39. schôdza

Ďakujem.
Pán minister, ja by som poprosil, keby ste pokračovali ďalej v tejto...

Ďakujem pekne.
Ja vlastne len dopoviem to, že všetkým vrelo doporučujem, aby si pozreli dokument talianskej verejnoprávnej televízie RAI, ktorá vlastne úplne podrobne zadokumentovala, čo sa vlastne na Majdane dialo, akým spôsobom došlo k tej eskalácii toho problému, ako mnohé znaky toho, čo sa diali na Majdane, vidíme aj dnes v ďalších krajinách Európy.
Myslím si, že úplne všetci by sme mali odsúdiť akékoľvek násilné zmeny v krajinách, ktoré vykonávajú vládu na základe demokratických volieb, lebo to je priamo v protiklade tomu, čo demokracia od nás vyžaduje. A akonáhle raz začneme tieto veci tolerovať, potom sa to, samozrejme, šíri aj do mnohých ďalších krajín.
No a v podstate odvtedy sa začali tie základné problémy Ukrajiny, kde tie vzťahy so svojimi susedmi nijako neprosperovali. My si predsa veľmi dobre pamätáme – ešte pred Majdanom –, keď v roku 2009 jednoducho z rozhodnutia vlastného Ukrajina uzavrela plyn Slovensku – bez varovania, bez ničoho, pretože neplatila za plyn Rusku, to bolo vlastne v čase, kedy Juščenko ako prezident vyhral voľby a bola tzv. Oranžová revolúcia, a vtedy premiérka Tymošenko proste prijala rozhodnutie, že keď teda oni nedostávajú plyn, oni si začnú brať ten slovenský. Dodnes som nepočul za túto vec žiadne ospravedlnenie, dodnes som nepočul, že by nejaké škody, ktoré boli spôsobené slovenskému priemyslu, boli nahradené.
A práve tento neobjektívny postoj, ktorý častokrát povrchne mnohí politici Európy, ale, bohužiaľ, aj naši opoziční zaujímajú, škodí objektívnemu pohľadu na to, čo sa deje na Ukrajine a čo sa bude diať potom, keď aj prípadne príde mier. Je tu dôležité, že základný problém, ktorý Ukrajina má, je schopnosť vnímať aj ďalšie záujmy iných krajín, a nie tvrdohlavo uprednostňovať len tie svoje.
Aj my sme v roku 2006 a 2007 zažili, že na slovenskom území na juhu pochodovali maďarské gardy. Mohli sme reagovať eskaláciou tohto problému, mohli sme reagovať vojensky, mohli sme reagovať prísne policajne, ale v jednej chvíli sa premiéri dvoch krajín dohodli na tom, že vzájomné vzťahy je nevyhnutné kultivovať. A preto pri tvrdej práci sa posunuli tieto vzťahy do situácie, kde dnes môžme hovoriť, že naše vzťahy s Maďarskom sú najlepšie za posledných tisíc rokov. Tak sa kultivujú susedské vzťahy, pretože nikto – a ani Ukrajina – sa nepresťahujú medzi Nemecko a Švajčiarsko. Ukrajina má a vždy bude mať hranice s Ruskou federáciou. A práve je dôležité, aby bolo jasné, že keď sused má nejaký zásadný problém, musím s ním o tom komunikovať alebo ho nevyvolávať, lebo prvé, čo Porošenko povedal, keď po Majdane prišiel k moci – treba zrušiť zmluvu na prenájom Sevastopoľu. To bola prvá vec. Prijal sa zákon o potláčaní jazykov menšín. Viete si predstaviť, že by sme to urobili na Slovensku? Veď by nás vyobcovali z Európskej únie. A teraz nejedná sa len o ruskú menšinu, ale rumunskú, bulharskú, maďarskú, ktorúkoľvek, ktorá tam je.
Jednoducho v rozpore s európskymi princípmi si začali tvrdo presadzovať bezohľadne niektoré pravidlá, ktorá vlastne ani nie sú zlučiteľné s európskymi hodnotami. A napriek týmto všetkým veciam sa tá situácia ďalej eskalovala, prišla reakcia od suseda, ktorý si chránil svoje bezpečnostné záujmy, a na tú reakciu znova Európa odpovedala nesprávne. A potom v roku 2020 začala plnoformátová invázia a vojna, ktorú dnes sme svedkami. Čiže všetci vieme, že sa tomu dalo predísť. Aj to sú vlastne tie veci, ktoré Slovensko vždy presadzovalo a vždy v podstate presadzovať bude, lebo to je základom celej našej politiky, ktorú máme v tejto chvíli k dispozícii.
Čiže to je asi všetko, pán poslanec, čo som chcel v tejto veci povedať, že mnohé štáty sú súčasťou koalície ochotných, ale v zásade len tak, by som povedal, na základe propagandy, lebo jej skutočný cieľ prispieť k účasti svojich vlastných vojsk na Ukrajinu je minimálny. Koľko – položme si otázku objektívne – koľko z dvadsiatich šiestich členov, ktorí oficiálne existujú, je ochotných poslať vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie? Tri? Päť?
Čiže z môjho pohľadu opätovne je to reakcia, ktorú nepovažujem za úplne ideálnu, pretože prítomnosť vojakov krajín NATO alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, podobne ako v prípade pána... u pána poslanca Sedláka určite doplním text, ktorý mám pripravený z úradu vlády aj svojím vlastným komentárom.
Je nepochybné, že ste sa pokúsili byť vtipný vo svojej otázke, a preto si dovolím aj tú odpoveď neskôr ladiť s týmto tónom, pretože podobne aj vy, pretože vojna na Ukrajine vznikla v roku ’22, ste mohli predviesť, akým spôsobom ste za dva roky, v roku ’22 a ’23, dokázali tento konflikt ukončiť čo i len vojensky, teda ako poraziť Rusko, pretože si historicky pamätám, ako ste hovorili, že Rusi sú na kolenách, pretože už kradnú čipy z práčok, pretože už do desiatich dní im prídu rakety, už len niekoľko týždňov a tá situácia bude vyhratá.
Čiže správne tá otázka je, ktorú si musíte postaviť hlavne sebe, aby ste sa mohli pýtať iných. Čo ste dosiahli ako politik vládnej koalície so všetkou legitimitou, ktorú ste mali, ústavnej väčšiny 95 hlasov, a akým spôsobom ste tento konflikt upravili? (Reakcia z pléna.) Ja nemyslím si, že musím chodiť ďaleko za tou odpoveďou, pretože odpoveď je jasná. A preto si myslím, že jednak vaša morálna oprávnenosť klásť akékoľvek otázky komukoľvek inému o tom, čo dosiahol v tejto veci, je zábavná, napriek tomu na rozdiel od vás my sa k tomu postavíme seriózne a ja si dovolím teraz prečítať, prečítať túto odpoveď:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, počúvam tu rôzne ironické poznámky o tom, že Fico sa hrá na mierotvorcu, za čo som dosiahol, a čo som dosiahol na rokovaniach s prezidentom Putinom. Tak vám poviem jasne, že ja nie som žiadny poštár, ktorý by mal behať medzi Kyjevom a Moskvou a nosiť odkazy, a nie som ani hovorca jednej alebo druhej strany. Ja som predseda vlády Slovenskej republiky, a keď idem na rokovania, tak tam idem s jediným cieľom – povedať, že Slovensko nechce vojnu, Slovensko nechce byť zatiahnuté do konfliktu veľmocí, pretože Slovensko chce mier. To, že to niekomu nevyhovuje na Slovensku, že Slovensko má vlastný hlas, je v skutočnosti už problémom vaším.
My sa nebudeme klaňať ani Bruselu, ani Washingtonu, ani Moskve, ani Pekingu. Našou povinnosťou je hájiť slovenský národ, záujem a ten je jasný, zastaviť zabíjanie a hľadať riešenie za rokovacím stolom.
A teraz tu počúvame také reči o Číne, že vraj cenzúra a kontrola. No, ja si myslím, že vy ste sa inšpirovali v cenzúre a so zatváraním. (Povedané so smiechom. Potlesk.) Ja musím prerušiť túto napísanú otázku komentárom, že rozmýšľam nad tým, že je to, že ste si nechali vymazať ten harddisk, ktorý máte v hlave, alebo proste je napadnutý nejakým vírusom, že si nepamätáte, že tu v parlamente ste schválili zákon, ktorý vypol médiá, ktorý zaviedol cenzúru prvýkrát od roku 1989. (Reakcia z pléna.) To je jedno aké. Pretože kto ich stanovil, že sú nejaké zlé alebo dobré? Vy ste tí hlavní? To je základ cenzúry, to je autokracia, to je diktatúra! Teraz ste to ukázali, pán poslanec, to je diktatúra v priamom prenose. Keby som vedel natočiť kameru na vás, natočím ju. Pretože kto je ten, ktorý môže povedať, že toto je nevyhovujúci názor a tento je vyhovujúci? Kto to je?! V demokracii taký neexistuje! V demokracii jediný národ je ten (potlesk), ktorý vo voľbách povie, čo si želá. Nie je to ani Krúpa, ani Galko, ani Naď, ani pani Holečková, ani Dostál, nikto, ani Kaliňák! Nie je to nikto, ktorý bude stanovovať niekomu, že to je správne a to je nesprávne. A toto je práve ten plíživý, by som povedal, diktátorské režimy, ktoré ste si vyskúšali na ľuďoch v rokoch ’20 až ’23. A týmto ste mi len nahrali, pretože v rokoch ’20 až ’23 bez mihnutia brvou ste zakázali ľuďom sa pohybovať. Zakázali ste im chodiť na pohreby napriek tomu, že... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, mne je jasné, že vy to chcete zas niekam otočiť, kde to vôbec nepatrí. Za mňa musím povedať, že konsolidáciu nerobíme kvôli našej vláde, ale robíme kvôli tým, ktorí nám tu zanechali zdevastované verejné financie.
Toto opatrenie, o ktorom sa tu ideme baviť, obmedzenie odpočtu DPH na autá na 50 % by som chcel dať na pravú mieru. Bavíme sa o príjme do štátneho rozpočtu vo výške asi 86 mil. eur. A ak ste si všimli, tak v konsolidácii, v treťom balíčku je veľa opatrení, ktoré práve sa snažia nastaviť celkový systém na Slovensku, aby bol spravodlivý daňovo voči tým, ktorí podnikajú poctivo, voči tým, ktorí platia dane. A ja si myslím, že tí, ktorí, my chceme, aby sme tu mali podnikateľov, ktorí budú poctivo podnikať. To znamená nielen pri tomto opatrení, ale pri iných chceme tú daňovú spravodlivosť.
V tomto opatrení ide o to, že odteraz každý jeden podnikateľ si bude môcť odpočítať sto percent dane a všetkých nákladov, ktoré má spojené s prevádzkou motorového vozidla. Len chceme zamedziť jednej veci. Vy viete veľmi dobre, a všetci, ktorí tu sedíte, tak sa pozrite vo svojom okolí, kto má na všelijaké firmy napísané svoje súkromné autá a s nimi jazdí a kto na nich jazdí. Na nich jazdia napríklad rodinní príslušníci – dcéra, jeden syn, druhý syn, tretí syn – a nebudem hovoriť, že na nich jazdia ešte aj ľudia pre... (Ruch v sále.) Nevykrikujte! Rád by som hovoril. Ďakujem. Jazdia na nich aj rôzni ľudia, ktorí vôbec ani do tej, do tej famílie nepatria, takže to je dôvod, prečo to ideme robiť.
Ak si niekto napíše auto, auto na firmu a bude ho používať len na firemné účely, tak si môže sto percent odrátať z nákladov aj na servis, čiže, samozrejme, dépeháčku pri nákupe vozidla, môže si odpočítať náklady na, na prevádzku, servis, poistenie a všetko v plnej výške. Ak, a tu poviem, jedna vec, viete veľmi dobre, že tí, ktorí napríklad jazdia, aj manželka mnohokrát, samozrejme, že sa to kamufluje rôznymi dohodami a neviem akými zmluvami s týmito firmami. My nebudeme skúmať potom, že či teda pracoval a nepracoval pre túto firmu, lebo viete, že to je, vy viete veľmi dobre, že to je ťažko kontrolovateľné. Chceme znížiť byrokraciu v tejto oblasti, takže chceme to férovo nastaviť tak, že tak ako v iných možno jedenástich krajinách Európskej únie, tak jak je to nastavené, tak chceme, aby si mohli odpočítať maximálne 50 % dépeháčky, takisto aby si mohli odpočítať 50 % nákladov na servis, na pohonné hmoty, na všetko, a tým je to vybavené. Čo je na tom zlé? Ja si myslím, že to je veľmi jednoduché, veľmi jednoduchý princíp, ktorý prinesie na jednej strane spravodlivé zdanenie, na druhej strane dokonca aj výhody pre tých ľudí, ktorí by tie možno, ani tých 50 % výhod nemali požívať. My nebudeme skúmať, či používa to auto na 20 %, 30, 80 alebo na koľko, takto to urobíme veľmi jednoducho. Takže toto je jediný dôvod, prečo sme to zaviedli a opakujem, zaviedli sme to aj kvôli vám, aj kvôli vláde Hegera a Matoviča.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň. Tak, vážená pani poslankyňa, ja si myslím, že ten zákon bol naozaj celospoločenským konsenzom, najmä čo sa týka odbornej verejnosti, a aj my dvaja sme sa o tom niekoľkokrát rozprávali a myslím si, že aj sme si niektoré pozície, alebo tie ustanovenia toho zákona vysvetľovali, čiže myslím si, že to nie je zákon, ktorý proste vznikol, jak sa povie, z našeho pera. Naozaj to bol široký konsenzus, čo sa týka naprieč spektrom celej odbornej verejnosti, ktorú sme, ktorá sa aktívne podieľala na tvorbe toho zákona, a naozaj to bolo apolitické, pretože naozaj členom tej komisie bol napríklad pán viceprimátor z Trenčína Forgáč a takisto zástupcovia, členovia Komory architektov a podobne, čiže ja si myslím, že to, čo z toho vzniklo, samozrejme, teda stále je to naša zodpovednosť, lebo ministerstvo dopravy má svoju, má legislatívnu iniciatívu v oblasti stavebného práva, ale len aby som, aby sme si pripomenuli, že ako sme sa k tomu dostali, k tomu, čo je dneska na stole.
Vedeli sme, že ako všetky zmeny, aj táto prinesie, samozrejme, nevôľu, a to najmä z pohľadu úradníkov, ktorí ju majú aplikovať, preto sme robili niekoľko školení, chodili sme po regiónoch, rozprávali sme sa s pracovníkmi stavebných úradov, vysvetľovali sme im, že každá zmena je problematická, o to, čo príde, tak to nebude vôbec príjemné, pretože, samozrejme, majú nejaké zaužívané svoje chodníčky a teraz tento zákon naozaj priniesol viacero, poviem to, že revolučných zmien. No napriek tomu skúsim teraz sa pridŕžať toho, čo mi pripravili kolegovia, ale naše ministerstvo nie je zodpovedné za aplikáciu toho zákona, ako viete, my sme len, len máme legislatívnu iniciatívu, za, za aplikáciu toho zákona je zodpovedný ústredný orgán štátnej správy, ktorou je Úrad pre výstavbu. A zase, to dávam len ako poznámku, pretože my sa vôbec nezriekame žiadnej zodpovednosti, a aj v doložke vplyvov, ktorú sme dali k tomuto zákonu, máme jasne napísané, že v roku 2027 spravíme komplexné vyhodnotenie toho, ako, aký mal tento zákon dopad a ako sa zaviedol do praxe.
===

.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, ja s vami vo veľa veciach súhlasím. Toto nie je naozaj politická kritika, keď hodnotím tie dopady zákona stavebného na stavebníkov alebo na pracovníkov stavebných úradov. Dostali ste od nás aj výsledky nášho prieskumu, ktoré hovoria jednoznačne, že tá implementácia nie je do, nie, nie je dostatočná. A ja rozumiem, že za to je zodpovedný hlavne úrad. Avšak tá bezradnosť tých úradníkov dopadá na bežného stavebníka, ktorý, ktorý teraz bežne nemá schválené svoje projektové dokumentácie, svoje stavebné zámery a je s tým naozaj veľký problém, pretože nám píšu ľudia, ktorí hovoria o tom, že podali si stavebné zámery s tým, že očakávali rýchle schválenie, ale práve preto, že ten výklad zákona nie je jednotný, nie je jednoznačný, tak sa stavební úradníci chránia alebo alibisticky nepovoľujú veci, ktoré by za normálnych okolností mohli povoliť. Takže ja si myslím, že by tam bolo naozaj veľmi vhodné vykonať iniciatívu a pozrieť sa na tú vyhlášku č. 60, aby tí stavební úradníci mali jednoznačnú oporu vo vyhláškach a v zákone. Akým spôsobom majú postupovať. Takže ja tam vidím dva hlavné problémy.
Jedným problémom je, sú stavební úradníci a druhým problémom sú stavebníci, ktorí nemajú povolené veci. Veľký problém bol možno aj v tom ako ste prezentovali zákon, pretože ste prezentovali, že tie veci budú oveľa jednoduchšie a už teraz nám, nám starostovia a primátori hlásia množstvo čiernych stavieb, ktoré začali byť práve preto, lebo sa im, sú vysvetľované drobné stavby ako niečo, čo už nemusí nikto ohlasovať. A toto bola veľká chyba v tom, v tej prezentácii zákona, že došlo k takejto interpretácii trošičku chybnej na strane stavebníkov. Tým, že majú pocit stavebníci, že sú šikanovaní pri práve pri drobných stavbách, tak práve toto sa deje, že v obciach sú bežné čierne stavby. Takže, ja by som vás chcela poprosiť o, o také...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Takto. Ten zákon, samozrejme je výsledkom určitého, určitých viacerých kompromisov, pretože nedalo sa vyhovieť aj ZMOS-u alebo Únii miest Slovenska zároveň zväzu stavebných podnikateľov, zároveň architektom a zároveň, nazvem to, že komfortu stavebných úradíkov, hej? To znamená, každý si tam chránil a udržiaval to svoje. Ale my sme spravili tie školenia na ktorých bolo prítomných tisíce poslucháčov. Tie videozáznamy z tých školení sú prístupné na YouTube, sú prístupné na stránke ministerstva dopravy a sú prístupné na stránke úradu pre plánovanie a výstavbu. Sú tam. (Reakcia z pléna.)
Ro, rozumiem tomu, rozumiem tomu, avšak keby bola, samozrejme, nikdy, vždy, vždy je to o ľuďoch. To znamená, tí, ktorí majú záujem si tie informácie nájsť, tak tie informácie dostupné sú. Máme dokonca e-mail zriadený na to, aby do tohto e-mailu môžu chodiť by som povedal návrhy zlepšiť, návrhy na zlepšenie a tak ďalej. Ja som dostal, aj dnes som dostal tuto od pánov poslancov určitý zoznam paragrafov, ktoré navrhujú starostovia jednotlivých obcí po Slovensku upraviť. Dali mi to dohromady, za čo im teda ďakujem. Mám nejaký ucelenú vec. Takže ja som dneska poslal opäť na našich legislatívcov, a poviem to tak, že dávame to postupne. Samozrejme, dávame dohromady všetky tie fixi, ktoré sa s tým ešte dajú urobiť alebo nazvem to, že vylepšenie. Samozrejme k tomu všetkému treba pristupovať citlivo.
Čiže ešte raz to zopakujem. Máme spravený e-mailovú adresu, kde sa dajú dávať podnety, kde sa dá pýtať na vysvetlenia. Máme spravené storing, kde sú videozáznamy z tých konferencií, kde sa vysvetľovali jednotlivé ustanovenia. Naše kolegyne stále školia. To znamená, ešte raz opakujem, včera školili zrovna prokurátorov. Pretože aj tí prichádzajú samozrejme pri, pri sťažnosti prokurátora do styku s implementáciou toho stavebného práva. Čiže robíme aj my na ministerstve čo sa dá, myslím si, že veľmi nad rámec toho čo sme povinní robiť. Pretože ako som povedal, aplikácia je na inom ústrednom orgáne štátnej správy. My, ale keďže sme, máme tu legislatívnu iniciatívu, nehanbíme sa za to a teda stojíme si za tým textom toho zákona tak ako napísaný bol.
Ešte raz opakujem, u nás sú dvere určite otvorené. Každej diskusii o tom, o tom zlepšení. A na, na, na záver by som ešte chcel dodať, že, že stále sme v kontaktami, v kontakte aj s profesijnými komorami. Stále pracujeme na tých posledných dvoch tuším vyhláškach, ktoré ešte nie sú dotiahnuté, budú čoskoro. Máme už naozaj, sú to sa, sa dopilovávajú posledné detaily, tiež to neni jednoduché, tiež je tam veľa názorov na to, čo by som povedal bude mať pozitívny pakt na, na rozostavanosť Slovenska, čo naopak môže veci zbrzďovať. Viete, keď sme moc radikálni v tom, aby sme urýchlili procesy, tak potom hovoríte, pozor na to, budú ohrozené práva bežného občana. Keď to zase by som povedal sa moc zovšeobováva tými pravidlami, tak potom výsledkom sú nekonečné konania a nekonečné možnosti sa odvolať. Čiže treba medzi tým hľadať proste balanc. To je naša úloha a my sme pripravení ju vyriešiť. Čiže robíme na tom ďalej. Tak asi odo mňa všetko.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, ďakujem za túto otázku a dovoľte mi, aby som na začiatok povedal trošku kontext toho celého stretnutia, pretože bol akosi prekrúcaný. My sme riešili otázku prepravy plynu cez Ukrajinu. Viete, že čo sa udialo ku koncu minulého roka, že bol zastavené plyn z Ruskej federácie na slovenské územia, a vtedy sme ponúkali konštruktívnu diskusiu o tom, že poďme hľadať nejaké riešenie, že by sme prostredníctvom iného dodávateľa inú molekulu prepravovali cez ukrajinské územie plynovodom, ktorý je tam vybudovaný. A viete veľmi dobre, že ako tá diskusia skončila. Skončila takým spôsobom, že bolo odkázané. Dobre, tak pánovi premiérovi, že príď teda do Kyjeva a si to preberieme. My sme boli vtedy veľmi pragmatickí nejakým spôsobom sme to nekomentovali, ale zdalo sa nám, že takto sa veci neriešia, a preto sme ponúkali stále konštruktívne našu ruku na dialóg, aby sme mohli celú vec dobre prebrať a vzájomne sa porozumeli. A sme preto veľmi radi, že ukrajinská strana a pán prezident Zelenský prejavil záujem a inicioval toto stretnutie s našim premiérom a my sme sa preto snažili pomerne veľmi krátkom čase urobiť stretnutie tak, aby náš premiér, ktorý bol na oslavách v Pekingu 80. výročia porážky fašizmu, mohol sa stretnúť s pánom prezidentom Zelenským, ktorý sa práve v tom čase nachádzal v Užhorode. To sa veľmi, to sa podarilo. Stretli sme sa a popritom samozrejme sme mali možnosť sa stretnúť aj s našimi partnermi. Tak podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Saková ako aj ja so svojim náprotivkom ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Musím konštatovať a s potešením, že tá diskusia bola konštruktívna, tak ako som to avizoval ešte pred stretnutím, keď sa ma niektoré médiá pýtali, že čo očakávate. Očakávali sme práve konštruktívny prístup, a ten podľa môjho názoru tam veľmi zaznieval. Pretože sme otvorene hovorili o všetkých témach, ktoré máme otvorené s Ukrajinou, ale hovorili sme aj o témach, ktoré chceme, aby sme nejakým spôsobom vzájomne dokázali vyriešiť nejakou dohodou. Slovenská republika významným spôsobom pomáha Ukrajine. Viete, že sme iniciovali rokovania spoločných vlád. Teraz budeme mať v podstate stretnutie spoločne tretie vlád, predtým sme mali ako prvé stretnutie na úrovni len premiérov a zopár ministrov, ale plné vlády sme mali trikrát, teda dvakrát a budeme mať teraz tretíkrát v októbri, kde sme prijali aj projekt takzvaný Roadmap alebo cestovná mapa na rôzne projekty, ktoré sú veľmi praktické pre pomoc Ukrajine, ale zároveň aj spoluprácu medzi Slovenskou republikou. Či je to napríklad priame spojenie z Kyjeva do Košíc železnicou. To už funguje od decembra minulého roka. Je to v podstate jediné priame spojenie s medzinárodným letiskom pre Ukrajincov alebo je to rozšírenie kapacity prepojenia sietí energických, energetických medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou alebo je to aj zvýšenie kapacity cestného prechodu v Vyšnom Nemeckom a mohol by som pokračovať ďalej. Zároveň sme povedali, že aká je pozícia v súvislosti s integračným procesom Ukrajiny do Európskej únie, a sme povedali, že Slovenská republika podporuje túto iniciatívu a túto snahu Ukrajiny stať sa členskou krajinou, ale sme jasne povedali, že im vieme pomôcť aj našou expertízou s nášho prístupového procesu. Ak budú potrebovať nejakých odborníkov, aby sme im možno povedali naše skúsenosti, že v čom si možno majú dávať pozor a v čom možno si nevedia poradiť a im poradíme. Ale zároveň sme im povedali, že musí to byť na základe pravidiel, ktoré sú pre všetky krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, a tento proces podporujeme. Avšak žiadne skratky, ktoré by mali byť s tým spojené nejaké politické rozhodnutia, určite nie, čo teda Ukrajiny ocenila. Sme veľmi radi, že v tomto nachádzame podporu. Ale zároveň sme aj povedali veľmi jasne našu pozíciu, že Slovenská republika pokiaľ to bude na stole, bude proti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)