39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne aj, pán poslanec Dostál, áno, ja si myslím, že reforma bola potrebná a to je teraz otázka, že je to absolútna rezignácia tejto vlády na akúkoľvek reformu, lebo ja teraz som nepočula žiadnu, žiadnu zmenu, len od ľudí vytiahnuť peniaze, ale veď dá sa zefektívniť celá služba štátu, v rámci nej aj spravodlivosť, aby bola kvalitnejšia, aby buď za ten istý obnos peňazí alebo dokonca ešte za menej, sú na to cesty. Tá reforma okrem toho, okrem toho, že mala za cieľ zrýchliť konania, zabezpečiť špecializáciu tých sudcov a, áno, aj zabezpečila. Už som tu nepočula nikde od pána ministra žiadne ponosy na špecializáciu pre rodinu, čo som počula od začiatku, ale zjavne pochopil aj od samotných sudcov, že to jednoducho bol správny krok, aj od účastníkov. Tu sú vystúpenia koaličných poslancov vrátane exemplárne pani Plevíkovej bez absolútne znalosti veci, absolútnej znalosti povedať tu hocičo. Hocičo. Však ako máme na to dve minúty, môžem povedať hocičo. Tak áno. Faktická poznámka pani poslankyne Plevíkovej je presná ukážka hocičo. Pretože keby si len trošku dala námahu, kým ešte existovalo, samozrejme analytické centrum, tak dáta, ktoré dalo k dispozícii analytické centrum a bolo k dispozícii všetkým, jasne ukazovali, že reforma potrebná bola a že mala výsledky, že sa zrýchľovali konania. Jednoznačne na toto poukazovala. Ukazovala, že tá špecializácia nastala po reforme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Posledný prihlásený ústne je pán poslanec Vančo, nech sa páči. A po ňom vystúpi v rozprave pán minister Boris Susko.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vy predstavujete plazivý návrat do čias harabinizácie justície. Vám sa rúca plán obnovy a nebudete schopní plniť tie míľniky, aby sme dostali európske peniaze na Slovensko. A namiesto toho, aby ste sa venovali tomuto, tak sa snažíte v podstate kupovať si sudcov a vytvárať si nástroje na ovplyvňovanie alebo, alebo aby ste mali vplyv, politický vplyv na justíciu. Všetky tieto zákony, ktoré ste sem priniesli, nielen tento, o ktorom teraz pojednávame, nemajú, áno, sú tam aj nejaké dobré veci, aby som, aby som bol férový, ale popritom je vidno ten hlavný cieľ, mať vplyv, zapáčiť sa sudcom, kúpiť si ich priazeň, kúpiť si ich lojalitu, posilniť temné sily, ktoré v justícii sú, učiniť zadosť ľuďom, ktorí nechcú, aby boli sudcovia hodnotení za výkon, aby boli disciplinárne trestaní.
Pokiaľ ide o disciplinárne, disciplinárne konania, tak vraciate ten systém do čias, kedy bol úplne nefunkčný. Hovorili to všetci sudcovia. Aj tí, ktorí nikdy s tým nemali skúsenosti, ale videli to, a v prvom rade tí, ktorí aj boli disciplinárnymi sudcami, ktorí boli v tých zoznamoch a ktorí aj teda súdili vlastných kolegov. Hovorili dlhodobo, že ten systém je nefunkčný. A vy teraz vraciate tie prvky do toho, do toho obdobia.
Navyše to, že bol nefunkčný voči sudcom, ktorí, ktorí pochybili, na druhej strane bol veľmi funkčný voči sudcom, ktorí neposlúchali, s ktorými malo problém vedenie na súde, alebo nejaký politický problém tam bol, jednoducho boli nepohodlní z nejakého dôvodu. Na to boli veľmi ľahko zneužiteľné tieto disciplinárne senáty. A vy to tam vraciate do čias Harabina. Preto hovoríme o harabinizácii, plazivej harabinizácii za Suska. A nie je to preto, aby sme vás urážali alebo, alebo osobne na vás útočili, naozaj tu ide o vec. Vy robíte niečo a teda ja neviem, či si to uvedomujete, alebo neuvedomujete, stále je šanca, že si to neuvedomujete, preto o tom hovoríme. Zároveň chceme, aby o tom vedeli aj, aj verejnosť, čo sa tu deje, pretože naozaj to vyzerá veľmi nevinne, to, čo ste priniesli do parlamentu. Áno, sú tam aj dobré veci, zopár, ale tie kľúčové veci napríklad v prípade disciplinárnych senátov, ktoré budú nefunkčné voči tým, čo pochybili, a potom budú veľmi ľahko zneužiteľné voči tým, ktorí sú nepohodlní. Tam, tam vraciate justíciu.
Pokiaľ ide o hodnotenie sudcov, tak takisto nerozumiem a respektíve, no, samozrejme, rozumiem, jednoducho je záujem určitej skupiny sudcov, aby tie hodnotenia nefungovali vôbec, aby ich bolo čo najmenej, aby sudcovia najlepšie vôbec neboli hodnotení. Je tu tento záujem. Ale to je záujem iba určitej skupiny sudcov. Záujem ostatných sudcov, ktorí makajú, ktorí sú kvalitní, ktorí sa snažia, a hlavne záujem verejnosti a verejný záujem na kvalitnej spravodlivosti v krajine, tam je zrejmé, že hodnotenie sudcov je kľúčová vec. Jednoducho nielen verejnosť, ale aj oni sami musia vedieť, ako na tom sú. A naopak, vy by ste mali ísť úplne opačnou cestou. Len chápem, neboli ste schopní doručiť nový IT-systém pre súdny manažment, bez toho sa to bude robiť ťažko, ale, ale napriek tomu úplne rezignovať v podstate na hodnotenie sudcov, na hodnotenie kvality justície ako takej, aby sme vedeli, kde sme, čo máme urobiť pre to, aby sa to zlepšilo, či niektorí sudcovia musia aj odísť alebo v čom sa musia zlepšiť. Lebo to nie je len o tom, že teraz, áno, ideme povyhadzovať sudcov, lebo sú tu nejakí lenivci a neviem čo. Áno, sú tam aj sudcovia, ktorí majú problémy, objektívne, lebo sú v tom systéme 30-40 rokov a sú vyhorení. Ale vy neriešite tieto problémy. Vy nás vraciate o 15 rokov dozadu. A ani to nevysvetľujete.
Ja som si čítal tú dôvodovú správu, mali sme diskusiu na ústavnoprávnom výbore, kde teda ja som mal pocit, že nie ste ochotní vlastne, vlastne diskutovať, a naozaj na tom ústavnoprávnom výbore ja som sa snažil byť veľmi konštruktívny, ale z vašej strany nie je, nie je záujem o diskusiu. Vy to máte jasné, že musíte vrátiť justíciu do čias Harabina, aby ste mali vplyv, aby ste si kúpili lojalitu nejakej skupiny sudcov, ktorí majú tiež vplyv potom vnútri tej justície. Takto to vyzerá, celá vaša legislatívna činnosť.
A je dôležité, aby to verejnosť vedela, čo sa tu deje, čo robíte, pretože či disciplinárne stíhania alebo hodnotenia sudcov majú obrovský vplyv a dávajú obrovské možnosti podľa toho, ako sa nastavia. A vy si to nastavujete podľa seba, podľa vlastných záujmov. Ale je evidentné, že nesledujete verejný záujem na čo najvyššej kvalite v justícii a spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem.

Teraz vystúpi, keďže nie sú faktické poznámky, pán, v rozprave pán minister Boris Susko.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom musím zdôrazniť, že pri tvorbe zákona platí ústavný princíp zákazu svojvôle aj pre Národnú radu a vládu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu totiž všetky orgány verejnej moci sú povinné striktne dodržiavať judikatúru Ústavného súdu ako integrálnu súčasť ústavy a jej rešpektovanie je jeden z dôležitých princípov právneho štátu.
Keď vás tak počúvam, váš nesúhlas s ďalšou úpravou právomoci Súdnej rady dokazuje, že sústavne pokračujete v presadzovaní neprípustného oslabenia alebo oslabovania jej postavenia v materiálnom právnom štáte. Presadili ste zmenu jej ústavného postavenia novelou ústavy k 1. 1. 2021 zmenou jej nezávislého postavenia na v zásade autonómne postavenie, keďže podľa vás tento orgán má plniť najmä justičnú politiku vlády. Zlikvidovali ste zámer presadený ústavodarcom v roku 2001, že má Súdna rada inštitucionálne zaručiť nezávislosť súdnej moci od orgánov zákonodarnej i výkonnej moci. Novela ústavy z roku 2001 pritom musela zakotviť do ústavy tento orgán Súdnej moci, aby sa nevyhnutne zabezpečil princíp trojdelenia štátnej moci v demokratickom štáte. Jej zakotvenie pritom bola zásadná požiadavka pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Pri nerešpektovaní tejto požiadavky by sa nezrušilo prerušené konanie o našom vstupe do Európskej únie, ak si na to dobre spomínate.
Váš postoj je teda možné hodnotiť ako aj prípadný zámer nejakým spôsobom oslabovať postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii, ba dokonca možnosť jej vystúpenia z Európskej únie. Súčasne porušujete princíp striktne dodržiavať judikatúru Ústavného súdu, ktorý pri úprave postavenia Súdnej rady v roku 2021 ako orgánu sudcovskej legitimity konštatoval záväzne aj to, že jej činnosť predstavuje výraznú garanciu reálnej ochrany ústavného princípu nezávislosti sudcov, napríklad v rozhodnutí alebo v náleze Plénum Ústavného súdu 12/2022.
A teda poďme teda na konkrétne, konkrétne veci, ktoré boli povedané v rozprave dnes a aj v prvom čítaní, resp. na výbore Národnej rady. A tu odmietam, že sme sa, že sme odmietli o tom diskutovať, pretože, pán poslanec Vančo, ak si dobre spomínate, tak na ústavnoprávnom výbore sme odpovedali na všetky otázky, ktoré ste sa pýtali, a vôbec sme nemali žiaden záujem nejakým spôsobom nediskutovať s vami, alebo, alebo sa vyhýbať odpovediam.
Čiže pokiaľ ide o kreovanie disciplinárnych senátov. Odmietate opakovane rešpektovať judikatúru, že pri zložení disciplinárnych senátov u sudcov platí vo viacerých krajinách Rady Európy prax ich zmiešaného zloženia, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o ich nestrannosti alebo nezávislosti. Výhodou totiž je, že kolegiálne súdy so zmiešaným zložením, odbornými i laickými sudcami, prejednávajú spory v oblastiach, kde sú skúsenosti týchto sudcov potrebné na riešení konkrétnych otázok, ktoré môžu vzniknúť. Súčasná úprava, ktorá vylučuje sudcov všeobecných súdov byť prísediacimi v disciplinárnom senáte, je jednoznačne diskriminačná, keďže sa umožnilo byť prísediacim len u prokurátorov, notárov a exekútorov, čo ste zaviedli vy, pani ministerka, nie, nie my. Pardon. (Rečník sa napil z pohára.)
Ignoruje sa, ako je to štandardne v demokratických štátoch, že účasť sudcov vytvorí predpoklad hlbšieho, kvalifikovanejšie a reálneho pohľadu na výkon funkcie sudcu a tým aj širší priestor nielen na ochranu práv disciplinárne stíhaného sudcu, ale aj objektívne posudzovanie okolnosti pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti aj sudcov. V súčasnosti je splnená požiadavka kvalifikovanejšieho pohľadu na výkon činnosti len u prokurátorov, notárov a exekútorov, čo považuje Ústavný súd za vecne správne, ak majú prísediacich v disciplinárnom senáte. Sú teda oprávnení rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti svojich členov.
Hádam teda nechcete tvrdiť, že prokurátor, exekútor a notár má kvalifikovanejší a reálnejší pohľad na výkon funkcie sudcu ako skúsení sudcovia všeobecných súdov. Bránite sa tomu, hoci je z praxe rozhodovania Ústavného súdu zrejmé, že vo viacerých prípadoch zrušil rozhodnutia disciplinárneho senátu pre ich protiústavnosť. Dnešná úprava teda reálne umožňuje aj šikanovanie sudcov rozhodnutím disciplinárnych senátov. Značná časť sudcov súčasný stav hodnotí aj pomenovaním, že ide o takzvané, takzvaných katov na sudcov, keď môžu v jednostupňovom konaní rozhodnúť a diskreditovať sudcov na dlhé roky a následne keď príde k rozhodnutiu Ústavného súdu, tak je to už po takom čase, že sa z tých sudcov táto disciplinárna zodpovednosť, ktorú Ústavný súd zruší, už nedá zmyť.
A je to z toho dôvodu, že zloženie disciplinárnych senátov, resp. vôbec sudcov Najvyššieho správneho súdu, tak ako bol vykreovaný, bolo tak, že väčšina z týchto sudcov je, sú ľudia, ktorí v živote neboli a nemali oblečený talár. Pretože dobre si pamätáme, akým spôsobom boli kreované, kreovaní sudcovia Najvyššieho správneho súdu, bez štandardných výberových konaní, tak ako sa obsadzujú štandardné miesta sudcov na všeobecných súdoch.
Tvorba databázy prísediacich Súdnou radou. Keďže Súdna rada je na základe ústavy oprávnená i povinná zaručiť reálnu ochranu ústavného princípu nezávislosti sudcov, musí mať bezpodmienečne zásadný, rozhodujúci vplyv na tvorbu databázy prísediacich. Veď je to najvyšší orgán sudcovskej legitimity, ústavný. Kto iný? Neprípustne ignorujete a tým aj klamete občanov, že vytvorenie databázy Súdnou radou vylučuje, aby rozhodovala o zložení jednotlivých disciplinárnych senátov, pričom rozhoduje len o tvorbe databázy. O zložení senátov totiž výlučne rozhoduje Najvyšší správny súd rozvrhom práce na základe programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, a to náhodným výberom tak isto presne, ako je to v konaniach pred všeobecnými súdmi. V otázke legitimity sudcovskej moci Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že je v súlade s ústavou podieľanie sa Súdnej rady na tvorbe databázy kandidátov na členov výberových komisií, čo je analogická kompetencia v personálnej oblasti súdnictva výberových komisií na sudcov, respektíve na predsedov súdu, aby som to upresnil.
Občanom nehovoríte, že členovia Súdnej rady pri tvorbe databázy sú povinní vychádzať len z návrhov orgánov sudcovskej samosprávy, ktorá má ústavné oprávnenie podieľať sa na činnosti súdnictva, teda Súdna rada si nevymýšľa kandidátov, ktorých zaradí do databázy, z ktorých potom Najvyšší súd náhodným výberom vyberá členov disciplinárnych senátov, ale je viazaná návrhmi sudcovskej samosprávy, sudcovských rád jednotlivých všeobecných súdov. Obsahovo ide o zhodnú úpravu tvorby databázy prísediacich ako u prokurátorov na základe rozhodnutia rady prokurátorov, čo je vrcholný orgán samosprávy prokurátorskej, čo podľa Ústavného súdu je v súlade s ústavou.
Pokiaľ ide o podávanie disciplinárnych návrhov proti sudcom Súdnou radou. Opäť ignorujete judikatúru, podľa ktorej platí, že paritné zloženie Súdnej rady zo sudcov a nesudcov v pomere jedna k jednej, respektíve teda deväť k deviatim, prispieva k zabezpečeniu všestrannosti pohľadu na riešenie problému a k zamedzeniu prípadnej jednostrannosti, čo bráni justičnému korporativizmu a izolácii a rovnako zachováva princíp deľby moci a zodpovednosti. Je nepochybné, že oveľa objektívnejšie a spravodlivejšie je rozhodovanie tohto kolektívneho orgánu, keď aj ústava vyžaduje pre platnosť rozhodnutia súhlas minimálne desiatich členov než rozhodnutie jedného jediného člena, to jest predsedu Súdnej rady, ktorý pri rozhodovaní nie je nadriadený ostatným členom, ako to bolo doteraz. Rozhodovanie jednou osobou reálne zvyšuje riziko svojvoľného konania tým, že sa bezdôvodne svojvoľne podá návrh alebo nepodá, hoci sú splnené zákonné podmienky. Prax bývalého predsedu Súdnej rady túto negatívnu skutočnosť nepochybne preukázala, takže opodstatnene sa vyžadujú zmeny rozhodovania Súdnou radou o tejto otázke a nie ponechanie len na samotného predsedu.
Ďalej, občanom svojimi tvrdeniami podsúvate klamlivý dojem, že ak podá Súdna rada disciplinárny návrh a súčasne vytvára databázu prísediacich zo sudcov, bude rozhodovanie v disciplinárnom senáte neobjektívne. Buď teda opäť nepoznáte judikatúru, alebo ju vedome zatajujete, že Súdna rada ako navrhovateľ je len účastníkom konania, kde okrem práva podať návrh, prípadne urobiť procesné úkony v priebehu konania nemá zákonom zaručenú možnosť akokoľvek vplývať na výsledky konania a takouto možnosťou nie je ani to, že sa podieľa na kreovaní databázy prísediacich. Ak by táto skutočnosť mohla ovplyvniť výsledok konania, je daná zo zákona možnosť dosiahnuť vylúčenie prísediaceho na základe námietky zaujatosti. Pri tejto námietke sa pritom musí vždy rešpektovať, že dôvodom na vylúčenie sudcov je len preukázaný priateľský alebo nepriateľský vzťah k účastníkom konania, pričom len samotný kolegiálny vzťah medzi sudcami, ktorý zostáva v profesionálnej a spoločenskej úrovni, nie je spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu. To je z judikatúry Ústavného súdu.
Ďalej je absolútnym klamstvom tvrdenie, že len sudcovia všeobecných súdov budú súdiť svojich sudcov, keďže prísediacimi budú sudcovia Najvyššieho správneho súdu, sudcovia všeobecných súdov a takisto laickí sudcovia, to znamená právnici, ktorí nie sú súčasťou justície, napríklad advokáti, pedagógovia právnických fakúlt a podobne a, samozrejme, zástupca samotného Najvyššieho správneho súdu.
Musím zdôrazniť, že uvádzanie úplne nepravdivých alebo len čiastočne pravdivých informácií pre občanov je naozaj veľmi amorálne. Kto iný sa má podieľať na tvorbe databázy, ak nie najvyšší ústavný orgán sudcovskej legitimity. Veď tento orgán aj sám nominoval jednotlivých sudcov na Najvyšší správny súd a aj dnes sa podieľa na kreovaní sudcov Najvyššieho súdu tým, že rozhoduje o ich preložení, respektíve pridelení. To znamená, aj dnes má tú kreačnú právomoc Súdna rada vo vzťahu k samotným sudcom Najvyššieho správneho súdu. Tak nechápem, aký je problém, že má mať kreačnú právomoc na základe ale len návrhom sudcovských rád samosprávnych orgánov na vytvorenie databázy, z ktorých náhodným výberom podľa rozvrhu práce Najvyšší správny súd obsadzuje disciplinárne senáty. To je úplne klamstvo, čo tu tvrdíte.
Ďalšia téma, ktorá tu bola otvorená, je zakotvenie odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, takzvané dvojstupňové konanie alebo dvojinštančné konanie, keď chcete. V súčasnosti platí model, že je daná možnosť podať odvolanie výlučne len pri uložení najzávažnejšieho disciplinárneho opatrenia a súčasne i možnosť podať návrh na obnovu konania v týchto prípadoch ako mimoriadny opravný prostriedok. Súčasnú úpravu zakotvila, kolegovia, vaša vládna koalícia v období, keď už platil záväzný právny názor Ústavného súdu, že disciplinárne konanie u sudcov je osobitný proces pre nositeľov súdnej moci, kde v takomto druhu právneho procesu je v súlade so základným ústavným právom na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru, len ak zakotvuje právo, teda možnosť na odvolanie a prípadne i podanie návrhu na obnovu konania, na odvolanie voči rozhodnutiu teda myslím. Ide o koncepciu procesnej obrany, ktorá je súladná s ústavou. Súčasná úprava zakotvuje rozdielnu, nerovnakú procesnú úpravu o možnosti podať odvolanie u sudcov, hoci ústava zhodne rovnako zakotvuje pre všetkých sudcov garantovanie ich nezávislosti. U každého subjektu pritom platí, že základné právo alebo práva a slobody im nemožno odňať, ktorým je jej základné právo na spravodlivý súdny proces. Zase obhajujete protiústavný stav a tým porušujete povinnosť striktne dodržiavať ako orgán verejnej moci judikatúru Ústavného súdu. Dá sa to hodnotiť aj ako porušenie ústavného sľubu poslanca dodržiavať ústavu a ostatné zákony, čo znamená, že musí konať v zmysle sľubu, ktorý je ústavným príkazom a jeho záväzkom.
Šikanovanie sudcov tu bolo spomínané viacejkrát. Obava zo šikanovania takzvaných nepohodlných sudcov je absolútne absurdná, keďže inštitucionálne, osobné i procesné záruky nezávislosti prísediacich, ich náhodný výbor, právo uplatniť námietku zaujatosti dokazujú absolutizáciu hypotézy o prezumovaní deformačného vplyvu účasti sudcov ako prísediacich v disciplinárnych senátoch. Tento záver konštatoval takisto Ústavný súd u prísediacich prokurátorov v zhodnom disciplinárnom procese, takže sa jednoznačne vzťahuje aj na sudcov všeobecných súdov. Praktické poznatky pri aplikácii súčasnej úpravy disciplinárneho konania bez možnosti účasti prísediacich z radov sudcov vo viacerých prípadoch preukazujú, že reálne dochádzalo k šikane takzvaných nepohodlných sudcov, a to aj vytváraním neprípustnej spoločenskej atmosféry nielen politikmi, ale aj viacerými médiami, ktoré jednoznačne porušovali ústavný princíp, že len súdom právoplatne odsúdený páchateľ je vinný. Vyplýva to z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ústavného práva disciplinárne stíhaného sudcu na spravodlivý súdny proces alebo spravodlivé súdne konanie.
Pokiaľ ide o to, čo tu spomínala pani poslankyňa Kolíková, že tu doslovne preberáme nejaké stanoviská alebo odôvodnenia Súdnej rady. Táto vytýkaná úzka spolupráca Súdnej rady a ministerstva v legislatívnom procese podľa platnej zákonnej úpravy vyplýva z ústavného princípu deľby moci, ktorý vyplýva z parlamentnej formy vlády, ktorá v našom štáte platí. Podstatou uvedeného princípu je totiž rozdelenie jednotlivých právomocí v rámci ústavného systému medzi viac orgánov za účasti súčasnej existencie ústavných mechanizmov, ktoré prostredníctvom vzájomnej účasti na výkone právomoci alebo možnosti následnej kontroly bránia ich zneužitiu. Kritizovali ste ma, že nediskutujem, nekomunikujem s odborníkmi v niektorých predchádzajúcich legislatívnych procesoch, no a keď komunikujem s odborníkmi, a kto už je väčší odborník ako členovia Súdnej rady ako najvyššieho ústavného orgánu sudcovskej legitimity, tak mi opäť vyčítate, že s nimi komunikujem a že sa dohodneme, alebo že vidíme rovnaké, rovnaké odôvodnenia a potreby, ktoré, ktoré v daných procesoch sú. Takže ako sami si navzájom odporujete, raz keď vám to vyhovuje, tak, keď vám to nevyhovuje, inak.
Pokiaľ ide o samotné dáta, čo spomínala pani poslankyňa Kolíková, že nevychádzame z dát. No a z akých dát vychádza pani poslankyňa Kolíková, že tie disciplinárne konania, tak ako sú dnes nastavené, sú správne. Tu nejde o úspešnosť alebo neúspešnosť disciplinárnych konaní, tu ide o právo na spravodlivý súdny proces a ten jednoinštančným konaním zabezpečený jednoznačne nie je.
Pani poslankyňa Kolíková hovorí, že zmeny v disciplinárnom konaní, ktoré sú, teda že sú chybným krokom, pretože súčasné jednoinštančné konanie sa osvedčilo. Ja sa pýtam, aké dáta máte na to vy, že sa osvedčilo? Pretože táto zmena súvisí predovšetkým s tým, že aj sudcovia majú právo na spravodlivý proces, a teda právo na účinný opravný prostriedok. Je to zosúladenie s európskymi štandardami a požiadavkami, najmä požiadavky Európskej únie a Rady Európy, ktoré často zdôrazňujú, že disciplinárne prípady ako rozhodnutia, ktoré majú významný zásah do postavenia sudcu, ale aj prokurátora, notára alebo exekútora, by mali byť preskúmateľné a poskytovať opravný mechanizmus. Ja vnímam, že vás asi teší, že niektorí sudcovia sú očierňovaní niekoľko rokov, sú diskreditovaní, čo má dosah na ich pracovný a súkromný život. A tak je nastavený dnešný systém disciplinárnych konaní a nehovorte, že ide o šikanu a to práve vy, pani poslankyňa Kolíková, mrzí ma, že odišla zo sály. Ja som netelefonoval a nevyhrážal sa členom Súdnej rady, aby odstúpili, ako vy, ja nemám rozhodnutie správneho súdu o tom, že som zasiahol do nezávislosti justície, že som porušil zákon pri odvolaní predsedu Okresného súdu Bratislava III, pretože nevyhovoval vašim požiadavkám, a to boli brutálne zásahy do justície a to, čo hovoríte dnes, sú absolútne nezmysly. Rovnako nedávno dvojinštančnosť disciplinárnych konaniach zaviedli v Českej republike, kde to absolútne nie je téma, a len na Slovensku je to téma, lebo treba na tejto téme politikárčiť. Chcete teda povedať verejnosti, že aj v Českej republike to majú nastavené zle? Tam nie je absolútne s dvojinštančnosťou konania žiaden, žiaden problém.
Pokiaľ ide o dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií Súdnou radou. Navrhovaná úprava hodnotenia sudcov korešponduje s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy o možnosti štátov zaviesť systém hodnotenia sudcov len súdnymi orgánmi s cieľom prispieť k efektivite výkonu spravodlivosti a neustáleho zlepšovania jej kvality. Na základe poznatkov z praxe navrhovaná úprava opodstatnene poskytuje benefit tým sudcom, ktorí päťročnou sudcovskou činnosťou preukazujú výborný alebo veľmi dobrý výsledok. Ich následné opakovanie by fakticky znamenalo formalistický procesný postup, ktorý popiera účel samotného hodnotenia sudcu. U ďalších sudcov s horším výsledkom hodnotenia sa zakotvuje opakované hodnotenie, čo je jednoznačne v záujme zabezpečenia zvýšenia kvality, kvantity i včasnosti ich konania a rozhodovania, čím sa plní účel hodnotenia.
Pokiaľ ide o výberové konania pri kariérnom raste sudcov, znalosť cudzieho jazyka sudcom je potrebné vnímať len ako určitý osobný benefit sudcu. Zákon totiž nepripúšťa, zakazuje, aby sudca v rámci konania využíval svoje jazykové znalosti, takže nemôže byť v konaní ani tlmočníkom, ani prekladateľom. Je totiž povinný rozhodovať a konať len v slovenskom jazyku. Kľúčové v tomto pri výberových konaniach musí byť zistenie takej úrovne kvality a kvantity včasnosti konania, ako aj dodržiavania sudcovských povinností a etiky sudcu, ktoré preukážu úroveň interpretácie a aplikácie právnych predpisov judikatúry, ktorá je požadovaná pre výkon súdnictva na súde vyššieho stupňa, a nie samotné jazykové znalosti.
Pokiaľ ide o psychologické posúdenie sudcov na súd vyššieho stupňa, vypustenie tohto kritéria je vecne opodstatnené, lebo zabezpečuje štandard aplikovaný vo väčšine krajín EÚ, ako to konštatuje správa svetovej asociácie sudcov, ktorej súčasťou je aj Európska asociácia sudcov, ktorej sme zase členmi my. Zo správy vyplývajú stanoviská, že na rozdiel od našej právnej úpravy niektoré štáty nevyžadujú psychologické posúdenie ani pri vzniku funkcie sudcu, respektíve nie je to zákonná podmienka pre vznik funkcie sudcu. Uvádza sa aj to, že pri kariérnom raste vzniká reálna možnosť bezdôvodne znevýhodňovať niektorých sudcov na základe uvádzaného posudku. My tento princíp nerušíme vo všeobecnosti, len pri postupe na súd vyššieho stupňa.
Pokiaľ ide o možnosť uchádzača po skončení výberového konania požiadať o výmaz časti údajov z podkladov, ktoré tvoria súčasť výberového konania, opakujem, pán poslanec Dušenka, po skončení výberového konania, tak navrhovaná možnosť spĺňa v zmysle judikatúry ústavné kritériá o zabezpečení práva na ochranu súkromia, ktorým sa zaručuje ochrana hodnôt uznaných za súkromné pred verejnou mocou, fyzickými aj právnickými osobami, teda ochrana súkromnej sféry života uchádzača, ak by tam tie údaje mali byť naveky.
Pokiaľ ide o naznačené ústavné riziká a o prípadnej neústavnosti návrhu pri zmenách postavenia Najvyššieho správneho súdu ako disciplinárneho súdu, tu musím zopakovať opätovné porušenie konštantnej judikatúry, ktorá je právne záväzná buď pre jej neznalosť, alebo pre neprístupné ignorovanie jej názorov. A odkazujem na nález Ústavného súdu PL. ÚS 2/2023. Ústavný súd totiž výslovne uviedol, že Najvyšší správny súd je riadny súd v sústave súdov, tak ústavné možnosti zverejnené v č. 142. ods. 3 a č. 148 ods. 2 ústavy, zákonodarcovi sa vzťahujú aj na tento súd, je preto na rozhodnutí zákonodarcu, či ustanoví účasť prísediacich aj na rozhodovaní senátu Najvyššieho správneho súdu, teda disciplinárneho senátu, a v akej miere a ako upraviť spôsoby ustanovenia. Z tohto záveru jednoznačne vyplýva aj to (rečník si odkašľal), pardon, že Ústavný súd dôsledne akceptoval interpretačné pravidlo o vzájomnej súvislosti všetkých relevantných noriem, keďže to tvorí podľa koncepcie Ústavného súdu absolútny základ uplatňovania ústavy. Opäť zarážajúco prehliadate, že ak zákonodarca využíva ústavou zverenú právomoc, ktorá umožňuje zákonom upraviť danú problematiku, je vylúčené spochybnenie ústavnosti navrhovaných zákonných úprav. Znamená to súčasne aj to, že Ústavný súd nemá právomoc posudzovať možnosť riešenia zvoleného zákonodarcom, ani presadzovať inú koncepciu.
Pri vzniku funkcie sudcu sa musí zabezpečiť rešpektovanie právne relevantného odporúčania poradného výboru európskych sudcov z novembra 2012, ktorý zakotvuje, že vedúcim princípom týkajúcim sa postavenia sudcov by malo byť rovnaké zaobchádzanie so špecializovanými, ako aj so všeobecnými sudcami, takže by mali byť rovnaké pravidlá o ustanovení do funkcie, jej trvanie, kariérny postup i disciplinárna zodpovednosť.
No a teraz sa dostávame k toľko kritizovaným odmenám sudcov pri dovŕšení určitého jubilea. Sudcovia majú v súčasnosti možnosť dostať odmenu len pri životnom jubileu 50 rokov. Návrhom sa odstraňuje ich znevýhodnenie pri poskytovaní tejto fakultatívnej dávky pri dožití sa 60 rokov veku oproti zamestnancom v štátnej službe, ktorým zákon uvedenú možnosť poskytnutia odmeny priznáva. Výkon ústavnej funkcie v demokratickom štáte nemôže byť znevýhodnený vylúčením možnosti neoprávnenia poskytnutia odmeny pri tomto životnom jubileu. Pre fungovanie demokratického štátu je významné zabezpečenie výkonu štátnych záležitostí štátnymi zamestnancami, ale minimálne rovnocenný je ich výkon ústavnej funkcie v justícii. Váš nesúhlas poukazuje na existenciu vami často presadzovanej tendencie o znižovanie životnej úrovne sudcov na základe ich zákonných príjmov. Pripomínam všetkým, že Ústavný súd konštatoval protiústavnosť vami, vašou koalíciou v minulom období presadenej zákonnej úpravy pri rozsiahlom obmedzení poberania nemocenských dávok počas ich práceneschopnosti, čo je neakceptovateľným zásahom do tzv. materiálnych záruk nezávislosti sudcov, na čo štát dopláca, lebo musí, samozrejme, tieto odmeny spätne vyplácať a regresovať.
Jubilejné odmeny, to znamená, že sa nevyplácajú plošne všetkým sudcom, ale iba tým, ktorí dosiahnu určitý vek. Ako naozaj nerozumiem, prečo závidíte a hovoríte, že sú niečím nenormálnym. Nie je to pravda, každý zamestnaný v štátnej správe má na ne nárok. A to, že sme z fakultatívnosti udeľovania takýchto odmien pozmeňujúcim návrhom zmenili toto ustanovenie na obligatórnosť, je reakcia na výhrady Európskej komisie, aby nemohli byť tieto odmeny chápané ako odmena za výkon sudcovskej činnosti, čo je v rámci justície neprípustné. Samozrejme, je tam poistka, keď si prečítate podrobne toto ustanovenie, ktoré hovorí, že na takúto odmenu je právny nárok v závislosti od finančných možností daného súdu.
To znamená, že chcem vyjadriť nesúhlas pozmeňovacími návrhmi pani poslankyne Kolíkovej a, samozrejme, aj pani poslankyne Plavákovej. Nielen z obsahového hľadiska, ale pozmeňovací návrh, ako sme ho pozerali, ktorý priložila pani poslankyňa Kolíková, je ešte aj technicky zle napísaný, pretože sa vypúšťa len čl. 1 bod 42, ale nereaguje sa na bod 35, čiže ani technicky ho nie je možné vôbec schváliť.
No aby som sa teda vrátil aj k udalostiam, ktoré boli na začiatku minulého volebného obdobia, mrzí ma, že tu nesedí pani poslankyňa Kolíková, ktorá odišla na tlačovú konferenciu, predpokladám, tak sa jej chcem opýtať, či sa nehanbí za to a či chce naozaj klamať takto občanov o tom, keď ešte ani nebola ministerkou spravodlivosti v minulom volebnom období a viacerým členom Súdnej rady telefonovala, že nemajú dôveru vlády a parlamentu, aby sa teda slobodne rozhodli vzdať sa svojej ústavnej funkcie člena Súdnej rady. Obsahovo im oznámila, že je žiaduce rešpektovať túto skutočnosť, lebo v prípade neakceptovania sa vytvorí politický nátlak podporovaný médiami, ktoré zreteľne minimálne sympatizovali, respektíve viditeľne nadržiavali bývalej vládnej koalícii. To znamená, že vytvorila silný psychický nátlak, čo vylučuje slobodné rozhodnutie o vzdaní sa funkcie, čím sa preukazuje naozaj arogantný prejav politickej moci. Zdôrazňujem, že ústavná funkcia členov Súdnej rady im vznikla v súlade s ústavou a garantovaným základným právom na prístup k verejnej funkcii. Pričom takéto konanie spĺňa všetky kritériá o popretí základných práv a slobôd občanov v mene záujmov politických strán a hnutí, čo podľa judikatúry je zároveň aj popretím demokracie. A musím podotknúť, že následné legislatívne kroky bývalej vlády o možnosti odvolania členov Súdnej rady bez udania dôvodu nám dodnes vytýka Európska komisia sústavne v každej správe o právnom štáte a na všetkých iných možných príležitostiach, pričom ale, bohužiaľ, na zmenu tohto je potrebná ústavná väčšina a zjavne v tomto parlamente sa nenájde.
A teraz ku konkrétnym vyjadreniam, ktoré tu odzneli v rozprave.
K pani poslankyni Plavákovej. Súdna rada získa kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov tým, že bude vytvárať databázu. Myslím si, že to je absolútny nezmysel a vysvetlil som ho, že prečo to takto nemôže byť. Súdna rada si nevymýšľa, koho do tej databázy zahrnie, vychádza z návrhov sudcovských rád, čo sú samosprávne orgány jednotlivých súdov, opakujem, a opakujem, že ďalej Súdna rada nemá akýkoľvek vplyv na ďalší život tejto databázy. Samotný Najvyšší správny súd pri kreovaní disciplinárneho senátu podľa rozvrhu práce náhodným výberom z tejto databázy vyberá sudcov do jednotlivých disciplinárnych senátov ad hoc pri každom prípade. To znamená, že ja si neviem predstaviť a skúste mi to, pani poslankyňa, vysvetliť, akým spôsobom teda Súdna rada bude ovplyvňovať tieto disciplinárne senáty. To, čo teda tu všetci stále tvrdíte.
No, k pani poslankyni Kolíkovej. Súdna reforma. Pani poslankyňa Kolíková tu hovorí o pláne obnovy a súdnej reforme a o analytickom centre. Tak ja sa chcem spýtať pani poslankyni Kolíkovej k tomu slávnemu analytickému centru, ktoré dalo návrh na súdnu reformu, kde sa malo zrušiť x súdov, ak si dobre pamätám, myslím, až 14 súdov. O koľko súdov ste, pani Kolíková, znížili počet súdov na Slovensku? Keď toto bol základný moment a je to v pláne obnovy ako jeden z míľnikov zníženia počtu súdov, koľko ste ich znížili? Ani jeden. A urobili ste z toho absolútnu frašku, keď ste jednotlivým súdom zobrali právnu subjektivitu, to znamená, urobili ste z nich pracoviská sídelných súdov a fakticky okrem toho, že ste zrušili miesto predsedu, sa na tých súdok nezmenilo nič. Ostali fungovať presne takisto ako predtým aj doteraz. Tak o akej reforme sa tu bavíme? O čom hovoríte? O reforme a míľnikoch plánu obnovy a to, čo je v pláne obnovy zakotvené alebo nie? Vy sama ste dali do plánu obnovy ako míľnik zníženie počtu súdov. Koľko ste ich znížili? Jeden v Bratislave, jeden v Košiciach, aj to len preto, že ste ich zlúčili. Žiaden iný súd na Slovensku sa nezrušil. Ani tie malé súdy, ktoré majú šesť sudcov.
K téme zníženia počtu súdov pri vytvorení obvodu pracoviska. Viete, čo je paradox? Paradox je, že v sídle súdu, to znamená na sídelnom súde, stačia dvaja sudcovia na špecializáciu v hlavnej agende. Pretože niet pravidla, ktoré by vyžadovalo na špecializáciu v sídle súdu troch sudcov. Ale na pracovisku, ktoré je zásadne menšie, treba na to isté troch sudcov. Tak už potom keď výber z dvoch alebo z troch, prečo nie všade rovnako? Prečo v sídelnom súde, ktorý je ďaleko väčší, s väčším počtom sudcov, stačia dvaja, ale na tých menších súdoch musí byť výber z troch. No práve preto, aby tam nemohli byť niektoré agendy, ktoré pani ministerka nechcela účelovo, aby na tých súdoch boli. A spôsobuje to absolútny chaos a dostupnosť občana k súdu. Si zoberte napríklad takú Žilinu, Čadcu, Makov. Človek, ktorý podá návrh na súd, napríklad z Makova, najbližší súd má v Čadci, ale ten návrh mu padne do sídelného súdu v Žiline. Tak miesto hodiny cestovania z Makova do Čadce bude cestovať štyri hodiny do Žiliny. To je naozaj reforma, ktorá ide v ústrety občanom a hlavne v ústrety dostupnosti občanov k súdu.
Pokiaľ ide o špecializáciu, špecializácia zostávala zachovaná. Počty sudcov na pracovisku na účely špecializácie ale nie sú upravené v pláne obnovy a odolnosti, ten toto vôbec nerieši, rieši len špecializáciu a tá zostala zachovaná. Túto vec sme, samozrejme, kontrolovali, riešili aj s NIKA, s národnou implementačnou a koordinačnou jednotkou, aj s ďalšími. Takže, samozrejme, že sme túto otázku riešili. Takisto pokiaľ ide o hlavné agendy, na tom sa takisto nič nemení a rovnako sa nič nemení ani určovanie hlavnej agendy sudcu alebo jej zmeny.
Pokiaľ ide o kritiku probačných úradníkov, veď ja som hneď v úvode, keď sa schvaľovali trestné kódexy, povedal, že budeme postupne navyšovať probačnú a mediačnú službu. Za prvé, sa to nedá spraviť v jednom momente, lebo na to nie sú logistické otázky doriešené, nie sú doriešené priestory, nie sú doriešená technika a tak ďalej. Čiže nedá sa prijať naraz 200 zamestnancov, a kam ich posadíte, na čom im dáte pracovať, na akých technických prostriedkoch a tak ďalej. Čiže to má svoje súvislosti a my postupne navyšujeme týchto úradníkov a budeme ich navyšovať do budúcna. Od 1. 1. 2026 ich máme naplánovaných ďalších 24 do systému. Čiže to je odpoveď pani Kolíkovej, ako ideme ďalej nakladať s probačnou službou. Áno, vieme o tomto probléme, sme si vedomí aj konsolidácie, ale považujeme to za tak dôležitú otázku, že napriek konsolidácii sme našli nejaké zdroje na to, aby sme probačnú a mediačnú službu posilnili a od 1. 1. ich bude ďalších nových 24.
No a pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti, je pravdou, čo povedala pani poslankyňa Kolíková, že zabezpečila peniaze. Áno, v pláne obnovy boli peniaze, to je pravda, ale projekty, ktoré boli pripravené na realizáciu z týchto peňazí, boli tak zle pripravené a tak neprofesionálne, nekvalitné, že veľa z nich proste sa nedá a nedalo objektívne zrealizovať v lehotách, ktoré stanovila Európska komisia, ktorá povedala, že 31. august je finálny termín, kedy musia byť protokolárne odovzdané tieto rekonštrukcie, resp. nové budovy, ani o deň viac. A tieto projekty boli tak zle pripravené, že sa naozaj nedali realizovať a z toho vyplýva, že Slovensko príde o milióny eur. Áno, príde, ale nie našou vinou, pretože my sme urobili všetko, od prvého dňa, kedy sme nastúpili na ministerstvo, sme posilnili projektové tímy, zobrali sme ľudí, ktorí majú stavebné vzdelania, projektové vzdelanie na to, aby sme zachránili aspoň, čo sa dá, ale po ročnej dobe, kedy sa s projektami nerobilo že absolútne nič za bývalej vlády, aleže absolútne nič, tak proste niektoré projekty sa objektívne zachrániť nedá. A tieto pôjdu do revízie a tam Slovensko príde naozaj o milióny, ale nie našou vinou, ale k tomu budeme ešte mať osobitnú tlačovú konferenciu, tomu sa budeme ešte venovať.
K pánovi poslancovi Dušenkovi. Pán poslanec, asi ste si neprečítali úplne, úplne presne a správne návrh zákona, pretože aj tá fakultatívnosť jednotlivých jubilejných odmien, ktoré tam boli predtým, ktoré sme zmenili, neboli po konzultácii so Súdnou radou, ale po konzultácii so sudcovskou radou, a to sú dva rôzne orgány, sudcovskou radou daného súdu, ktorý je samosprávnym orgánom daného súdu, ale aj to sme museli zmeniť na základe výhrad Európskej komisie. Čiže tam Súdna rada nemala žiadnu kompetenciu.
A keď ste sa pýtali, alebo ste hovorili o tom, že treba lepšie finančne ohodnotiť zamestnancov súdov, s vami absolútne súhlasím. Neviem, či ste v predchádzajúcom období predchádzajúceho roka trošku sledovali dianie v justícii, ale napriek nepriaznivej finančnej situácii a už tohtoročnej konsolidácii, aj na základe prísľubu pána premiéra, na základe ústretovosti pána ministra financií sme dali do justície pre pracovníkov súdov, to znamená vyšších súdnych úradníkov, asistentov, súdnych tajomníkov, ale aj zapisovateľky a ďalších, ďalších pracovníkov, či už na podateľni, v IT sektore a tak ďalej, na súdoch, sme im dali 32,5 mil. eur, čo vyšlo na každého takéhoto pracovníka v priemere medzi 400 až 500 euro. Viete, po koľkých rokoch? Približne po 12 rokoch. Všetky bývalé, naposledy sa zvyšovali plošne o 14 % platy za ministra Gála, za našej vlády, ale pravicové vlády vyše 12 rokov nedali do súdnictva pre súdny aparát ani euro. Až my v čase konsolidácie sme našli 32,5 mil. euro, ktoré sme rozdelili súdnym zamestnancom. Nie sudcom, ale zamestnancom na súdoch, kde sme dramaticky posilnili ich mzdové ohodnotenie, na jedného sudcu to vyšlo v priemere 400 až 500 eur. Takže ja si vyprosím, aby niekto hovoril o tom, že nerobíme nič pre súdny aparát. Toľko, čo sme my urobili za toto krátke obdobie, neurobil historicky nikto. A keď pani poslankyňa Kolíková hovorí, že koľko nových probačných, ja sa chcem opýtať, pani poslankyňa, vy ste koľko nových probačných prijali za vaše obdobie? Ani jedného, ani jedného. My už teraz, ako ste povedali, 19 a ďalších 24 budeme prijímať od 1. 1.
Pokiaľ ste hovorili, pán poslanec, o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, § 22a. Je to pomerne gumové ustanovenie a z pohľadu sudcov môže byť zneužité a je to naozaj správny krok. Ak je problém, tak má začať disciplinárne konanie alebo trestné konanie a neriešiť to dočasným pozastavením výkonu. Pokiaľ ide o kandidáta na sudcu, tam to asi, asi pravdepodobne zle čítate, pretože vládny návrh dáva takéhoto kandidáta na vedľajšiu koľaj, t. j. kandidáta, ktorý je obvinený v čase vyhlásenia výberového konania či zaradenia do databázy, tak sa na to naňho vzťahuje. Takže to je presne opačne, ako ste povedali.
No a, pán poslanec Vančo, nemáme záujem o diskusiu. Tak ja už tomu naozaj nerozumiem. Tento návrh zákona sa pripravoval naozaj dlhý čas, vyše roka. Prebiehalo veľmi dlhé pripomienkové konanie, prebiehalo dlhé vyhodnocovanie a diskusia v rámci MPK, kde sme sa so všetkými stakeholdermi dohodli na tomto znení, či to boli samotní zástupcovia Združenia sudcov Slovenska, resp. iných stavovských organizácií, Súdnej rady a ďalších subjektov, ktoré vstupujú do tohto systému justície, či to boli profesné komory a ďalej. S vami sme sa o tom bavili a diskutovali vyše hodiny na ústavnoprávnom výbore. Ja nechápem, ako môžte povedať, že nemáme záujem o diskusiu. To, že nesúhlasíme s vašimi politickými názormi, že chcete mať Najvyšší správny súd v rámci disciplinárneho konania ako kladivo na sudcov, v jednostupňovom konaní odsúdení dovidenia, nemôžete sa nijakým spôsobom brániť v rámci spravodlivého odvolacieho konania, čo je štandardný nástroj, ako som povedal aj na výbore, štandardný nástroj v trestnom konaní a správne trestanie sa riadi takisto zásadami trestného procesu. Nechápem, prečo v štandardnom trestnom konaní je štandardne dvojstupňové konanie, ale pri správnom trestaní zrazu má byť jednostupňové, aby sa nikto nemohol brániť, aby nikto nemohol preskúmať možno aj chybné rozhodnutie prvého stupňa, neúmyselné, ale veď na to je odvolacie konanie. Ale toto odvolacie konanie nemáme, lebo pani ministerka Kolíková v tom čase si povedala, nie, sudcov, treba na nich kladivo, jeden stupeň a už sa nemôžu odvolať. Áno, môžu sa na Ústavný súd, kde čakajú päť rokov a keď Ústavný súd potom nejakým spôsobom rozhodne, čo aj rozhodol v minulosti o tom, že boli porušené ústavné práva (reakcia z pléna), čo sa ma pýtate koľkokrát, však si to pozrite, ale rozhodol tak, a teraz čo s tými sudcami? Päť rokov je na nich naváľaná špina. To je v poriadku? Však to dvojstupňové konanie má aj svoj zmysel a vrátili sa k nemu aj v Českej republike. Aj oni idú zlým smerom, chcete povedať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Kolegovia, kolegyne, prosím, nediskutujme.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Dobre, takže vyzývali ste ma, aby som odôvodnil tento návrh, myslím, že v dôvodovej správe je to napísané, ale ja som sa snažil odôvodniť všetky veci, o ktorých tu bola diskusia, aj zdôvodniť, prečo sme to tak nastavili a prečo si myslíme, že je to tak správne. Samozrejme, musíme mať na to iný názor zjavne, ale myslím si, že v demokratickej spoločnosti je naozaj demokratickejšie, ak má niekto, kto má byť trestaný, mať možnosť sa voči tomuto rozhodnutia v riadnom konaní odvolať a o to nám ide.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. S faktickými sedem poslancov a poslankýň.
Prvá pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, vy ste taká nudná, byrokratická verzia Harabina. Vytvárate tu absolútny nástroj šikany na sudcov. Tých, ktorých ste si nekúpili, idete zastrašiť a ešte tu aj bez mihnutia oka klamete. Súdna rada bude mať zásadný vplyv na kreovanie disciplinárnych senátov a na kreovanie Súdnej rady máte zásadný vplyv vy a vaša vláda. Urobíte tak zo žalobcu Súdnej rady, ktorá môže podávať disciplinárne návrhy, zároveň sudcu o sudcoch, ktorí nie sú poslušní a ktorých potom vyzlieka premiér z talára na tlačovkách vo veciach, v ktorých má evidentne politický alebo osobný záujem.
To vy sa nehanbíte tu postaviť, pán minister, a takto klamať bezočivo o tom, že likvidujete disciplinárne senáty nezávislé, aby mohli sudcovia rozhodovať bez strachu z vás? To vy sa nehanbíte? Čo si vy tu dovoľujete, minister, ktorý tu príde v skrátenom legislatívnom konaní s novelou Trestného zákona, nechá ju obhajovať obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorému mimochodom nepomohla, tak idete ďalej. Idete zastrašovať orgány, ktoré tu ešte držia ruku nad spravodlivosťou a nezávislým výkonom súdnictva, tak tých sudcov idete zastrašovať a tvárite sa pri tom akoby sa nechumelilo. Hanba, pán minister!

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, so všetkou úctou a rešpektom, to čo bolo, prosím vás, ten úvod, to kto vám písal alebo poslal? Lebo ja som mala pocit, že vy čítate nejakú tlačovú správu opozície, lebo to, čo ste tu predniesli, vraj my ohrozujeme právny štát a demokratické zriadenie a konáme v rozpore s právom Európskej únie a nepoznáme európsku judikatúru a štandardy, chceme vyviesť Slovensko z EÚ, to snáď nemyslíte vážne, pán minister. Toto povie človek, ktorý nám sem priniesol novelu Trestného zákona, ktorá bola tak jasne v rozpore s právom EÚ, že ste ju museli päťkrát opravovať, aj to ste nevedeli ako a stále ju máte zle, pretože stále prebiehajú diskusie s Komisiou. Človek, ktorý sem priniesol novelu ústavy, na ktorú opäť upozorňujú aj európske inštitúcie, pretože ňou zavádzate spôsob, ako sa vyhnúť základnému princípu fungovania práva EÚ a vôbec systému Európskej únie, a síce prednosť práva EÚ pred vnútorným právom a vytvárate tak možnosť de facto nebyť jej súčasťou. Človek, ktorého kolegovia zo strany takmer denne kydajú na našich partnerov, nazývajú nemeckého kancelára führerom, hovoria o bruselskom diktáte, možnosti vystúpiť z EÚ, chodia na výlety do Moskvy a bežne, bežne tu predkladajú návrhy zákonov, ktoré sú jasne v rozpore s právom EÚ, a zo strany, ktorá o pár týždňov už nebude súčasťou európskych sociálnych demokratov, pretože tí už nie so ochotní čakať, kedy vy konečne prestanete rozvracať právny štát a demokratické zriadenie na Slovensku a odvracať sa od Európskej únie.
Ja neviem, pán minister, ale toto sa mi snáď, ten úvod, iba sníval. Ale s jednou vecou musím súhlasiť, povedali ste, že niekto tu má arogantný prístup k verejnej moci, no to veru máte v tejto koalícii a vo vláde.
Ďakujem.

Pán poslanec Vančo nie je v miestnosti, stráca faktickú.
Pani poslankyňa Plaváková nie je v miestnosti, stráca faktickú.
Pán poslanec Dušenka.