39. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda, pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčame, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte, prosím, k uvedenému návrhu zákona rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, tak, stojím tu opäť a s ďalším návrhom úplne konkrétneho opatrenia, ktoré má zásadný konsolidačný potenciál. Opäť tuná dneska už asi piatykrát reagujem na to, že ak počúvame takú tú frázu z koalície, že opozícia neprichádza so žiadnymi konkrétnymi riešeniami, so žiadnymi návrhmi, ktoré by pomohli Slovensku, tak opäť už piatykrát hovorím, že nie, prichádzame s takýmito návrhmi, prichádzame so zmysluplnými riešeniami, prichádzame skutočne s návrhmi, ktoré by zvýšili ekonomickú aktivitu, reálne pomohli hospodárstvu, reálne zvýšili hospodársky rast, zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska a zvýšili by, aby som to dotiahol do tej koncovky, zlepšili by život ľudí, zlepšili by život firiem, nechali by občanom v peňaženkách viac peňazí preto, pretože by platili nižšie dane. Toto je podľa mňa cesta, ktorá je jediná možná, aby sme sa dostali preč z týchto momentálne veľmi ťažkých časov, ktorými nás akože fakt gniavia tie nezmyselné, respektíve škodlivé konsolidácie, ktoré nám ordinuje minister financií.
Ja som tento návrh zákona vlastne písal a predkladal ešte v čase, keď ešte vôbec nebolo zrejmé, že až kam sa odváži minister financií ísť, kde teda napríklad pre budúci rok nastavuje sadzby dane pre príjem z fyzických, dane z príjmu fyzických osôb až na 30 a 35 %. Skutočne vytvára nové, nové daňové pásma a zavádza fakt že až drakonickú 35-percentnú sadzbu. Popritom ešte, samozrejme, sa znižujú tie pásma, kde vlastne to zdanenie bolo nižšie, čiže ono to nie je len, že tí najlepšie zarábajúci budú mať až 35-percentnú sadzbu dane, ale ešte aj tí menej zarábajúci, ktorí povedzme boli v základnej sadzbe dane, sa presunú do tej 25-percentnej skôr, pretože ten daňový základ sa tam znížil.
Čiže toto sú proste úplne, úplne že škodlivé opatrenia, ktoré fakt vyháňajú tých najšikovnejších, najschopnejších, najskúsenejších, najkľúčovejších zamestnancov mimo Slovenska. Toto proste je fakt, ktorý sa jednoducho jasne ukazuje a ešte sa, bohužiaľ, výrazne zvýrazní pre budúci rok. Zasa, myslím si, že nie je to, že to hovorím len ja, ja si myslím že v poslednom období ste určite všetci zachytili viacero vyjadrení rôznych zamestnávateľských zväzov, či to bolo RUZ-ká, alebo AZZ-ká, AZZZ, proste všetci hovoria to isté, že tieto daňové a odvodové zvyšovania sú úplným peklom pre Slovensko. Ako ak sa určite na niečom zhodneme všetci analytici, zamestnávatelia, dokonca aj odborári, tak na Slovensku je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No pre budúci rok s ním vláda robí to, že zvyšuje daň z príjmu, to znamená, že zvyšuje daňové zaťaženie práce, a zvyšuje zdravotné odvody, takže zvyšuje odvodové zaťaženie práce. A jednoducho problém rieši, v úvodzovkách, jeho zväčšením. Takto to fungovať skutočne nemôže, preto ten náš návrh, ten môj návrh ktorý predkladám, robí presný opak. Znižuje sadzbu dane, či už z príjmu fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril, alebo aj dane z príjmu právnických osôb na plochých 19 %. Jednoducho zásadne to zjednoduší daňový systém, zruší to tieto rôzne pásma, zruší to veľa priestoru na rôzne optimalizácie a keď sa teraz posuniem k dani z príjmu právnických osôb, tak tú základnú teraz na Slovensku 24-percentnú sadzbu dane, ktorá je inak že najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín a je to jeden z dôvodov, prečo tu priamu zahraničnú investíciu nikto už dva roky nevidel, a toto by nám takisto teda vedelo zásadne pomôcť.
Aby som bol úplne presný, tak nezavádzame že úplne rovnú daň, pretože dnes máme v našom daňovom systéme pre malé firmy a malých živnostníkov nižšie sadzby dane, hej, 10 a 15 %, tieto zachovávam. Tá situácia je jednoducho tak zlá, že skutočne pre tieto malé firmy zachovávam tú nižšiu daň. Čiže tento návrh zákona na 100 % všade tie dane znižuje, hej? Nemôžu byť tie, že ale veď tu by si malým zasa zvýšil. Takže skutočne aj toto je akože zachytené a ošetrené tak, aby to dávalo celé zmysel. Rozumiem, ďalšia výhrada môže byť, že no veď ale keď znížiš dane, bude v štátnom rozpočte menej peňazí. Na prvý pohľad sa to tak javí, ale ja hovorím, že verme aspoň veciam, ktoré sa už stali. Ak sa pozrieme, tak vlastne v roku 2024 začalo platiť, začala platiť rovná daň, vtedy to teda bola rovná daň dokonca ešte aj s dépeháčkou, o tom teraz nehovorím, ale tiež to bolo o tom. Vtedy bola najvyššia sadzba, myslím, že 43 %, 43 % hej, a znížilo sa to na 19. Presne tie debaty boli o tom. Krachne nám štát, nebudú dane, nebudú dane, nebudú príjmy z daní, celé zle, to nemôže fungovať. Tá história ukázala, že už prvý rok, už za ten samotný rok 2024 boli daňové príjmy vyššie ako rok predtým. Vyššie ako rok predtým. Proste prečo sa to tak deje? Lebo jednoducho ak máte fakt 35, budem už zasa hovoriť o tých aktuálnych číslach, ak máte 35-percentnú sadzbu dane, tak jednoducho tú sadzbu má fakt väčšinou človek, ktorý je dostatočne šikovný, dostatočne schopný a aj dostatočne mobilný, aby niečo s tým urobil. Jednoducho aby tú sadzbu neplatil. Takisto ak majú firmy platiť 24-percentnú sadzbu dane, a to sa ešte nebavme, že banky majú bankový odvod, že rôzne ďalšie regulované odvetvia majú zasa ešte ďalší dodatočný daňový odvod. Jednoducho tie firmy vo finále, že teda navyše budú mať nižšiu aktivitu, ale aj nájdu cestu, proste nájdu cestu, ako zaplatiť daňové optimalizácie, ako proste uniknúť z toho drakonického zdanenia, hej? A toto všetko, a to, samozrejme, stojí peniaze tie formy, čiže čím nižšie je to daňové zaťaženie, tým je väčšia vôľa platiť dane. Pretože jednoducho sa to viac oplatí a jednoducho proste je to, je to lepšie.
Čiže fakt verme aspoň tomu, čo sa už stalo. Skutočne tie nižšie daňové sadzby znamenali zásadný rast príjmov štátneho rozpočtu. Ale to je len to á. Zároveň to znamenalo to, že sa zásadne zvýšila ekonomická aktivita. Že sme zrazu začali byť zaujímaví pre zahraničie, vtedy to, samozrejme, bolo ešte jednoduchšie o tom, že sme mali kopu disponibilnej pracovnej sily, ale jednoducho začali byť investície, začala proste tá ekonomika šliapať a my sme mali roky, kedy bol normálne že rast bol 7-8 %. Proste my sme, Slovensko rástlo rýchlejšie ako Čína. My sme, vtedy sme dobiehali, ale zásadne dobiehali, konvergovali sme k Európe, aj Česko, hej. Česko vtedy pozeralo na nás, Česko sme dobiehali, boli parametre, kedy sme ho proste v tom období, možno 8-9 v podstate skoro dobehli. A pozerali sa, celý svet sa pozeral na nás, že čo to Slovensko vlastne robí, stredoeurópsky tiger nás volali, hej. Toto všetko sme tu už mali a toto všetko bolo spôsobené paradoxne, kolegovia, znižovaním daní, znižovaním daní a nasledovalo po dlhom období zvyšovania daní, hej. A dnes sme už v situácii, že tento rok máme daňové zaťaženie, alebo pre budúci rok budeme mať daňové zaťaženie také, že už sa dá porovnať len s rokom 1996. Proste vtedy, keď boli akože brutálne vysoké dane. Fakt to nefunguje, čim vyššie dane, tým nižšia ekonomická aktivita. A týmto smerom idete, čiže. Toto je cesta, zasa rozumiem, že asi teraz koalícia neschváli niečo, keď pre chvíľkou schválila sadzby na raz takej úrovni, ako navrhujem ja, ale už aspoň to, aby to tu zaznelo a jednoducho či vy alebo my po voľbách, jednoducho to bude treba zaviesť. Tá cesta zvyšovania daní, až žmýkania toho pomaranča, ktorý je už takmer úplne suchý, jednoducho je na konci. Normálne že tento model ste vyčerpali a pre budúci rok je vyčerpaný nie že na 100 %, je vyčerpaný na 110 % a padne nám to tu celé fakt na ústa.
Takže toľko k tomu, som presvedčený, že cesta je podporovať ekonomickú aktivitu a toto je návrh, ktorý týmto smerom ide a dáva, dával by pri prijatí Slovensku šancu na úspech.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s pánom poslancom Viskupičom. Je to jeden z tých návrhov, ktorými chceme ukázať, že existujú riešenia, ako usporiť verejné financie, ako konsolidovať a ozdraviť verejné financie. Nie tým spôsobom, že budeme, alebo štát bude viacej peňazí ťahať z peňaženiek ľudí a firiem, ale tým spôsobom, že bude sporiť sám na sebe. Obsahom navrhovanej právnej úpravy je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých okresných úradov, ktoré ostanú existovať. Tento návrh môže viesť k úspore v závislosti od zvoleného variantu od zhruba 2,5 mil. eur až po 10 mil. eur ročne.
A bližšie o obsahu toho návrhu by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 976. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1021 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, obsahom návrhu novely zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ktorú predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom, je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých zostávajúcich okresných úradov. Ide nám o to zefektívniť a optimalizovať organizáciu miestnej štátnej správy na Slovensku, pretože súčasné usporiadanie, ktoré pozná tri typy okresných úradov, sa ukázalo ako neefektívne a finančne náročné. Navrhujeme teda zrušiť okresné úrady tretieho typu, ktoré majú len zúžený rozsah kompetencií a ich agendu je možné presunúť na tie zostávajúce okresné úrady, čo neznamená, že úplne v území zaniknú okresné úrady, môžu tam naďalej pôsobiť vysunuté pracoviská týchto okresných úradov. Na Slovensku existuje 79 okresov a v nich pôsobí 72 okresných úradov, čo je spôsobené tým, že v Bratislave a v Košiciach existujú okresné úrady s pôsobnosťou pre územie celého mesta, napriek tomu, že v Bratislave je päť okresov a v Košiciach sú štyri okresy. Okresné úrady sa delia na tri typy, pričom tie prvé dva typy, ktorých je spolu 49, vykonávajú všetky právomoci okresných úradov, teda sú plnohodnotné okresné úrady na rozdiel od okresných úradov tretieho typu. Okresných úradov prvého typu je celkovo osem a sídlia v krajských mestách, a teda sú to okresné úrady v sídle kraja, ktoré zároveň vykonávajú aj právomoci niekdajších krajských úradov a pôsobia aj ako odvolacie orgány voči agende zvyšných okresných úradov alebo tých okresných úradov, ktoré pôsobia ako prvostupňové orgány. Zvyšné plnohodnotné okresy mimo sídiel kraja sú okresnými úradmi druhého typu, ktorých je na Slovensku 41. A okrem nich existuje ešte ďalších 23 okresných úradov tretieho typu, ktoré vykonávajú iba niektoré právomoci, tie sú vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o organizácii miestnej štátne správy, a ide o úseky civilnej ochrany obyvateľstva a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, hospodárskej mobilizácie, katastra nehnuteľností, obrany štátu, starostlivosti o životné prostredie a regionálneho rozvoja. Pôsobnosť na ostatných úsekoch štátne správy vykonávajú vo vzťahu k okresom, v ktorých existujú takéto okresné úrady tretieho typu, susedné okresné úrady prvého alebo druhého stupňa. Z tých úsekov štátnej správy vykonávaných okresnými úradmi tretieho typu sú pre občanov relevantné z hľadiska kontaktu s úradom, najmä kataster nehnuteľností a čiastočne úsek starostlivosti o životné prostredie. Vo vzťahu k civilnej ochrane obyvateľstva alebo riadeniu štátu v krízových situáciách, mimo času vojny a vojnového stavu alebo hospodárska mobilizácia, alebo obrana štátu, alebo regionálny rozvoj, tak tam nie sú partnermi alebo nekomunikujú predovšetkým občania, ale teda skôr právnické osoby, či už ide o samosprávu, štátnu správu, podnikateľské subjekty alebo právnické osoby, ktoré majú možnosť komunikovať elektronicky alebo pre ktoré komunikácia nepredstavuje taký problém, že by ich to nejako zasiahlo, ak by sa tie okresné úrady tretieho typu zrušili. Ani vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie nejde o nejaký veľký rozsah komunikácie, ktorý by zaťažil občanov a spravil by im služby nedostupné, lebo časť vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, si vybavia na svojich obecných alebo okresných úradoch. A nakoniec aj ten kataster nehnuteľností nie je také, že by niekoľkokrát do roka bežný občan chodil na kataster.
Takže je možné zrušiť tieto okresné úrady bez toho, aby to malo nejaký významnejší dosah na občanov, ale, samozrejme, že to konkrétne riešenie môže mať rôzne podoby a môže mať aj takú podobu, že síce bude zrušený okresný úrad, ale bude nahradený vysunutým pracoviskom, čo zákon o organizácii štátnej správy umožňuje, v § 3 ods. 4 hovorí o tom, že okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činností štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod. Čiže napríklad vo vzťahu k tým katastrom by sa teoreticky nemuselo zmeniť nič a okresný úrad by bol nahradený vysunutým pracoviskom okresného úradu prvého alebo druhého stupňa a napríklad tie služby katastra by tam boli poskytované, ale nie samostatným okresným úradom, ale efektívnejšou formou prostredníctvom vysunutého pracoviska. A výkon tých ostatných úsekov štátnej správy, ktoré občania nevyužívajú tak často, alebo ich nevyužívajú vôbec a využívajú ich iné subjekty, ktoré majú možnosť komunikovať so štátnou správou elektronicky, môže byť presunutý na zostávajúce okresné úrady bez toho, aby sa to akokoľvek dotklo dostupnosti služieb poskytovaných občanom.
Hlavným účelom tejto zmeny je zefektívniť výkon štátnej správy, ale aj ušetriť prostriedky štátneho rozpočtu. Zrušením 23 okresných úradov možno dosiahnuť úsporu na prevádzkových nákladoch, na energii, na údržbe budov, na prenájme, ale aj na mzdových nákladoch. Samozrejme, že aj keby došlo k úplnému zrušeniu tých okresných úradov, tak to neznamená stopercentné úspory na mzdových nákladoch, lebo tá agenda sa presunie na iné okresné úrady a prinajmenšom časť zamestnancov sa bude musieť presunúť na tie iné okresné úrady a rozsah tých úspor je závislý od konkrétneho riešenia, ktoré môže mať charakter, hovorím, úplného zrušenia okresných úradov tretieho typu bez akejkoľvek náhrady, v tom prípade by sa dosiahla najvyššia úspora, ale za cenu čiastočného obmedzenia dostupnosti, napríklad tých služieb katastra, čiastočne životného prostredia, až po minimalistickú verziu, ktorá by spočívala v transformácii okresných úradov tretieho stupňa na vysunuté pracoviská okresných úradov prvého a druhého typu so zachovaním všetkých alebo skoro všetkých úsekov štátnej správy. A aj tento minimalistický variant predpokladá úsporu spočívajúcu v zrušení 23 funkčných miest prednostov a 23 miest asistentov prednostov.
A ďalším benefitom z takéhoto, z takéhoto riešenia aj z minimalistického variantu by bolo zlepšenie a zefektívnenie možnosti rozloženia práce zamestnancov v rámci väčších okresných úradov, lebo dnes, dnes keď máte, máte pracovníkov v rámci jedného okresného úradu, tak nevykonávajú činnosti pre iný okresný úrad. Namiesto troch typov okresných úradov sa vytvorí jednoduchšia a logickejšia štruktúra, základné a často využívané služby môžu byť zachované vo forme vysunutých pracovísk. Dotkne sa to, toto riešenie by sa dotklo nasledovných okresných úradov v okresoch Hlohovec, Skalica, Ilava, Myjava, Púchov, Partizánske, Zlaté Moravce, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Turčianske Teplice, Poltár, Revúca, Detva, Krupina, Banská Štiavnica, Žarnovica, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Levoča, Sobrance a Gelnica. A možná úspora, ktorú, ktorú odhadujeme na, v rozmedzí 2,5 mil. až 10 mil., tak tam sme vychádzali z analýzy efektívnosti a významu okresných úradov malých okresov Slovenskej republiky, ktorú v roku 2021 pripravil Inštitút správnych a bezpečnostných analýz ministerstva vnútra, je verejne dostupná, je zverejnená.
Tá analýza dospela k záveru, že z hľadiska funkčnosti štátnej správy nie je nevyhnutné, aby tie okresné úrady tretích typov existovali, tá analýza pracovala so štyrmi rôznymi scenármi od úplného, plošného zrušenia až po ich iba organizačné podriadenie okresným úradom tretieho typu a ten rozsah úspor v rôznych variantoch bol od niečo pod 2,5 mil. eur ročne až po niečo vyše 10 mil. eur ročne. Je to z roku 2021, tak tie sumy dnes by asi boli o niečo, o niečo vyššie a, samozrejme, že by si to vyžiadalo aj nejaké, nejaké náklady na vyplatenie odstupného, ak by sa znižoval počet, počet zamestnancov a rovnako aj na tú, na tú samotnú transformáciu, ale zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska by to určite predstavovalo úsporu, a je to príklad toho, akým spôsobom by sa podľa SaS mala robiť konsolidácia verejných výdajov, teda nie zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia, ale znižovaním výdavkov štátu, toto bol, toto by bol zníženie výdavkov štátu, ktoré by nijako zásadne nepoškodilo nikoho z občanov, možno s výnimkou tých prednostov okresných úradov, ktorí majú dohodnuté politické fleky v rámci nejakých koaličných dohôd, ale nedotklo by sa to poskytovania služieb občanom a prinieslo by to úsporu rádovo od 2,5 až po 10 mil. eur ročne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja by som k tomu len dodal, že keď sa už zamýšľame nad tým, tak väčšina tých okresných úradov malých je zároveň najmenej rozvinutým okresom a tam sa znížil rozpočet, budúci rok je plánovaných už len necelých 6 mil. na najmenej rozvinuté okresy a tam tiež keď spočítame, koľko ľudí sú zamestnaní na tých jednotlivých okresoch a takisto na MIRRI, že je otázkou, či je to efektívne, aby viac ako 40 ľudí realizovalo projekt za 6 mil., keď na výjazdových zasadnutiach vlády sa rozdeľuje 20 mil. bez akýchkoľvek pravidiel, len podľa nejakých politických dohôd. Tak naozaj keď chceme hovoriť o efektivite, tak aj tuná by sme sa mali zamyslieť nad efektivitou pri najmenej rozvinutých okresoch, lebo boli roky, keď sa tam rozdávalo viac ako 40 mil. a tým pádom mali tí ľudia zmysel, dneska keď už ani na výjazdových zasadnutiach sa nijak na ich názor neprihliada alebo nepripravujú tie podklady nejak podľa toho zákona najmenej rozvinutých okresov, tak, tak je otázka, že čo tam tých viac ako 40 ľudí robí a či vlastne má zmysel ich nejakým spôsobom zamestnávať, keď rozpočítame to na jeden okres, tak tie malé okresy ročne, ročne rozdeľujú niekoľko stotisíc, možno dvesto-, tristotisíc korún a je tam zamestnaný človek aj tu, aj na ministerstve, aký to má zmysel?
Ďakujem.

Ďakujem za otázku, pán poslanec Ledecký, na tú odpo... odpoveď na ňu je asi: nie, nemá to zmysel, nie je to takto efektívne a teda rozhodne by sa verejné prostriedky nemali rozdeľovať len na základe nejakých subjektívnych politických rozhodnutí na výjazdových rokovaniach vlády podľa straníckej príslušnosti starostov a primátorov. Otázka je, že či vôbec táto forma pomoci je nejakým spôsobom efektívna alebo sú to skôr len, len piár aktivity, ja by som sa skôr priklonil k tomu druhému.