39. schôdza

Ďakujem pán spravodajca, otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásila navrhovateľka.

Ešte raz ďakujem pekne za slovo. Ťažko sa mi tu dnes stojí po tom, čo myslím na všetky tie rodiny, ktorým dnes ľudia v tomto pléne, tak nehorázne ublížili. A na všetky tie deti a predkladám uznesenie, ktoré má pomôcť ďalším deťom. A myslím si, že toto plénum sa im opäť, žiaľ otočí chrbtom. Viď rozhodnutia, ktoré boli prijaté, či už na Výbore pre ľudské práva. Ja sa pýtam aj, že, či teda vôbec tu má zmyslel hovoriť niečo o ľudských právach, pretože neviem, či niektorí tomu len nerozumejú alebo robia všetko preto, aby tu boli ľudské práva porušované a špeciálne ma to veľmi mrzí v prípade detí. Rovnako, ako môj vlastný výbor, výbor pre európske záležitosti, nebol schopný prijať žiadne uznesenie alebo rozhodnutie k tomuto, pretože koaliční poslanci ho bojkotovali. A ja sa priznám, že aj po dnešnom dni si tak kladiem otázku, že nie načo tu sme my? Lebo ja jasne vidím to Slovensko. To lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, ktoré ste vy sľubovali, a ktoré neviete doručiť. Ale načo tu vlastne sedíte vy? Ak, je to na ubližovanie ľudí. Tak to vám teda netlieskam. Začnem jedným citátom. Je tragédiou Európskej únie, že Uršula vo der Leyen sedela na rokovaní s americkým prezidentom Trupmom a hovorila, to najdôležitejšie je, aby sa deti vrátili k matkám. "To nie je líderstvo.", viete, kto to povedal? Niečo, tak ohavné. Povedal to video europoslanec za stranu Smer, Erik Kaliňák. Podľa neho nie je dôležité, aby sa deti vrátili k matkám. Vraj to nie je líderstvo, vyžadovať niečo také. No, viete Erik Kaliňák myslím teda, ak mám správne informácie, nie je rodič. Ale neviem, že či nie je ani ľudskou bytosťou, že by mohol teda pochopiť, prečo je dôležité, aby sa deti vrátili ku svojim rodinám. Ja som matka a viem, že mám tú výrokovú imunitu, ale také slová, ktorými by som ho za to počastovala, tak na to by sa to asi neaplikovalo. A ja by som sa chcela vás kolegov zo strany Smer opýtať, že či vám to príde normálne, keď sa takýmto spôsobom vyjadruje niekto tak cynický a rozmaznaný? Toto je to, ako sa chce prezentovať strana Smer? Toto sú slová niekoho, kto sa považuje za sociálneho demokrata? Takto ste reprezentovaní? Toto je šéf poradcov premiéra? To vážne páni? Ja neviem, vy ste tu viacerí rodičia, ale to ani nie je podstatné, lebo dôležité je podľa mňa byť človekom. Považujete sa za národniarov, no tak mi povedzte, keby naše slovenské deti boli unesené do nejakej inej krajiny, tak vy by ste to nepovažovali za prioritu vrátiť ich? Vraj ste konzervatívni, no dnes ste nám tu dosť dokázali, že čo to znamená byť konzervatívny lebo konečne sa celé Slovensko vôbec celý svet dozvedelo, že máme iba dve pohlavia. No výborne, tlieskam. Znamená to že pro rodinný, áno pro rodinný to neznamená, že vrátime deti domov k rodinám, nie, to znamená pro rodinný ako? Že zoberieme deti, odoberieme deti?

Ja hovorím to, že tým, čo ste prijali ste ublížili rodinám, konkrétnym rodinám, ak si to neuvedomujete. Čo sa týka Ústavy, tak mi je vás ľúto. Lebo vám to vysvetľovali nielen ľudia, organizácie, bývalé verejné ochrankyne práv, ďalší, ďalší odborníci. Nie opozícia. Však vy kašlete na to, čo hovorí opozícia. Ale všetci títo ľudia, ktorí sa rozumejú tomu, že čo ste schválili. Hovoria vám to európske inštitúcie a skrátka ľudia, ktorí tomu rozumejú, ale však kľudne si ďalej tľapkajte po pleciach, že ste spravili dobrú vec. Výborne, ja vám nezatľapkám za to. Ale teda, keď sa už máme baviť o tom, že kto je pro rodinný, tak mi povedzte, to nie je normálne vrátiť deti do rodín? No, ja si myslím, že toto by malo byť niečo, za čo by ste mali zdvihnúť ruky. A vtedy by som vám aj ja zatlieskala. Ale to sa žiaľ nedeje. A zabudnime teraz na pána Kaliňáka. On vlastne ani nestojí za pozornosť. Ja by som chcela s vami zdieľať veľmi tak v skratke aj osobný zážitok. Pretože však asi viete, ja na rozdiel od pána premiéra sa nebojím ísť na Ukrajinu a dokonca aj ďalej ako za Užhorod. A ja som sa v Kyjeve spolu s kolegyňami Plavákovou a Kleinert stretla s tromi unesenými mladými ľuďmi, ktorí teda v tom čase boli deťmi. Teraz už ich nazývam s rešpektom samozrejme, mladými ľuďmi. A ktorým sa podarilo dostať späť, aj vďaka iniciatívam, ktoré fungujú a ktoré my žiadame v tomto uznesení, aby aj naša vláda podporila. Pretože naša vláda sa opäť raz nepostavila k tým krajinám, ktoré sa podieľajú na tom, aby sa tieto deti vrátili domov. A teda tá osobná skúsenosť. 16 ročný unesený ukrajinský chlapec, ktorý mal v tom čase, keď ho uniesli 13. Jeho brat mal 10. A po pár dňoch okupácie ich oddelili od mamy. Uniesli do Ruska, otec už bol vtedy v armáde. To si asi viete predstaviť. Mame sa podarilo nájsť ich, vypátrať, ale nemohla do Ruska, pretože tam by ju samozrejme zajali. Cez známych sa im podarilo dopátrať sa skutočne, že kde sú. A predstavte si ten pocit, a ja teda nechcem byť emočná, lebo mi to zase budete vyčítať, ale proste ja keď som to počúvala, ako matka 10 ročného chlapca dnes, tak mne to skutočne priviedlo slzy do očí. Lebo som si predstavila, že keby mne niekto zobral deti, a že viem kde sú, a nemôžem za nimi ísť. Lebo ničomu si nepomôžem, keď mňa zajmú alebo ma zastrelia. Práve naopak tie deti skončia úplne bez rodiny. Tak áno, mne to prišlo ľúto. A prišlo mi ľúto aj to keď som počúvala, že ako ho nútili hovoriť po Rusky. Ako ho nútili spievať ruskú hymnu. Ako ho učili manévrovať, v tom veku, v 13 zbraňou, pretože mu povedali, že bude z neho dobrý vojak. A bude bojovať za Rusko, lebo Ukrajina neexistuje. Toto hovorili 13 ročnému chlapcovi. A ja skutočne, akože keď som si predstavila tú situáciu, že by som v nej mala byť, tak ja som si v tom momente povedala, že zo svojej pozície, pretože povedzme si, my sme tu vo veľmi privilegovanej pozícii. Pretože môžeme meniť veci. Môžeme ich meniť k lepšiemu. Môžeme sa starať o ľudí, samozrejme o ľudí na Slovensku, ale napríklad aj toto by nám, pretože máme nejaké diplomatické kontakty. Máme jednoducho na to moc, tak ani toto by nám nemalo byť ľahostajné. Tak som si povedala, že áno, ja zo svojej pozície, proste spravím všetko preto, aby som nejakým spôsobom pomohla k tomu ....

... samozrejme o ľudí na Slovensku, ale napr. aj toto by nám, pretože máme nejaké diplomatické kontakty, máme jednoducho na to moc, tak ani toto by nám nemalo byť ľahostajné, tak som si povedala, že áno, ja zo svojej pozície proste spravím všetko preto, aby som nejakým spôsobom pomohla k tomu, aby sa takéto deti proste vracali domov. A ja nechápem, že aký problém, resp. chápem, však dostanem sa k tomu, ale prečo by toto plénum nemohlo prijať uznesenie, ktoré hovorí o tom, že áno, tieto deti by sa mali vrátiť domov. Chápem, prečo to nechce zatiaľ robiť vláda, ale fajn. Tomu 13-ročnému chlapcovi sa počas jedného cvičenia podarilo ujsť. Podarilo sa mu dostať na Ukrajinu, resp. do stále okupovanej oblasti, ale aspoň teda na Ukrajinu a viete, čo ten chlapec spravil? On sa vrátil späť do Ruska. A nie preto, že by ho to tam ťahalo alebo pretože by sa rozhodol, že hm, však vlastne Rusko je môj domov, on sa tam vrátil pre toho brata, pretože veľmi dobre vedel, že mama nemôže, z rodiny nikto nemôže, takže 13-ročný chalan proste išiel späť do Ruska, aby odtiaľ dostal aj brata. Opisoval nám, ako sa spolu doslova načierno trepali pešo cez lesy, kade-tade domov. 13-ročný s vtedy 7-ročným. Viete si to predstaviť? Dve deti vo veku tých mojich, možno vašich, možno vašich vnúčeniec, ja neviem a skutočne nechcem byť emotívna, lebo aj minule som na výbore potom počula, že ah, aké psychické vydieranie. Ale aké psychické vydieranie, prosím vás? Však to je normálny, reálny príbeh. A to nie je že jedno decko plus jedno, tých detí sú, a rozprávali sme sa o tom, pán Hazucha, určite si pamätáte, na výbore, tých detí sú tisíce. A naša vláda napriek tomu je nečinná. A ja som sa tu na hodine otázok pýtala pána ministra zahraničných vecí Blanára, že prečo Slovensko nie je súčasťou medzinárodnej koalície pre návrat unesených ukrajinských detí. A čo mi vtedy povedal? Ja si presne pamätám, tú odpoveď čítal pán minister Kaliňák a on sa tváril tak, že vlastne sám neveril, že čo to tam číta a ja som sa ho potom na to v doplňujúcej otázke aj spýtala, že, pán Kaliňák, vy ako advokát ste tomu verili akože vážne? A len zopakoval to stanovisko. Pretože v tom stanovisku, v tej odpovedi sa písalo, že niečo v zmysle, nie sme súčasťou, lebo podporujeme mierový plán Zelenského alebo každý iný mierový plán. And so, akože čo to s tým má? A zároveň považujeme za efektívnejšie iné spôsoby pomoci Ukrajine. No tak akože, prepáčte, ono by to bolo aj vlastne vtipné, keby to nebolo maximálne cynické a vlastne ono to ani nie je odpoveď na to, že prečo Slovenská republika nie je súčasťou tej koalície. Koalície, ktorá nič nestojí a ktorá na základe diplomatického úsilia proste participuje na tom, že tie deti dnes vieme dohľadať, vieme ich identifikovať a vieme nejakými kontaktmi aj s Ruskou federáciou ich dostať späť. A ja si myslím, že vaši kolegovia majú veľmi, veľmi dobré kontakty v Rusku a určite by to bolo prospešné, keby Slovenská republika bola súčasťou tejto koalície. Ale viete, čo si ja myslím? A možno je to iba môj osobný názor a možno mi to môžte vyvrátiť a možno by to mohol spraviť pán minister Blanár, ale zatiaľ sa tak nedeje, ja si myslím, že problémom, prečo nie sme v tejto koalícii, nie je to, že by sme to nepovažovali za efektívne, ono to efektívne je a prejdem aj k tým číslam, že koľko sa doteraz podarilo takto dostať detí späť. Problémom je, že za tie unesené deti, deportované deti je zodpovedný Vladimír Putin, na ktorého bol práve kvôli tomuto vydaný medzinárodný zatykač. A to, samozrejme, tí páni, a nehovorím, že ste to vy, ale tí páni, ktorí za ním cestujú, ktorí ho velebia, tak nemôžu dopustiť, aby sme my boli vlastne súčasťou niečoho, čo má pomáhať tým deťom, ktoré on unáša. A viete čo? To mi príde skutočne, skutočne veľmi ľúto.
Vrátim sa ale teda k meritu nášho uznesenia. Čo sa týka dát, rozprávali sme sa o tom aj na výbore, momentálne nie je presne možné určiť, koľko takýchto detí bolo unesených a deportovaných. Sú to doslova tisíce, desaťtisíce, možno aj státisíce. Prečo nevieme presný počet? No lebo ukrajinské zložky jednoducho nemajú prístup do okupovaných území Donbasu. A teda nikto netuší, či tie deti tam stále sú, koľko z nich je unesených, koľko z nich bolo napr. zabitých a v akom stave vlastne sa nachádzajú. Odhaduje sa, že ešte stále teraz by malo byť na Donbase 1,6 mil. ukrajinských detí. A keď hovorím ukrajinských, tak to znamená takých, ktoré majú ukrajinské občianstvo, pretože sa narodili pred okupáciou. A je absolútne irelevantné, či tie deti hovoria rusky, rumunsky, švédsky alebo ja neviem ako, sú to ukrajinské deti. Rovnako ako by to boli slovenské deti, keby to boli naše deti, z nášho územia, ja neviem, z východu, od Prešova alebo z kdekoľvek, ale jednoducho majú občianstvo. Je ich tam 1,6 mil. Rusko aj naďalej pokračuje v únosoch a deportáciách. Dokonca tie deti, a určite ste zachytili túto informáciu v médiách, aj keď teda očividne nečerpávame informácie z rovnakých médií, ale však to nevadí, bolo to úplne všade, ruské okupačné sily zverejnili katalóg, v ktorom si môžete vybrať, a skutočne si na to kliknite iba zo zaujímavosti, môžete si tam nalistovať, aké ukrajinské dieťa si chcete adoptovať, koľko má mať súrodencov, aký má mať vek, aké pohlavie, farba vlasov, farba očí. Zaregistrujete sa do katalógu, no, vy sa nezaregistrujete, lebo nemáte ruské občianstvo, predpokladám, možno niekto má na tajňáša, ale tak nevieme o tom, ale teda ruskí občania si môžu takýmto spôsobom adoptovať ukrajinské deti. Vám to príde normálne takýto obchod s deťmi? A tie ruské okupačné sily následne spravia všetky papiere a dieťa je deportované do Ruska a takýmto spôsobom doslova predané ruskej rodine. Normálne vám to príde? Obchod s deťmi. Nikto netuší, čo sa potom s tými deťmi následne deje v Rusku. Či tá rodina sa, a aj to je hrozné, aj keby sa riadne o nich starala, lebo to nie sú ruské deti, to nie sú deti tej rodiny, ktorá si ich vezme, oni reálne majú domov, majú rodinných príslušníkov, ale často tí rodinní príslušníci sú buď zajatí alebo vo väzení, alebo tiež boli deportovaní, alebo sú utečení na inej časti Ukrajiny, na slobodnej časti, alebo sú niekde v Európe a proste oni ich takýmto spôsobom nelegálne dajú na adopciu ruskej rodiny. Fakt vám to príde normálne? Ja si neviem toto predstaviť, že by sa to u nás dialo.
Pritom sa to stále deje, Rusko to aj naďalej robí. Samotné Rusko, a keď už neveríte mne, ani žiadnym iným relevantným zdrojom, tak dúfam, že veríte Rusku, teda nedúfam, ale viem, samotné Rusko v správe z júla ´23, a to je po niekoľkých mesiacoch invázie, uviedlo, že do Ruska za prvé mesiace vojny presídlilo viac ako 4,8 mil. Ukrajincov a Ukrajiniek vrátane 700-tisíc detí. Z týchto detí nikto netuší, koľké tam prišli s rodičmi alebo inými rodinnými príslušníkmi, ktorí tam prišli dobrovoľne, násilne, boli deportované, boli adoptované, nikto to nevie, máme len tieto čísla. Čo znamená, že potenciálne tých detí môže byť 700-tisíc, možno viac, lebo, hovorím, stále nevieme, koľko je ich v Donbase. Zároveň Úrad verejného ochrancu práv a medzinárodné organizácie momentálne odhadujú a majú identifikovaných 20-tisíc z nich. To znamená, že 20-tisíc prešlo tou mravenčou prácou, že ich rodičia alebo rodinní príslušníci, alebo ktokoľvek, kto o tých deťoch vedel, tak si dal tú námahu a proste reportoval, že toto a toto dieťa zmizlo vtedy a vtedy, malo by sa nachádzať tam alebo tam. Takých je 20-tisíc. Preto tie rozličné čísla. Pán Hazucha, keď vás tu vidím, my sme, myslím, mali takú dohodu z výboru pre ľudské práva, že ste hovorili, že vám tie čísla tam úplne nesedia a že ste ochotný sa o tom baviť a že potom teda uvidíme aj s podporou, že by ste možno nemali problém, keby tie čísla boli jasnejšie, ale doteraz sme teda tú debatu nemali, tak možno vo faktickej poznámke alebo, alebo potom uvidíme. Ja som každopádne akejkoľvek diskusii o tom otvorená, ale hlavne nech je to na základe relevantných zdrojov a nieže, pani poslankyňa, my vlastne nevieme, či sú tie deti ukrajinské alebo ruské, lebo nevieme, akým jazykom hovorili. To je absolútne irelevantné, sú to ukrajinské deti s ukrajinským občianstvom, ktoré boli unesené.
Viete, ako Ruská federácia nazýva tieto únosy? Nazýva ich evakuáciou, humanitárnou pomocou alebo záchranou. No tak akože prepáčte, ale keby moje dieťa niekto zobral takýmto spôsobom, tak by som to tiež vedela všelijako počastovať, aj toho človeka, ale určite by som to nepovažovala za humanitárnu pomoc. To skutočne nie. Niektoré z tých detí sú siroty, na tom sa opäť zhodneme, pretože ich rovno uniesli z rôznych štátnych zariadení v Donbase, ktoré, ktoré slúžili na to, že tam jednoducho boli tieto deti, niečo ako u nás detské domovy alebo teda centrá pre, pre rodiny, ale drvivá väčšina z nich má stále rodinných príslušníkov, či už teda v ukrajinskej časti alebo aj v samotnom Donbase, alebo aj niekde inde v Európe, tie deti nie sú sirotami a nemajú prečo byť akokoľvek presídlené, unesené a už vôbec nie adoptované cudzími ľuďmi, to skutočne nie.
Tie deti sa často dostali do Ruska a teda boli tam odvlečené tak, že ich napr. odobrali ich rodičom počas okupácie. A zrovna včera som videla aj také video, ktoré sa začalo šíriť po sociálnych sieťach a ktoré ukazovalo, a skutočne vám to odporúčam pozrieť si, ako predvčerom Rusko napadlo jednu malú dedinku, teda ruskí vojaci, a zabili rodičov a zobrali odtiaľ dieťa. A takýmto spôsobom proste potom unášajú tie deti. A viete, čo s nimi robia? Už som hovorila, že niektoré chodia na adopciu, teda sú dané na adopciu, iné, a tam je tiež jeden report medzinárodnej organizácie a bude o tom hovoriť následne aj môj kolega Valášek, ak sa k tomu dostaneme, je niekoľko takých vojenských táborov, do ktorých prenášajú práve tie deti, ktoré sú v tínedžerskom veku. Robia tam z nich vojakov, je to proste dokázané na základe faktov, na základe dôkazov, že jednoducho toto sa deje. A viete, čo to je, keď ich takýmto spôsobom sa snažia z nich spraviť vlastne zbraň proti vlastnému domovu, proti vlastnému národu? Toto je genocídne správanie, ktoré je v rozpore s medzinárodnými dohodami. Pretože keď raz chcete niekoho buď poslať na istú smrť alebo ho poslať na to, aby vyvražďoval svoj vlastný národ, keď s tými deckami robíte to, čo oni robia napr. v tých resocializačných zariadeniach, a síce, že sa ich snažia preučiť na ruský jazyk, lebo mnohé z nich skutočne hovoria iba ukrajinsky a nechcú hovoriť rusky, ale ruský jazyk, ruská história, ruská kultúra, tak to sa volá rusifikácia. A to tiež podľa Ženevských dohovorov je v rozpore teda s medzinárodným právom a je to jeden z prvkov genocídy. A ja nechápem, prečo krútite hlavou, pán Hazucha, lebo toto sú fakty a stačí si to možno trošku načítať a vedeli by ste, že tu nerozprávam nejaké bájky, aleže jednoducho skutočne sa to deje. A dokonca keď si poviete, že čo tam po nejakej Jurík, však v poriadku, čo nás tu má čo poúčať, Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí, myslím, z júna skonštatoval, že áno, Ruská federácia sa takýmto spôsobom podieľa na porušovaní medzinárodného práva, že toto robí. To skonštatoval súd. Rovnako ako to skonštatoval ten medzinárodný súd, ktorý vydal na Putina a Belovovú, ktorá je vlastne niečo ako ombudsmanka pre deti Ruska, medzinárodný zatykač, pretože sú priamo zodpovední, keďže tie nariadenia idú od nich, tak sú priamo zodpovední za tieto únosy. Tak asi to nie je len také blabla, ale na základe niečoho to bolo vydané, nemyslíte? A je to veľmi smutné, že namiesto toho, aby sme tu mali o tom riadnu debatu, tak vidím na vašich tvárach, že si vravíte, že, Ježiš, čo nám to tu vypráva, však to sú také blbosti a zase je antiruská a neviem čo, ale to vôbec nejde o to, že byť antiruský alebo, ja som proukrajinská, to sa priznám, lebo v tomto akože si myslím, že každý normálny človek by mal byť na strane obete a nie agresora, ale však je to asi na každého svedomí, ale toto sú právne argumenty. Keď raz takéto niečo skonštatuje medzinárodný trestný súd, keď to skonštatuje Európsky súd pre ľudské práva, tak prepáčte mi, páni, ale to nie sú len také blabla. Aj keď opäť dnes sme sa dozvedeli, že čo by sme sa tu my mali čo zaoberať nejakou Radou Európy alebo Benátskou komisiou, alebo čímkoľvek, nie, však my sme tu vyhrali voľby, my si tu môžme všetko. Takto fungujete, páni, je to veľmi, veľmi smutné. (Reakcia z pléna.) Nuž, škoda reči, no tak ale tak už niečo robte, prepánajána... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hazucha, vydržíme chvíľku, nediskutujme, vystúpi pani poslankyňa Jurík, skončí svoje vystúpenie, pán Hazucha bude mať možnosť na faktickú. Ďakujem.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
No alebo sa pán Hazucha môže iba tak zdvihnúť a môže odísť, to je tiež možnosť, keď ho to nebaví počúvať, lebo je to škoda reči. Z našej strany je to škoda reči, tak, prepáčte, ale ja, minimálne je to na mojom svedomí, že ja sem prídem s niečím, na čom mi záleží, keď vám na tom nezáleží, tak vy s tým zaspávajte. Aké sú existujúce iniciatívy...
=====

... to je tiež možnosť, keď ho to nebaví počúvať, lebo je to škoda reči. (Reakcia z pléna.) Z našej strany je to škoda reči, tak prepáčte, ale minimálne je to na mojom svedomí, že ja sem prídem s niečím, na čom mi záleží, keď vám na tom nezáleží, tak vy s tým zaspávajte.
Aké sú existujúce iniciatívy, ku ktorým aj my vyzývame? 2. februára 2024 bola na podnet Kanady vytvorená medzinárodná koalícia pre návraty ukrajinských detí, ktorej cieľom je koordinovať celé to úsilie medzinárodného spoločenstva a sú do toho teda zapojené, momentálne je to, myslím, 42 krajín, ak sa nemýlim, a snažia sa skutočne identifikovať, nájsť, bezpečne prinavrátiť tieto deti. Pán prezident Pellegrini, ktorý ešte, myslím, je stále momentálne v New Yorku, vyzval pred dvoma dňami, aby sa slovenská vláda zapojila do tejto iniciatívy, pretože tam o tom mali konferenciu. Vidíte, to nielen že opozícia alebo ja neviem kto ideologicky, ešte aj prezident tejto krajiny, ktorý teda je všetko, len nie nezávislý prezident, je z vašej koalície, je čestný predseda koaličnej, vládnej strany HLAS, tak vás vyzval k tomu, aby sa vláda do toho zapojila, pretože vidí, že jednoducho to prináša, prináša tie, to, čo vlastne má, a síce, že tie deti, vy sa tiež nesmejte, pán Mažgút, prináša to jednoducho dané, nechcela som povedať že ovocie, pretože akože v tomto, v tejto oblasti hovoriť o nejakom ovocí je podľa mňa nevhodné, ale nevedela som nájsť slovo, že prináša to dané výsledky.
Ja skutočne nechápem, prečo by sa vláda Slovenskej republiky nemohla do niečoho takéhoto zapojiť, keď to skutočne nič nestojí. Byť súčasťou medzinárodnej koalície a participovať na tom, že áno, použijeme naše kontakty, spravil to pán verejný ochranca práv Dobrovodský, ktorý, ktorému boli reportované takéto prípady, oslovili ho a on si povedal, že áno, on nebude nečinne sedieť ako koaliční poslanci. Kontaktoval či už ruskú ombudsmanku alebo ďalších ombudsmanov v Európe a začal zisťovať ako on môže k tomu dopomôcť, ako on môže využiť svoje ďalšie kontakty a ja nechápem, prečo by sme my nemohli spraviť to isté, resp. prečo by to nemala spraviť táto vláda.
Zároveň druhou takou iniciatívou, ktorú vytvoril ukrajinský prezident, je strategický akčný plán Bring Kids Back Ukrajina, do ktorého sa opäť raz zapojili desiatky krajín, ich predstaviteľov, známe osobnosti a vôbec proste ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa o tejto téme hovorilo a aby sme všetci spoločne ako medzinárodné spoločenstvo sa zaslúžili o to, aby sa tieto deti vrátili domov.
Zároveň, a to je niečo, čo je dlhodobo komunikované ukrajinskou stranou, a ja vám opäť môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti zo stretnutia s ukrajinským prezidentom, na ktorom som sa zúčastnila, a keď som sa ho pýtala, že čo sú momentálne priority mierových rokovaní, a to bolo ešte niekedy, myslím, v marci, tak mi povedal, že oni sú pripravení na akékoľvek prímerie bezpodmienečne hneď, tak ako sa dohodli aj so Spojenými štátmi a s európskymi krajinami, ale majú podmienku – návrat ich detí domov, deportovaných detí domov a návrat ich zajatcov, ktorí niektorí sú v zajatí už od roku 2014. A viete, často tu hovoríte o tom, že čo to je byť patriotom alebo čo to je mať suverénne alebo robiť suverénne rozhodnutia, no ja neviem, čo je viac národné alebo národniarske ako želať si, aby sa moji ľudia vrátili domov a zasluhovať sa o to. Skutočne neviem, že čo môže byť, a ešte brániť svoju krajinu mimochodom, no.
A toto je vlastne priorita, ktorá je komunikovaná aj v rámci mierových rokovaní momentálne a preto aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, keď sa stretli lídri EÚ s americkým prezidentom a s ukrajinským prezidentom po tom, čo sa Donald Trump stretol na Aljaške a ruským prezidentom Putinom, tak mu tam komunikovali, Donaldovi Trumpovi, že áno, toto je jedna z priorít, na čo zareagoval Erik Kaliňák tak, ako som vám už povedala. Ale ja si myslím, že to je niečo skutočne normálne a žiadané a malo by to tak jednoducho byť.
Zároveň, a toto je ďalšia vec, ktorú komunikujeme teda aj v uznesení, ukrajinská delegácia už počas rokovaní, ktoré mali v Turecku s ruskou stranou, tak komunikovala Rusku zoznam. Bol to prvý počiatočný zoznam 300 detí, ktoré majú identifikované, o ktorých vedia, kde sa nachádzajú, nachádzajú sa v Rusku, aby teda videli, že do akej miery Ruská federácia je ochotná pristúpiť na toto, keďže už majú nejaké dohody napr. o návratoch zajatcov a teda väčšinou vojnových zajatcov, tak čo s deťmi? Viete, čo im Rusi odkázali? Niektoré tie deti už sú dospelé, no však, samozrejme, ak ste ich odvliekli pred troma rokmi, ale to z nich ešte stále nerobí Rusov a mali by sa vrátiť tí mladí ľudia, o niektorých nič nevieme a zvyšok uvidíme. Pekný prístup, skutočne, a len dokazuje, že ako Ruskej federácii záleží na prímerí alebo vôbec na nejakých rokovaniach, ale teda napriek nevôli ruských vyjednávačov pristúpiť aspoň na takéto, nazvime to, ústupky, aj keď vravím, že ešte aj medzinárodné súdy skonštatovali, že toto je porušenie medzinárodného práva a Ruská federácia by to mala urobiť, mimochodom ďalším porušením medzinárodného práva je, že Rusko odmieta dodať konkrétne čísla toho, že koľko detí majú momentálne na svojom území, tak jednoducho napriek tomuto, tejto nevôli ruských vyjednávačov práve tieto iniciatívy, o ktorých som hovorila, síce tá medzinárodná koalícia a iniciatíva Bring Kids Back skutočne prinášajú tie výsledky, po ktorých by sme všetci mali volať. Doteraz bolo navrátených môžme povedať, že, žiaľ, len, lebo ja by som si skutočne želala, aby to bolo oveľa väčšie číslo, ale je to veľmi, veľmi zložité identifikovať, nájsť, potom Rusom dokázať, že áno, toto dieťa je skutočne ukrajinské dieťa, ktoré je, ja neviem, z Chersonu a volal sa tak a tak, vy ste ho teraz premenovali, lebo však im dajú nové identifikačné dokumenty, vy ste ho teraz premenovali na ehm, ale musíte ho vrátiť, tak neviem, povedzte mi nejaké ruské meno, ja nemám veľa ruských kamarátov. Tak jednoducho na základe tejto iniciatívy sa doteraz vrátilo 1 500 detí, to je skutočne málo, si myslím, z tých 20-tisíc identifikovaných, plus desiatky, stovky tisíc, ktoré sú potenciálne zavlečené do Ruska.
A hovorím, my keď môžeme na tomto participovať takým spôsobom, že len využiť nejaké kontakty, vravím, presne tak, ako to spravil pán verejný ochranca práv, tak ja skutočne nevidím dôvod, ako to môžme ako ľudia odmietať. Ak to nie je ten dôvod, ktorý som tak možno konšpiračne nahodila na začiatku, a síce, že vláda Slovenskej republiky nechce participovať na niečom, čo priamo obviňuje ruského prezidenta zo zločinu, ktorý pácha na ukrajinských deťoch, a síce únosy a deportácie. Tak mi vysvetlite možno vy, páni, že aký je iný dôvod, aby sme do tohto neboli zapojení? Ja neviem. Aj preto, aj preto sme presvedčení a preto sme predložili toto uznesenie, pretože v tých rokovaniach o miery, ktoré momentálne sú opäť na bode mrazu, pretože určite ste sledovali vyjadrenia predstaviteľov Ruskej federácie, oni nechcú prímerie, momentálne na tento čas nechcú ani žiadne stretnutie medzi lídrami, ja to prekladám tak, že jednoducho nechcú mier, ale zároveň jednoducho súčasťou týchto rokovaní je aj rokovanie o tom, ako prinavrátiť tieto deti a ja si myslím, že aj takýmto gestom Slovenská republika môže ukázať, že áno, nám ide o mier, ide nám o prímerie a ide nám o to, aby konečne ukrajinské deti mohli byť opäť zjednotené so svojimi rodinami alebo aspoň prinavrátené do svojej krajiny a môže to znamenať aj pokrok. Práve preto aj počas tých rokovaní, keď sa stretol americký prezident s ruským prezidentom, tak možno ste zachytili, že mu odovzdal list od prvej dámy, v ktorom ho vyzýva k tomu, aby preukázal akt ľudskosti, ak by spravil všetko preto, aby sa tieto deti vrátili domov.
Tak ja by som vás na záver, kolegovia, chcela vyzvať tiež k takémuto aktu ľudskosti, aby sme prijali takéto uznesenie, aby sme vyzvali našu vládu Slovenskej republiky, aby sa k tomu pridala. Nič to nestojí, pomôže to. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, rodičia, nerodičia, by sme mali niečo takéto, opakujem, v rámci aktu ľudskosti umožniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa, ty si hovorila o ubližovaní, ale teda páni zo SMER-u majú podľa mňa ubližovanie v DNA, veď to vidíme už dva roky a nič to lepšie nezobrazuje ako to, keď niekto si zatlieska k prijatiu ústavy, ktorá ide ničiť životy konkrétnych ľudí na Slovensku. Nikomu tieto zmeny nepomôžu, ale práve naopak ublížia a im je to úplne aleže úplne jedno. A kolegovia a kolegyne zo SMER-u sú buď naozaj takí necitliví, alebo len teda slepo nasledujú svojho vodcu, ktorý tu vnáša dennodenne do spoločnosti nenávisť a ťahá Slovensko von z Európskej únie. A teda náš premiér namiesto toho, aby sa opýtal Vladimíra Putina, že kedy vráti deti domov na Ukrajinu, tak sa ho opýta, že ako sa má. A, kolegovia zo SMER-u, ktorí ste tu teda už dneska, takto v piatok zostali, že buď naozaj nedokážete pochopiť, že deti patria ku svojim rodičom, ale teda len sa teda vrátite, že sa vás to netýka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že som trošku vyrušoval, ale kolegyňa priamo kládla otázky, tak som videl otáznik, tak som reagoval, a preto mi nešlo do hlavy teda, že aj teraz pani Hanuliaková, aj Beátka v tom zmysle teda v určitej časti svojho vystúpenia povedala, že je úplne zbytočné nám niečo hovoriť, lebo my iba vyhráme voľby a môžme robiť iba zle, my to máme dokonca v DNA, hej, tak potom načo bol ten polhodinový pokus teda, tomu nerozumiem, hej. Že však vy viete, že my sme aj tak natoľko zlí a nechápeme veci a máme v DNA škodiť, že potom naozaj zbytočná snaha aj času, aj všetkého. To je jedna vec. Reagovať na všetko by som potreboval, lebo na všetko by sa asi dalo reagovať, no takmer na každú vetu, ktorá, ktorú pani poslankyňa povedala.
Ja nepopieram, ja by som potreboval omnoho viac informácií a seriózne informácie a hovoriť o tom, ale fakt je taký teda v mojej optike, čo ste spomenuli, že nútia deti hovoriť po rusky. Ale veď ten celý ten spor mal nejakú krátku históriu predtým a jednak z tej histórie bolo to, že práve Ukrajinci prerábali Rusov na Ukrajincov, napádali ich na uliciach, museli sa priznávať z pravoslávnej viery na kresťanskú vieru, na katolícku a podľa toho ich rozoznávali a kadejako ich šikanovali po uliciach. Dokonca aj náš duchovný jeden sa vyjadroval, ktorý bol v tých, v tej, v tej dobe 2014 – ´20 na Ukrajine.
A nejaké prímerie? Prímerie naozaj nemá zmysel, lebo prímerie bolo. Bola Minská dohoda, bola jednotka aj dvojka, a k čomu slúžilo, čo povedala pani Merkelová? No získali sme čas na vyzbrojenie, to znamená, k tomu by slúžilo prímerie. Tak no ale to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No ja len žasnem. Dnes sa tu tlieskalo pri zmene ústavy, kde okrem iného ste ju obhajovali aj tým, aby ste zabránili nejakému pseudo kradnutiu identity slovenských deťom a že tu Rusko kradne národnú identitu ukrajinským deťom je vám úplne že jedno. Kolegovia, vy čo ste, akú mieru cynizmu vy máte v sebe, že vy dokážete toto tu obhajovať takýmto spôsobom, to vy neviete ani odsúdiť to, keď jedna krajina unáša deti z inej krajiny a snaží sa ich nejakým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, len reagujte na pani Jurík, skúste to, skúste plénu ozrejmiť, ako je to napojené na pani poslankyňu Jurík, je to veľmi jednoduché, verím.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Máš úplnú pravdu, Bea, keď hovoríš, že sú cynici, ktorí nevedia pochopiť tému, vidno to aj z reakcií, ktoré následne odzneli vo faktických poznámkach, takže úplne sa stotožňujem s tebou, že teda možno to bol zbytočný pokus, ale skúšať treba, lebo potom by sme stratili nádej.
Ďakujem pekne. niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale skutočne ja v toto chcem veriť. Aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala. A tu sa sťažujete, že teda, že mali by ste možno chuť reagovať na viac vecí, ale že jednoducho nemáme čas si to vydiskutovať. No môžeme sa k tomu kľudne stretnúť. V pondelok mohli ste sa prihlásiť do rozpravy, kľudne si to vydebatujme a potom sa dohodnime na tom, že v akom, že ako ideme vlastne, čo s tým ideme urobiť, či to ideme podporiť, či ideme vyzvať vládu, či čo vlastne ideme spraviť, ale ja som sa stále nedozvedela, že čo vám tam vlastne vadí. A toto ma veľmi mrzí.
Chcete dáta, pán Hazucha? No však ja tam mám dáta, zdroje. Ja na rozdiel od niektorých riaditeľov SIS zdroje uvádzam, nekopírujem, čiže môžete si to tam normálne pozrieť, malými písmenkami je tam napísané, že odkiaľ čo čerpám a potom o tom môžeme jednoducho diskutovať.
Takže ja dúfam, že ešte v pondelok budeme mať na to čas a že teraz sa rozídeme trochu sa ukľudniť na víkend a v pondelok budeme mať o tom, budem citovať pána predsedu poslaneckého klubu Richtera, plodnú debatu a že keď sa tu viete zhodnúť na tom, že ako treba pomáhať rodinám, tak sa možno zhodneme aj na tom, že rodiny by mali byť zjednotené.
Ďakujem.

Ďakujem za tip, určite to urobím.
Pán Hazucha, vy ste sa opýtali, že prečo to robím. No ja si niekedy tiež kladiem túto otázku, ale minule mi na ňu odpovedal pán Hlina a povedal mi, že Boh kázal, že máme veriť v nápravu ľudí. Tak ja možno nejak tak aj keď som neveriaca, tak verím, že by sa vo vás mohlo niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale ja skutočne v toto chcem veriť, aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala...

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni, ďakujem pekne za slovo.
Prichádzam s návrhom zákona, ktorý môžeme nazvať, že je zákonom na ochranu aj spodných vôd na Slovensku, pretože máme veľmi veľa skládok, ilegálnych skládok, rôznych skládok, ktoré boli prepísané na nekontaktné osoby, takzvané, to je terminus technicus, teda či už na rôzne biele kone, či už na cudzích štátnych príslušníkov a Slovenská republika má nielenže záujem, ale máme aj povinnosť pozatvárať tieto skládky v záujme ochrany životného prostredia, zdravia ľudí a neexistuje dnes titul, ako to urobiť, pretože ústavné právo na súkromné vlastníctvo nie je vyrovnané účinným mechanizmom, akým vieme my vstúpiť do vlastníctva týchto skládok.
Preto tento zákon je práve o tom, aby štát vedel uzatvárať skládky, nad ktorými nie je žiadna kontrola, ktoré predstavujú obrovskú hrozbu pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, a následne akékoľvek náklady s týmto súvisiace sme vedeli, samozrejme, aj uplatňovať. Tomu sa nič nebráni, že budeme v podobe nejakej pohľadávky to uplatňovať, len treba si povedať otvorene, že ak neprijmeme tento zákon, štát je v absolútne slabej pozícii aj vo vzťahu k Európskej únii, ktorá voči Slovensku vedie infringementy.
Osobitne chcem poprosiť opozíciu, teda ukážte, že stojíte na strane ľudí, pretože zradili ste nedávno ľudí pri hlasovaní o vodárenských spoločnostiach, osobitne Progresívne Slovensko za to nehlasovalo a postavilo sa na stranu vodárenských spoločností, ktoré naozaj že uplatňujú praktiky, ktoré sú extrémne otázne. Môžete si všetci pozrieť, ako hlasovalo Progresívne Slovensko. Proste nepostavili ste sa na stranu ľudí. Dávali sme, mali sme tu zákon, ktorý jasne hovorí, že všetky peniaze, ktoré idú z regulovanej činnosti, teda z predaja vody, musia ísť do opravy vodovodov a kanalizácií. A Progresívne Slovensko toto nepodporilo. Sa pýtam, čo sa stalo, osobitne sa chcem spýtať pani Stohlovej a pána Saba, že čo sa udialo, že ste sa postavili na stranu týchto vodárenských spoločností svojím hlasovaním? Čo vám dali? Vydierajú vás? Alebo dali vám peniaze? Čo vám dali? Povedzte, pán Sabo, prečo ste zmenili svoj názor a nezahlasovali ste, Progresívne Slovensko, za zákon v prospech občanov Slovenskej republiky. (Reakcia z pléna.)
Ja viem, že je vám to extrémne nepríjemné teraz, Progresívne Slovensko, že aby som o tomto nehovoril, že aby som o tomto nehovoril, sú to spojené nádoby, pretože tento zákon, ktorý chráni slovenských občanov pred ilegálnymi skládkami, ktoré nemajú fólie, ktoré nie sú odizolované, ktoré otravujú spodné vody, tak práve tieto, tieto všetky zákon slúžia práve na to, aby sme dokázali získať absolútnu kontrolu nad týmito skládkami. Celý tento zákon, ktorý tu predtým bol a ktorý je prepojený s týmito zákonmi, dostal nejakých, myslím, smiešnych päť hlasov z celej opozície. Preto vás chcem požiadať, aby ste ukázali aj vy v opozícii, že vám záleží na občanoch a ústavnou väčšinou sme schválili tento zákon, ktorý vyšle absolútne jasnú a silnú, silný odkaz všetkým špekulantom so skládkami, aby neprešiel nejakými že 78. Samozrejmé, že my ako koalícia to nepotrebujeme, ale chcem vyslať signál a mali by sme vyslať signál, že Slovensko ide urobiť konečne poriadok s tým, čo najviac ohrozuje občanov Slovenskej republiky.
Takže ak prejde tento zákon, štát získa nielen právo okamžite získať kontrolu nad týmito ilegálnymi skládkami, získame priamy vstup na všetky skládky za účelom sanácie, vyrovnáme právo občanov, ktorí na jednej strane teda tvrdia, že majú nejaké ústavné právo na, na súkromné vlastníctvo, ale na druhej strane my hovoríme, že v určitých prípadoch toto vlastníctvo nie je alebo nemá prednosť pred ochranou zdravia a života ľudí a životného prostredia.
Viem, že tu vystúpil v minulosti ľudový rečník Alojz Hlina v prvom čítaní a hovoril o nejakej spaľovni. Tento zákon neni v ničom o spaľovni. Prosím vás, aj v opozícii, začnite si čítať zákony. Máte dobré platy na to, aby ste si čítali aspoň zákony, keď sa sem prinajmenšom postavíte pred tento rečnícky pult. Tento zákon v ničom nehovorí o žiadnej spaľovni na Slovensku, práve naopak, tento zákon hovorí len o ilegálnych alebo, teda o skládkach, ktoré sú napísané na rôzne biele kone.
Takže ďakujem veľmi pekne za toto úvodné slovo. Verím teda, že Progresívne Slovensko do nohy, nie jednotlivci, pár, do nohy bude hlasovať a neurobí tú zradu, ako to urobili pri vodárenských spoločnostiach, že zrazu zmenili názor. Celé dni tu rozprávali, tri dni, ako ten zákon je dobrý a zrazu zaňho nehlasovali. Takže práve toto sú zákony, ktoré už keď nás toto nezjednotí, že chceme chrániť zdravie a život ľudí a životné prostredie, tak už potom neviem čo.
Ďakujem pekne.