39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 907. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 950 zo 14. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní, prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia rokujeme o návrhu poslancov na novelu zákona o meste Košice, a dovoľujem si upozorniť na drobné paradoxy, ktoré v nej vidím a ktoré sú v nej obsiahnuté. A deklaruje sa ňou snaha o racionalizáciu usporiadania samosprávy na území mesta Košice, kde v súčasnosti existuje 22 mestských časti. Čo ako pán predkladateľ povedal, že výrazne väčšia Bratislava má 17 mestských časti. Košice majú 22 mestských časti. Prešov trochu menší, nemá mestské časti, na úrovni ktorých by bola samospráva. No a tá racionalizácia má zrejme smerovať k zníženiu počtu mestských častí tým ste argumentovali, ale paradoxne v tom návrhu zákona, ktorý v konečnom dôsledku má viesť k zníženiu počtu mestských časti sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo...
===== ... viesť k zníženiu počtu mestských častí sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo Bratislavy má 45 poslancov. Čiže Košice po tej racionalizácii budú mať mestské zastupiteľstvo, ktoré bude mať o šesť poslancov viac ako mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čo sa mi zdá tak trochu paradoxné. Rozumiem tomu vysvetlenie, že teda každá mestská časť by chcela mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, ale teda platí to pre súčasné mestské časti a teda keď sa ich počet zníži, tak potom bude možné znížiť aj počet poslancov alebo, alebo teda ako je to myslené, prečo na jednej strane sa vychádza v ústrety tej predstave, predstave, že každá mestská časť má mať zastúpenie na úrovni mestského zastupiteľstva, na druhej strane má tá zmena viesť k redukcii počtu, počtu mestských častí, to je ako keby to išlo proti sebe. Rozumiem aj tomu, že úlohou nového námestníka primátora bude príprava tej racionalizácie, ale teda som presvedčený, že toto tiež nie je nejaký nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa k racionalizácii pristúpilo. Čiže to je čo sa týka obsahu návrhu zákona a deklarovaného zámeru.
Druhý paradox, o ktorom som teda pôvodne nechcel hovoriť, ale dozvedel som sa o ňom až z vystúpenia pána predkladateľa, je, že je tu pripravovaný nejaký pozmeňujúci návrh, dokonca že bude mať desať bodov alebo zatiaľ má desať bodov, a je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorý má tri body. Čiže toto je značne neštandardný prístup k tvorbe legislatívy, ja som si pre istotu skontroloval v programe, že či sme v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, lebo, lebo viackrát ste sa odvolali na ten pripravovaný pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh a teda o pozmeňujúcich návrhoch sa obvykle v prvom čítaní nehovorí, hovorí sa o nich, o nich až v druhom čítaní, tak sa priznám, že celkom nerozumiem tomu postupu, že keď väčšina obsahu toho, čo chcete v tom zákone schváliť na konci ešte stále tam nie je, že prečo ste ten návrh, návrh predkladali, prečo ste to, čo, o čom teraz rokujete, že bude v pozmeňujúcom návrhu, nedali do návrhu zákona, mohla byť o tom, o tom diskusia už teraz, mohlo sa už teraz hovoriť o tom, čo všetko chcete zmeniť, videli by to, videli by to ľudia, takto sa to dozvedia, dozvedia až v druhom čítaní, ktoré, keďže medzi septembrovou a októbrovou schôdzou bude taký veľmi malý rozostup, lebo takto o dva týždne už budeme, už budeme zrejme rokovať na októbrovej schôdzi, čiže tam ani nie je tých 30 dní, ktoré býva vyhradené na druhé čítanie. Tak priznám sa, že nerozumiem tomu prístupu, že predložíte niečo, o čom už vopred viete, že to budete zásadným spôsobom meniť a dopĺňať hlavne, lebo je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má dvadsať strán a potom tam ešte päť strán pomeníte a doplníte, a je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má tri body a potom tam ešte ďalších desať, možno viac doplníte. To preborníkom v tejto disciplíne bol pán poslanec Michelko s jeho novelami zákonov, ktoré sa týkali kultúrnych fondov a ďalších kultúrnych inštitúcií, že dal nám tu nejakú prázdnu schránku, nejaký jedno-, dvojbodový bod, o ktorom sa v zásade ani nedalo hovoriť, lebo, lebo buď tam bolo niečo iba naznačené, alebo tam bola nejaká neškodná zmena, ale všetci vedeli, a ani on to nezakrýval, že v druhom čítaní prídu tie zásadné zmeny. Tak sa pýtam, že prečo takýto prístup a prečo nedávate už do prvého čítania obsah tých zmien, ktoré chcete schváliť.
No a v tejto súvislosti by som mal dve otázky, ešte okrem týchto paradoxov, ktoré som si všimol, jednak, že či sa tento prístup nejakým spôsobom premietne aj do postoja vládnych strán k téme komunálnej reformy alebo municipalizácie vôbec, alebo teda je to iba špecifikujem Košíc, ktoré chcete ako Košičania riešiť alebo si, alebo vnímate tú realitu rozdrobenosti samospráv aj celoslovensky, lebo chápem, že Košice keď ich porovnáte s Bratislavou, tak je tam viacej mestských častí napriek menšiemu počtu obyvateľov a môže sa to zdať rozdrobené, ale, ale samospráva v území je ďaleko rozdrobenejšia, máme tu veľmi veľký počet úplne malých obcí, ktoré nie sú schopné vykonávať, vykonávať svoje funkcie tak, že by poskytovali nejaké služby občanom a vlastne strovia svoj rozpočet iba na vlastnú, vlastnú prevádzku. Tak to ma, ja chápem, že to nie je predmetom toho návrhu zákona, ale že či v rámci vládnej koalície vnímate aj túto tému a mienite sa ňou nejako zaoberať.
A druhá otázka nad rámec toho návrhu zákona je téma, ktorú, o ktorej sa pred pár týždňami hovorilo, ak som teda dobre pochopil, tak ten váš návrh je mienený ako príprava na reformu, ktorá sa udeje vo volebnom období 2006 – 2030, čiže či už tá redukcia mestských častí by mala nastať (reakcia navrhovateľa), bude... (reakcia navrhovateľa), áno, čiže, čiže ja si len chcem ujasniť, že či som dobre pochopil, ako je to myslené. Čiže od roku 2026 by sa mali udiať tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktoré budú v pozmeňujúcom návrhu, a potom od roku dvetisíc.. a tým sa podľa vás vytvoria predpoklady, aby sa od roku 2030 redukoval počet mestských, mestských častí. Len teda že či som dobre pochopil, že hovoríme o voľbách v roku 2026, lebo boli tu také šumy, ktoré vlastne aj strana SMER potvrdzovala, že sa uvažuje o odklade komunálnych volieb o rok, teraz v roku 2026 na rok 2027, čo teda podľa mojich vedomostí nie je možné spraviť bez zmeny ústavy a aj to by bolo tak na hrane, na hrane ústavnosti. Ale teda budú voľby v roku 2026, áno? To sa len spýtam, teda ak mi odpoviete, odpoviete, ak mi neodpoviete, neodpoviete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Dostál, zareagujem na niektoré veci, ktoré ste mi adresovali. Vidiecke sídla a to, že na východe, tu na západe, v Bratislave si to ani neviete predstaviť, že obec môže mať 117 obyvateľov alebo 40 obyvateľov, alebo 38 obyvateľov a starosta, bohužiaľ, nemá financie ani na verejné osvetlenie, nieto ešte na svoj plat, tak budú musieť prejsť nejakou racionalizáciou a mať možno nejakú strediskovú zónu, kde, kde budú môcť byť, mať svojho starostu a ten rozpočet už bude trošku voľnejší, ale to necháme na ministerstvo vnútra, na ich spôsob riešenia tejto veci a myslím si, že Michal Kaliňák je výrazný odborník na tieto procesy v samospráve.
Ja sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré, samozrejme, racionálne predpokladalo, že ak je väčší počet poslancov, tak bude väčší rozpočet, my sme práve boli vyladiť tento prístup na magistráte v Košiciach, je to paragraf, ktorý pojednáva presne o tom, koľko násobok môže byť maximum príjmu poslanca v danom roku a ten ak bude správne redistribuovaný, tak väčší počet poslancov dostane rovnaký balík, resp. balík, z ktorého sa rozdelia, bude dané zadosť demokracii a je to podaná ruka ľuďom, ktorí naozaj v mestských častiach žijú a mestského poslanca dnes nemajú. A ako politik určite viete, v Bratislave väčšinou prechádzajú tiež veci, ktoré sa vyjednali na mestskom zastupiteľstve, ale mestské časti v Bratislave majú výrazne iné kompetencie. Okrem iného, okrem tých investičných a prevádzkovanie škôlok a škôl a podobných majú aj možnosť si, samozrejme, vybrať dane či už za nehnuteľnosti, za psa alebo tie poplatky, ktoré, ktoré tam majú okrem stavebných úradov a ďalších vecí, majú svoje kompetencie. V Košiciach to tak nie je, je zopár vybraných mestských častí, ktoré to majú, bohužiaľ, historicky sa dalo zadosť nejakému spôsobu nakladania s politickou mocou a toto je dnes výsledok toho. Ale v neposlednom rade práve ten aparát, ktorý môže magistrát poskytnúť, a ten námestník, politicky zodpovedný ľuďom a manažérsky zodpovedný vedeniu, je nástroj na to, aby doručil výsledok, aby do roku 2030 rešpektoval aj analytické výstupy z analýzy, ktorú majú dodať aj akademici, aj široká verejnosť a diskusia, a práve jeden z bodov prvotného návrhu hovorí o jeho kompetenciách. Čiže využívame to, že mesto Košice má svoj zákon, využívame to, že dnes nemôže o svojom osude alebo o svojich pomeroch rozhodnúť mestské zastupiteľstve, pretože Ústavný súd pozastavil účinnosť dvoch paragrafov, ktoré sa tu prijali v roku 2023, paradoxne vtedy ste boli, myslím, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti.
Myslím, že som naplnil všetky informácie, ktoré ste odo mňa požadovali, ak som na niečo zabudol, tak potom doplním v druhom čítaní, ale naším partnerom na debatu v tomto, ak nejde o rozpočet, je ministerstvo vnútra z hľadiska procesnosti a gerstorskosti, ale na druhej strane prvotným partnerom je mesto Košice a tá samospráva, ktorej sa týkajú tieto opatrenia. A ja som veľmi rád, že na poslednej výjazdovej vláde sa prijalo aj uznesenie vlády, budem citovať, je to uznesenie C30: „Zabezpečiť súčinnosť orgánov štátnej správy a samosprávy Košíc na racionalizácii v zmysle dlhodobej stratégie znižovania výdavkov na chod aparátov úradov, racionalizácie dvojstupňovej samosprávy v meste Košice, dlhodobej konsolidačnej politiky Slovenskej republiky a odstránenia rozdielov mestských častí v kompetenciách." Tá posledná pasáž hovorí presne o tom, že dnes malá mestská časť nemá peniaze na veci, ktoré by vedela veľmi efektívne zabezpečiť a tá väčšia tiež mnohokrát nemá, až na zopár, možno dve-tri výnimky.
Takže toto je naozaj vec, ktorú berieme vážne, my sme vypočuli aj volanie vedenia mesta, aj volanie ľudí, aj starostov, aj poslancov, aj ľudí, ktorí sa dnes nevedia dohodnúť, a my to nechceme nechať na politickom hašterení, ale vytvoriť priestor naozaj preto, aby sa táto téma pohla a aby sme ju čistým spôsobom, zákonným spôsobom dostali do toho rámca, ktorý je pre mesto Košice a Košičanov aj z hľadiska dlhodobej stratégie znižovania výdavkov, ale aj tých služieb ľuďom najefektívnejší.
Ďakujem vám veľmi pekne a chcem poprosiť kolegov a kolegyne o podporu tohto poslaneckého návrhu s mojím kolegom.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, náš návrh novely Trestného zákona reflektuje spoločne na informácie, ktoré, bohužiaľ, zaplavili Slovensko, zaplavili ho veľmi negatívne a my sme tiež vypočuli v regióne mnoho ľudí, ktorých urážalo dehonestovanie vojnových hrobov, vojnových pamätníkov a pietnych miest, kde mnohokrát sa stretávam s kolegami, kde chodíme vzdať úctu tým, ktorí padli za nás, za náš mier, za našu aj slobodu a za to, že naše generácie môžu žiť v miery a že môžeme dnes byť dokonca v konečnom dôsledku aj pod slovenskou vlajkou. Na tieto miesta sa sústreďovali rôzne skupiny, rôzni vandali, rôzni ľudia, ktorí otrhovali, otrhávali vyobrazenia z pamätníkov, neblahým príkladom je aj pamätník v centre mesta Košice na Námestí osloboditeľov, kde jeden insitný umelec, ktorý má úžasné krytie mnohých ľudí, otrhával kosáky, otrhával kladivá, otrhával rôzne vyobrazenia, to, že to bolo symbolom v danom období desiatky rokov späť, to my dnes nevieme nijakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom, sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
===== desiatky rokov späť. To my dnes nevieme nejakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom. Sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
Z nášho pohľadu je dnes prístup k týmto vojnovým hrobom veľmi laxný, veľmi laxný z toho dôvodu, že poškodzovanie cudzej veci alebo také jemné poškodenie kultúrnej pamiatky je nedostatočné a preto sme otvorili komunikáciu naprieč celým politickým spektrom koalície a na ministerstve spravodlivosti sme vyladili paragraf, ktorým chceme dať do života novelou pri poškodení takéhoto vojnového hrobu a vojnového pamätníka aj to, aby to bolo trestným činom, pretože takto pred desiatimi rokmi a trošku ešte ďalej aj na Ukrajine dochádzalo k rôznym pomaľovaniam pamätníkov, dochádzalo k eskalovaniu napätia, a dnes štát a poslanci aj politici všeobecne tu majú byť na to, aby zmierňovali toto napätie. Takéto napätie ak eskaluje, tak sa môžu stretnúť dve skupiny. Tí, ktorí sú s protifašistickou tematikou uzrozumení, a potom tí, ktorí vyobrazujú takéto rôzne svastiky a rôzne symboly v rôznych farbách, či červených, žltých, modrých, akýkoľvek, je to, bohužiaľ, neprípustné a sú to hroby ľudí, ktorí padli za slobodu, padli za to, aby tu bol mier a padli za to, aby naozaj Európa sa oslobodila od fašizmu.
Toto pojednanie a tento paragraf nerozdeľuje, či to je vojnový hrob a vojnový pamätník prvej alebo druhej svetovej vojny. Ideme na to všeobecne a sme ochotní v druhom čítaní prispôsobiť to takému správaniu, ako keby toho Trestného zákona, toho konania, aby už aj poškodenie malého rozsahu malo svoju konzekvenciu a nehovoriac o tom, že pred pár týždňami sa v Košiciach odohrala jedna bizarná situácia. Tá bizarná situácia spočíva v tom, že najprv sa mestské zastupiteľstvo uznieslo nad tým, že budú meniť nejaké parametre pamätníka, potom zistili, že to nie je možné, je to upravené medzinárodnými zmluvami a prišla, prišiel super nápad. Prišiel super nápad - zamedziť ľuďom vstup k tomuto pamätníku. Tak z nášho pohľadu je to neprípustné brániť obyvateľom, verejnosti prístup k pamätníku, k hrobom, k vojnovým hrobom a k pamätným miestam druhej svetovej vojny, a mnohokrát z môjho pohľadu ide o bránenie tomu, aby človek bol, poviem to takto, antifašistický. Lebo keď, keď by sme fakt odsudzovali niečo zlé, tak to pochopím, ale toto tu je vzdelávanie, je to pripomínanie si pamätnej veci, pamätných udalostí a pamätných miest, toho, že niekto má bojovať proti fašizmu. Áno, vtedy bola taká doba, má to svoje špecifiká, dnes pre mnohých to je terčom posmechu, terčom čohokoľvek, ale toto je pre nás neprípustné.
Preto budeme navrhovať aj to, ak to bude mať podporu vládnej koalície a verím, že antifašistický prístup majú aj kolegovia z opozície a budeme chcieť sprísniť aj to, kto zabráni ľuďom prístup a osvetu k takému, pri takomto mieste, a znemožní takéto, takúto návštevu alebo oboznámenie sa s takýmto pietnym miestom, tak ten bude tiež musieť znášať konzekvencie. Samozrejme chceme vyladiť aj to, aby zásahy kultúrneho charakteru, či je to oprava alebo ďalšie možnosti, ktoré si vykonáva či už samospráva alebo správca pamätníka, neboli postihované trestným činom a ďalšími technickými vylepšeniami. Ale toto sú pre nás zásadné veci, ktoré musia reflektovanie na poškodzovanie pamätníkov, ktoré sú v Košiciach, na Bargove v Košickom kraji, ale aj v Banskobystrickom kraji, v Trenčianskom kraji, alebo aj tu na Slavíne v Bratislave. Vyobrazenia, ktoré som videl podobné svastike, nechcem to tak prehlásiť, lebo nie som znalec v tejto oblasti, sú poľutovaniahodné a sú naozaj na zamyslenie, že dnes v 21. storočí toto je schopný niekto na akékoľvek verejné miesto svojimi rukami napísať, nakresliť alebo čokoľvek s tým urobiť. Je to hanobenie takéhoto miesta a mnohých ľudí v regióne to uráža. To, že niekto tu má názor na, na také alebo onaké smerovanie dnešného konfliktu, ktorý dnes nemá z našej, z našej pozície akékoľvek riešenie, tak to je už okrajová vec, ale, ale my dnes nemôžeme zabudnúť na to, odkiaľ sme, čo dnes robíme, čo môžeme ovplyvniť a kam kráčame.
Preto by som vás chcel poprosiť aj za podpory Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí s nami túto iniciatívu podporujú a ktorí chcú, aby boli takto pamätníky a vojnové hroby ochránené a aby ľudia, ktorí niečo s nimi idú robiť negatívne, aby si to dvakrát rozmysleli, pretože budú za to znášať dôsledky.
Kolegovia a kolegyne, poprosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, my sme tiež za stranu Vidieka predkladali prostredníctvom pána generála Ševčíka tento návrh a videli sme aj iniciatívu strany HLAS - sociálna demokracia a dohodli sme sa na spoločnom postupne, že predložíme tento návrh Trestného zákona, ktorý ochraňuje pamätníky a hroby vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny.
Začnem tak ľudsky. Pochádzam z rodnej teda obce Korytárky, kde nás oslobodzovala rumunská sovietska vtedajšia Červená armáda a 10. februára sme boli oslobodení a zahynuli aj rumunskí, aj sovietski vojaci, a ostal jeden hrob po sovietskom vojakovi, o ktorý sa staráme dodnes v dedine s úctou a pietou. A myslím si, že aj takto pristupujeme k tomuto návrhu Trestného zákona, kedy hovoríme o piete. Ja veľmi dobre poznám názory aj v opozícii, že najradšej by ste to spájali so súčasnou situáciou, vojnou na Ukrajine, ale pýtam sa, že aj na Slavíne, alebo vôbec naprieč (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) na centrálnom cintoríne sú pochovaní aj sovietski, aj rumunskí, aj ukrajinskí určite, bieloruskí vojaci, ktorí si zaslúžia našu úctu a pietu. A myslím si, že je to správne. A odmietam pohľady, že všetko, čo je z východu vďaka súčasnej situácii, že by sme sa mali s týmto stotožniť, s týmto vaším pohľadom na túto vec.
A nesmierne som sa potešil, keď s takýmto zákonom, aby sme, že prichádzame s takýmto zákonom do Národnej rady, pretože každé takéto hanobenie vojnového hrobu alebo pamätníka, ktorý pripomína históriu tohto národa, lebo povedzme si rovno, či chceme, alebo nechceme, a či to chcete počuť, alebo nie, vďaka Červenej armáde a podpore Červenej armády vzniklo aj Slovenské národné povstanie, ktoré pomáhalo, sovietska armáda, zásobovať, či už to bolo letisko Tri duby alebo vôbec samostatnú centrálnu Banskú Bystricu ako vznik Slovenského národného povstania. A nehovoriac o tom, koľko ľudí zahynulo počas oslobodzovacích bojov vtedajšieho Československa či Československým armádnym zborom, alebo sovietskou armádou a myslím si, že mali by sme zachovať si úctu k týmto ľuďom.
Veľmi dobre to povedal kolega europoslanec Braňo Ondruš, použijem jeho citát, ktorý povedal: "Viete, ak vám niečo urobil syn otca, nemôžte viniť za to toho otca." Hovorím o súčasnej situácii, ktorú spájate častokrát. A keď padol ten otec pri oslobodzovacích bojoch a vzniklo tam pamätné miesto a častokrát to urobili ľudia, obyvatelia tejto krajiny, vybudovalo to obce, mestá, na to, aby si pripomínali historické udalosti, tak si nemyslím, aby sme si zaslúžili, aby si zaslúžili tí ľudia, ktorí položili vlastné životy, aby si zaslúžili takéto hanobenie týchto miest, ktoré pripomínajú aj pre budúce generácie, že položili to najcennejšie, čo v živote mali, a to vlastný život.
Takže aj ja chcem podporiť z tohto miesta tento návrh aj za stranu Vidiek a s tým, že určite to podporíme a verím, že to nájde podporu aj mojich kolegov, ale aj širokej, v tom poslaneckom zbore, ktorý tu máme, a že sa nájdu aj ľudia z opozície, ktorí si ctia tento odkaz padlých, ktorí padli, aby sme neurobili precedens, ako v Čechách, že sa premiestňujú sochy generálov, alebo, alebo sa rušia pamätníky, nedajbože, to by som nerád zažil v tejto krajine, pretože rok 1945 je iný ako rok 2025.
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu zákona, ktorý by sme mohli označiť ako lex calmus. Teda nalejme si čistého vína, toto nie je zákon na ochranu pamätníkov, je to zákon na ochranu komunistických symbolov. Nie je v poriadku, že na Slovensku môžu byť vo verejnom priestore prítomné symboly totalitného komunistického režimu, tak ako nie je v poriadku, ak by boli vo verejnom priestore prítomné symboly odkazujúce na nacistický alebo fašistický režim inde ako v múzeu alebo, alebo na miestach určených na pripomínanie si zločinov týchto režimov.
A padli tu slová aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca Malatinca o oslobodení, no tak druhá svetová vojna bola strašná, ale druhá svetová vojna začala tak, že nacistické Nemecko spolu s fašistickým slovenským štátom napadlo Poľsko a o dva týždne sa k nim pripojil Sovietsky zväz. Sovietsky zväz bol na strane agresorov, bol spojencom nacistického Nemecka. Spoločne napadli Poľsko, rozdelili si Poľsko. Sovietsky zväz vzápätí okupoval tri pobaltské štáty, ktoré dvadsať rokov dozadu získali nezávislosť a pripojil si časť Rumunska, napadol Fínsko a zobral časť územia aj Fínsku. Tam sa trochu prepočítal, lebo Fíni sa, Fíni sa bránili. A Sovietsky zväz v rokoch ´39 až ´41 bol spojencom nacistického Nemecka, dodával mu suroviny, pomáhal mu, áno, a potom bol svojím spojencom zradený.
A ja teda nijako nechcem spochybňovať hrôzy druhej svetovej vojny, nechcem spochybňovať utrpenie ľudí, ľudu a národov Sovietskeho zväzu, ktoré čelili agresii a vyhladzovacej vojne zo strany nacistického Nemecka predovšetkým na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska. Vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým...
===== Na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým Nemeckom a, a ktorí v obrovských množstvách položili svoje životy, ale to, čo sa udialo na konci druhej svetovej vojny vo východnej Európe, nebolo oslobodenie. To bolo nahradenie jedného totalitného režimu iným totalitným režimom. Oslobodená bola západná Európa, oslobodené boli tie krajiny, ktoré boli oslobodené západnými spojencami, a ktoré si po vojne mohli sami rozhodovať o tom akou cestou sa chcú uberať, aký systém politický, ekonomický si zvolia. Krajiny, ktoré obsadila Červená armáda, neboli oslobodené. Vo všetkých bol nastolený komunistický režim a komunistický režim je rovnako zločinný ak fašistický režim alebo nacistický režim. A pamätá na to aj právny systém Slovenskej republiky, či už ide o Trestný zákon, ktorý trestá tak propagovanie alebo zľahčovanie zločinov komunistického aj fašistického alebo nacistického režimu alebo komunistickej a nacistickej ideológie. Máme tu zákony, ktoré hovoria o protifašistickom odboji, ale aj o zločinoch komunizmu. Máme tu zákon o pamäti národa a Ústav pamäti národa, ktoré skúmajú obdobie neslobody, a to obdobie neslobody má aj svoju fašistickú aj svoju komunistickú časť. Čiže nevieme si predstaviť, že by sme dnes mali pamätníky padlých nemeckých vojakov, na ktorých by boli nacistické symboly, napríklad hákový kríž. A hoci tí radoví vojaci, možno boli nahnaní do vojny a možno nespáchali žiadne, žiadne zločiny, ale považujeme to za niečo neprípustné. Tak ako považujeme za neprípustné, aby niekto vo verejnom priestore mával nacistickou svastikou. Ku komunistickým symbolom je naša spoločnosť žiaľ, oveľa tolerantnejšia a tvári sa, že však taká bola doba. No veď, ale taká doba bola aj za fašizmu, aj na tú niektorí s nostalgiou, s nostalgiou spomínajú a to nie je dôvod, aby sme ospravedlňovali alebo zľahčovali zločiny jedného z týchto dvoch zločineckých režimov. A ak dochádza k poškodzovaniu majetku, napríklad vo vzťahu k pamätníkom, tak mali by sme sa zamyslieť najmä nad tým, že či na pamätníkoch majú byť symboly komunistického režimu. Podľa mňa by tam nemali byť symboly komunistického režimu. Nemali by sme sa, nemali by sme tolerovať prejavy sympatií ku komunistickej ideológii a komunistickému systému tak ako netolerujeme prejavy hlásenia sa či už k fašistickej alebo nacistickej ideológii, či režimom. A ak dochádza k poškodzovaniu napríklad, tých komunistických symbolov v Košiciach, tak pokiaľ ja o tom niečo viem, tak nedochádza k ich poškodzovaniu zo strany fašistov. Lebo fašisti dnes už s komunistami až taký veľký problém nemajú. Fašisti sa s komunistami častokrát zhodnú vo svojich postojoch, vo svojom nepriateľstve voči západu, voči liberálnej demokracii, voči Ukrajine a vo svojich sympatiách voči Putinovmu Rusku, ktoré proti Ukrajine vedie agresívnu vojnu. A už dnes poškodzovanie cudzieho majetku je trestným činom, takže si nemyslím, že je potrebné zavádzať špeciálny trestný čin na ochranu komunistických symbolov, lebo nič iné tento návrh nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. To ma prekvapuje z vašej strany, lebo vy máte veľmi korektné vystúpenia s prehľadom, ale tuto ste to nepotvrdil, asi vás nezaujíma veľmi história. Krajiny, Európa bola podelená dohovormi v Jalte a, a inde na sféry vplyvu, takže tvrdiť, že západ sa mohol rozhodnúť akým smerom sa bude uberať a východ nie, je demagógia, pretože ani západ sa nemohol rozhodnúť. Je to dobré vidieť na pokusoch ľavicových vlád uberať sa socialistickým smerom napríklad vo Francúzsku, však na jeden čas Francúzsko aj vystúpilo z NATO pod vedením myslím, de Gaulle. Ale rovnako Taliansko sa vyberalo niekoľkokrát socialistickou cestou a bol veľmi tvrdý zásah. Aký Rusi nerobili, napríklad. Zavraždenie Alda Mora, radšej premiér odstránili, akoby strhol krajinu. Podobne to bolo vo Švédsku, ktoré tiež bolo natoľko sociálno-demokratické, že by sa bolo možno vybralo socialistickou cestou, tak zavraždili Alda Mora. Pardon, Olofa Palmeho. No a Slovensko napadlo, áno, to máte pravdu, napadlo Poľsko, ale akoby ste nechceli vidieť udalosti, ktoré sa udiali pár rokov predtým, keď nám Poliaci anektovali pomerne veľkú časť územia Oravy, Liptova a Spiša a napádali polovojenské jednotky našich občanova a dosť ich drancovali, takže ono to bez príčiny nebolo. A to nehovorím, ako sa zachovali, chovali Poliaci v, v českej, na severe Čiech, kde tiež anektovali územie. Takže, kto seje vietor, žne búrku. Mne je veľmi ľúto, že Poliaci nesmierne množstvo obetí priniesli v druhej svetovej vojne, ale robili nedobrú politiku a obávam sa, že sa takisto ako mnohé štáty nepoučili a robia ju aj teraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež budem reagovať na kolegu, pána Dostála. No, hovorili ste o tom, že čo urobilo Rusko, ale hovorme aj o tom, čo urobilo Slovensko, že sme boli spolupracovníci Nemecka, ktoré napadlo aj Poľsko, keď už tak chcete vedieť, ani to ste nepovedali. A kde by sme boli, keby teda nám nepomohla tá sovietska armáda pri tom, aby sa vyvolalo Slovenské národné povstanie heslom generála Goliana, „Začnite s vysťahovaním“ no, to by som sa rád pozrel, že kde by nás teraz vnímala Európa. Čiže aj Sovietsky zväz sa popálil na spolupráci s diablom, a môžem povedať otvorene, že to bol Hitler, ktorý zaviedol celý svet do vojny. A tiež ste vytrhli z kontextu, že sú to komunistické symboly. No, musím vás napraviť, že tie historické udalosti, ktoré sú po roku 1945 tak tuším, že tam boli aj demokrati v tej, v tom, v tej Slovenskej národnej rade, a takisto tam boli zastúpení aj komunisti. Čiže až od roku 1948 nastal ten režim. Čiže vy ste si to zase vytrhli z kontextu a nedoplnili ste to dobre pre tých, ktorí už, pre tú širokú verejnosť, ktorá sa nezaoberá históriou, takže súhlasím aj s kolegom Ivanom Hazuchom. Čiže vy ste zase to spravili, že to je obhajoba totalitných komunistických symbolov. Tí vojaci bojovali pod nejakou značkou pod nejakou, pod nejakou ja neviem, označením armády, bola to červená hviezda. Dokonca sú hroby, kde vznikali aj pravoslávne kríže. Čiže nehovoríme, že sú to symboly teraz, keď tam bude ruský vojak, tak dokážete vytvoriť ideu to, že, že tí ľudia akože znenávidia. Ja chcem len, aby sa zachovala pamäť na to obdobie, kde zahynuli nejakí ľudia vo vojne. Nič viac, nič menej. Ten komunistický symbol ste si len čisto politicky vložili do vlastných, do vlastných úst a troška ste to zneužili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, obom pánom poslancom. Netušil som, že máme v parlament toľko milovníkov histórie. Pán poslanec Hazucha, nie, nebolo to tak, že dohody v Jalte predurčili osud celej Európy, tie predurčili osud východnej Európy. Pretože v západných krajinách boli demokratické voľby v ktorých si ľudia mohli vybrať pravicové vlády alebo ľavicové vlády, liberálov alebo konzervatívcov. Mohli byť neutrálni, mohli byť spojencami západu, mohli sa integrovať v rámci rôznych zoskupení, nemuseli ako ste povedali, tí Francúzi vystúpili z vojenskej zložky NATO a nikto zato tam neposlal tanky ako v 1968 poslali tanky do Československa alebo v 1956 do Maďarska a krvavo tam potlačili pokusy či už o reformy alebo revolúcie. Zavraždení Aldo Moro bol kresťansko-demokratický politik, pokiaľ viem, tak ja ne, neviem, nemám žiadnu vedomosť o tom, že by sa usiloval nastoliť komunistický režim v Taliansku, ale teda možno naozaj len slabo ovládam tú históriu.
A pán poslanec Malatinec, však ja som spomenul, že Slovensko, fašistické Slovensko bolo medzi tými čo napadli, napadli Poľsko a ja som Slovenské národné povstanie nijako nespochybňoval a Demokratická strana nebola, nebola komunistická. A teda to, že Slovenské národné povstanie nakoniec dopadlo zle, to súviselo aj s tým, že sovietski partizáni tu mali vojenské akcie, ktoré viedli k tomu, že potom sa muselo začať predčasne, lebo Nemci začali obsadzovať Slovensko, čiže mali podiel na to ako sa nakoniec vyvinulo. A problém nie je Slovenské národné povstanie, problém sú kosáky a kladivá, ktoré sú symbolom komunistického režimu, lebo to je za týmto návrhom zákona, nie Slovensko národné povstanie.