39. schôdza

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krátky, ďakujem za vystúpenie aj za to, že sa venuješ tej téme. No ja by som rád vedel, čo si myslí pán minister, že či je domáce vzdelávanie dobré alebo nie. A možno sa to dozvieme, ale v každom prípade viem, že, bohužiaľ, viacerí vplyvní úradníci na ministerstve nepovažujú domáce vzdelávanie za dobré. Ale domáce vzdelávanie je dobré, lebo to je prvotná forma vzdelávania, pretože rodičia sú tí prví, ktorí svoje deti vychovávajú a vzdelávajú a najlepšie ich poznajú. Navyše je to extrémne náročné. Drvivá väčšina rodičov, ktorí aj niekedy uvažovali o domácom vzdelávaní, ich nakoniec dali do bežnej inštitucionálnej školy či už na štátnu, alebo neštátnu školu, lebo je to extrémne náročné. A od tej odpovede, že či je domáce vzdelávanie dobré, alebo nie je dobré, závisí potom aj ten prístup. Pretože ak je dobré, tak vy veľmi, veľmi komplikujete rodičom aj školám možnosť, aby tie deti v tomto domácom vzdelávaní fungovali. Ono to vyzerá tak ochraniteľsky, že chránite ich pred, ja neviem akým, zneužívaním. Ale viete, úprimne ako rodič by som povedal tak ironicky, že ďakujem veľmi pekne, že ak ja som podozrivý ako rodič a štát ma musí skontrolovať, nejakí úradníci z ministerstva, tak ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že tie mechanizmy ktoré sú, sú dostatočné. Ak je nejaký konkrétny prípad, veď to sa dá riešiť rôznymi spôsobmi, napríklad cez tú sociálku a tak ďalej. Ale vo všeobecnosti toto vlastne vyzerá, že vy považujete domáce vzdelávanie za nie dobré, hádžete im hrubé polená pod nohy a ste presvedčený, že to tí rodičia ťažko skúšaní a tie školy nechajú tak, lebo je to už cez všetky čiary.

Pán poslanec Šmilňák.

Vďaka za slovo.
Áno, pán kolega Krátky, je to tak, ako ste sa pýtali. Zákon, školský zákon sa teda v týchto dvoch veciach otvára aj v niečom inom, samozrejme, ale čo sa domškolákov týka, tak dnes má riaditeľ možnosť zvoliť formu preskúšania, buď je to osobná forma preskúšania, alebo dištančná. Týmto spôsobom sa zavádza povinnosť skúšať nie dištančne, ale osobne, čo bude veľmi, veľmi komplikovať rodičom situáciu preto, lebo väčšina tých škôl, ktoré sú vôbec ochotné sa venovať domškolákom je priemerne dvesto kilometrov od nich. Čiže toto keď budú musieť absolvovať hore-dolu pri všetkých predmetoch, tak ďakujem pekne.
A tá druhá vec, že každý rok musia skontrolovať obydlie a podmienky, bude zase nútiť tie školy, ktoré sú na opačnej strane tých dvesto kilometrov, každý rok tam prísť. Už dneska ten normatív, ktorý ide za domškolákov na školy, je tak maličký, to je len zlomok, že tým školám sa to absolútne, ale absolútne neoplatí, a to ešte viacej zredukuje ochotu akejkoľvek školy sa zaoberať tými domškolákmi. A čo ja tam vidím a to už sú trošku možno špekulácie, ale zredukovanie a osekanie domškolákov, lebo keď dopadnú na neštátne školy tieto reformy a budú zanikať postupne školy neštátnych zriaďovateľov, tak mnoho ľudí by si zvolilo radšej tú formu domškoláctva, hej, domáceho vzdelávania, ale už nebudú môcť. A ja tu tiež vidím to, čo bolo naznačené, ten zámer ministerstva dostať všetky deti pod štátnu kontrolu, zoštátniť školstvo, zakázať alebo obmedziť domškolákov a bude dobre, bude tu veselý komunizmus, socializmus.

Pán poslanec Pročko.

Veľmi vhodne si sa spýtal, čo ich viedlo k tomu, aby zlúčili toľko zákonov spolu. To bola tak vhodná otázka, na ktorú je jediná vhodná odpoveď, rýchle, rýchle, oni všetko robia rýchle. Trestný zákon rýchle, ožobračovanie ľudí rýchle, školstvo rýchle. Veď tu bolo toľko a je toľko skrátených legislatívnych konaní. Rýchle, ale prečo rýchle, najmä tento, tieto zákony, ktoré sa týkajú školstva, ktoré sa týkajú výchovy detí, kedy naozaj tá výchova tých detí musí byť zodpovedná, musí byť cielená a musí byť motivovaná?
Ja súhlasím s tým, že domškolákov treba kontrolovať, pretože naozaj niektorí rodičia, no, treba ich kontrolovať, treba. Ale prečo rýchle? Prečo sa tak ponáhľate? Kvôli čomu sa tak ponáhľate? Toto je naozaj téma, ktorej sa treba venovať, ktorej treba venovať čas, zodpovednosť. A už ste to tu dnes počuli, že ste to urobili preto, lebo ste nezodpovední, lebo vám nezáleží na tých deťoch, vám nezáleží na tých ľuďoch, vám záleží na tom, aby ste to urobili rýchle.

S reakciou pán poslanec Krátky.

Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Zvlášť si pozriem teda aj ten odkaz, ktorý zaznel na zákon a ešte raz si to pozriem. Ale pre tých z vás, ktorí ste nepočuli, čo mi pán minister hovoril, ale na to bude môcť zareagovať teraz ako vystupujúci minister školstva s reakciou na naše vystúpenia, že si to mám doštudovať a pozrieť, lebo teda v zákone to neni. No tak ja si to pozriem, naozaj si to teraz idem ešte raz pozrieť, prečítať, nájdem si ten odkaz, ktorý ste tu aj vy povedali aj súvisiace texty a vystúpim ešte v druhom čítaní, a teda nie v druhom čítaní, myslím teraz pri prihlasovaní do ústnej rozpravy a povenujem sa tomu, lebo ak to tam skutočne je a, pán minister, vy neviete, že to tam máte, tak to je problém.

Poslanci Dubovický, Krajčí, Plaváková nie sú prítomní, strácajú možnosť vystúpiť. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Osem poslancov, ako prvý pán poslanec Šmilňák.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme veľmi málo času a už som to spomínal ráno, že ja som bol pripravený, zapísaný do šiestich rozpráv. Všade som chcel rozprávať buď 20, alebo keby som rozprával za klub tak 30 minút. A do tých šiestich rozpráv by som sa minimálne prihlásil ešte aj do ústnej, aby som mohol reagovať v prípade na všetky veci, ktoré s tým súvisia. Nuž nedá sa a už som spomínal, že 85 % času rozpravy nám bolo vzaté. Dokonca je to oveľa horšie, ako to, čo sa stalo včera, lebo včera bol aký-taký priestor diskutovať ku skrátenému legislatívnemu konaniu v prípade ožobračovania Slovenska, ale teraz nemáme ani toľko. A ešte raz hovorím, na jednej strane sa bavíme o deťoch v materskej škole, na druhej strane o inováciách na vysokej škole, úplne nesúvisiace témy a ja neviem, o ktorej téme hovoriť skôr.
K tým domškolákom poviem to, že platí, že domškolákom ideme znepríjemniť, alebo nie ja teda, ale tu kolega, pán minister, ide znepríjemniť domškolákom život. Doteraz riaditeľ mal právo povedať, že či prídete na osobné preskúšanie, alebo stačí dištančne, pán kolega Pročko, čiže kontrola tam bola každý rok. Musí ten žiak preukázať, že či sa naučil to, čo je v curricule štátnom, čo je v štátnom vzdelávacom programe. Väčšina rodičov domškolákov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, drvivá väčšina. Dokopy je tých domškoláckych detí zhruba 1 500, nie je to nejaké veľké číslo. Ale týmto počinom, to nie je reakcia na Spišskú Starú Ves, to je mediálna výhovorka celkom pekná, celkom super, lebo treba chrániť, samozrejme, naše deti, ale v tomto prípade preskúšanie dištančné alebo nedištančné s tým nič neurobí. A druhé vec je, ako som spomenul, že zavádza sa povinnosť školám tých domškolákov svojich kontrolovať, to znamená, božechráň, že ste v Prešove prijali do školy dieťa z Bratislavy, lebo vy budete musieť ako riaditeľ školy poslať z Prešova do Bratislavy každý rok na prekontrolovanie nejakú učiteľku alebo učiteľa.
Ako vravím, toto opatrenie zníži vôbec chuť školám, sa zaoberať domškolákmi. Keď ja dostanem normatív na dieťa, na žiaka, tak dostanem ho na platy učiteľov, na prevádzku školy, to znamená na teplo, na elektriku, ale za domškolákov dostanete minimum, to vám nestačí ani na tie skúšky, ani na ďalšie úkony, ktoré v súvislosti s domškolákom robíte. A ako riaditeľ školy vám poviem, že je to dosť otravné mať domškolákov. A školy po tomto úplne stratia akúkoľvek chuť sa ešte domškolákom venovať.
A správne, kolega, si sa opýtal, že či vôbec ten štát, či ich len toleruje, alebo ich nemá rád a ešte im teda osolí život. A to súvisí aj s tým, čo my v KDH hovoríme, že rodič v tomto prípade pri výchove a vzdelávaní dieťaťa má mať posledné slovo, aj prvé slovo. A spolu so školami sú rodičia v tomto prípade dobrí partneri. A keď dobre funguje spolupráca, tak sa pomáha deťom. A keď si štát berie viac a pýta viacej, ako mu patrí, tak to potom nefunguje. Toľko k domškolákom.
Chcel som rozprávať o tom, že či trojročné deti musia alebo nemusia chodiť povinne do škôlky. Tá povinnosť, že môžte si nechať dieťa doma, ak máte maturitu, tak poviem vám o jednej našej kuchárke v škole. Vynikajúca matka, skvelá matka, teraz už aj stará mama a keď sa jej pýtala, pýtala sa jej dcéra, že postrážiš mi moje malé deti, lebo čosi-kdesi išli a viete, čo odpovedala? S takou iróniou povedala, no ja neviem, či môžem, lebo tvoje dieťa je malé a ja nemám maturitu. Nemáš maturitu, nevieš sa postarať o svoje deti.
Ja rozumiem, pán minister, že potrebujeme pomôcť deťom z MRK, z vylúčených komunít, ale to sa nedá robiť nasilu. Tam musí ísť oveľa komplexnejšie riešenie naprieč ministerstvami. Bolo to tu dneska spomenuté, že ženy, ktoré nastupujú do práce po materskej, tak tie vyhľadávajú škôlky od troch rokov, tak pomôžme v tejto oblasti, zamestnajme viacej ľudí v MRK. A nielen to, tie deti sú veľmi často emocionálne, fyzicky, psychicky ešte nepripravené prísť do tej školy. Čiže to, čo urobil Jano Horecký, že dať možnosť každému dieťaťu od troch rokov mať miesto v materskej škôlke, to je super a aktívna motivácia rodín, aby tie deti v prípade, že im tá škôlka pomôže viac ako rodina, áno? Ale vy zase idete po komunisticky, zase idete príkazom a zase idete proti právam rodičov. A toto je z môjho pohľadu aleže neprípustné, pán minister. A rozhodnúť, že či kvalifikáciou na to, že či sa viem postarať o trojročné dieťa alebo nie, je maturita, je, podľa mňa, veľmi nešťastné riešenie.
A chcel som sa ešte venovať, to už asi ma doplní kolega, ale aspoň na chvíľočku začnem, zákone o teda o pedagogických a odborných zamestnancoch. O tom učiteľovi po troch rokoch, ktorý príde do školy a je učiteľ kandidát. My sme vám hovorili, že, ja som tu o tom rozprával, že ako funguje príprava učiteľov vo svete a že po troch rokoch získate v Anglicku bakalára a potom idete do školy, tam s vami pracujú, pracujete pod dohľadom a tak ďalej. Ale to, čo ste urobili vy, ako keby ste prepočuli niektoré dôležité veci. My u nás na Slovensku päť rokov pripravujeme učiteľa a on nevie učiť. A uvádzajúci učiteľ sa mu nestíha venovať, lebo má plný úväzok. Nevie a my sme vám hovorili, že vy po troch rokoch viete toho človeka zobrať k sebe do školy, aby mal oveľa viacej praxe a môže vám pomáhať ako asistent učiteľa. Ale nebude v triede sám, lebo po troch rokoch ešte na to nie je pripravený. On nemá, on to nemá preskúšané, on nevie reagovať v kritických situáciách, on nevie zvládnuť, povedzme žiaka, ktorý je agresívny alebo odvráva, alebo nechce pracovať, on ešte to pedagogické majstrovstvo v sebe nemá. Vy ste sa snažili vyriešiť svoj problém s nedostatkom učiteľov, ale my sme vám nehovorili toto. My sme vám hovorili, že zlyháva príprava pedagogických pracovníkov, budúcich učiteľov, ktorí po piatich rokoch ešte stále nie sú pripravení a potom ich formálne akože pripravujeme, vzdelávame pod dohľadom nejakého učiteľa, ale nefunguje to, tam to zlyháva. A preto sme povedali, že pustite ich do škôl ako asistentov už po troch rokoch. Nech sa naučia všetko, čo treba, nech zvládnu celé pedagogické majstrovstvo. Ale tak, ako ste to pripravili vy, je podľa mňa a tiež nemám patent na rozum, však určite, budete argumentovať a možno máte relevantné argumenty, ale podľa mňa je toto nešťastné riešenie. Učiteľ kandidát po troch rokoch bez toho, aby sa naučil pedagogiku, aby sa naučil didaktiku, aby sa naučil zvládať skupiny ľudí, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré sú rozdielne, to nie je jednoliaty kolektív, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré majú špeciálne potreby. Ak z neho urobíte učiteľa kandidáta a bude učiteľ, ktorého ako zastupujúceho alebo neviem akého učiteľa budete posielať samého do triedy, môžte urobiť ešte väčšiu chybu. A ten učiteľ sa môže dostať, ten učiteľ kandidát, pardon, sa dostane do problémov. A predtým vás chceme vyvarovať, pán minister. Z mojej strany toľko zatiaľ, ďakujem pekne.