39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dnes sa vám tu prihovorím ako pedagóg aj ako športovec, ja som telocvikár, angličtinár pôvodne a veľa som aj trénoval, strávil som vlastne polovicu života na štadiónoch, robil som atletiku, desaťboj a tak, ale aj iné športy potom ako učiteľ telesnej výchovy, tak aj, aj plaveckého výcviku a tak ďalej. Čiže k tej téme čosi poviem. A okrem toho som posledné roky sa veľmi venoval školským systémom.
Tie školské systémy v zásade na svete môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jedny sú inkluzívne a druhé sú selektívne. Ten selektívny, ako príklad uvediem napríklad Nemecko, kde desať-, jedenásťročné deti si vyberú jednu z piatich ciest a tou cestou idú ďalej a vlastne celý systém je nastavený takto selektívne, že je problém potom ešte viete preskočiť z jednej školy do druhej chvíľku, ale v zásade už v desiatich-jedenástich rokoch určite svoju trajektóriu a takýmto študijným smerom sa vyberiete. To je selektívny systém, ktorý od tých desiatich-jedenástich rokoch funguje v Nemecku a Nemecko môžeme považovať teda spolu všetci za úspešnú krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne sa veľmi prakticky a dobre vybudovala, dneska je to motor Európy.
Druhý systém, druhý spôsob vzdelávania je inkluzívny a je to systém, ktorý čo najdlhšie sa snaží všetky deti udržať spolu, aby navzájom sa ovplyvňovali, aby sa navzájom ťahali. O inklúzii veľa hovorí napríklad pani kolegyňa Kosová. Náš systém, náš školský systém je zmiešaný, v našom školskom systéme, ako kolegyňa už uviedla, sa snažíme tváriť, že ideme inkluzívne aspoň do tých 15 rokov, ale tým, že existujú osemročné gymnáziá, tým, že existujú konzervatóriá s programom osemročným, tak vlastne vyberáme časť zo systému, nie všetkým deťom je to umožnené, a to je taký kombinovaný inkluzívno-neinkluzívny systém a výsledky nášho školstva sú momentálne úplne najhoršie v OECD, v Európe, proste pri všetkých možných meraniach sa ocitáme prví, druhí, tretí od konca. Čiže tento zmiešaný systém nefunguje.
A pani kolegyňa spomenula, že pozor, že tie osemročné gymnáziá to je tá exklúzia alebo to vyberanie, alebo selekcia na základe intelektu, toto nie, aleže na základe talentu, to už môže byť. Čiže môžeme mať športové školy alebo, alebo konzervatóriá. No dobre, ale potom môže byť ďalšie kritérium, keď má niekto napríklad talent na prácu s drevom, alebo keď má niekto talent technického charakteru. Tak ja tomu nerozumiem, lebo keď zo systému vyberiete jedenásťročné deti na osemročné gymnáziá, potom vyberiete jedenásťročné deti na šport, jedenásťročné deti na umenie, tak potom kto tam zostane na tú inklúziu, mi povedzte? Kto tam ostane na tú inklúziu? A ja od vás veľmi často počúvam, že inklúzia to je svätý grál a to je to najdôležitejšie, čo musíme zaviesť do školy, a teraz paradoxne prichádzate so zákonom, ktorý je selektívny, s návrhom zákona. A pozerám tu aj na pána Tittela a možno že viacerí ste tu športovci, športovcom sa človek nestáva v jedenástich. Tie hviezdy, ktoré nás reprezentujú, tí proste oveľa skôr začali. A budovať takýto polovičatý systém, že inkluzívny, ale v tomto a v tomto prípade selektívny, neviem, či je správne, tak aj keď sme kolegovia, neviem, že či ten návrh zákona prinesie požadovaný efekt. Ak chcete budovať inklúziu, tak poriadne, ak chcete selektívne ísť zo systému, tak priznajte farbu a nemávajte tu príliš vlajkou inklúzie.
Toľko z moje strany, ďakujem pekne. Snáď som sa vás nedotkol príliš.

Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými dve poslankyne.
Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem pekne. A ja si dovolím tu čiastočne nesúhlasiť v tej interpretácii toho, že Nemecko je úspešná krajina vďaka tomu, že selektujú deti, čo mimochodom dneska už zďaleka neplatí, Nemecko je federácia, tam sú veľmi, nájdeme rôznorodé tie systémy v jednotlivých krajinách. A že slovenské školstvo je nekvalitné, lebo zmiešaný systém nefunguje, myslím si, že to je veľké zjednodušenie a myslím si, že naše školstvo má v skutočnosti oveľa závažnejšie a iné problémy, prečo napríklad dosahujeme zlé výsledky v PISA. Je pravda, že veľa zdôrazňujeme inklúziu, aj ja o nej zvyknem veľa hovoriť, a tým mám na mysli hlavne to, že... čakám na pozornosť. Tým mám na mysli hlavne to, keď hovorím o inklúzii, že školy, a predovšetkým základné školy, vedia dávať podporu aj deťom, ktoré potrebujú špecifickú podporu. Keď sa bavíme o inklúzii napríklad vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným deťom alebo sociálne znevýhodneným deťom, tak to kľúčové je, že škola vie dať takú podporu tým deťom, že vedia byť v bežnom kolektíve s inými rozmanitými deťmi. Tá selekcia v systéme je to, že deti, ktoré sú nejakým spôsobom nadané, sa v istej fáze tej školskej dráhy vyberú smerom, že rozvíjajú predovšetkým tento svoj talent. To nie je v rozpore s inklúziou. A môžeme mať, samozrejme, odlišný názor na to, v akom veku to má byť, to je úplne legitímne, ale, prosím, nezjednodušujme to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Moja kolegyňa v podstate už prakticky vystihla celú tú pointu, ale ja sa chcem v prvom rade, pán Šmilňák, vám poďakovať za to, že ste vstúpil do rozpravy a že ste dal takýto podnetný príspevok k diskusii, pretože si myslím, že je veľmi podstatné, aby sme diskutovali o tom, čo vlastne má byť cieľom inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Ja s vami súhlasím v tom, že inklúzia na Slovensku nefunguje. Dokazujú to, samozrejme, aj výsledky PISA, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že jedna tretina detí nemá základné gramotné schopnosti a zručnosti. A sú to najmä deti, ktoré sú z nižšieho socio-ekonomického zázemia, čiže ak hovoríme, že inklúzia nefunguje, tak nefunguje práve preto, že tá selekcia, ktorá na Slovensku existuje, je, že máme školy, kde sa nám zgrupujú deti s vyšším socio-ekonomickým zázemím, a potom máme školy, kde máme deti s nižším, prípadne sú to čisto rómske školy, pretože čelíme aj segregácii. A toto je problém našej inklúzie, že takýmto spôsobom rozdeľujeme deti na základe toho, z akého prostredia socio-ekonomického pochádzajú a na základe etnicity.
Podporujem aj zároveň aj tú myšlienku, že inklúzia nie je v príkrom rozpore so špecializáciou. Selekcia druhu špecializácia toho, že by si deti mali vyberať podľa svojho potenciálu a podľa svojho nadania cestu v živote, je veľmi správnym riešením. Pretože škola má byť priestorom, kde individuálne pristupujeme k deťom na základe ich schopností, ich vedomostí, ich potenciálu a rozvíjame ich v tom. To znamená, že učiteľ by mal podporovať to, ako sa ktoré dieťa bude v živote špecializovať. Ak je niekto talentované na hudbu, musíme mu vytvoriť na to priestor, ak je talentované pohybovo, vytvorme mu na to miesto. To ale neznamená, že v takomto prostredí nemôže dochádzať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Šmilňák.

No, pri všetkej úcte, kolegyne, ja si vážim vašu prácu, aj vašu odbornosť. Tina, ja nezjednodušujem, len nemám veľa času a nie je tu priestor na to, aby sme preberali školské systémy, ktoré nikoho nezaujímajú na tomto svete. Ale na druhej strane, ak poviete, že na základe talentu môžeme teda sa špecializovať, tak potom môžete mať od piateho ročníka okrem športových ďalšie typy škôl. A vy z toho celkového objemu vezmete deti talentované na to, na to, na to, na to, na to, potom akože inklúziu a to vzájomné sa ovplyvňovanie pozitívnym spôsobom má už robiť len tých pár netalentovaných detí a detí z rómskych osád? To je problém. Lebo do tých špecializovaných škôl sa práve tie rómske deti málokedy dostávajú, aj na tie konzervatóriá, aj na tie športové školy. Čiže podľa mňa si trošku protirečíte.
A ja ešte spomeniem aj jednu vec, ktorú ide urobiť pán Drucker. Napríklad v Bardejove to funguje tak, na základných školách, že jedna sa venuje primárne hokeju, jedna sa venuje futbalu, jedna sa venuje plávaniu a tak ďalej, ale teraz tým, že tak prísne nakreslí obvody a povie, že musíte chodiť do obvodovej školy, tak vlastne toto ide pán Drucker pokaziť, ale nič to nemení na tom, že pozor, lebo na inklúziu potrebujete celú vzorku ľudí, aj talentovaných, celú vzorku detí. To je to, čo robí Fínsko, že neselektuje, že nemá špeciálne školy pre športovcov, špeciálne pre hudobníkov, špeciálne pre ľudí, ktorí sa venujú technickým zručnostiam, aleže tie školy do 18 rokov majú všeobecný charakter. To je fínsky model a to je inklúzia. Ale to, čo vy tu dneska predkladáte, je hybrid a potom ako keby ste si veľmi protirečili. To ja vidím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov, poslankýň, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať pani navrhovateľka stanovisko? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Som prečítal správne výraz v tvári. A týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon je uvedený ako tlač 945, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 991.
A teraz poprosím pána poslanca Deja, aby tento návrh uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 945.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak zhodou okolností ešte pri školstve zostaneme, aj keď teda už nie pri strednom, ale vysokých školách. Dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentov a študentiek v dennej forme doktorandského štúdia tým, že sa tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo, teda budú byť poistení, pokiaľ teda nevykonávajú inú zárobkovú činnosť.
Samozrejme teda viacej budem hovoriť v rozprave, do ktorej sa aj touto formou hlásim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, náhradníkovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Ledeckému.