dosť striktné mechanizmy a tlak na verejné školy, aby proste prijímali deti, zabezpečovali si špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľov, podporný školský tím, tak ako má vyzerať, pretože za dva roky, keď som rokoval o rozpočte, sme dali na podporné opatrenia viac ako 250 miliónov euro. Tak niekam tie peniaze idú.
V žiadnom prípade nemôžem akceptovať, že ide o nejakú retroaktivitu, pretože ak hovoríme aj o ustanoveniach, ktoré sme povedali, že odovzdať do rúk nejakého cudzieho riaditeľa riadenie školy, v prvom rade nastavujeme pravidlá, ktoré sú, podľa mňa, úplne choré v súčasnej legislatíve, že zriaďovateľ je tá istá fyzická osoba, ako je riaditeľ školy a konáme v správnom konaní, konáme v odvolacom konaní a koná ten istý človek voči tomu istému človeku. Ale dávame priestor časový, aby sa k tomu prispôsobili a hovoríme, že majú dva a pol roka na to, aby urobili tieto úpravy a zmeny. A vyšli sme v ústrety aj v tom, aby nijakým spôsobom ani súkromným zriaďovateľom, ani cirkevníkom sa nestalo to, že by nejako prišli o kontrolu nad školou, môžu to byť aj blízke osoby, dokonca aj štatutárom môže zostať aj osoba, ktorá je riaditeľom, len nesmie konať vo vzťahu k osobe tej istej, ktorej by bol on sám.
A neviem, ja to ešte raz pripomeniem, pán minister bývalý, ako hlasovalo KDH, ako hlasovalo SaS za tie reformy, na ktorých si aj ty pracoval, ako často a rád rozprávaš, a rovnako aj pán Gröhling, ktorý tu nesedí nikdy. Keď došlo na lámanie chleba o financovaní materských škôl, čo bolo tak dôležité a tak vážne, že sa nedokázalo zahlasovať za veci, ktoré ste, radi rozprávate, že ste na nich robili a pripravovali? Ale ja vám dávam len v tom, lebo si sám vo svojom úvode alebo vo svojej prvej časti reči hovoril o zodpovednosti strany HLAS alebo SMER-u, ako budú hlasovať a ako hlasovali alebo nehlasovali v minulosti. Tak ja sa pýtam, ako hlasovalo KDH o dôležitých zmenách a čo teda bolo tak vážne.
Pôjdem k pani poslankyni Kosovej. Zákony vraj neboli komunikované s partnermi. Pani poslankyňa, to proste nie je pravda, tvrdé slovo, to je lož, to nie je pravda. Ja vám môžem prečítať, môžem vám prečítať, okrem toho, že sme rokovali s 84 organizáciami, ale môžem vám prečítať okrem toho, že tu boli pracovné skupiny, tak dátumy. Zasadnutie Kurikulárnej rady, kde sme predstavili všetky legislatívne zmeny, na ktorých sa pracovalo asi rok, 24. apríla. Účasť na celoslovenskej konferencii riaditeľov základných škôl, téma rokovania - predstavenie legislatívnych zmien, 13. mája. Zasadnutie druhej Kurikulárnej rady za účasti aj Slava Partilu ako človeka, ktorý je zodpovedný za regionálne školstvo, 29. mája. 9. júna rokovanie s G7 k legislatíve, a potom už sme mali, potom postupne išlo MPK. Máme tu rokovanie v Košiciach s Konferenciou biskupov Slovenska, 20. júna. Pracovné rokovanie s Inklucentrom, 24. júna. Okrúhly stôl so zástupcami neverejných škôl, 30. júna. Pracovné stretnutie so zástupcami ZMOS-u, 1. júla. Zasadnutie Kurikulárnej rady k legislatíve v MPK, už bola v MPK, 1. júla. Okrúhly stôl k vízii školského národnostného školstva v zmiešanom území v Komárne, 7. júla, obrovská debata. Stretnutie s Úniou miest, 8. júla. Stretnutie s vami, so zástupcami Progresívneho Slovenska, k legislatíve v MPK, 8. júla. Pracovná večera, ktorú sme mali širokú debatu s odborovým zväzom pracovníkov školstva, 8. júla. Stretnutie so zástupcami evanjelickej cirkvi, s biskupmi, 9. júla. Stretnutie s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, 9. júla. Pracovné stretnutie s ministerstvom vnútra, 10. júla. Pracovné stretnutie s asociáciou súkromných škôl a školských zariadení, 15. júla. Klub 500, 16. júla. Konferencia biskupov, 17. júla. SK8, 28. júla. Konferencia biskupov, 29. júla. Nemusím čítať, proste to nie je pravda.
Debatovalo sa, ak ste pozerali, a možno ste nepozerali, po zasadnutí vlády v piatok, myslím, že to bolo 22. augusta, nikto, neviem, kto to tu povedal, že tam stál pán predseda dôchodcov, nestál, nestál proste, ale poviem vám, kto tam stál. Stál tam zástupca miest a obcí Slovenska, rektorov vysokých škôl, stáli tam zástupcovia zamestnávateľov, ktorí zastupujú mimochodom aj súkromné školstvo, stál tam zástupca študentov rady vysokých škôl, stáli tam odbory, stála tam prezidentka združenia základných škôl, títo ľudia sa všetci vyjadrili podporne a nielen k obsahu zákona, ale aj k forme, ako sa pracovalo na tých zákonoch. Mnohí z nich, nie je pravda, že nemali pripomienky k zákonom, mali v predchádzajúcich, myslím, že pán Ondek povedal, že za posledných, neviem či desať, alebo dvadsať rokov, mal vždy pripomienky k zákonom. Zákon o financovaní prešiel bez jedinej pripomienky, ani zamestnávatelia nemali pripomienky a zakceptovali ich.
Áno, máme spory niektoré, možnože ideologické, vecné, máme a ja som pripravený o mnohých veciach rokovať, ale to, že ak tu platíme dane, tie dane majú byť použité na verejný účel, že sa tu musí urobiť poriadok, že to, ako to funguje, je presne zle zapnutá košeľa, ktorú máme zapnutú už 15, 20 rokov a že tu nie je odvaha a furt sú tu len, prepáčte za výraz, kecy o nejakých víziách, čo by bolo dobré, aby bolo dobré, je toho príliš teraz veľa, nechajme to na inokedy. Veď to robíme, definujeme účinnosti zákona tak, aby sa dokázali na ne pripraviť. Ak hovoríme o zmene naozaj financovania v prípade niektorých, ktorí vyberajú stovky eur a povedia si, viete čo, dajte nám pokoj, my si chceme vyberať školné, tak to nie, nie sme, ani za nami nechoďte, že sa budeme spolupodieľať na nejakej obvodovej povinnosti čo i len čiastočne. Tak to znamená to, že to bude deväť rokov trvať, kým sa na nich prenesie plná povinnosť 20 %. Takže, pán bývalý minister, nie je pravda žiadnych 600 euro, nie je pravda, bude sa to týkať len prvého ročníka. Ak sú korektní, nie je dôvod, aby prenášali 50 eur mesačne v dnešných peniazoch, základná škola je 506 euro priemerný koeficient kvalifikačnej úrovne zamestnancov, normatív na základnú školu. My hovoríme o deviatich rokoch, od roku 2028. Ešte raz to zopakujem, to je mesačne päť euro 50 pre tých, ktorí platia sto eurové školné. Nič na tomto nie je likvidačné. Viete, čo vadí mnohým? Elitárstvo, toto im vadí, že zrazu sa nám sem niekto dostane do školy.
Ja nebudem poučovať, samozrejme, a mám veľmi konštruktívnu a dobrú diskusiu so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, diskutoval som s desiatkami riaditeľov katolíckych škôl, diskutoval som so zástupcami evanjelických škôl, dokonca aj subkomisie katolíckych škôl, ale tu držím dokument, ktorý sa volá Identita katolíckych škôl pre kultúru a dialóg. Môžem citovať z neho, len krátko: "charakteristickým znakom cirkevnej povahy škôl, že školy sú pre všetkých, špeciálne pre najslabších" a že, môžem prečítať ďalej: "katolícke školy nemajú žiadať tvrdú príslušnosť ku viere, katolícke školy sa majú vnímať v misionárskej pozícii, participovať na evanjelizačnej misii, praktikovať dialóg" a celé ustanovenia dávam k dispozícii. Potom ustanovenie čl. 72, ktorý prísne hovorí, že sa nemá nazerať na zúžený pohľad na katolícke školy, tieto školy nemajú mať priestor byť absolútne katolícke, sú v kontradikcii s víziou otvorenosti katolíckych škôl a majú byť zamerané na vzdelávací model aj cirkevnej náuky a dialógy s každým. Ja nebudem tu nikoho poučovať, ale náš návrh zákona je absolútne v súlade s týmto dokumentom, absolútne. Súčasný návrh, ktorý predkladáme, je na ochranu naozaj každého jedného dieťaťa a žiaka. Ten návrh by mal byť v absolútnom záujme o tom, o čom hovoril aj pán Pollák, pretože rieši svojím spôsobom narastajúcu segregáciu a nielen rómskej komunity, rieši nechcené deti, častokrát kvôli zdravotnému znevýhodneniu a my musíme proste upratať.
Ten zákon je absolútne v súlade s odporúčaniami OECD, dovoľte mi prečítať vám financovanie súkromných škôl, čo je odporúčanie OECD: "nefinancovať plne súkromné školy, ktoré vyberajú školné", podmienky na verejné zdroje: "viazať financovanie na plnenie verejného záujmu, bezplatnosť a prijímanie detí a kvalitu." Mal som tu tri týždne dozadu Andreasa Schleichera, ktorého poznáte určite, ktorý tak jasne poukázal na kvalitu našich škôl alebo v PISA testoch na obrovsky otvorené nožnice vplyvu socioekonomického prostredia na akademické výsledky, ktorý v priamom prenose, však ja myslím, že ste to možno aj niektorí videli, pomenoval, aké problémy Slovensko dlhodobo malo a má a že tie návrhy, s ktorými sa oboznámil, adresujú všetky problémy a že ich podporujú z hľadiska OECD. Ja netvrdím, že sú ideálne vo všetkých veciach, poďme debatovať, či má každý jeden rok navštíviť kmeňová škola, bolo to v MPK mimochodom, to znamená, že to nevzniklo po MPK, to bolo tam predtým, vzniklo to na základe nejakého dopytu, kľudne o tom poďme debatovať, ja si myslím, že takisto jak nad tým rozmýšľam, tak ako je to dnes, dnes je to ustanovenie úplne totožné, len tam neni prísna podmienka, že každý rok. Môže to byť každý rok, môže, len tam neni to minimálne. Poďme o tom debatovať, ja som otvorený. Ale kde tá debata, koľkokrát bola počas týchto dní? Viete, vyčítané nám je, že vraj nebola diskusia doteraz. Tá diskusia v mnohých veciach, ak sa budeme baviť o financovaní súkromných škôl, osobitne bola tak vlažná, ako len vlažná mohla byť, až do momentu, dokým sa neobjavila textácia v MPK, potom sa všetci zrazu vystrašili. Koľko som mal ja rokovaní s asociáciou súkromných škôl? Jednu? Po tom, ako sa, prepáčte, musím to povedať, pani predsedníčka vrátila z dovolenky. Jednu. Tam mi povedala, á, tak si to vieme predstaviť. A odvtedy som ju videl na tlačovej konferencii KDH, odvtedy som videl mnohé vyjadrenia verejné, ale neprišla. A verte mi, rokoval som so súkromnými zriaďovateľmi osobitne, s ktorými sme pripravili napríklad dohodu o verejnej službe. To nebol náš úplne návrh, tak ako to je dneska v zákone, to je niečo, čo si vyrokovali súkromníci bez tej strechy asociácie. Ale nedávno som ich prijal, navrhol som im teda, príďte teda, ak máte ešte niečo a myslím, že sú tam veci, o ktorých vieme diskutovať. Viete, ale nemému ani vlastná mamka nerozumie, jak sa hovorí.
Nechcem dlho obťažovať, lebo čaká tu pán minister, preto som chcel ponúknuť, aby sme sa bavili veľmi detailne a ja som pripravený na tú detailnú debatu vo výbore. Ale ešte pár vecí, ktoré potrebujem zmieniť, lebo tu také veci tu odzneli, že to človeku sa naozaj že ten orloj v hlave zasekne. Koľko povedala pani Remišová, že z Plánu obnovy išlo na súkromné školy? Že nič? A z EŠIF-ov? Nič. Tak ja vám poviem koľko. Viac ako desať percent celkovo zo všetkých EŠIF-ov a Plánu obnovy išlo na súkromné školstvo, desať percent financií. Viete, koľko máme súkromných škôl? Päť percent. Takže dvojnásobne viacej, ako išlo na verejné školy so svojím zastúpením a podielu. Keby sa hlásili možno viac, ide ešte viacej. Kritizovala, že školy nemajú prístup ku kapitálovým príjmom, zdrojom. Však nikto to tu nezmienil z vás. V návrhu zákona sa počíta po novom, že verejní poskytovatelia, teda súkromní a cirkevní, ktorí sa rozhodnú, že aspoň trošku, čiastočne sú ochotní sa podieľať na tej obvodovej povinnosti, získajú prístup aj ku kapitálovým zdrojom, ktoré doteraz nemali. Ja som za, keď rovnaké povinnosti, aj rovnaké práva, komplet, ja som za. Osobitne pre cirkevné školy bola tu debata, viete, keby sme likvidovali cirkevné školy, asi by sme sa správali inak. Dostali takú silnú podporu v zákone z hľadiska jej identity, možnosti utvoriť si aj podmienky, ktoré zohľadnia napríklad aj hodnotové smerovanie detí, aj to, či sa zúčastňujú napríklad pravidelne účasti v nedeľu bohoslužieb, to všetko tam majú a sme pripravení ešte rokovať. Ale ten základný princíp je, že musíme budovať nejakú súdržnú spoločnosť.
Proste naozaj apelujem trošku aj na vás, ak chceme, aby to bolo lepšie, tak proste musíme urobiť niektoré kroky, ktoré vyzerajú teraz, že vytvárajú nejaký typ diskomfortu, asi áno, ale mali sa urobiť pred dvadsiatimi rokmi. Ak ste sa bavili, o akom obrovskom rozdiele normatívneho financovania máme my vo vzťahu k Fínom a Švédom, kto si, prosím vás, naštudoval tie čísla z vás? Viete mi povedať ten rozdiel v parite kúpnej sily? Fíni 120, 130 % oproti nám. To je tak strašne obrovské číslo, že? Ale oni majú stopercentné financovanie súkromných škôl, len s tým, že si nemôžu vyberať školné. My máme približne v parite kúpnej sily rovnaké normatívne financovanie na základných školách, ako majú Estónci. Ale musíme robiť niektoré zásadné kroky a ja si uvedomujem, že svojím spôsobom vytvárajú diskomfort, preto sú tam tie časové lehoty.
Neviem, či má zmysel ísť potom do detailov, kandidát pedagóg, ja si myslím, že to je dobré riešenie. Debata, diskusia s fakultami pripravujúcich učiteľov, s Asociáciou združenia základných škôl, dohoda na tom, to je jeden zo spôsobov. Tu neexistuje zázračná pilulka, už som to povedal x-krát, ktorou zrazu vyriešime všetky problémy školstva.
Hovoríme brain drain. Brain drain nie je problém Druckera predsa snáď. A určite si nemyslíme, že zmena vysokoškolského zákona zrazu nám zabráni brain drainu. Ale poďme debatovať, čo sme všetko urobili preto. A ja si myslím, že teraz, keď budú čísla, ukážeme aj to, že sa nám podarilo možno začať motivovať mladých ľudí, aby si vyberali naše školy, sú to aj internacionalizácie, je to zmena v oblasti financovania vysokých škôl, sú to štipendiá, sú to, keď hovoríme o internacionalizácii, aj výmenné programy, bakalárske štúdia vo vysokom školstve, to, že ideme uzatvárať, že ideme urobiť flexibilné programy, toto považujete za kozmetické veci, to sú kľúčové veci aj pre istý typ zatraktívnenia, kľúčové, kopu debyrokratizačných vecí.
Ale nechcem o tom hovoriť teraz, lebo nechajme si veľa času, ja poprosím pani predsedníčku, aj celý deň, zorganizujte sa, koho to zaujíma, budem tam mať všetkých štátnych tajomníkov, ale snažím sa rozumieť, alebo ísť do detailov v mnohých veciach, ale som pripravený debatovať do detailov. Len vás prosím trošku tej poctivosti. Nečítajte si na Facebooku alebo na sociálnych sieťach, prečítajte si zákon. Ja netvrdím, že ste to mnohí neurobili a v mnohých častiach.
Pán minister, prepáč, nechám ešte teba. (Smiech v sále.) A hodnotenie § 55 ods. 3 a 4.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím, že pán minister dobre a obšírne zhodnotil celé to pozadie, ktoré viedlo, aj to hodnotové a z toho môjho pohľadu aj to finančné, ktoré viedlo k tejto rozsiahlej novele. Ja by som možno len poznamenala, že počas tej debaty, ktorú som teda sledovala, tak som tam skutočne zaregistrovala také protirečenia. Na jednej strane všetci sa zhodujeme na tom, že naše školstvo, regionálne aj vysoké, potrebuje reformovať a keď prichádzajú reformy, tak potom sa hovorí, že máme konzervovať súčasný systém. To je podľa mňa úplne rozporuplné.
Nebudem sa teda už vyjadrovať k tomu regionálnemu školstvu, spomeniem len v tom vysokoškolskom zákone, ktorý považujem, že prináša mnohé zásadné zmeny, nie je to kozmetická úprava, zúčastňovali sa v pracovných skupinách rovnako zástupcovia aj opozičných strán, rovnako ako koaličných strán. Náš školský výbor tam mal dvoch zástupcov na každej jednej pracovnej skupine. Všetky reprezentácie sa vyjadrili, že napriek tomu, že niektoré, mali sme rozličné spory a iné pohľady, tak reprezentácie privítali tento zákon. Je tam množstvo vecí, po ktorých dlhodobo volali zamestnanci vysokých škôl, ako napríklad zmluvy na dobu neurčitú, sú tam rovnako sabatikal, po ktorom dlhodobo a nikto nemal, prepáčte, že to poviem tak veľmi ľudovo, nikto nemal tú odvahu, tie gule, dať to tam. Rovnako je tam obrovská flexibilita, po ktorej študenti dlhodobo volali, aby sme záverečné práce urobili zmysluplné, a to je práve uvoľnením formy tej záverečnej práce. Dnes už nikoho nezaujíma, aby si čítali siahodlhé štúdie, ktoré si len založia do šuflíka. Chceme, aby tí ľudia vyšli z praxe, aby napísali svoju záverečnú prácu práve v praxi a práve preto je tam uvoľnenie aj týchto diplomoviek.
Taktiež je to krok smerom k profesionálnym študijným programom. Je to krok smerom k tomu, aby zároveň vysoké školy prevzali čoraz väčšiu zodpovednosť za kvalitu. Hovorilo sa tu o kvalite. Nuž, tak napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa nastavuje za rovnakých pravidiel, aké majú súčasné. Už to nie je len o tom, že zahraničná pobočka sa dostane na Slovensko a môže poskytovať vzdelávanie. Sú tam sprísnené podmienky práve na akreditáciu týchto pobočiek. Je tam umožnené lepšie stánie vysokých škôl, sú tam povinné doktorandské školy. Taktiež veľmi malá, drobná úprava, ale dôležitá, nie je potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu na záverečné práce. A to je podstatné, pretože to vám hovorí človek z vysokoškolského prostredia, že my chceme, aby tie diplomovky nekončili v šuflíkoch, ale aby mali zmysel. Presne to, po čom volajú všetci, nielen študenti, ale aj odborníci, aj praktizujúci učitelia, aby tieto diplomovky buď teda vznikali vo formáte nejakého portfólia, ktoré bolo počas stáže vyprodukované, alebo aby boli publikované. A keď uzavierate licenčné zmluvy s vysokou školou a prenášate svoje právomoci na túto vysokú školu, tieto svoje autorské práva, tak obmedzujete práve to publikovanie. Čiže je tam množstvo krásnych a významných zmien, ktoré považujem za zásadné v prospech všetkých zúčastnených strán, aj študentov, aj zamestnávateľov - vysoké školy a ten boj o kvalitu našich vysokých škôl pokračuje. Ale nepokračuje v zákonnej podobe.
Vieme, že z Progresívneho Slovenska ste navrhovali vo svojom tresku novú univerzitu. Ja si nemyslím, že to pomôže. Dôležité je otvárať a podporovať internacionalizáciu našich vysokých škôl a skvelé výskumné tímy, čo sa robí práve cez množstvo výskumných projektov, práve cez podporovanie prísunu zahraničných vedcov, podporovať tie tímy, ktoré tu už fungujú 85 rokov, 100 rokov, na týchto univerzitách, podporovať ich tradíciu a budovať vnútorné ľudské kapacity. Nielen nejakou novou na zelenej lúke.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Podávam procedurálny návrh na stiahnutie vládnych návrhov zákona o školskej správe, o financovaní škôl, zákona o pedagogických odborných zamestnancoch, školského zákona na prepracovanie a následné riadne prerokovanie návrhov zákonov v nezlúčenej rozprave v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie: považujem naozaj za neseriózne, aby nám bola skrátená rozprava tak, že bola zlúčená, nebolo možné sa dôkladne vyjadriť a zargumentovať, aj keď sme načrtli hlavné nedostatky predložených menovaných zákonov, tak potom dostaneme výtku, že sme povrchní alebo nedôslední. Taktiež je, samozrejme, normálne, že navrhovateľ má záverečné slovo alebo teda slovo, po ktorom už nenasledujú faktické ani diskusia, bola by nekonečná, ale toto sú dôvody.

Ja chcem poprosiť vzhľadom na uvedené, že teda aj minister je otvorený diskusii a že bude priestor na školskom výbore, aj keď nie som členom, rád sa zúčastním, aby bola zabezpečená, ak vás môžem, pani predsedníčka, poprosiť, veľkú miestnosť, nejakú väčšiu, ako máte štandardne, pretože určite príde aj verejnosť a poslanci, ktorí nie sú priamo členmi výboru.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je úprava príprav právnych vzťahov v oblasti užívania a správy pozemkov v záujme zvýšenia ich transparentnosti a efektívnosti tak z hľadiska prenajímateľov, užívateľov, ako aj z hľadiska správcov týchto pozemkov. Upravuje sa preto ustanovenie zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ustanovenie takzvaného prvého reštitučného zákona, ďalej ustanovenia zákona pozemkových úprav, zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákona o lesoch. Návrh zákona sa bude predovšetkým týkať užívateľov pozemkov na účely podnikania v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve. Cieľom návrhu zákona je poskytnúť vlastníkom, správcom a užívateľom pozemkov prístupné možnosti k usporiadaniu ich užívacích pomerov, a tak vytvoriť podmienky pre začatie procesu unifikácie rôznych právnych titulov užívania pozemkov, a to najmä v nadväznosti na práve predkladaný návrh zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom. Vypúšťajú alebo opravujú sa viaceré prežité a nepoužívané ustanovenia, taktiež sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri prenajímaní pozemkov a nakladanie s pozemkami, ako aj ďalšie ustanovenia upravujúce správu nehnuteľností vo vlastníctve štátu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona uvedeného pod tlačou 913.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, iste mi dáte za pravdu, tak ako koaliční, aj opoziční kolegovia, keď poviem, že vzhľadom k rozdrobenosti vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je právna úprava nájmu poľnohospodárskych pozemkov jedným z rozhodujúcich predpokladov vytvárania vhodných pozemkov pre ich hospodárenie a je preto pochopiteľné, že treba vhodnou právnou úpravou reagovať na problémy, ktoré v tejto oblasti sú a podľa môjho názoru ešte aj dlho budú.
Aj v predchádzajúcom volebnom období vláda každoročne predkladala parlamentu nové zákony, ktorý práve teraz prerokúvame. Avšak výsledkom nebolo zdokonalenie mechanizmov a procesov fungovania nájomných vzťahov, ale opakovaná destabilizácia kontinuity užívania poľnohospodárskych pozemkov ich nájomcami bez zohľadnenia či prenajímateľ, užívateľ týchto pozemkov na nich riadne hospodári, pričom ale dostatočne a jednoznačne neupravili postup prevzatia týchto pozemkov novými nájomcami. To má okrem iného za následok, že dodnes v našom právnom poriadku neexistuje zákon, ktorým by Slovenská republika naplnila požiadavku Európskej komisie ohľadne transparentného preukazovania vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom na účely priamych podpôr. V súvislosti s tým pozitívne hodnotím, že vláda Slovenskej republiky zároveň s návrhom novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov predkladá aj ďalší návrh, teda návrh doteraz absentujúceho zákona o registri užívacích vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom. A preto verím, že po prijatí týchto zákonov a ich uvedení do praxe, odpadnú dôvody, pre ktoré nám Európska komisia vyčíta nedostatočnú ochranu finančných záujmov v Európskej únii pri preberaní priamych podpôr.
Kladne hodnotím, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pri príprave predloženého návrhu komunikovalo so samosprávami, organizáciami poľnohospodárov bez ohľadu na to či ide o organizácie veľkých poľnohospodárskych podnikov, alebo organizácie zastupujúce záujmy malých, respektíve mladých farmárov. Je pochopiteľné, že záujmy týchto organizácií týkajúce sa nájmu poľnohospodárskej pôdy a prístupu k nej sa v mnohom líšia, ale ku cti ministerstva slúži, že sa so všetkými požiadavkami a pripomienkami seriózne zaoberalo a že sa snažilo o vyvážený prístup k uplatneným predstavám.
Osobne považujem predložený návrh za prijateľný a systémovo právne realizovateľný kompromis. Z hľadiska obsahového očakávam, že prijímateľ predloženého návrhu sa nielen odstránia nejaké nejasnosti v nájomných vzťahoch, najmä čo sa týka ukončenia nájmu, respektíve predlžovania nájomných zmlúv, ktoré sa do zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dostali pozmeňovacími návrhmi pri jeho prerokovaní, a to v rokoch od roku 2012 až po rok 2023, ale že jeho prijatie pomôže riešiť niektoré problémy, ktoré identifikovala doterajšia aplikačná prax.
S prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku extrémnej rozdrobenosti vlastníctva pozemkov vo väčšine katastrálnych území veľa vlastníkov malých výmer pozemkov nemá záujem k týmto pozemkom nájomné zmluvy uzatvárať, lebo výška nájomného v týchto prípadoch nie je pre nich zaujímavá, veľmi vítam právnu konštrukciu dočasnej legalizácie vzťahu k dlhodobo, to znamená minimálne päť rokov, užívateľného pozemku návrhu v § 1a, pri ktorom ako je vlastník počas tohto obdobia neprejaví záujem o jeho užívanie alebo uzatvorenie nájomnej zmluvy, vzniká k tomuto pozemku legálny užívací titul až do doby, kedy si vlastník uplatní svoje právo. Ešte raz to zopakujem, legálny užívací titul, to znamená, aby si to niekto nepomýlil, že teda bude mať vlastnícky titul.
Takto by som mohol pozitívne hodnotiť viaceré ďalšie navrhované zmeny, najmä zmeny práva prednostného nájmu k pozemkom v správe s nakladaním Slovenského pozemkového fondu, ale domnievam sa, že predložený návrh bude predmetom rozsiahlej diskusie najmä v druhom čítaní, v ktorom požiadam aj ja o podrobnejšie vysvetlenie niektorých navrhovaných zmien. Toľko zatiaľ z mojej strany k prvému čítaniu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem veľmi pekne.
K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 247/2024 Z. z. o príspevkoch poskytovania z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona reaguje na potrebu riadnej implementácie právnych predpisov Európskej únie a problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe. Pokiaľ ide o implementáciu právnych predpisov Európskej únie, vládny návrh zákona reflektuje najmä na problematiku hodnotenia strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky, informačnej siete poľnohospodárskej udržateľnosti v Slovenskej republike, kontroly zákonnosti a správnosti operácií vykonávaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, predchádzanie a odhaľovanie nezrovnalostí a vymáhanie neoprávnených platieb, aktualizácia systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, kompetencií Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Úradu vlády Slovenskej republiky ako orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Pokiaľ ide o problematiku aplikačnej praxe vládnym návrhom zákona navrhuje sa samostatná detailná úprava kontrolného procesu, ktorým sa overuje dodržiavanie povinností a podmienok ustanovených pre prijímateľov priamych podpôr, podpôr poskytovaných v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov či podpôr poskytovaných na opatrenia strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky v sektore poľnohospodárskych výrobkov. Ustanovujú sa nevyhnutné odchýlky od správneho poriadku hlavne pre účel konania vo veciach spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a konanie vo veciach podpory na niektoré opatrenia strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zefektívňuje sa proces administrácie podaní v konaní o priamych podporách.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 914.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, poslanci, k vládnemu návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť register užívacích vzťahov k pozemkom, ktorého údaje budú tvoriť podklady pre vyplácanie priamych podpôr zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Návrh zákona sa bude výlučne týkať len poberateľov priamych podpôr. Register bude obsahovať údaje o užívacích vzťahoch k pozemkom slúžiacim na poľnohospodárske účely, s cieľom zabezpečiť relevantný podklad pre vyplácanie priamych podpôr. Predkladané prvé využitie registra bude pri vyplácaní priamych podpôr v roku 2029. Návrh na zápis do registra autorizuje advokát. Konanie o zápise užívacích práv do registra predpokladá jeho plnú automatizáciu, vrátane stanovenia obvyklej výšky nájomného, vykonávať ho budú okresné úrady. Zápis do registra nebude mať vplyv na zápis do iných registrov napríklad do katastra nehnuteľností.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.