39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pozdravujem, pán poslanec. Pán Sabo ide preč, čo je logické, že ide preč z tejto sály, pretože naozaj sa potvrdilo, že pri hlasovaní o vodovodoch a kanalizáciách, zopakujem to znova, pri tom kľúčovom hlasovaní, kedy sa hlasovalo o ochrane slovenskej pitnej vody, tak Progresívne Slovensko nezahlasovalo za napriek tomu, že tu celý deň rozprávali, napriek tomu, že tu atakovali pána poslanca Kalivodu za jeho pozmeňujúci návrh a znášali tu hromy a blesky, ktorý nakoniec veľmi rád som, že aj teda ustúpil a ten pozmeňujúci návrh stiahol, aby sme umožnili teda ukázať Progresívnemu Slovensku, že stoja na strane, aspoň v tejto veci, na strane ľudí. A čuduj sa svete, každý si to môže pozrieť, napriek tomu, že tu vystupovali tri dni, tak hlasovali tak, že nepodporili ochranu pitnej vody a najmä to, aby sme zabránili veciam, ktoré sa dejú vo vodárenských spoločnostiach, to znamená, že sa môžu používať finančné prostriedky na niečo iné ako na budovanie vodovodov a kanalizácií.
Takže myslím si, že toto je veľký míľnik, ktorý budeme pripomínať, pretože, áno, sú veci ako je čistý vzduch, ako je ochrana pitnej vody, ako je ochrana pôdy, kde teda naozaj by som očakával, že teda od tak zozbieranej skupinky aktivistov ako je Progresívne Slovensko, že v tejto veci majú absolútne jasne, kde sa majú postaviť a najmä po tom, čo tu tri dni o tom rozprávali. Preto ja sa opäť a znova budem pýtať, pán Sabo, čoho ste sa zľakli, kto vám telefonoval alebo čo ste zobrali? Toto je vaša rétorika, ktorú vždy z tohoto pultíka máte, keď pán Kalivoda postavil absolútne legitímnu debatu o tom, že sa treba aj zamyslieť, samozrejme, nad tým, aby ľudia, ktorí majú žumpy, žiaľ, a tie žumpy sú, samozrejme, čistenie tých žúmp oveľa nákladnejšie, pretože tí ľudia sú trestaní nie za to, že oni sa nenapojili na kanalizačnú sieť, ale za to, že ľudia nemôžu sa napojiť na kanalizačnú sieť, lebo im to tam nebolo postavené. Tak žiaľ, čistenie týchto žúmp je aj trikrát myslím drahšie ako normálne napojenie na kanalizačnú sieť. Ten pozmeňujúci návrh nebol o ničom inom, on bol o tomto. A molestovali ste, nadávali ste mu tu tri dni, pritom úplne faktická, no normálna debata, a potom aj napriek tomu, že vám vyšiel v ústrety, že aby teda ste mohli za to hlasovať, stiahol ten pozmeňujúci návrh, tak výsledok bol, že vy na poslednú chvíľu ste nepostavili sa za ochranu pitných vôd na Slovensku, aby nemohli byť privatizované. Takže Progresívne Slovensko sa postavilo na stranu praktík vo vodárenských spoločnostiach, ktoré práve sme chceli zabrániť.
A dnes tu mám zákon, ktorý je veľmi podobný, a ten zákon je o ochrane spodných pitných vôd, ktoré sú ničené ilegálnymi skládkami alebo skládkami, ktoré už sú po termínoch, kedy mali byť uzavreté, ale vzhľadom na to, že ich niekto napísal na biele kone v minulosti, alebo ich previedol na cudzích štátnych príslušníkov, tak tieto ilegálne skládky, dnes z nášho pohľadu ilegálne, pretože už dávno mali byť zavreté v súlade so zákonom, tak tieto ilegálne skládky dnes štát nemá žiaden nástroj ako uzavrieť, pretože nie sú v jeho vlastníctve a sú formálne vo vlastníctve nejakých súkromných osôb, ktoré síce so štátom nekomunikujú. A hrozí nám z toho naozaj nielen že výrazná pokuta, nielen prehratie súdneho sporu v Bruseli, pardon, na Európskom súdnom dvore, ale to, čo je najhoršie, ohrozujeme si tým životné prostredie, zdravie ľudí. Áno, Slovensko potrebuje aj výstavbu primeraného počtu zariadení na zneškodňovanie týchto environmentálnych záťaží, ale aj bežného odpadu. V Českej republike k dnešnému dňu stavajú sedem takýchto zariadení, a som šokovaný, že minister životného prostredia Českej republiky behá po území Slovenskej republiky a hovorí, no, že my tu nepotrebujeme. Ešte nikto nikdy nevtiahol tak Slovensko do predvolebného boja ako to, čo robí dnešná vládna garnitúra v Českej republike, a preto si myslíme, že tento návrh zákona je tou najlepšou odpoveďou všetkým špekulantom. Myslím si, že po tom, čo ste v Progresívnom Slovensku zradili ľudí pri vode, tak aspoň ukážte, už keď nemáte jasno v tom, koľko je pohlaví, že dokážete sa postaviť pri ľuďoch aspoň, pán Prostredník krúti hlavou, hej, aj on je jeden z nich, tak aspoň budete môcť sa teraz ukázať pri ochrane spodných vôd pri týchto ilegálnych skládkach. My ich potrebujeme zneškodňovať a my ich potrebujeme zneškodňovať tak, že získame aspoň právny titul, ako na tie skládky dôjsť, ako tam urobiť sanáciu, ako ich vyčistiť bez toho, aby sme po celej Európe museli hľadať nejaké biele kone, aby sme museli sa pýtať iných, že či nám dovolia tam vstúpiť bez toho, aby štát bol vypaľovaný kadejakými advokátmi, že ak chcete ísť sanovať nejakú skládku, ktorá už dávno mala byť odstránená, tak nám musíte zaplatiť neviem koľko miliónov eur, s týmto sa všade stretávame. Preto prijatie tohoto zákona je urgentná vec, preto je tu aj v skrátenom legislatívnom konaní, tento zákon o odpadoch.
Druhá vec, ktorá je a ktorú aj poviem úplne otvorene, otvára nám to aj dvere do budúcna, aby sme ešte vylepšili druhú oblasť podnikania v rámci odpadového hospodárstva, a to sú takzvané organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes ich máme na Slovensku, myslím, že najviac v strednej Európe, týchto organizácií, ktoré majú zodpovednosť teda za určitú formu spracovania odpadov a funguje to tak, že začíname mať pocit, že to nie je ani tak o recyklácii, ale skôr je to o tom, aby na rôznych administratívnych poplatkoch si tu niekto poriadne žil. Myslím si, že aj opozícia v minulosti hovorila, že treba napríklad zdravotným poisťovniam určiť, aké maximálne percento môže ísť na administratívne výdavky v zdravotných poisťovniach, všetko ostatné má ísť do zdravotnej starostlivosti. Ale čuduj sa svete, pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov, takzvané v skratke teda OZV, nikomu nikdy nevadilo a nikto sa nikdy nepýtal, koľko desiatok percent ide na administratívu tohoto systému. Že či to ide 10, 20, 30 %. My máme informácie, že to dosahuje už takmer 30-percnentú hodnotu. A preto, vážení páni poslanci a pani poslankyne, ideme aj túto vec riešiť. Ja viem, že opäť veľa tých zelených aktivistov, ktorí sa schovávajú za ochranu prírody a potom keď príde hlasovanie, ako pri vode, tak hlasovali proti pri ochrane slovenskej vody, tak aj v tomto prípade, samozrejme, že veľa z nich sa bude ozývať, že ideme vstupovať do nejakej, do nejakej transparentnej súťaže a do nejakých trhových podmienok, no nie. Očividne tu existuje nejaká dohoda medzi nimi, pretože výsledky nie sú vôbec také svetoborné a je pre nás neakceptovateľné, aby do jednej tretiny peňazí, ktoré majú ísť do ochrany životného prostredia, tak jedna tretina, až takmer jedna tretina končila v administrácii týchto zariadení a organizácií. A preto aj avizujem, že prídeme so zákonom o envirofonde, kde tak ako napríklad v Českej republike, alebo aj v okolitých štátoch bude môcť do tohoto podnikania vstúpiť aj envirofond a s maximálnou definovanou mierou, percentuálnou mierou administratívnych výdavkov a aj toto výrazným spôsobom zabezpečí, aby peniaze naozaj plynuli tam, na čo boli určené. Že sa tu nebude niekto tváriť, že robí zelené Slovensko a v skutočnosti jediné, čo robí, vyťahuje peniaze cez tieto organizácie. Nám nejde o to, aby tu niekto bohatol na rôznych opatreniach, ktoré ste si povymýšľali, ale už keď sú vymyslené, tak aby naozaj tie peniaze prúdili do ochrany životného prostredia, teda tam, kam majú ísť.
Takže toto je druhá oblasť, ktorú riešime, ktorú riešiť budeme a naozaj chcem potvrdiť, že to, čo tu vystúpil v prvom čítaní pán Alojz Hlina, len dokázal, že áno, SaS nemá dnes odborníkov. On tu vystúpil k zákonu, ktorý dnes tu pojednávame, a hovoril tu o nejakých spaľovniach. Tento zákon ani jednou čiarkou, ani jedným slovom nehovorí o spaľovniach v ničom. Je to len dôkaz toho, že poslanci opozície aspoň teda za to, že majú také parádne tiež podmienky na svoje fungovanie, ani nečítajú zákony. Ja naozaj považujem za hanbu, že tu vystúpi ľudový rozprávač k zákonu, k odbornej veci a rozpráva o veciach, ktoré vôbec v tom zákone nie sú. Tento zákon naozaj je iba o tom, aby sme dokázali ovládnuť skládky, ktoré dnes sú napísané na biele kone a ktoré ohrozujú životné prostredie a štátu tam vznikne pohľadávka. To znamená, nič nebude brániť tomu, aby štát naďalej vymáhal svoje náklady, ale naozaj sa už nemôžeme prizerať na to, ako proste sú nám otravované spodné vody, pretože tie skládky často vznikli v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch, kedy teda nikto veľmi neriešil to, že ako sú odizolované alebo vôbec, a dnes sú naozaj problémom. Preto môžete naozaj slobodne za to hlasovať, tu nič sa o spaľovniach nehovorí a napriek tomu tvrdím, že Slovensko eminentne naozaj potrebuje minimálne tri organizácie na zneškodňovanie odpadov, ktoré budú z odpadov vyrábať teplo a elektrickú energiu. A preto napríklad keď tu aj pán Hlina vystúpil v tej rozprave a hovoril, že veď postavte to tam niekde v poli, niekde pri dedine, tam to nikomu nevadí, no nikde v civilizovanej Európe sa to nikde v poli, niekde pri dedine nemôže postaviť, pretože taká dedina, ju nemáte ako vykúriť. Tá dedina vám nespotrebuje žiadne teplo. Ak to má byť rentabilné, ak to má byť prínosom aj pre životné prostredie, ak to má premieňať odpad na elektrickú energiu alebo na teplo, tak samozrejme, že potrebujete byť pri nejak, pri nejakom väčšom, či už priemyselnom komplexe, či nejakom väčšom meste. Proste ja žasnem nad touto nevzdelanosťou, že naozaj odborníci, ktorí, aspoň si to, však cez to leto ste si to mohli naštudovať tieto veci a potom už keď sa tu postavíte, že aby sme vedeli viesť elementárnu debatu, ale veď toto je normálne že hanba v priamom prenose, čo tu predvádzate.
Takže preto vám garantujem že tento zákon, keď sa príjme, tak na Slovensku výrazným spôsobom, po prvé, eliminujeme výpalníkov, ktorí dnes chodia a povedia štátu, dobre, ty chceš ísť niečo sanovať, ty chceš vstúpiť na nejakú skládku, nech sa páči, tu je účet, a buď si prenajmeš pozemky za obrovské peniaze, buď nám dáš peniaze, aby sme ťa tam pustili alebo buď si musíš kúpiť pozemky, ktoré sú vlastne toxické alebo kontaminované, a týmto zákonom sa tam dostaneme bez toho, aby sme túto procedúru museli robiť. A ochránime naozaj spodné vody, ochránime zdravie a životy ľudí, tak ako sme to urobili v tom predošlom zákone, kedy sme naozaj, si myslím, že neni nič ekologickejšie ako to, keď ľuďom viete dotiahnuť kanalizácie a vodovody k svojim obciam, k svojim domom. A ten zákon, ktorý tu naozaj minulý týždeň bol, bol len o tom, aby peniaze nemohli ísť na golfové turnaje z tých vodárenských spoločností, aby nemohli ísť na lyžovačky, nemohli ísť na nekonečné semináre, nemohli ísť na nič iné, nemohli ísť na nejaké miestne fotbalové kluby a to, že vy ste v opozícii sa za toto nedokázali postaviť, tak to je nieže škandál, to je otázka vážneho charakteru, čo sa u vás udialo, kto vás navštívil, že ste takto sa zľakli. Veď povedzte to na rovinu, kto za vami bol? Čo ste za to dostali alebo kto vás vydiera, že vy sa neviete postaviť za ľudí, od SaS-ky až po Progresívne Slovensko, že sa neviete postaviť za ľudí, ani pokiaľ ide o slovenskú vodu? A jasné, že teraz pán Sabo zdrhol, pretože on sa tu nevie teraz postaviť a vysvetliť to svojim voličom. Ja som s ním bol v niekoľkých politických debatách, kde ešte viete, čo mi po jednej debate povedal? Že on teda dúfa, že ja necúvnem pri tom zákone, lebo že oni chcú do nohy za to hlasovať, a preto som poprosil kolegu Kalivodu, že aj napriek tomu, že áno, ja uznávam, že treba riešiť aj otázku čistenia žúmp a garantujem vám, že do mesiaca ten problém tu bude na stole, ale poprosil som ho, či stiahne ten pozmeňujúci návrh, aby teda sme dali možnosť Progresívnemu Slovensku do nohy za to zahlasovať a oni za to nezahlasovali. To, že sú zmätení pri pohlaviach a dodnes si nenaštudovali, koľko ich je, tak to je osobitná vec, ale to, že nechajú rozkrádať slovenskú vodu a môžu tu prísť za to hlasovať, prečo za to nezahlasoval ten Hlina? Prečo ten ľudový rozprávač, ktorý sa štverá pred mojím ministerstvom na kapotu vlastného auta a vykrikuje z nej, že nakúpili sa drahé autá a nenaštudoval si, že tie autá kupovala vláda, v ktorej bola SaS a nie my, tak to je čerešnička, ale veď tomuto rozumie aj malé dieťa, že keď raz vodárenská spoločnosť má mať príjem z vody za to, že niekomu dodala vody alebo odoberá splašky, tak áno, tie peniaze pri Slovensku, ktoré má stále lokality, kde je na 80 % neodkanalizované, tak snáď sa nebudeme baviť o tom, že či môžu vodárenské spoločnosti platiť miestne, lokálne fotbalové kluby. A ja naozaj, toto mi neberie, že za toto ste ani jeden de facto, tuším, nech vám nekrivdím, jeden z vás bol alebo dvaja, že zrazu ste za toto nezahlasovali. Ešte ste za nami chodili, že nech stiahneme ten pozmeňovák, aby ste za to mohli zahlasovať a neurobili ste to. Vy ste neni slobodní ľudia. Vy ste neni slobodní ľudia. Presne tak. Pretože sa môžte postaviť na tie svoje mítingy, kde chodievate teda bojovať za to demokratické Slovensko a povedať tým ľuďom najbližšie, keď budete na Námestí slobody, že viete čo? My sme mali hlasovať o tom, že či budete mať kanalizácie a vodovody, aby peniaze, na ktoré sa zbierate vy všetci v poplatkoch, išli iba na budovanie kanalizácií a vodovodov a my sme to nepodporili. To som zvedavý, čo vám ten dav teda ľudí povie, že urobili ste super, takto vybudujete dobré Slovensko, takto bude Slovensko zelenšie, takto bude čistejšie, takto budeme mať lacnejšiu vodu, že vy nehlasujete za zákony, ktoré ochraňujú slovenskú pitnú vodu. Riešite tu somariny o pohlaviach a nehlasujete za to, aby ľudia mali kam dať splašky.
Takže ja som naozaj hrdý za poslancov koalície, že v tejto naozaj, že v týchto veciach tu má každý absolútne jasno, čo sú priority Slovenska, že tie priority naozaj stoja na strane toho, aby ľudia v treťom tisícročí tieto základné potreby mali, tieto základné infraštruktúrne projekty, aby sa budovali a zákon dnes o odpadoch je presne o tomto istom. Všetci chodíte sa pozerať, že kedy tá skládka bude odstránená, tamtá odstránená, no pokiaľ na Slovensku nebudú postavené aj zariadenia na zneškodňovanie týchto zariadení, týchto odpadov, tak nemáme to kam dávať. Preto ide to ruka v ruke a musí Slovensko v tejto veci rýchlo ísť dopredu. V opačnom prípade, v opačnom prípade sa všetky štáty naokolo, či Rakúšania, ktorí majú iba vo Viedni tri spaľovne, či Česká republika, ktorá ich má sedem, štyri má, ďalšie sú vo výstavbe, všetci sa budú tešiť, že budeme odkázaní po roku 2035 na to, aby oni nám tieto odpady brali a zobrali. To je jediné, čoho Slovensko vystavujete, a to je riziko toho, že budeme ako treťotriedna krajina, ktorá bude chodiť prosiť, žobrať svojich susedov, prosím vás, zoberiete od nás odpady? Pretože keď musí skončiť raz skládkovanie, keď je stanovený termín, kedy to skládkovanie musí skončiť a napriek tomu to viete a nepodporujete tieto veci, tak mi potom povedzte, to máte len dve možnosti. Buď tu chcete víziu jak nejakého, nejakého štátu, ktoré vidíme v televízii, kde sa potulujú po uliciach odpadky a budeme tu proste len pozerať, čo tu všetko je, alebo na druhej strane chcete naháňať biznis okolitým štátom a súkromným spoločnostiam, ktoré tam za hranicami tieto zariadenia robia.
Takže myslím si, že tento zákon je naozaj že absolútne v poriadku. Potom čo ste sa postavili proti ľuďom pri vodovodoch a pri kanalizáciách, nemám žiadnu pochybnosť, že nepodporíte ani toto, myslím si, že vás niekto naozaj vydiera, alebo naozaj tak nemáte radi Slovensko, že vám nezáleží tak na ľuďoch, alebo vás niekto kúpil. Tam sú len tri možnosti. Buď ste totálne hlúpi a nekompetentní a neviete, o čom tu hlasujeme, buď vás niekto kúpil alebo vás niekto vydiera. Toto sú tri možnosti, pretože máte tu zákon, za ktorý vy ste hovorili, ak ho tak, v tejto podobe necháme, zaňho zahlasujeme, nakoniec ste zaňho nezahlasovali.
Takže poprosím o podporu zákona, ktorý naozaj umožní na Slovensku čistiť ilegálne skládky, ktoré sú napísané na biele kone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ak dovolíte, nadviažem na pána ministra. Myslím si, že všetko to, čo tu povedal, naozaj môžme podpísať a v súvislosti s týmto zákonom by som možno aj ja si dovolil zopár, zopár pripomienok a zopár slov najmä smerom k našim opozičným kolegom, ktoré potom nakoniec budú teda zavŕšené mojou prosbou, aby za tento rozumný návrh zákona, vládny návrh zákona naozaj zahlasovali.
Myslím si, že všetci veľmi dobre vieme, že máme na Slovensku obrovské množstvo environmentálnych záťaží, s ktorými sa štát viac-menej úspešne snaží robiť poriadok. My sme zažili časy, keď za ministrovania pána ministra Budaja zo strany OĽANO sa tento pán minister chodil fotiť v gumákoch na rôzne environmentálne záťaže, chodil po Chemku Strážske a podobne, a kde teda hovoril o tom, ako tieto záťaže musíme odstrániť. No je fakt, že započať úspešne tento proces sa podarilo až súčasnej vláde a súčasnému pánovi ministrovi Tarabovi, takže toľko asi k takýmto, k takýmto možno deklaratívnym prístupom k problémom a k naozaj konštruktívnym prístupom k problémom a práve z tej druhej kategórie je aj tento návrh zákona.
Asi poznáte históriu skládkovania v Československu, neskôr na Slovensku, kedy teda skládkovanie bolo, bolo ako jedným zo štandardných spôsobov nakladania s odpadom, čo už, samozrejme, od roku 2035 bude veľký problém a tam aj súvisí, súvisí vlastne s týmto tá potreba riešiť, riešiť nejakým spôsobom likvidáciu odpadu inak ako, ako skládkovaním a práve tam, tam treba naozaj sa zamyslieť do budúcnosti aj nad, nad výstavbou zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré všade v Európe fungujú pod veľmi prísnymi pravidlami a pokiaľ sú tieto, tieto všetky environmentálne štandardy dodržiavané, tak naozaj absolútne žiadne nebezpečenstvo obyvateľom toho daného štátu nehrozí. Naopak, oveľa väčšie hrozí, pokiaľ nebude prijatý tento vládny návrh zákona a jednoducho skládky, ktoré dnes nemajú takpovediac pána, kde sa prešustroval, prešustroval fond, ktorý má slúžiť na rekultiváciu tejto skládky alebo, alebo skládka jednoducho nemá, nemá v súčasnosti už, už svojho pána, kedy spoločnosť, ktorá ju prevádzkovala, zanikla bez nástupcu a jednoducho táto skládka ostala na pleciach, na pleciach občanom, ktorí bývajú v jej okolí, respektíve štátu. Lenže problém je, že štát s tou skládkou dnes robiť nemôže nič. Štát nemôže vstúpiť do toho procesu, nemôže sa, nemôže sa stať proste tým, ktorý tú skládku bude rekultivovať, a preto tie skládky dnes stoja, sú problémom pre celú krajinu, sú problémom pre spodné vody, sú problémom pre obyvateľov v dotknutých územiach a jednoducho nikto s nimi nemôže nič robiť. A práve toto by mal tento návrh zákona vyriešiť. Mal by umožniť štátu vstúpiť do procesu, vstúpiť do územia a jednoducho začať, začať s touto skládkou, skládkou jednoducho niečo robiť. Áno, pokiaľ, samozrejme, budú s tým spojené náklady a tie určite spojené budú s rekultiváciou takejto skládky, tak bude mať potom následne štát možnosť si, si tieto prostriedky uplatňovať v nejakých ďalších konaniach, ale bude tomu predchádzať to, že tá skládka bude odborne zlikvidovaná, zrekultivovaná, územie bude vyčistené a obyvatelia budú mať právo, tak ako im to zaručuje koniec koncov aj Ústava Slovenskej republiky, žiť v zdravom životnom prostredí.
Možno len tak v skratke, aby som sa vrátil aj k tomu, čo pán minister spomínal o zákone o vodovodoch, kanalizáciách, ktorý naozaj aj ja som bol veľmi, veľmi sklamaný, že nepodporil ani jeden, alebo možno jeden opozičný poslanec, pretože bol to zákon, ktorý, alebo teda je to zákon, ktorý bol schválený, chvalabohu, a ktorý naozaj, naozaj veľmi jasne ustanovuje vodárenským spoločnostiam na čo môžu minúť peniaze, peniaze, ktoré získajú z prevádzkovania týchto, týchto sietí. Áno, mrzí ma, poviem, mrzí ma, že neprešiel pozmeňovák, ktorým by sme toto isté umožnili, umožnili riešiť aj tým, ktorí nie vlastnou vinou nemajú vybudovanú kanalizáciu ani vodovod. To je problém, ktorý Slovenská republika má desiatky rokov. Za vlády Petra Pellegriniho bol prijatý takzvaný národný akčný plán budovania vodovodov a kanalizácií, kde malo ísť na tento akčný plán, myslím, až 120 mil. eur v priebehu piatich rokov. No ale čo sa stalo, nástupom Matovičovej vlády a ministrovania ministra Budaja bol tento, tento národný plán jednoducho zrušený a vodovody a kanalizácie znova ostali na pleciach obciam, mestám, respektíve ministerstvu životného prostredia prostredníctvom environmentálneho fondu.
Takže ja pevne verím, že ak ste už pri tomto schvaľovaní zákona, návrhu zákona o vodovodoch a kanalizáciách zlyhali, že aspoň v tomto prípade si urobíte taký nejaký, taký nejaký malý reparát a zahlasujete. A zahlasujete zaňho. Je to naozaj veľmi rozumný návrh zákona, návrh zákona, ktorý rieši životné prostredie obyvateľov v dotknutých územiach, kde sú aj vaši voliči. Naozaj vás veľmi pekne prosím, zahlasujte, zahlasujte za tento návrh zákona, je to dobrý návrh zákona, týka sa všetkých obyvateľov tejto krajiny, týka sa takisto aj vašich voličov, aj našich voličov, ale to je teraz úplne vedľajšie. Je dôležité, že sa týka každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky, ktorý má naozaj, má garantovaný aj v ústave ten nárok, aby žil v zdravom životnom prostredí.

Ďakujem za slovo, vážení pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Predkladáme do druhého čítania návrh zákona o dani z finančných transakcií, tlač 802, ktorým vlastne sa mení fungovanie tejto dane tak, s tým, že bolo dohodnuté od prvého čítania úprava pôsobnosti zákona, že sa vypúšťa pre fyzické osoby podnikateľov a s tým, že vlastne pre eseročky ostáva to to tak, ako je. Bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bol práve zverejnený a následne ho v rozprave prečítam.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 962 z 3. júna 2025 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802, týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa paragrafu § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre financie a rozpočet rokoval o predmetnom návrhu na schôdzach konaných 10. 6. a 3. 9., pričom v oboch prípadoch prerušil rozpravu a na schôdzi zvolanej dňa 26. 9. o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor rokoval o predmetnom návrhu na schôdzi konanej 10. 6., pričom prerušil rozpravu na schôdzi zvolenej dňa 26. 9. o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku taktiež nebol uznášaniaschopný. Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o predmetnom návrhu na schôdzi konanej 10. 6., pričom prerušil rozpravu a následne o predmetnom návrhu už nerokoval. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru mal výbor pre financie a rozpočet prerokovať na 59. schôdzi dňa 26. septembra 2025. Stanovisko gestorského výboru, aby návrh, ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov výbor nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru pre financie a rozpočet určil mňa za spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a navrhla Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
V rámci rozpravy teda prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorým sa ustanovujú dohodnuté veci s ministerstvom financií. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V Čl. I bod 1 znie:
„1. V § 2 písm. c) znie:
„c) transakčným účtom platobný účet^1a) daňovníka,"."
2. V Čl. I sa za doterajší bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. § 2 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) preúčtovaným nákladom suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná osoba iná ako daňovník, pričom ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, táto finančná transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku.”.
3. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa 9 ods. 1 a 3. Za stálu prevádzkareň sa považuje aj
a) poskytovanie služby informačnej spoločnosti^1b), ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku,
b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa 9 ods. 1 a 3,
c) poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa 9 ods. 1 a 3,
d) osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí, a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať, alebo poskytnutie služieb daňovníkom; osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko,
e) poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou; poistné riziko sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak sa
1. poistená nehnuteľnosť, jej súčasť, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku,
2. poistenie vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý je alebo má byť evidovaný v príslušnom registri vedenom v tuzemsku, alebo,
f) organizačná zložka zapísaná v príslušnom registri v tuzemsku.”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
„^1b) § 2 písm. a) a b) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V Čl. I doterajší bod 2 znie:
„2. § 3 znie vrátane nadpisu znie:
Daňovník a platiteľ dane
(1) Daňovníkom je právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ"), alebo právnická osoba, za ktorú sú vykonávané finančné transakcie, pričom
a) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo,
b) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo a
1. je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo
2. vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne.
(2) Daňovníkom nie je
a) Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejne výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Úrad komisára pre deti,
b) rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,²⁾
c) obec a vyšší územný celok,
d) občianske združenie,^2a) nadácia,^2b) neinvestičný fond,^2c) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,^2d) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,^2e) záujmové združenie právnických osôb,^2f) subjekt výskumu a vývoja,^2g) organizácia s medzinárodným prvkom,^2h) Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa osobitného predpisu,²ⁱ⁾
e) krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrum,^2j)
t) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom v tuzemsku okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
g) diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
h) škola alebo školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou.
(3) Platiteľom dane je
a) poskytovateľ so sídlom v tuzemsku,
b) organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku,
c) daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
d) daňovník, ktorému sú preúčtované náklady,
e) daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte, alebo daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2, na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 2k znie:
„^2k) § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov.".".
4. V Čl. I doterajší bod 3 znie:
„3. V § 4 ods. 1 písmená a) a b) znejú:
„a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu
1. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku alebo v zahraničí,
2. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku, alebo
3. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak je táto finančná transakcia vykonaná v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne,
b) použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, pričom za použitie platobnej karty sa považuje jej využite za účelom vykonania finančnej transakcie podľa písmena a),".".
5. V Čl. I doterajší bod 4 znie:
„4. V § 5 ods. 2 úvodnej vete, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 5 prvej vete sa slová „štvrtého bodu" nahrádzajú slovami „písm. d)".".
6. V Čl. I sa za doterajší bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. V § 10 odsek 4 znie:
„(4) Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e), je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období; odseky 1 a 2 sa použijú primerane. Ak platiteľovi dane podľa prvej vety do uplynutia lehoty na podanie oznámenia správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre platiteľa dane, je tento platiteľ dane povinný zaplatiť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámenia správcu dane.".".
7. V Čl. I doterajší bod 8 znie:
„8. V § 12 ods. 6 sa na konci pripája táto veta:
„Ak daňovník vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2, na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa
§ 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku".
8. Čl. I sa dopĺňa bodmi 9 a 10, ktoré znejú:
„9. V § 12 ods. 7 prvej vete sa slová „prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu" nahrádzajú slovami „písm. a), d) a e)".
10. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠14
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.januára 2026
Ustanovenie § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1.januára 2026 sa uplatní na zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025.".".
9. V čl. II sa slová „15. októbra 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Adam, prosím ťa, akože takto, aleže presne takto sa nemajú meniť zákony. Vôbec si ten pozmeňovák neodôvodnil, čiže, prosím, môžeš vystúpiť kedykoľvek, vystúp, prosím ťa, ešte raz a povedz, prosím, čo sa vlastne ide meniť. Ten pozmeňovák bol zverejnený asi 10 minút dozadu, papierovo sme ho dostali pred chvíľou. Ty si ho dostal možno pred pol hodinou, s prehľadom netušíš, čo tam je. Som presvedčený, že netušíš, netušíš. Malo by to byť do nejakej miery dobré, je to z ministerstva financií, ale proste netušíš, Adam, čo tam je, proste v piatok sme mali výbor, neprišiel si tam prezentovať, neprišiel si tam prezentovať ten návrh zákona, hej. To už nehovorím, že tam boli dvaja potom už poslanci, ale proste neprišiel si tam. Akože výbor, to je to miesto, kde si mal mať aspoň ideový návrh toho pozmeňováku, kde bolo treba niečo rozprávať. Proste toto, hovorím, že nevieš, čo tam je, teraz je to tu narýchlo, zajtra budeš čakať, aby sa o tom hlasovalo. Akože to je normálne že cesta do pekla. Takto sa zákony nemôžu robiť ani keby hneď tam bolo 101 % napísané všetko dobre. Takto sa to fakt robiť nedá, nedá.
A, prosím ťa, skús uvažovať nad jednou vecou. Transakčná daň je jednoducho absurdné, zlé, nezmyselné, škodlivé riešenie. Každou ďalšou pronovelizáciou, každým ďalším pozmeňujúcim návrhom je to zrejmejšie a zrejmejšie. Ak chceš a chcete pomôcť všetci podnikateľom, malým, veľkým, všetkým, tak proste zrušte ako celok. To nemá, to nemá žiadne iné dobré riešenie.
Ďakujem, viac poviem v rozprave.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak som trošku čakal od pána predkladateľa, že sa teda buď prihlási aspoň s faktickou, alebo sa prihlási do rozpravy a urobí aspoň ten základ, že aspoň odôvodní ten predložený pozmeňujúci návrh, aspoň to, čo tam bolo napísané z ministerstva financií. No ale dobre, nestalo sa.
Začnem, začnem tým, že transakčná daň je, páni kolegovia, jedno z najhorších riešení, s ktorým ste dokázali teda počas dvoch rokov vášho vládnutia prísť a ktoré ste teda vymysleli a ktorým ste zaťažili všetkých, všetkých podnikateľov na Slovensku. Hovorím, malých, veľkých, so slovenskou účasťou, domácich, všetkých. Jednoducho transakčná daň je nezmyselné, nezmyselné riešenie a ja to budem opakovať stále, to, čo hovorím posledný rok, má to jediné správne riešenie. Páni, jediné správne riešenie, zrušiť to ako celok. Ono je to ten povestný prvý zle zapnutý gombík, jednoducho to je neopraviteľné. To je neopraviteľné, môžte to opraviť ešte tak, že to síce nezrušíte celé, lebo by ste si priznali chybu, ešte by sa to dalo vlastne vyškrtať tak, že to nebude platiť na nikoho, že budete mať zákon, ale nikto to nebude platiť, lebo vo finále toto sa deje. Schválili ste si tu zákon, však klasika, narýchlo, jak inak, ktorý bol nevykonateľný. Ja som presvedčený, že vedeli ste to aj vy a že je zlý, to viete všetci, pretože inak, by ste tu nechodili každú chvíľku s nejakou novelizáciou, ktorý odstráni nejakú že úplne najväčšiu hlúposť a potom ďalšiu a potom ďalšiu. A teraz zmeníte znenia celých paragrafov, aby bolo vôbec jasné, kto je daňovník a kto daňovník nie je, hej. To je proste, to je proste, toto si treba uvedomiť. Jednoducho každým ďalším takýmto papierom proste je jasnejšie a jasnejšie a keby ste vedeli, že je to dobré, tak sem s tým nechodíte. Kolegovia, fakt je načase si to priznať.
A ja teda hovorím, oceňujem snahu, že teda je desiata verzia, ktorá to zasa trošku vylepší v tom, že odtiaľ niekoho vyradí a že teda aspoň na niekoho to nebude vplývať, ale proste takto sa fakt že nedá. Nedá, normálne, že to nehovorím, že ten výbor, poviem ten príbeh celý, veď to už dvakrát, dvakrát bolo otvorené ako bod na výbore, kde sme čakali na pána predkladateľa, aby teda povedal, hej, ako je zasa nevykonateľné to, čo sa inak schválilo v prvom čítaní, lebo o tomto je ten pozmeňovák, hej. To, čo tam proste bolo v prvom čítaní, to sa nedalo, normálne že nedalo prijať, hej. Tak dobre, neprišiel raz, neprišiel druhýkrát, veď to tu pani spravodajkyňa čítala, ak ste tú spoločnú správu počúvali, čo hovorila, hej. Tak ďalšia, ďalšie, špeciálne kvôli tomu zvolaný výbor bol vlastne v piatok o 16.00 h po skončení pléna. Viete, kto tam prišiel? Pán podpredseda, lebo musel, však niekto to musel otvoriť, a prišiel som ešte ja, lebo ma to sakra zaujíma. No, ale to je všetko, hej. Nefrflem na ostatných kolegov, však vedeli teda, že sa nič neudeje, pretože, samozrejme, predkladateľ povedal, že nepríde. Predkladateľ povedal, že nepríde, hej. Takto? Normálne že takto sa robia zákony, veď to gro tej odbornej práce poslanca a, samozrejme, aj predkladateľa je na tom výbore. No proste nebol tam ani na tretí pokus.
Ten pozmeňovák neexistoval ešte v piatok. Ešte v piatok na ňom nebola dohoda. On neexistoval ešte dneska ráno. Dneska ráno ho, som presvedčený, to neviem, ale predpokladám, že ho dopisovali ešte na ministerstve financií. Určite áno, lebo ho teraz pred chvíľočkou, pán Lučanský proste zaniesol. Tu keď som čakal a počúval správu predkladateľa, ešte tam už zverejnený teda bol, to je v poriadku, hej, ale proste ešte nebol ani vytlačený, lebo to tie dievčatá nestihli, lebo to tam dal hneď. Akože viete, prečo pán kolega Lučanský ho neodôvodnil? Lebo to nevie ani prečítať a už vôbec to nevie odôvodniť, čo tam je. No nevie, ani ja to neviem, pretože som to ešte nestihol prečítať. Hej, ale už tu, už tu o ňom rokujeme a už teda, kedy, zajtra o jedenástej budeme hlasovať? Akože to je, ja som teda zažil, čo predvádzal Matovič, hej, a to bolo teda chaotické vládnutie. Ale vy ste, kolegovci a kolegyňa, dobrý deň, pani Vaľová, hovorili, že to budete sakra robiť lepšie, lepšie. Ale proste normálne že toto je už úroveň Matovič. Ježiš, pardon, ospravedlňujem sa, pardon, pardon, pardon, dve pani kolegyne sú tu, ospravedlňujem sa, pardon. Nevšimol som si vás, omlúvam sa.
No, ale vráťme sa k veci. Jednoducho fakt sa to takto nedá. Normálne že je nejaká remeselná zručnosť, ktorá by sa mala dodržiavať. To je, to je, ťažko k tomu, hovorím, čo povedať. Toto sú, prosím pekne, daňové zákony. Viete, keď sa tu budeme, ja neviem, baviť, nechcem dehonestovať žiadnu oblasť, ale proste o niečom, čo je akoby len čisto že interné, slovenské a týka sa to nejakej malej časti niečoho, fakt nechcem nič menovať. Tak ešte ako tak. Ale, páni, podľa tohto papiera sa riadia stotisíce firiem na Slovensku, hej. Proste to má normálne že, to má ďalekosiahle následnosti. A inak, podľa tohto môžu byť poťahovaní, proste podľa tohto potom, samozrejme, môže im byť vyrubená, ja neviem, pokuta, čokoľvek. To takto nemôžu vznikať daňové zákony, nemôžu, nemôžu. A to je proste toto je zasa, že ďalšie len zozložitenie toho celého, hej. Hovorím, že princíp je dobrý. Ja aj takto to poviem. Na konci, na konci môjho vystúpenia dám pozmeňujúci návrh, ktorý je, hovorím, to jediné to správne riešenie, zrušenie, kompletné zrušenie celej transakčnej dane. To je jediné správne riešenie, hej. Dobre, toto zasa možno niečo spresňuje, toto zasa možno niekoho vyraďuje z platenia tej dane, ale jako nonsens, nonsens. Ja vám len prečítam, tu sa mení vlastne jeden celý paragraf, ktorý určuje daňovníka a platiteľa dane. A možno len to, keď si človek číta, všetkých tých, ktorí sú vyradení z povinnosti platiť transakčnú daň, tak možno by vás mohlo napadnúť, že ešte potom ešte toho posledného chudáka podnikateľa by bolo treba vyradiť, tým pádom by sme to už celé zrušili a už by bolo, chvalabohu, jedno nezmyselné riešenie preč. Ono to inak že škodí. Je to, je to proste, sú to ďalšie náklady pre podnikateľa, ktoré, samozrejme, sa prenášajú na spotrebiteľa, samozrejme, to vo finále platí každý jeden človek, hej. To je, to je jeden ten základný problém. Je to daň z finančného dýchania. Normálne zdaňujete dýchanie, lebo platenie, proste platobný styk je to, čo vlastne je základom celého podnikania.
No a potom ešte je tam ďalšia vec, ktorú teraz do nejakej miery teda idete upravovať, ale fakt, že ani ja neviem momentálne ako, a to je to, že tá daň je ešte nespravodlivá ešte tým, že ešte by som pochopil v súlade teda s ideológiou, že treba zdaňovať že bohatých a silných a veľkých, nesúhlasím s tým nijakovsky, že to má byť takto, že máte progresívne viacej zdaňovať bohatých, ale akože chápal by som, lebo je to nejaká teda tá sociálnodemokratická ideológia, alebo jak to nazvať. Ešte to by som pochopil, hej, v poriadku, však ja mám inú, môžte mať aj vy inú, chápem. Ale toto ešte funguje, že toto vlastne najviac škodí tým najmenším, hej, najviac to škodí tým najmenším a vlastne prečo? Lebo to teda zdaňuje tú 0,4 do výšky 10-tisíc euro, hej. Potom tá faktúra už nad 100-tisíc už je zasa je to tá istá, tá istá sadzba, ale do, iba do 10-tisíc. Čiže vlastne najviac to škodí tým najmenším, tým, čo to majú aj tak najťažšie. Prosím, neinšpirujte sa, že teraz zvýšite tam tú hornú sadzbu a bude to teda zdaňovať ešte viacej, hej. To, prosím, nie, lebo aj tomu sa tie firmy vedia vyhnúť vo finále. Ale jednoducho to je, že úplne opačne. Ja viem, rozumiem, však každý sa asi venujeme niečomu inému, možno to nečítate, ale je to tak. Normálne, že škodíte najviac tým najmenším.
No a teraz teda len pre, nech sa teda začítam aj do tohto pozmeňujúceho návrhu, tak je to vlastne, je to vlastne nové znenie § 3 a teda to odôvodnenie znie, že to už bolo tak komplikované, že najlepšie bude napísať ten celý paragraf nanovo, hej. No a tak kúsok z neho prečítam, teda kto daňovníkom nie je, hej. Takže vyrobili ste to teda, aby niekto platil, ale teda daňovníkom nie je, hej. Štát pochopil, že je to zlé hneď na prvú šupu, lebo daňovníkom nie je napríklad Sociálna poisťovňa, hneď druhá Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Úrad komisára pre deti, ale ani žiadna iná rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, ani obec a vyšší územný celok. Hovorím, všetko správne, hej, proste títo všetci to neplatia, no preto, lebo je to hlúposť, hej. Teraz neriešme, že či štát zdaňuje sám štát, veď ono aj štátne inštitúcie platia dépeháčku, čiže to zas nie je také divné, hej, ale vyradili ste to z toho, úplne správne vyradili, správne, lebo proste je absurdné, aby ešte aj takúto ďalšiu povinnosť mali a platili, hej. To inak pokračujem teraz ďalej, hej. Občianske združenie, potom je tu, samozrejme, nejaká poznámka pod čiarou, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkví, náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu, vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, potom ktorých predmetom nie je činnosti, činnosti sú činnosti podľa osobitného predpisu, aj také organizácie neplatia, hej, neplatí krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrum. Hovorím zasa, všetko správne, diplomatická misia, konzulárny úrad so sídlom v tuzemsku, diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, ale aj teda škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou, hej. Čiže v podstate súkromné školy teda platia. No, čiže je fakt, je odtiaľ vyradené spústa rôznych, rôznych teda kategórií, čo je správne, len teraz fakt sa treba zamyslieť, že tých chudákov pár posledných podnikateľov, ktorí sa teda v tomto ničom nenájdu, tí to musia platiť, hej, že či by to nebolo dobré zrušiť ako celok.
No, čo k tomu, čo k tomu dodať? Skutočne, a teraz sa opakujem, ale budem sa opakovať, včera mi v O päť minút 12 kolega Erik Tomáš, ten asi dvadsať razy povedal tú istú sumu 13. dôchodku pre tento rok a samozrejme, už aj tam ste zistili, že na to proste nemáte ďalej, hej, že nemáte a teda sa to zastropovalo. Čiže aj tam si šliapeme po jazyku, ale teda dvadsať razy tú istú sumu povedal, lebo asi to teda stále na tých dôchodcov platí, hej, tak ja to budem ale stále zopakovať a zopakujem to ešte párkrát, jediné správne riešenie je zrušiť to ako celok, jediné správne riešenie. Prečo? Pretože to vo finále aj tak ten výber stále klesá, hej, stále klesá. Aj tak tie firmy hľadajú cestu ako to obísť, hej. Hľadajú cestu proste do hotovostného systému opäť, hej, pretože, pretože nie to jak sa hovorí alebo sa smeje vlastne, že keď vy zaplatíte v kaviarni kartou, že oni z toho platia transakčnú daň, z toho transakčnú daň neplatia. Ale jednoducho ony potrebujú si, tie firmy, vygenerovať hotovosť, hej, a tá sa dá vygenerovať tak, že normálne aj s blokom, aj so všetkým sa zaplatí v hotovosti, aby ony v hotovosti mohli zaplatiť svojim dodávateľom a tam je to, kde ony ušetria na tej transakčnej dani, hej. Ale toto, ja teda som zástanca hotovosti, hej, to je v poriadku, alebo som zástanca, aby nebola nikdy zrušená, ale toto, samozrejme, má vplyv potom už na nižší výber ďalších daní, lebo keď už z nejakého dôvodu ich nútite používať hotovosť, a to ich sakra nútite, to ste si určite, všetci sme si všimli, že zrazu je ďaleko menej možností zaplatiť kartou, že aj keď tá možnosť je, tak zrazu ten terminál nie je na stole a zrazu sa proste krúti každý podnikateľ a teda je rád, keď dostane v hotovosti. Toto má, samozrejme, potom vplyv aj na ďalšiu menšiu disciplínu, už takú, že skutočné obchádzanie daní, hej. A to potom už ide k tomu, že nám klesá výber aj dépeháčky, že nám klesá výber iných daní, že máme zasa už zásadne veľkú daňovú medzeru.
Ja sa pýtam, či skutočne potrebujete tieto financie z transakčnej dane robiť zle proste všetkým, robiť zle všetkým, ktorí teda tam zostali, že to na nich platí, že či by nebolo lepšie sa skutočne zamyslieť, aj tá finančná správa, aj to ministerstvo financií, že by sa našla nejaká cesta, ako zlepšiť výber existujúcich sadzieb daní, hej. Keby sme sa dostali na európsky priemer, to by sme mohli, priemerní by sme mohli byť v rámci Únie, tak by to bolo 1,2 až 1,5 mld. väčší výber daní, hej, 1,2 mld. až 1,5. Keby sme boli ľahko podpriemerní, tak je to o jednu miliardu vybratých daní viac ročne, hej. Takže s prehľadom môžte škrtnúť celú transakčnú daň, možno z nej bude, ja neviem koľko, 450 mil., možno menej, uvidíme. V pohode by ste ju mohli škrtnúť a v pohode by sme mohli škrtnúť kľudne napríklad zvýšenie zdravotných odvodov a zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, ktorá sa teraz zvýšila na drakonických 30 a 35 %, hej, v konsolidačnom balíku. To všetko by sa dalo len vtedy, ak by dokázala táto koalícia, táto vláda lepšie vyberať dane. A to ale znamená, že nikomu by sa žiadna sadzba nezvýšila a proste odviedli by sa tie sadzby daní, ktoré sú. A tam to má potom ešte ďalšie dva, Adam, ďalšie dva efekty, za ktoré by stálo bojovať. Proste ten podnikateľ, ktorý dnes platí vyššie a vyššie dane a je poctivý, tak tá jeho nevýhoda oproti tomu nepoctivému, neplatiacemu dane sa ešte zvyšuje, hej. Ak by ste nezvyšovali dane a nútili podnikateľov tie dane platiť, lebo to aj ja hovorím, áno, dane treba platiť, proste treba. Tak jednoducho ten nepoctivý podnikateľ, ten podvodník, ten má výhodu, lebo to má celé lacnejšie, má nižšie náklady, neplatí dane, hej. Tak jednoducho tým by ste tú jeho výhodu zmenšovali, zmenšovali by ste nevýhodu poctivého, zmenšovali by ste výhodu nepoctivého a proste to prostredie podnikateľské by sa zlepšovalo. Toto sú, toto sú cesty proste ako by, ako by sa s tým dalo hýbať, ako by sa s tým dalo fungovať.
No ale namiesto toho fakt sa robí zasa ďalšie a ďalšie zozložitenie toho celého systému. Veď to zasa, ja si myslím, že na to netreba nejakú veľkú ani finančnú gramotnosť, ani nejaké zásadné školy. To proste sa stačí pozrieť, skutočne čím je daňový systém jednoduchší, prehľadnejší, s menším množstvom sadzieb, s menším množstvom výnimiek, s menším množstvom rôznych vecí, ktoré sa proste dajú vykladať dvojito, trojito, všelijako, tak vtedy sa tie dane lepšie vyberajú. Jednoducho celé ako taká červená niť, čo sa ťahalo aj konsolidáciou, ale aj týmto, čo tu máme pred sebou, je vlastne robenie toho daňového systému, nebudeme sa baviť o iných veciach, sme pri dani, tak daňového systému proste ďaleko zložitejším, hej. A zložitejším v prvom kroku znamená, že je to, jednoducho vôľa platiť je menšia, to je na tej strane podnikateľa. Naopak vôľa to zoptimalizovať, nájsť tú skulinku medzi tými zákonmi, nájsť si proste daňového poradcu, nájsť si daňového optimalizéra, alebo ako to povedať, proste je väčšia. To proste zasa tak je. A to isté, veď tá finančná správa už teraz majú že desaťtisíc plus zamestnancov, hej. Akože stále zložitejší systém, buď ho musí kontrolovať stále viac ľudí alebo viac nejakých systémov, alebo to proste potom tá kontrola je menej efektívna a potom je tá daňová diera alebo daňová medzera proste vyššia. To sú normálne, to sú základné fakty. Fakt základné fakty. To, či vymyslíte viac nových daní, veď zasa, sú to nové tlačivá, nový softvér, noví zamestnanci, nové sankcie, hej. Toto je koľkáta, šiesta-siedma novelizácia? To všetko musí niekto vytvárať, to všetko stojí peniaze a nepomáha to tomu systému, nepomáha. Veď to neni teraz o tom, že teraz to je víťazstvo pre vašich voličov. Páni, veď teda v posledných voľbách väčšina, a dámy, väčšina, väčšina občanov Slovenska volila vás. Ale veď aj tam sú podnikatelia, aj živnostníci, aj SZČO, aj malé firmy, aj veľké firmy, aj veľmi veľké firmy. Veď škodíte, škodíte všetkým, fakt škodíte všetkým.
No a teraz posuniem sa zasa kúsok a zas sa odpichnem od tej včerajšej relácie, že ja rozumiem, že tu nebudete počúvať nejakého saskára alebo nejakého Viskupiča, poviete si, a ten má zasa nejakú inú ideológiu. Nemusíte počúvať mňa, ale už ste, ďakujem, vážim si to, ale už ste tu, páni a dámy, proste dva roky a už to neni o tom, že ja straším, že čo bude. Už proste ten čas ako plynie, tak tie prvé škodlivé riešenia z konsolidácie jedna, z konsolidácie dva, vrátane transakčnej dane, hej, ktorá bola súčasťou vlastne konsolidácie dva, už sú v praxi, hej, a už to neni o tom, že Viskupič na niečo upozorňuje alebo straší. Už si stačí napríklad pozrieť správu poslednú alebo prognózu jesennú Národnej banky Slovenska, hej, ktorá hovorí, že sa to jednoducho celé bude zle vyvíjať. Začnem tým, že vy rast slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli tohto roka, to sú posledné najaktuálnejšie údaje, bol medziročný rast, aby som bol presný, bol 0,4 %, 0,4 %. To je, že všetko, čo začína nulou, je nulový rast s nulovým potenciálom na čokoľvek pozitívne, nula. Viete koľko má, Adam, vieš, koľko má Česko v druhom kvartáli rast? 2,6 %, 2,6 %, koľko to je, šesťkrát, sedemkrát viac, hej? Toto je, toto je realita, hej. A teraz keď sa pozrieme, tak minister financií, takto sme tu pred rokom stáli, tu som ministrovi financií hovoril, ktorý predkladal tohtoročný, ten rozpočet, podľa ktorého teraz ideme, s rastom 3 %. Ja som hovoril, Laco, budeš rád, budeš rád, keď tam budeš mať jednotku na začiatku a nebudeš ju mať. A je to tak, hej. Proste my nemáme žiadny rast. To zasa, to nie je žiadna veľká veda. Nie je rast, nebudú peniaze do štátneho rozpočtu a nedá sa to vyriešiť tým, že pri tom nulovom raste ešte zvýšite dane a vyždímate ten citrón alebo pomaranč ešte viacej. Nefunguje to tak, vyššie dane ešte viac, ešte viac zničia ekonomický rast. Toto je to, toto je to, čo sa stalo. Tie konsolidácie zabili ekonomický rast, hej, a samozrejme zvýšili ceny. Tak nech sa vrátim k tým dôchodcom, tak to, čo majú zvýšené dôchodky, sa im aj tak zoberie na vyšších cenách všetkého, hej. Takže toto je ten problém.
Na a tá NBS-ka, samozrejme, robí prognózu, lebo toto, čo hovorím, je už teda realita. NBS-ka hovorí, že celoročný rast slovenskej ekonomiky bude 0,8, hej, 0,8 tohtoročný. Minister hovoril takto pred rokom 3, ja som hovoril, že bude na začiatku nula. Áno, budeme radi, ak to bude 0,8, ak to nebude ešte menej. Závisí to napríklad aj toho či Jaguar Land Rover dokážu začať vyrábať opäť, hej. No dobre, ale ten budúci rok NBS-ka hovorí, že rast v budúcom roku ekonomiky bude 0,6 %, 0,6, ale to zasa, to môže byť dokonca ešte menej. Ale zasa, 0,6 je to, čo som povedal pred chvíľou. Všetko, čo začína nulou, nie je žiadny rast.
Prvá vec, inflácia 4,5 %, to je viac ako raz toľko ako bude priemer Európskej únie, hej. To je o 100 % viacej, normálne raz toľko. To je proste ďalšia vec, ktorá bude, bude veľmi, veľmi zlá. Len v súvislosti s konsolidáciou, len v súvislosti s konsolidáciou zanikne 17-tisíc pracovných miest, 17-tisíc, kolegyne a kolegovia, to je kompletné jedno menšie okresné mesto, ale vrátane kojencov a 90-ročných seniorov, ktorí nebudú mať. A potom, samozrejme, ešte zaniknú aj ďalšie miesta, lebo ešte aj teda globálna situácia nie úplne dobrá. Takže fakt, že zanikne vyše 30-tisíc pracovných miest. Ja viem, včera mi povedal minister financií, minister sociálnych vecí, že je to vlastne v poriadku, že veď máme historickú nezamestnanosť a vlastne však aký problém. Ale ja hovorím to, že ak všetci mladí odídu do zahraničia, ostatní odídu pracovať tiež do zahraničia, tak jednoducho to nie je dobrý výsledok, keď vlastne nám odíde pracovná sila a tým pádom sa vlastne tá nezamestnanosť nezvýši. To jednoducho nepomôže ani ľuďom, ani verejným financiám, hej. Proste cestujeme normálne že do pekla a ja som to tu povedal a ja to zopakujem proste. Robíte tretíkrát to isté a čakáte iný výsledok. V prípade transakčnej dane robíte šiestykrát to isté, lebo je to asi šiesta novelizácia a stále z toho nebude dobrý výsledok. Proste stále to bude škodlivé, stále to bude zlé.
No, a tu sa fakt spojilo ešte to, že je to aj remeselne zlé. Proste je to, za prvé, návrh v prvom čítaní bol predložený taký, že bol nevykonateľný, absolútne nevykonateľný. Pochopili ste, odsunuli ste, dobre, hej. Teraz proste ten proces medzi prvým, druhým čítaním bol absolútne zle, žiadny výbor, žiadna spoločná správa, žiadna debata na výbore, proste nič, hej. Pozmeňovák predložený 10 minút pred rokovaním, ak vôbec, odôvodnený vôbec nebol, pretože pán predkladateľ nemá ani tucha, čo v tom pozmeňováku je, veď, našťastie, ho písalo ministerstvo financií a nie on, hej. Ale ten výsledok je stále, že stále tu zostane transakčná daň, ktorá je škodlivá, byrokratická, nezmyselná, vymyslená daň, ktorá musí byť zrušená ako celok. Dobre.
Veľmi rýchle odôvodnenie môjho návrhu. Napriek všetkému, o čo sa teda snaží, aby som nebol len kritický, áno, momentálne sa strana SNS snaží, aby dosah transakčnej dane na malých podnikateľov bol nižší až žiadny. Hovorím, správne riešenie, správne parciálne riešenie, ale okej. No ale to celé dobré jedno jediné riešenie, ktoré tu je, je zrušiť transakčnú daň ako celok, preto prichádzam s týmto pozmeňujúcim návrhom. Jednoducho zrušiť ju a ešte teda to, aby splatná daň, ktorá bola zaplatená už doteraz, bola použitá teda na zaplatenie iných daní.
Poslednú vec ešte poviem, ktorej som sa nevenoval, ešte mám tri minúty, to nie je len, že vy robíte pozmeňovák. Tú daň ešte okrem iného teda, samozrejme, správcujú banky. Ony sú tým vlastne, kto to vyberá a posiela štátu. To je ďalšia obrovská miera proste byrokracie, ale aj obrovská miera nákladov, ktoré tie banky musia jednoducho akceptovať, alebo teda použiť, aby to dokázali celé zúradovať, hej. A skutočne, ja tu mám jasné a konkrétne informácie, podľa toho prvého čítania to jednoducho nevedeli, proste to sa že aleže vôbec nedalo, normálne nevykonateľné. Toto možno bude o niečo lepšie. Ale zasa si uvedomte, že zasa musia prestaviť tie svojej systémy, zasa musia minúť kopu peňazí a zasa to musia nastaviť na nejaký aktuálny stav. A teraz sa pýtajú aj ony, že a kedy bude, či za mesiac bude ďalšia novelizácia, alebo to bude trvať aspoň dva mesiace než príde ďalšia. Proste úplne, úplne že absurdné.
No a potom zasa, v tom máme, voliči každého z nás majú dneska bankové účty každého, HLAS-u, SMER-u, PS-ka, SaS-ky. SNS. Tie náklady vo finále aj tak zasa zaplatia spotrebitelia. Proste tie banky si tieto svoje dodatočné náklady musia preniesť do svojich proste, do svojich kalkulácií a bude ich musieť zaplatiť, hej, či už na podnikateľskom účte podnikateľ, alebo, samozrejme, aj na súkromnom účte súkromný človek, úplne že občan, volič všetkých. Takže toto len aby sme to vnímali aj z tejto strany a nielen teda z toho sebestredného pohľadu, že však veď stačí nechať napísať na MF nejaký papier, tu ho bez odôvodnenia prečítať a vlastne už je vlastne všetko vybavené. No nie je.
Dobre, takže, pán predsedajúci, prosím, zastavte čas, idem čítam pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802.
1. V názve zákona sa slová „mení a dopĺňa” nahrádzajú slovami „zrušuje” a na konci sa pripájajú tieto slová: „a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony”.
2. Čl. I znie:
„Čl. I
Čl. I zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. VI zákona č. 354/2024 Z. z. a čl. LXXVIII zákona č. 26/2025 Z. z. sa zrušuje.”.
3. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 395/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z.,
zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 28 , pardon, zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 89/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 83/2025 Z. z. a zákona č. 104/2025 Z. z. sa mení takto:
V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií^90ad )".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. Za člá..., pardon, za § 165p sa vkladá § 165q, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠165q
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 15. októbra 2025
(1) Povinnosť zaplatiť a odviesť daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 14. októbra 2025, ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií", a penále viažuce sa k tejto dani, ktoré vznikli do 14. októbra 2025, zaniká.
(2) Sumu, ktorú prijal správca dane podľa zákona o dani z finančných transakcií ako daň z finančných transakcií, správca dane vráti tomu, kto mu ju ako platiteľ do 14. októbra 2025 odviedol. Osoba, ktorá bola do 14. októbra 2025 platiteľom, je povinná sumu prijatú od správcu dane podľa prvej vety vrátiť tomu, od koho ju do 14. októbra 2025 prijala ako od daňovníka.
(3) Ak správca dane prijal daň z finančných transakcií od osoby, ktorá bola do 14. októbra 2025 daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií, vráti ju daňovníkovi.".".
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Nové čl. II a III nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2025.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Maroš, čítal si pozmeňovák asi 15 min, to je proste naozaj dôkaz toho, keď sa raz tá hlúposť zažerie, tak je veľmi ťažké ju potom odtiaľ, z tej legislatívy, aj dostať. Na to, že celá transakčná daň je jedna veľká hlúposť, ktorá iba poškodí podnikateľov a našu ekonomiku, upozorňuješ od začiatku. Hovoril si aj o cestovaní, cestovaní v čase v rámci tohto zákona. Áno, tento zákon nás vrátil do doby kešu. Tento zákon spôsobí nemalé daňové úniky. A ja sa obávam, že cestujeme ešte omnoho ďalej v tom čase, niekde do dvadsiatych rokov minulého storočia, kedy v Spojených štátoch bola prohibícia, prohibícia na alkohol. Celá transakčná daň je prohibíciou na podnikanie. Okrem toho, že tu dôjde k veľkým daňovým únikom, bude tu prekvitať aj čierna ekonomika. A naozaj mnohí podnikatelia, najmä z oblasti služieb, jednoducho zatvoria svoje prevádzky a budú poskytovať svoje služby iba niektorým vybraným ľuďom, na ktorých sa vedia spoľahnúť. Áno, môžme ich potom postihovať, môžme tam posielať daňové kontroly, ale naozaj toto chceme dosiahnuť? Jednoducho zlikvidovať ešte aj týchto ľudí, vôbec služby na Slovensku?
Takže jedinou cestou, ktorou je, je naozaj zrušenie takejto transakčnej dane. Ja si nepamätám, teda nech ma kolegovia z koalície opravia, že by niekde na svete niekedy pomohlo škrtenie podnikateľov k naštartovaniu ekonomiky. Naopak, uvoľnenie, zjednodušenie administratívy, toto je tá cesta. Takže ak naozaj chceme dosiahnuť to, že sa tu naozaj na budúci rok naštartuje ekonomika, tak takéto hlúposti, ako je transakčná daň, musíme zrušiť. A preto v rámci tohto návrhu musíme podporiť tento tvoj pozmeňovací návrh.