39. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem ti, kolega, za zhrnutie všetkých opatrení alebo ani nie zďaleka všetkých, mám taký pocit, ktoré by mohli byť prijaté touto vládou na to, aby sa nemuseli ožobračovať ľudia. A mám pocit, že niekedy možno aj toto ministerstvo bolo celkom príčetné, pretože som si našla zase nejaký ďalší dokument - Národný program reforiem Slovenskej republiky z roku 2024, ktorý predložil pán Ladislav Kamenický a ja vám budem citovať z neho. "Daňový systém Slovenska má potenciál byť zreformovaný s cieľom zvýšiť hospodársku efektívnosť, podporiť environmentálnu a fiškálnu udržateľnosť a zvýšiť spravodlivosť. Daňové zaťaženie práce osôb s nízkymi príjmami a jednorodičovských domácností je v porovnaní s inými krajinami Európskej únie mimoriadne vysoké v roku 2024. Na druhej strane sa naplno nevyužíva potenciál environmentálnych daní a daní z nehnuteľností." Neviem, či sa urobilo v tejto oblasti niečo, mám taký pocit, že vôbec nič. "Zmena daňového mixu by mohla podporiť rast a zároveň pomôcť podporiť zelenú transformáciu a environmentálnu udržateľnosť. Z toho dôvodu Rada EÚ odporúča zefektívniť daňový mix a zabezpečiť, aby viac podporoval inkluzívny a udržateľný rast, a to aj s využitím potenciálu environmentálnych a majetkových daní." Takže toto je nápad, ktorý ste mali už v roku 2024, kde ste počúvali odporúčania Európskej únie a, žiaľbohu, sa nimi vôbec, ale vôbec neriadite napriek tomu, že už v roku 2024 ste hovorili o tom, že tí najchudobnejší majú najvyššie daňové zaťaženie a sú veľmi zaťažení tým, ako sa tu žije, chudobou a vlastne aj drahotou, ktorá tu je, tak zase ste neurobili nič, ale ďalej ožobračujete práve tieto nízkopríjmové skupiny obyvateľstva na úkor bohatých, ktorým nesiahate absolútne na príjmy. Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová.

Jana, mne sa veľmi páčilo, že si v tejto rozprave vlastne predstavila aj tú alternatívu, to, čo by sme my navrhovali, aby vláda robila, aj teda čo je obsahom programového dokumentu TRESK-u, ktorý súčasný minister tiež teda takým veľmi jemu vlastným spôsobom okomentoval. A mne je teda veľmi ľúto, že vlastne nikto z koalície, ani pán minister financií, ťa vlastne nepočúvali, pretože znova sme tu pri schvaľovaní tretieho konsolidačného balíka, kde diskutujeme sami so sebou. A keď sa konsolidácia dotýka nás všetkých, aj ľudí na jednej strane sály, aj ľudí na druhej strane sály, tak ja by som si naozaj predstavovala, že o balíku 2,7 miliardy sa tu bude normálne viesť diskusia s nejakými argumentami. A že keď ty povieš, že my by sme navrhovali toto, toto a toto, tak tu bude minister, ktorý ti bude schopný povedať, že prečo napríklad takéto opatrenia ako daň z hazardu alebo teda vyššie zdanenie hazardu, alebo daň z majetku vlastne teda neboli prijaté alebo teda čo sa im na nich nepáči a prečo vlastne prijali tie svoje opatrenia, ale nič z toho sa nestalo. A ja pripomínam, že tu bolo sľúbené, že bude vytvorený dostatočný priestor na rokovanie o konsolidácii počas výborov, ale dopadlo to ako vždy. Ja som síce žiadala tú päťhodinovú prestávku, aby naozaj sme mohli o tom diskutovať, ale nebolo to schválené a nebolo to schválené zjavne preto, lebo prosto tu nikto diskutovať nechcel, pretože ako aj kolega Dostál povedal, tak ústavnoprávny výbor ani len nebol uznášaniaschopný. Takže takto to tu vyzerá, balík za 2,7 miliardy a o tom, že či niektoré opatrenie je dobré alebo zlé, tu vlastne diskutuje opozícia s opozíciou.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hargaš, aj ja často počúvam tú alibistickú otázku od koaličných politikov aj od ministra financií, že čo by ste urobili vy, keby ste museli konsolidovať. No je to taká taktika, je to aj istý alibizmus, ale ja viem s istotou povedať, čo by sme neurobili, keby sme boli na ich mieste, tak niekoľko príkladov. Určite by sme nezdvojnásobovali ministerské platy, nezavádzali by sme doživotnú rentu pre predsedu vlády, nekupovali by sme predražené služobné vily za niekoľko miliónov eur, nekupovali by sme luxusné lietadlá pre armádu, ktoré nikto nepotrebuje, nekupovali by sme predražené a nefunkčné hasičské autá za desiatky miliónov eur, nepodvádzali by sme pri verejných obstarávaniach, ktoré sú šité na vopred vybratého jediného uchádzača, ktorý spĺňa ako jediný kritériá, neorganizovali by sme okázalé eventy za stovky tisíc eur a tak ďalej a tak ďalej, to bolo len niekoľko príkladov. A potom by možno aj ľudia inak brali tú konsolidáciu a možno by to aj nejako rešpektovali, aj tolerovali, keby videli, že aj štát sa vie uskromniť, aj ľudia sa uskromnia. Ale keď ľudia vidia, že ministri si zdupľujú svoje platy, že rozhadzujú peniaze, že manipulujú verejné obstarávania tak, aby mohli potom predražene kupovať od vopred určených dodávateľov, tak potom je jasné, že ľudí tá konsolidácia poburuje.
Čiže tá kľúčová otázka nie je, čo by sme urobili my, keby sme boli na ich mieste, ale čo by sme nerobili. A nerobili by sme skoro nič z toho, čo robia oni. (Potlesk.)

Pán poslanec Štefunko.

Ďakujem vám veľmi pekne.
Jano, ty si spomenul tú nešťastnú a nedávnu epizódu, kde vzniklo alebo teda vyšlo najavo, že ministerka kultúry cestovala za 16-tisíc eur, teda mala letenky. Ja som, priznám, že ja som spoluzakladal najväčšieho predajcu leteniek na Slovensku, skoro 20 rokov som tam bol spoločník, a ja som v živote neletel letenkou, ktorá by stála viac ako 4-tisíc eur. To je vlastne neuveriteľné, akým spôsobom sa vlastne vie niekto, kto žiadne peniaze nezarobí, skôr ich míňa, nevedel sa uskromniť. A vlastne my tu celý čas rozprávame proste o tom, že keby, aj ty si o tom, Jano, hovoril, že keby ste vy ukázali na tých malých drobných veciach, že sa uskromňujete, že proste nerobíte okázalé veci, že viete si škrtnúť zo svojho pohodlia, že proste viete urobiť ako keby optimalizáciu vášho fungovania, tak úplne ináč by sme to podľa mňa aj my chápali, možno ako opozícia by sme mali menej nábojov na vás, lebo teraz mám pocit, že mám plnú zbrojnicu. A proste aj ľudia by to oveľa lepšie chápali podľa mňa, aj v tých regiónoch, kde ste veľmi silní, tu sa obraciam na kolegov zo SMER-u, proste chodím po východniarskych akože krčmách, aj tam kde proste ste mali 30, 40 %, podľa mňa už vás majú plné, plné zuby, lebo proste vidia, akým spôsobom proste v zásade šafárite aj z ich peňazí, a to je proste neuveriteľné. A to sa proste, žiaľ, vám vráti, ale hlavne škoda je, že sa to vráti Slovensku, lebo vlastne to Slovensko bude musieť tie peniaze, ktorými vy nás zadlžujete, raz vracať. A aj tie babky, ktorým dávate dôchodky akože zvýšené, proste sa im to vráti na nákladoch.

S reakciou pán poslanec Hargaš.

Ďakujem pekne, kolegovia a kolegyne, za vaše reakcie na moje vystúpenie. Špeciálne budem reagovať na pána Pročka, že ja si myslím, že aj tá pointa toho môjho vystúpenia mala byť o tom, že je podľa mňa jalová debata o tom, že kto za to môže, že môžme ju mať, akademická debata, pretože keby som to mal tak povedať ľudovo, že ľudia sa z toho nenajedia. A ja si myslím, že to je trošku tak pasca koaličná, že sa nás snažia vtiahnuť do debaty, že kto za to môže, aby sme nerozprávali o tom, že kto to ako rieši, ale aby sme sa rozprávali, kto za to môže. Viete, človek sa z toho nenaje, že teraz budeme sa hádať medzi sebou, že kto za to môže.
Podľa mňa je oveľa dôležitejšie ľuďom dať nejakú alternatívu, že dá sa to naozaj robiť aj inak, že sú tu riešenia. Ja by som si veľmi rád vypočul naozaj reakciu pána ministra na tie opatrenia, ktoré som ja povedal v tom mojom vystúpení. Odteraz do relácií si budem nosiť QR kód a keď sa ma niekto spýta, že ako by ste to robili vy, tak mu dám naskenovať ten QR kód, že nech sa páči, tam si pozrite dvadsaťminútové vystúpenie v Národnej rade, tam to vysvetľujem, nemám 20 minút v tejto relácii, aby som vám to vysvetľoval, takže to som si spravil poznámku, že toto budem robiť. A potom veľmi by som bol zvedavý teda na tie argumenty pána ministra, že prečo sa to nedá, lebo teda predpokladám, že takto bude argumentovať, že to sa nedá - znížiť si platy, to sa nedá - nekupovať tryskáče, to sa nedá - nekupovať limuzíny, veľmi by som chcel počuť tie argumenty, aj ľudia na Slovensku podľa mňa.
A je taký jeden pekný výrok, on je v skutočnosti z telocvične, kam si sem-tam chodím zacvičiť a je tam na stene napísané, že či si povieš, že to dokážeš alebo to nedokážeš, v oboch prípadoch budeš mať pravdu. To by som možno dal tak trošku inšpiračnú myšlienku pre pána ministra, viete, že keď sa nastavíte v hlave, že vlastne nedá sa, tak sa nebude dať, a keď sa nastavíte, že dá sa a ukážete, že naozaj skúšate a aj v malom viete šetriť, tak sa zrazu bude dať. Tak skúste ľuďom na Slovensku ukázať, že viete šetriť v malom a potom vám možno uveria, že budete šetriť aj vo veľkom. Ďakujem.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave pani poslankyňa Števulová.