39. schôdza

Ďakujem pekne.
Páči sa mi, že tu máme takú detailnú legislatívnu výmenu. A domáce vzdelávanie sa u nás naozaj roky rokúce hovorovo používa pre to, čo zákon uvádza ako individuálne vzdelávanie § 24, a potom máme ešte individuálny učebný plán § 26. Teraz vidím, že teda zavádzate aj samotný pojem domáce vzdelávanie pre malých škôlkarov, ktorí budú na domácom vzdelaní, áno, fajn, tak prichádza nám nový pojem, ale stále si myslím, že treba uznať, že tento zákon zavádza pre to domáce vzdelávanie individuálne na základných školách povinnosť kmeňovej školy, aby zrazu každoročne navštevovala tú domácnosť, čo pravdepodobne bude viesť k tomu, že stále viac škôl toto nebude chcieť robiť, pretože na to dostáva iba 10 % normatívu.
A keď teda máme takúto veľmi detailnú legislatívnu debatu, tak ja poopravím, áno, chcem poďakovať pánovi kolegovi Habánikovi pri tých sabatikaloch, že tam je na žiadosť, čiže uvedomujem si, že asi keď požiada, tak takú dobu musí dostať na toho pol roka, to som v inom zákone, ale teda uznávam, toto sme si vyjasnili.
Ale myslím, že rovnako platí teda aj to, že si môžme povedať, že áno, na hovorovo domácom vzdelaní sa zavádza táto povinnosť.
Ďakujem.

Ďakujem.
No ja som bol pri tom, keď si hľadal v zákone tie veci, aby si ukázal pánovi ministrovi, že máš pravdu. Veľmi mega vhodne si to teraz predviedol. (Povedané so smiechom.)
Ale musím povedať takú jednu vecnú vec, ktorá sa tu udiala a to je také naozaj ukážkové, že akýkoľvek bude ten nový rokovací poriadok, keď tu budeme mať predsedajúcich, ktorí umožnia takto ministrovi zasahovať a skákať, tak iný predsedajúci, ale dokonca aj pán predsedajúci Danko, nás prerušuje a nemôžme rozprávať a nemôžme tu diskutovať a teraz povedal, že veľmi vhodne vedie minister Drucker Rasťa Krátkeho. Čokoľvek my tu môžeme urobiť, keď nám budú predsedajúci diktovať svoje pravidlá a oni sa nebudú dodržiavať tých pravidiel, ktoré od nás vyžadujú, tak to tu bude stále rovnaké.
Ale, Rasťo, musím povedať, skvelé, fantastické opäť. Bol som pri tom, ako si to tam našiel a ukázal.

Ďakuje za slovo.
Kolegovia, rád vám popíšem tú situáciu z praxe, ako bude vyzerať implementácia takejto zákonnej úpravy. Bude treba v pracovnom poriadku upraviť alebo aj v dodatku k pracovnej zmluve výkon práce každého takéhoto zamestnanca, ktorý bude vyslaný. Vy nemôžete v súlade s inými právnymi predpismi, ako je BOZP, poslať niekoho len tak niekam do domácnosti. Každý učiteľ má spravidla napísané v pracovnej zmluve miesto výkonu práce sídlo tej školy. U odborných zamestnancov je možné, nech som absolútne presný, uviesť aj iné miesto výkonu práce, u pedagogických nie. Čiže to, čo som vám opisoval predtým, že hoci aj s dobrým úmyslom, ale tu dobrý úmysel, žiaľ, nevidím, to je mi ľúto, pri tomto konkrétnom ustanovení, tak aj pri zmenách s dobrým úmyslom ak nedomyslíte a nerozumiete tomu, čo to prinesie v praxi, môžete urobiť medvediu službu. Takto to bude aj v tomto prípade. Budete musieť meniť niekoľko dokumentov, a to závažných, a stejne narazíte na kompetenčnú bariéru.
My sa tu bavíme o detailoch pinzetových. V návrhu zákona je napríklad napísané, že digitálny koordinátor na škole musí absolvovať, povinne každý jeden, 50 hodín špecializačného vzdelávania aj keby išlo o človeka, ktorého nejaká šťastná škola získa, ktorý je fakt odborník a ktorý by sám mohol vzdelávať druhých, plošne, všetci. Tak takto pristupujeme k ľuďom, kde spochybňujeme ich kompetenciu. No na druhej strane kľudne vyšleme pedagóga, ktorý má byť zodpovedný za BOZP domácnosti, mimo lege, mimo iné papiere zákona.

Ďakujem za slovo.
Jozef, začnem tebou. Nuž, toto je presne príklad, táto diskusia, kedy sa vecne zapájame. Padlo tu, že pinzetové preberanie zákona. Nuž, aspoň to sme mali možnosť v rámci našich minút, to čo nás koho zaujíma, si s ministrom vydiskutovať, ale toto nielenže dnes máme málo času, ale ešte menej času nám navrhuje koalícia, konkrétne podpredseda parlamentu pán Gašpar. On ešte chce tento čas skracovať. Tento krátky čas chce ešte, aby ho bolo menej a aby sme nemohli o tom diskutovať. Ale viete čo? On povedal, že je otvorený ešte diskusii a čaká na návrhy, ako vyriešiť zbytočnú rozpravu. Presne táto rozprava je príkladom toho, že diskutovať o reforme a zákone, nie je zbytočné. Treba na to dostatok času. Tak vás potom poprosím, ja podám pozmeňujúci návrh, aby sa ten rokovací poriadok neupravil takým spôsobom, ktorý bude pôsobiť ako náhubkový zákon pre opozíciu, poprosím vás o podporu.
Ďakujem vám všetkým za faktické poznámky a podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že už tu vládne aj trochu únava. Všetci sme asi radi, že som posledná. Však, pán minister?
A skôr ako prejdem k svojej desať minútovej rozprave a vyjadrím sa k trom zákonom, to bude teda veľmi z rýchlika, tak, škoda, že tu už neni pani Puškárová, lebo veľmi rada by som reagovala na tie jej faktické, ktoré aj povedala a nemala som potom možnosť faktickou reagovať na faktickú. A možno, pán minister, jej potom alebo, pán Habánik, odovzdáte odo mňa teda pozdrav s tým, že celkom dobre nerozumiem tomu rozporu a chcela by som si ho ujasniť, pretože mám pocit, že je tam nejaká mesidžová nejednotnosť, lebo kým pani Puškárová naozaj poukazuje na ten ekonomický model a nevyhnutnosť toho, že ak teda chceme uchovať výšku normatívu, respektíve ju zvýšiť, tak bude dobré, keď sa vysporiadame s tými elitnými školami a prevedieme ten normatív, ak chceme zastabilizovať školstvo a tak ďalej, kdežto mesidž ministerstva školstva, ktorý mi je mimochodom oveľa prijateľnejší, je, že ide o hodnotový, ide o to, aby sme motivovali neverejné školy, len aby sa podieľali na inklúzii a tým sme vytvorili inkluzívnu spoločnosť. Ale tieto dva mesidže sú podľa mňa absolútne diametrálne odlišné. A teraz sa vraciam aj k tej svojej pôvodnej rozprave, pretože tam som presne narážala na to, že my tu, skôr tak vyzerá, že tu ide aj o ten ekonomický aspekt, čo mi ona vlastne len nepriamo potvrdila. Ja by som len upriamila pozornosť na to, že je to v podstate ekonomický nezmysel, čo by pani ekonómka teda mala vedieť, pretože ak si to prepočítame, 600 eur na žiaka, je tu okolo 100-tisíc detí, ktoré aj keby všetky sme im zobrali tých 20 %, tak je to možno 60 miliónov. A ja si nemyslím, že toto nejakým spôsobom zásadným rieši ekonomickú situáciu a normatív v našom školstve.
A ešte jednu takú poznámku predtým, ako dôjdem k tým, tak ja si uvedomujem, že čo strana to odborník, čo odborník to iný názor a že naozaj sa vyznať v tej spleti, urobiť nejaký kompromis medzi tými rôznorodými názormi, je veľmi zložité. Však ani my sa možno v mnohých prípadoch nezhodneme s názormi, čo sú v opozícii, nieto ešte zhodnúť sa s koaličnými názormi. Niekedy, naopak, sa zhodneme s koaličnými, nezhodneme s opozičnými. Aj to sa stáva, jednoducho to tak je.
No ale ja by som bola veľmi rada, keby sme sa naozaj ujednotili aspoň na tom, ako pristupovať v rámci inklúzie MRK. A tu sa mi zdá, že tento návrh zákona a tá nutnosť, naozaj aby mestá prehodnotili svoje školské obvody, tak aby sme sa dopracovali k inklúzii detí z marginalizovaného prostredia, je správny. Len podotýkam na to, že my musíme donútiť tie samosprávy, aby to urobili. A nedávať im nejaké prechodné obdobia s tým, že to nemusia urobiť a potom to snáď možno nejak regionálne centrá a školské správy teda buď nájdu alebo nenájdu a potom nebudú mať žiadne nápravné opatrenia. Proste musíme to zefektívniť. Ale čo sa týka obcí, kde je väčšinová populácia rómska, kde proste nevieme teraz momentálne k tej segregácii, ju nejako vyriešiť, no tak potom sa dohodnime aspoň, že to, preboha, nebudeme prehlbovať, že nebudeme konzervovať tie deti, že nebudeme stavať budovy, škôlky, školy v blízkosti rómskych osád a porušovať 3D princípy, že nebudeme vyhlasovať segregované školy za národnostné. Nekonzervujme tú chudobu, nevytvárajme múry, za ktorými je segregácia. Aspoň na tomto keby bola nejaká celospoločenská zhoda, tak by to bolo super.
A teraz prejdem k školskému zákonu a ja som rada, že môžem v tej 245 mnohé veci oceniť a mali by sme teda povedať, že týchto sedem balíkov nie je len o tom, že by sme mali všetko kritizovať, ale naozaj je tu pár dobrých vecí, ktoré je potrebné oceniť a sú tam aj veľmi dobré inkluzívne nástroje ako napríklad zavedenie minimálneho učebného výstupu, ktoré vlastne umožní deťom získať v hlavnom vzdelávacom prúde stredné vzdelanie, a to konkrétne žiakom s mentálnym postihom. Avšak o to nám ide, aby tam teda boli tieto deti. Takisto oceňujeme zmeny v prijímacom konaní, je to podľa vzoru Česka, na ktoré sme teda aj hovorili, ak si spomínate, s pani Kalmárovou, keď sme kritizovali vlastne tie prijímacie konania, ktoré boli v predchádzajúcom období, a to preferované poradie sa tam dostalo, je tam centralizovaný systém prihlášok, zavedenie jednotnej prijímacej skúšky aj zrušenie štátneho testovania 9, toto všetko pokladáme za dobré veci.
Takisto som veľmi rada, že sa tam našli aj nejaké opatrenia, ktoré sme s pani Kalmárovou predkladali tu v parlamente vo vzťahu k bezpečnosti na školách, zvýšeniu bezpečnosti na školách. Tam by som len chcela teda poukázať na to, že mi tam chýba tá možnosť vykázania problémového žiaka na individuálne vzdelávanie v prípade, že ide o nejakého agresívneho žiaka, ktorý narúša vlastne to prostredie. Tam bol ten, to opatrenie toho okamžitého vylúčenia, čo si myslím, že by teda bolo fajn, keby sa dostalo do tohto zákona. A takisto sa mi páči aj uznanie jazykového certifikátu a tým oslobodenie od konania maturitnej skúšky.
Rada by som sa pristavila ešte pri umožnení toho slovného vzdelávania (správne: hodnotenia, pozn. redakcie), iba slovného vzdelávania (správne: hodnotenia, pozn. redakcie), teda nie známkovania na druhom stupni vzdelávania, teda v druhom a treťom cykle, čo teda v dôvodovej správe sa nachádza, že sa to tam nachádza, ale ja som to v zákone nikde nenašla, takže nie je to tam, hej? Je tam stále kombinácia známkovania a slovného hodnotenia, nie je tam iba samostatné slovné hodnotenie, to je možné iba vlastne na prvom stupni. Ale v dôvodovej správe je, že sa to rozširuje aj na druhý stupeň.
No a rada by som zostala aj pri ocenení, ale je tu jedna vec a myslím si, že pán minister to aj vie, niekoľkokrát sme sa o tom rozprávali, dokonca aj v diskusii, a tým je vlastne to, čo predstavil s tým marketingovým názvom, aby matematika nebola strašiakom, teda zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky. A ja uznávam, že dnes máme v PISA testovaní 33 % 15-ročných detí pod hranicou základnej úrovne matematickej gramotnosti, ale obávam sa, že táto povinná maturita nepovzbudí študentov k logickému mysleniu až tak, aby maturita z matematiky nebola strašiakom. Nemám už viacej času, dokázala by som túto tému naozaj rozobrať na celých 20 minút a možno aj poukázať na to, ako by maturitná skúška mala naozaj vyzerať, tak aby bola hodná 21. storočia, a to sa, bohužiaľ, v tomto zákone nenachádza, dúfam, že budem mať niekedy príležitosť.
Takisto aj v rámci vysokoškolského zákona by som toho mala veľmi veľa. Ale rada by som ešte, aby mi zostal čas na to, aby som sa spýtala, čo to znamená v 138 o vzdelávaní pedagógov v zákone, to, že inovačné a aktualizačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov musí byť v súlade so spoločenskými potrebami. Ja som si prečítala teda v dôvodovej správe, že to vychádza z aplikačnej praxe, pričom potreby spoločnosti bude oznamovať ministerstvo školstva pred začatím školského roka a že by malo ísť teda možno o príchod umelej inteligencie, aspoň si teda myslím možno nejakú výchovu súvisiacu s hrozbami klimatickej krízy alebo vzdelávanie detí v oblasti finančnej gramotnosti. Ale viete, my žijeme dneska v takej zvláštnej dobe, ktorá je ovládaná rôznymi konšpiračnými teóriami, propagandou, polarizáciou, násilím, rôznymi vecami a máme tu na politickej úrovni ľudí, ktorí sa odvážia obhajovať antivaxérske ideológie, legitimizovať extrémistické postoje a glorifikovať nejakých mizogýnnych silných mužov v cudzích režimoch. Takže mne sa zdá, že toto spojenie "spoločenské potreby" sa stáva naozaj nebezpečnou mínou, a preto v rukách ľudí, ktorí dokážu tieto míny premeniť na nástroj politickej manipulácie, dokážu šíriť dezinformácie, legitimizovať diskrimináciu a potláčať kritické myslenie, je naozaj otázne či takéto slovné spojenie "spoločenské potreby", ktoré vlastne ministerstvo školstva udáva na začiatku školského roka je v poriadku, pretože sa to môže premeniť na ideologické zbrane. História, viete, nám jasne ukazuje, že takéto pojmy sa dajú veľmi ľahko prepisovať podľa momentálnych očakávaní a podľa aktuálnych ideologických preferencií. Zákon teda musí naozaj obsahovať jasné ustanovenie, že vzdelávanie učiteľov má byť, rovnako ako vzdelávanie detí, v súlade s cieľmi štátneho vzdelávacieho programu a s cieľmi výchovy a vzdelávania detí. Takto by to tam malo byť, aby to nemohlo byť nejak zneužité, pretože aj vzdelávanie učiteľov musí byť výsledkom odborného konsenzu a nie odrazom nejakej hodnotovej výbavy ľudí na ministerstve.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, s faktickou poznámkou pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja nebudem špekulovať o úmysloch predkladateľa, o čo naozaj ide, o čo im ide pri týchto zákonoch, ale skúsim ten najpozitívnejší scenár. Ak by som chcel získať všetkých zriaďovateľov k spolupráci pri riešení absolútnej výzvy pre Slovensko, pri riešení generačnej chudoby, tak neprídem s prvým návrhom zákona, ktorý je pre týchto partnerov likvidačný, ale určite skoncentrujem všetky sily, pozvem ich k jednotnému okrúhlemu stolu, aby sme napríklad redefiníciou sociálne znevýhodňujúceho prostredia, zvýšením normatívov, adresnou koncentrovanou pomocou, zvýšením počtu terénnych pracovníkov, nerušením dopytovej výzvy na odborných zamestnancov a ďalšími, ďalšími krokmi adresovali pomoc tam, kde je potrebná. Lebo naozaj aj keby Ján Amos Komenský sa stal ministrom školstva, sám minister nevyrieši problém generačnej chudoby, dačo urobiť môže, ale nie, že akoby vykope vojnovú sekeru voči tým, s ktorými chce tento problém v kooperácii riešiť. Dotknem sa aj toho pojmu "spoločenská potreba". Tiež to považujem zhodne s vami, pani kolegyňa, za nebezpečnú vec, hoci KDH a PS sa práve v hodnotovo ideových veciach razantne líši, ale s rešpektom k demokracii, s rešpektom k tomu, že vzdelávanie má byť politicky a ideologicky neutrálne, tak určite si neželám, aby sa táto spoločenská objednávka, potreba realizovala ad hoc podľa toho, kto je práve pri moci, lebo považujem to za krok cez čiaru k politickému, potenciálne ideologickému vplyvu, čo môže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem vám veľmi pekne za váš komentár, za vašu faktickú poznámku.
Ja by som len na úvod, keďže je to posledné slovo tejto rozpravy, chcela povedať, že hoci tento balík školská reforma, ako ju nazývame, prináša naozaj veľmi veľa pozitívnych zmien a my v Progresívnom Slovensku oceňujeme najmä zákaz segregácie pri školských obvodoch a tú snahu ministerstva o to, aby školstvo bolo inkluzívnejšie, napriek ale tomuto Progresívne Slovensko nemôže podporiť tieto novely školských zákonov, a to z jednoduchého dôvodu, že je to postavené naozaj na hrozbách, na finančných sankciách a hrozí tu likvidácia neštátneho sektora. Myslíme si alebo skôr sme presvedčení o tom, že vybudovať inkluzívnu a súdržnú spoločnosť je možné aj bez toho, aby sme ohrozili neštátne školstvo. Je potrebná podpora, je potreba partnerský prístup, motivácia týchto ľudí a ja verím, že sa nám to z dlhodobého hľadiska podarí, len musíme zmeniť mechanizmus a spôsob, ako k tomu pristupovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Chce, nech sa páči, máte slovo.