39. schôdza

Pán poslanec Stachura s reakciou.

Ďakujem, Oskar, za komentár k druhému čítaniu. Mňa zaujali dve veci, ktoré si spomínal, že naozaj tá psychológia a psychoterapia je dôležitá v tom ambulantnom settingu aj preto, aby sa odľahčila ústavná zdravotná starostlivosť, lebo vyšla nová ročenka, juhú, za rok 2023 konečne a už podľa tejto ročenky napríklad najväčšiu obložnosť majú psychiatrie na Slovensku, aj detské, aj dospelé, vyše 85 %, to je nevídané číslo na slovenské pomery. Takže je to veľmi dôležité, aby tá psychológia, psychoterapia bola nastavená správne a aby aj tá záťaž na tie ústavné zariadenia bola nižšia.
Rovnako súhlasím s tým, čo si spomínal, že teda to duševné zdravie a kríza duševného zdravia je narastajúci problém hlavne u adolescentov, mladých dospelých ľudí, takže je to škoda. Aj táto novela je taká nevyužitá príležitosť, kde sme mali možnosť nastaviť systém lepšie pre našich spoluobčanov a, žiaľ, za päť rokov sa to nepodarilo. A dúfam, že pán minister splní sľub a tú psychoterapiu naozaj do roku 2026 doplní.
Ďakujem.

Pán poslanec Sabo.

Vďaka za slovo.
Spomenul si to, Oskar, tak dnes je svetový deň prevencie samovrážd zhodou okolností. Problém, s ktorým sa organizácie, ktoré poskytujú starostlivosť, stretávajú naozaj každý deň. Napriek tomu, ako som hovoril, v pomoci vo veľkom suplujú štát. Máme tu napríklad IP-čko, ktoré musí doslova žobrať o peniaze na svoje fungovanie, robiť rôzne crowdfundingové kampane namiesto toho, aby mali garantované financovanie, lebo suplujú štát. Tak nie, ony musia prosiť verejnosť, aby ich zasponzorovali, aby nemuseli prepúšťať ľudí, aby nemuseli obmedzovať svoje služby. Toľko šťastia nemá Liga za duševné zdravie, ktorá zhodou okolností včera ohlásila, že po dvoch rokoch dočasne musí prerušiť činnosť svojich klubov, lebo bez stabilného financovania nedokáže prevádzkovať bezplatne svoje služby pre verejnosť. Potom sú tam ďalšie organizácie, ktoré venujú extra veľa času vypisovaniu projektov, aby žiadali o granty, samozrejme bez garancie, že tie peniaze dostanú a že budú úspešné v tých výzvach. To je príklad fantastickej organizácie Chuť žiť, ktorá pomáha s poruchami príjmu potravy. Ja naozaj vítam, že pán minister dnes ohlásil tú novú nadrezortnú skupinu, ďakujem, som za to vďačný, ale možno, naozaj možno namiesto toho, aby sme riešili, čo urobíme raz niekedy, azda, ak, tak možno by bolo užitočné vyriešiť stabilné financovanie pre tých, ktorí tú starostlivosť poskytujú tu a teraz, každý deň, celý deň a, ešte raz, suplujú štát. Namiesto toho, aby teda sto percent času venovali pomoci ľuďom, musia riešiť, z čoho tú pomoc budú poskytovať.
A ešte jedna dôležitá vec, aby sa nám tu nezúžila tá diskusia na to, že vlastne my tým s duševným zdravím potrebujeme pomôcť iba deťom, tak v prípade samovrážd najviac ohrozenou skupinou, najviac ohrozenou skupinou samovraždami sú seniori vo veku nad 50 rokov. A úplne najviac seniori vo veku nad 70 rokov. Čiže, prosím, nezužujme, to nie teraz smerom k tebe, ale celkovo, že nezužujme to, že problém s duševným zdravím majú iba deti. Nie je to tak.

Pán poslanec Szalay.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som azda vyzdvihol z tvojho prejavu, Oskar, tú vetu, že neriešime problém týmto zákonom, čo je naozaj pravda, že neriešime problém. Robíme si čiarku kvôli plánu obnovy, čiarku kvôli plánu legislatívnych úloh, to je dôležité, ale neriešime tú podstatu, neriešime ten problém, ktorý riešiť máme. Je to teda len formálne, formálna legislatíva, nie obsahová, ktorú tu robíme. Aj tak ju bude treba zmeniť a je to naozaj len vykázanie aktivity, že aha, niečo sme urobili, niečo sme prijali. Po piatich rokoch by som očakával, že ten zákon bude lepší po piatich rokoch príprav a, áno, aj keď môžeme tri roky hodiť na vinu bohvie komu všetkému, až div že nie Radičovej, dva roky ste mohli túto vec vylepšovať vy a po dvoch rokoch, rovnako ako pri konsolidácii, je na vine predchodca. Prosím vás pekne, toto naozaj nie je riešenie problému a v tom sa s tebou, Oskar, veľmi stotožňujem.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.