39. schôdza

Pán kolega Galek, áno, je to trochu hra so slovíčkami, či je to adresné alebo cielené alebo plošné. A potom či je to pomoc alebo je to úplatok alebo je to dotácia. Keď je človek rozhorčený tak zrejme zvolí tvrdšie slová. Ja som ešte sa chcel, pán Galek, pridať k tomu čo ste vraveli, že ja som v závere svojej reči povedal, že zíďte z kratšej cesty a stiahnite to. Pán spravodajca, dúfam, že ste to zachytil, pán Mego, ako návrh na stiahnutie, prípadne na dopracovanie, hej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo, vystúpite ešte na päť minút, či? (Reakcia poslanca.) Dobre. Tak prerušujem rokovanie pléna do 14:00. (Prestávka.)

(Prestávka.)
(Zaznievanie gongu.)
Dobrý deň kolegovia. Tak pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 14-teho dňa 39. schôdze v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona adresnej energopomoci tlač 1009. Máme tu pani ministerku, máme tu pána spravodajcu a za rečníckym pultom máme posledne, posledného ústne prihláseného poslanca Saba, ktorému týmto odovzdávam slovo.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážený kolegovia, drahá verejnosť. Už som to spomínal v rozprave v predchádzajúcom prvom čítaní, že momentálne ako všetci ľudia, ktorí sa venujeme tejto problematike očakávame sociálno-klimatický plán, ktorý by naozaj plošne a hĺbkovo riešil problematiku energetickej chudoby. Ten sociálno klimatický plán mešká asi tak ako samotná energopomoc, resp. adresná energopomoc, o ktorej zatiaľ rozprávame ako o takej Colombovej žene. Všetci vieme, že niekde existuje ale zatiaľ sme ju nevideli. Lebo mala byť vymyslená už minimálne dva roky dozadu. A každopádne sociálno klimatický plán mal byť ak sa nemýlim predložený na vláde v júny. Nestalo sa tak. Prečo je to dôležité? Pretože nie len sociálno-klimatický plán, ale aj ja, ale aj Karol Galek, Bea Jurík, tak opakovane hovoríme, že tým kľúčovým problémom v tejto problematike je to, že energetická chudoba na Slovensku zatiaľ nemá presne definovaný pojem, pojem v legislatíve čo teda radikálne sťažuje zacielenie pomoci a zatiaľ sa rozprávame o fiktívnych riešeniach. O 90 až 95 percentách. Pričom, keby sme tú energetickú chudobu v legislatíve už zakotvenú mali, tak by nám to teda to riešenie a adresnú pomoc radikálne zjednodušilo. Čo ale neočakávame na rozdiel od SKP je štúdia prognostického Ústavu slovenskej akadémie vied, ktorá už vznikla. Je publikovaná a dokonca ani jeden poslanec a poslankyňa koalície sa nemôžu vyhovárať, že o nej nevie. Pretože všetci, všetkých nás 150 zákonodarcov a zákonodarkyň sme ju dostali do mailovej schránky. Táto štúdia poskytuje naozaj veľmi reálny, hĺbkový a dovolím si povedať, že aj najaktuálnejší vhľad do problematiky energetickej chudoby na Slovensku a nachádzame tam aj tú spomínanú definíciu, ktorú síce zatiaľ teda v legislatíve nemáme ale v tejto štúdii sa definícia nachádza a ten zvrat, resp. to zaujímavé na tom celom je, že zatiaľ čo my sa tu rozprávame v parlamente o tom, že vláda ide opäť plošne dotovať, pretože 90 až 95 % to nie je adresná energopomoc. Na tom sa hádam zhodneme. Tak samotné ministerstvo hospodárstva navrhlo už poučku. Poučku energetickej chudoby. Čiže my fakticky už vieme ako tú pomoc cieliť, ale zatiaľ sme sa kvôli politickej vôli, resp. nevôli nedostali ku konkrétnym riešeniam. Ministerstvo hospodárstva teda navrhlo poučku energetickej chudoby a to ako definíciu zraniteľného odoberateľa ohrozeného energetickou chudobou ako takého, ktorý žije v domácnosti s disponibilným príjmom nižším ako národný median ekvivalentného disponibilného príjmu. Výdavky domácnosti na energie predstavujú 20 alebo viac percent disponibilného príjmu a domácnosť žije v byte s nízkou energetickou účinnosťou. Na základe tejto definície, keď si hodíme do absolútnych čísel, tak energetickou chudobou je ovplyvnených 8,9 % domácností. Čo teda predstavuje 164 tisíc domácností. No a potom je tam ešte alternatíva, ktorá je taká rozšírenejšia, ktorá je založená na porovnaní príjmov a výdavkov na energie a životného minima. No a keď spojíme tieto dve definície do spoločného čísla, tak v energetickej chudobe na Slovensku je aktuálne podľa týchto definícii vystavených 18 % slovenských domácností, čo znamená teda 333 tisíc domácností. To hádam nemusím nikomu z nás nejak viacej vysvetľovať, že prečo je to zvláštne, keď teda ministerstvo hospodárstva navrhlo nejakú poučku, tak prečo sa ňou pri predkladanej legislatíve samo neriadi? Lebo raz a navždy 8,9 nie je 90 % ani 18 % nie je 90 %. Tieto čísla pri jednej alebo druhej poučke 8,9 a 18 % sú vysvedčením, že tých 90 %, o ktorých tu práve teraz debatujeme nie je nič iné len predvolebná korupcia. Že vláda nemá skutočnú a úprimnú vôľu doručiť adresnú pomoc tam, kde je naozaj potrebná a kde je dôležité ju adresne a cielene doručiť. Ani náhodou teda nemôže byť v tomto prípade reč o cielených a dlhodobo udržateľných opatreniach, ktoré by vláda ako samozrejme zodpovedný hospodár mala robiť. Z tej štúdie vyplýva, ono to nie je nový fakt. Nie je to nič nové. Je to stav trvalý. Energetickou chudobou dnes najviac sú postihnuté vidiecke regióny. Predovšetkým banskobystrický a nitriansky kraj, jednočlenné domácnosti, osamelý rodičia a rodiny s deťmi. Pričom zásadným problémom a to je to dôležité kam treba tú diskusiu dostávať vždy, keď príde na pseudo adresnú energopomoc je, že základným problémom je stav slovenského bytového a domového fondu. Že len "len 35 % Slovákov a Sloveniek býva v kompletne zrekonštruovanom dome." Na porovnanie Estónsko 48 %, Holandsko 59 %. Čiže naozaj máme čo doháňať. Ale nie, my na Slovensku nie sme v situácii, že chceme niečo doháňať a zlepšovať trvalo udržateľne. My na Slovensku plytváme. Stá milióny, stá milióny eur na plošné dotovanie cien energií tu a teraz. Lebo raz to hodíte do toho kotla a odíde vám to komínom a efekt dlhodobý z toho žiaden. Plošné dotovanie cien energií nerieši dlhodobo a už vôbec nie udržateľné túto problematiku. Skutočným riešením je cielená podpora domácností v energetickej chudobe cez dotácie na zatepľovanie domov a príbytkov cez výmenu okien, cez výmenu kotlov a investície do obnoviteľných zdrojov energií, tak aby domácnosti mohlo byť po úpravách svojich príbytkov samostatné v energetike. Tieto riešenia potrebujú jednorazovú investíciu a majú trvalý efekt. No a teraz, keď si dáme prepočty vychádzajúc zo štúdie Slovenskej akadémie vied. Ja som to už tu v tomto pléne počas tejto schôdze hovoril, ale je dobré si to pripomenúť, že ako efektívna "je táto vláda". Za miliardy eur, ktoré vláda posledných rokov premrhali plošnou helikoptérov pomocou už dnes mohlo mať 37 % všetkých slovenských rodinných domov nižšie účty za kúrenie. 37 % Slovenska mohlo byť už dnes v situácii, že mohli mať vymenené okná, vymenené dvere, zateplené stropy a tým pádom aj nižšie účty za energie. Ale nemá. No, lebo prečo? Pretože vláda namiesto investície rozdala peniaze aj tým, ktorých vôbec nepotrebovali na vykurovanie bazénov a garáži pre svoje vozové parky. A sme tam opäť. Ďalší rok. Stretli sme sa rok z rokom a sme tam opäť, že vláda ide spaľovať ďalších 435 miliónov eur. Zadotovať 90 možno viac percent domácnosti a ja by som sa na mieste vlády Slovenskej republiky naozaj prepadol od hanby, keby som sa mal postaviť na tlačovú konferenciu a skonštatovať na všetkých spravodajských okruhoch, že vážení po 14-tich rokoch vlád sociálnych demokratov 90 % z vás, 90 % domácností potrebuje našu pomoc. To je jednoducho hanba na kvadrát a to nie je, že len hanba na kvadrát. To je vážený aj na uterák. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ja sa priznám, že včera, keď mi kolega Galek poslal pozmeňujúci návrh, nakoľko on je členom hospodárskeho výboru a ja nie, tak som tak dúfala, že v tom pozmeňujúcom návrhu nájdeme napríklad tú definíciu energetickej chudoby, o ktorej si hovoril aj ty Michal. Alebo, že tam nájdeme to, že ako sa bude pomáhať tým najzraniteľnejším v podstate a síce ľuďom, ktorí využívajú tuhé palivo na vykurovanie svojich domácností. No a nakoniec to bol len prílepok ministra obrany Kaliňáka, ktorý sa zabudol asi minulý týždeň a mal ho pripravený teraz a nechcel čakať mesiac do rokovania o rozpočte. Tak ja sa priznám, že mňa toto veľmi sklamalo a keď už je tu takáto spolupráca medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom obrany, tak ja by som si želala spoluprácu medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom, práce sociálnych vecí a rodiny a tá spolupráca už mala trvať teda niečo vyše dva roky a myslím si, že to by bol dostatočný čas na prípravu toho skutočne adresného a cieleného riešenia, ktorým je príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Žiaľ toto sa nestalo a táto vraj sociálnodemokratická vláda ak si tak stále môže hovoriť aj potom čo schválila v piatok, tak sa rozhodla opäť plošne zadotovať energie pre všetkých a zabudla na tých najzraniteľnejších. To ma skutočne veľmi mrzí.

S reakciou pán poslanec Sabo.

Ďakujem za faktickú. Ja len tak v skratke. Že ten návrh na príspevok, príspevok na úhradu nákladov je na stránke nrsr.sk. My sme ho opakovane predkladali. Ono stačí v podstate len kopírovať, keď už teda táto koalícia resp. niektorých jej členovia majú záujem v kopírovaní a záľubu v kopírovaní. Tak v tomto prípade by sme nad tým prižmúrili okom, pretože by to bolo správne kopírovanie dobrého a kvalitného návrhu. Stačí sa naozaj len inšpirovať. Je to v legislatívnej iniciatíve B. Jurík, mňa, Lucie Plavákovej a my vám v tom samozrejme môžeme potom garantovať len našu podporu. Vďaka.

Vyhlasujem všeobecnú, teda vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa či chce zaujať stanovisko pani ministerka? Chce, tak jej odovzdávam slovo.