39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu novely je zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej prace a dlhodobej spolupráce so samosprávami. Medzi najväčšie zmeny, ktoré návrh zákona prinesie patrí ustanovenie minimálnych štandardov autobusových staníc a doposiaľ chýbajúci postup pri zriaďovaní autobusových zastávok. Vládny návrh zákona zároveň zjednodušuje povoľovací proces pri vzniku nových liniek vo verejnej osobnej doprave. Dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovania predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 959. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/3110 z 27. novembra 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trhu a zrušuje sa nariadenie EÚ č. 305/2011. Vládnym návrhom zákona sa upravujú podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky a ustanovujú sa orgány aplikujúce toto nariadenie. Sa ustanovujú pravidlá pre uvádzanie neharmonizovaných stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky a primerane sa uplatňujú pravidlá platné pre harmonizovanú sféru. Reflektuje sa na aplikačnú prax, zlepšujú sa, zefektívňujú sa pravidlá pri uplatňovaní sankcií a výšky pokút podľa závažnosti a zavádza sa v rámci činnosti hospodárskych subjektov elektronizácia, čím sa zlepší dostupnosť príslušnej dokumentácie a dochádza k zníženiu administratívneho a finančného zaťaženia výrobcov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 960. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je posun účinnosti niektorých ustanovení zákona 325/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon o e-Governmente z 1. októbra 2025 na 1. január 2027 a to konkrétne v časti týkajúcej sa zaručenej konverzie. Zmeny, ktoré boli prijaté zákonom 325/2022 zásadným spôsobom ovplyvňujú architektúru a prevádzku služby zaručenej konverzie vrátane rozsahu zodpovednosti jej poskytovateľov a technických parametrom samotného procesu konverzie. V dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení, t. j. od 1. októbra 2025 plne funkčné, respektíve nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami. V praxi by takýto stav mohol viesť k zdržaniam, znemožneniu doručovania a spracúvania právne významných úkonov medzi fyzickými alebo právnickými osobami a verejnou správou, čím by došlo k narušeniu právnej istoty a riadneho chodu rôznych konaní. Z uvedených dôvodov je posun účinnosti predmetných ustanovení z 1. októbra 25 na 1. januára 2027 nevyhnutný a to na zabezpečenie technologickej pripravenosti, legislatívnej istoty a zároveň predstavuje najprimeranejší nástroj na predchádzanie negatívnym dopadom na verejnú správu a dotknuté subjekty.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 912a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1099 z 11. septembra 2025 pridelila predmetný návrh zákonov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 912, prerokovali a odporučili Národnej rady Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 131 z 11. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No nedá mi, musím sa k tomu zase vrátiť. Už aj v eselkáčku som niečo hovoril o tomto zákone, takže najprv vysvetlím o čo tu, o čo tu ide v tomto zákone a prečo to nie je úplne dobré. Vidím pani riaditeľku organizačného, tá už to počula, ale tak zopakujem. No, čiže toto bude prvá časť tohto môjho antré. A v druhej časti by som rád predniesol pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým šiestykrát vám dám šancu, kolegovia drahí z koalície, podporiť znižovanie byrokracie. Verím, že na šiesty pokus by sa nám to mohlo podariť spoločnými silami. No, čiže o čo ide v tomto zákone? Tento zákon nerobí nič iné len posúva účinnosť, pán minister to veľmi správne povedal. Posúva účinnosť pri niečom čo sa volá zaručená konverzia. Zaručená konverzia to je, to je niečo čo máme v zákone o e-Governmente a slúži to na to, aby sme vedeli nejak preukázateľne pracovať s papierovými a elektronickými dokumentami. Keď to vysvetlím veľmi v jednoduchosti. Ak chcete použiť papierový dokument v elektronickom styku so štátom, tak potrebujeme nejakým spôsobom overiť, že tá elektronická verzia je totožná s tou papierovou. A na to vlastne slúži tento proces tej konverzie. Tam sa spraví taká doložka, má to identifikačné číslo a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A naopak keď chcete použiť nejaký elektronický dokument, ktorý vám poslal štát v papierovom styku s úradmi, taktiež potrebujete nejak overiť, že tá papierová verzia je to isté ako tá elektronická. A tento systém máme dlho, funguje, nefunguje úplne optimálne. Preto keď ešte ja som bol štátnym tajomníkom na Ministerstve informatizácie sme navrhli, aby sa celý ten koncept zaručenej konverzie zmenil, upratal, aby fungoval efektívnejšie, lacnejšie, prívetivejšie pre používateľa a prišli sme vlastne so zmenou zákona v roku 2022, aby tá konverzia fungovala po novom. A vtedy sme navrhovali, že to riešenie by sa malo zimplementovať za približne rok a pol do októbra 24. No ja som potom z ministerstva odišiel, zmenila sa vláda, prišiel pán Raši a v nejakom momente zistili, že nestíhajú, nestíhajú teda to riešenie, IT riešenie zimplementovať, takže v máji 24 prišli s návrhom zákona, že si teda potrebujú posunúť účinnosť týchto konkrétnych bodov až na rok 2026, október 26. Čiže povedali, že nestíhame október 24, potrebujeme ešte ďalšie dva roky, dajme to na október 26. Potom prišlo leto, v lete sa niečo udialo, pretože po lete v druhom čítaní k tejto novele prišiel poslanecký pozmeňovák, že vlastne nepotrebujú až dva roky, ale stačí jeden. Čiže navrhli teda zmenu, že stačí keď tá účinnosť sa posunie o jeden rok z roku 24 na október 25. To som ja veľmi privítal. Vtedy som aj chválil tuto pána Rašiho, že výborne, to sa málokedy vidí, že ministerstvo si účinnosť dáva skôr ako bolo plánované. To je, to je, normálne peklo zamrzlo možno. Takže som to pochválil, lebo to bolo dobré, lebo naozaj tá konverzia bude fungovať lepšie, keď nadobudnú účinnosť tieto články v zákone. Takže som pána Rašiho veľmi chválil, že to posúvajú nie o dva roky ako pôvodne zamýšľali, ale iba o rok a teda v októbri 25 sa dočkáme novej konverzie. Potom sa dialo to čo sa dialo na jeseň. Nejaká vládna kríza, zmenilo sa vedenie ministerstva, prišiel pán Migaľ a pán Migaľ tiež asi cez leto precitol a bolo mu zrejme odporúčané, že to nestíhajú zimplementovať, takže nám sem priniesol skrátené legislatívne konanie v ktorom žiada, aby tá účinnosť sa zase posunula z októbra 25 až na január 27, čiže zase rok aj niečo potrebujú. Čiže zmeny, ktoré sa vlastne do zákona dostali v roku 2022 a mali byť hotové v roku 2024 budú pravdepodobne, neviem, lebo skúsenosť nás učí, že nič nie je isté, ale pravdepodobne budú účinné až od januára 27. To je škoda, hej, lebo to vlastne znamená, že nám to trvá čo? Štyri roky aj niečo zimplementovať niečo dobré pre ľudí. Mohli to byť dva, budú to štyri, možno, možno viac. Čiže to ma na tomto trošku mrzí. Trochu ma mrzí, že ako dôvod skráteného legislatívneho konania v tomto prípade sa, citujem z predkladacej správy, uviedlo, "že nedostatočný časový priestor na prípravu a testovanie nových technických riešení". Tak to ma nemilo prekvapilo, nepoviem, že nepotešilo ma to. Lebo štyri aj niečo roka mať priestor na zimplementovanie niečoho je naozaj dosť času a teda najabsurdnejšie je to v tom, že pán Raši to bol, ktorý vlastne prišiel a povedal, že on ako minister digitalizácie zabezpečí, že to bude už v októbri 25 a teraz sa zistilo, že to bude až v januári 27. A ja som tak v rozprave o eselká sa pýtal pána Tarabu vtedy, že, že či možno si vie tipnúť, že koho to je vlastne chyba. Či to je chyba pána Rašiho alebo pána Migaľa, lebo jeden z nich dvoch to musí byť, hej, že jeden z nich dvoch nezvládol tú implementáciu, keďže zase to musíme posúvať dopredu do času. A je to taká symptomatická vec o tom, že ako funguje táto koalícia. Niečo sa povie, ale potom sa to nespraví a potom sa to skráteným legislatívnym konaním nejak fixuje, opravuje, no, ako smutné, že to tu máme takto taký spôsob implementácie ako varila myšička kašičku. No, čiže to je k tomuto zákonu. Tento zákon nerobí nič iné, nerobí nič iné len posúva účinnosť z októbra 25 na január 27. Takže taký vykuchaný. Ale, aby nebol iba taký vykuchaný, tak som si dovolil k nemu predložiť doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý som už na začiatku spomínal, a teda je to doplňujúci návrh alebo je to zmena, ktorú navrhujem tentokrát už myslím že šiestykrát. Trikrát som to predložil ako poslanecký návrh zákona, teraz to predkladám tretíkrát ako pozmeňovák k tomuto zákonu a stále to isté. Stále sa to nemení, stále je to tá istá vec, ale teda šiestykrát. Ja som si dal taký záväzok, že ja tu kľudne budem chodiť aj do konca volebného obdobia s týmto, pretože je to podľa mňa dobrá vec pre ľudí a je pre mňa záhadou, že prečo koalícia nedokáže podporiť dobrú vec pre ľudí. Tento návrh v mojom doplňujúcom návrhu sa vlastne týka znižovania byrokracie. A pre tých čo tu ešte neboli päťkrát, keď som to vysvetľoval, tak šiestykrát to vysvetlím. Je to o tom, že dnes štát vydáva rôzne výpisy, výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, kadejaké, rodný list, kópia rodného listu, kopec papierov, kopec papierov. A už od roku 2018 našťastie, pochválim pána Rašiho, lebo za jeho panovania sa to schválilo, našťastie to funguje tak, že na úrady už nemusíte nosiť nejaké vybrané výpisy, je ich asi dvadsať, že keď potrebuje úrad nejaký výpis a ten výpis vydáva nejaký iný úrad, tak už ho tam nemusíte nosiť, lebo tie úrady si to medzi sebou vykomunikujú. Takže ľudia už nemusia robiť poštára medzi úradmi. To je fajn, to je dobre, to aj relatívne funguje. Aby ste si to vedeli predstaviť, tak sú to presne také tie výpisy ako som spomínal, výpis z obchodného registra, z registra trestov už nemusíte nosiť na úrady, rodný list, úmrtný list, veľa vecí. Keď som ja bol štátny tajomník, tak tiež sme spravili vlastne tretiu vlnu rozširovania tej skupiny tých výpisov. Najprv ich boli štyri, potom osem a my sme spravili vlnu, kde sa myslím, že ďalších neviem koľko, osem alebo koľko výpisov doplnilo. Takže, takže fajn vec. Medzi úradmi to funguje. No a podstata môjho návrhu je, aby sme takýto super režim zaviedli aj medzi úradmi a komerčnými inštitúciami, pretože dnes, žiaľ, nepotrebujete ten výpis na úrade, ale stále ho potrebujete v komerčnej inštitúcii. A tým myslím napríklad banku, telekomunikačného operátora, poisťovňu. Títo stále potrebujú tie štátne výpisy. Dám taký modelový príklad, keď si idete založiť podnikateľský účet budú potrebovať od vás výpis z obchodného registra. Alebo keď chcete založiť svojmu dieťaťu účet v banke, budú potrebovať rodný list. Keď chcete ja neviem u telekomunikačného operátora nejakú službu môže sa stať, že budú potrebovať výpis z registra trestov. A žiaľ, tam to dnes funguje tak, že vy ako občan musíte robiť toho poštára. Musíte ísť na úrad získať si ten výpis a doniesť ho do tej banky, poisťovne, k operátorovi. Čiže úplne zbytočné nosenie papierov. To čo funguje v štáte, ešte, žiaľ, nefunguje smerom do komerčnej sféry a mohlo by a mohlo by a bolo by to veľmi jednoduché a ľudia by to ocenili.
Druhá otázka, ktorú som si kládol, keď som toto vymýšľal je, že či to je vôbec relevantný problém, že či to riešia vôbec ľudia na Slovensku, či to niekoho trápi. A vyzerá, že to ľudí trápi, pretože síce už nemusíme nosiť výpisy medzi úradmi, ale na slovenských poštách, kde sa tie výpisy vydávajú alebo nejaká časť z nich, štyri z tých dvadsiatich sa vydávajú na slovenských poštách, tak na slovenských poštách predstavte si to, ročne vydajú tristopäťdesiattisíc výpisov, tristopäťdesiattisíc výpisov. A ja si kladiem otázku, že ak tie výpisy už nemusíme nosiť na úrady, tak prečo ich je tristopäťdesiattisíc? No práve preto, že ich musíme nosiť do iných subjektov, nie na úrady, ale do komerčnej sféry. Čiže ja si myslím, že to je relevantné, že tristopäťdesiattisíc výpisov, ktoré dneska ľudia na tej pošte získajú a niekam ich nesú, by sa dalo odstrániť a pomohlo by to ľuďom. Aby ste si to predstavili, tristopäťdesiattisíc to je také, že každý jeden deň v roku sa vydá približne tisíc výpisov len na slovenských poštách. Tie výpisy sa aj inde vydávajú, na súdoch, na generálnej prokuratúre a tak ďalej. A len na slovenských poštách, ktorá vydáva len štyri výpisy sa ich vydá tristopäťdesiattisíc ročne. Čiže každý deň tisíc papierov úplne zbytočne.
===== Len na slovenských poštách. Tie výpisy sa inde vydávajú na súdoch, na generálnej prokuratúre a tak ďalej. A len na slovenských poštách, ktorá vydala len štyri výpisy sa ich vydá 350 tis. ročne. Čiže každý deň 1000 papierov úplne zbytočne a to neni nikde jeden papier, to sú dva alebo tri papiere, lebo tam aj tá doložka overovacia a tak ďalej. Čiže si to napočítajte. Keď už teda nám nejde o tie lesy, tak koľko krokov kvôli tomu musia ľudia spraviť úplne zbytočných 350 tisíc, to sú informácie priamo zo Slovenskej pošty, to nemám že ja som si to vymyslel, sme sa ich pýtali koľko tých výpisov vydávajú.
Čiže poďme to vyriešiť. Veď to asi nikto nemá rád takúto byrokraciu, že musíte nosiť papier od úradu, nám teda z pošty do banky, alebo do nejakej inej inštitúcie. Dá sa to vyriešiť, úplne ľahko sa to dá vyriešiť. A tá sa to vyriešiť tak, že ten systém, pomocou ktorého si úrady medzi sebou vymieňajú tie informácie, sprístupníme aj tým tretím stranám, že si tam budú vedieť tie isté informácie overiť aj tie banky, tí operátori, tie poisťovne a tak ďalej. Hocikto, kto prejde nejakou kvalifikáciou, kto preukáže že vie zabezpečenie prístup, hej, že bezpečnostné veci sú vyriešené v tom návrhu zákona. A je to úplne štandardná vec, ktorá funguje aj v zahraničí. Čiže jediné čo potrebujeme spraviť je týmto tretím stranám, ich nazvime, komerčným subjektom dať prístup k tomu, aby si tie informácie mohli overovať. A vždy si ich budú môcť overovať len zo súhlasom tej osoby ktorej sa týkajú. Čiže keby som to povedal modelovo, namiesto toho aby som nosil papier z pošty alebo z úradu do banky operátorovi a tak ďalej, tak prídem do tej banky poviem, chcem založiť môjmu dieťaťu bankový účet, oni povedia áno, výborne, na to potrebujem rodný list, ale nemusíte nám ho nosiť. Stačí keď mi tuná odliknete váš súhlas a ja si to môžem v štátnej evidencie overiť ten rodný list. Vybavené. Takto by to mohlo kľudne fungovať, tak by to mohlo fungovať. A máme na to dokonca aj IT systémy, aby takého niečo fungovalo, z eurofondov sa vybudovali a na toto boli presne určené. Čiže pre mňa úprimne naozaj záhada prečo už 6-krát toto musím opakovať, ale ja som vytrvalý, aj tvrdohlavý pomerne. Takže, takže budem kľudne aj 12-krát to opakovať, lebo si myslím, že je to dobrá vec. Lebo si myslím, že my sme tu na to poslanci, že pokiaľ teraz dám nabok nejaké ideologické rozpory, však môžem mať rozdielny názor na registrované partnerstvo, môžem mať rozdielny názor na zahraničnú politiku, alebo niečo podobné, ale tak prepánajána tak snáď máme rovnaký názor na byrokraciu. Snáď sa vieme zhodnúť na tom, že byrokracia nie je dobrá a snáď sa vieme zhodnúť na tom, že sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali odstrániť byrokraciu. Tak to by nemusela byť nejaká ideologická vojna medzi nami. Takže ja budem veľmi rád keď sa aspoň na tomto vieme zhodnúť, že byrokracia nie je dobrá a že keď aj príde opozičný návrh, aj keď je opozičný, ja viem, že neradi hlasujete za opozičné návrhy, ako sa to stalo, tak vidíte prežili ste to, zvládli ste to, ste tu stále s nami, tak by ste mohli podporiť aj tento na šiesty, na šiesty pokus. A vám dám otvorenú ponuku, že ak má niekto k tomuto nejakú otázku akúkoľvek, čo nie je na tom jasné, tak sa ma kľudne spýtajte teraz v rozprave, alebo do hlasovania za tú hodinku. Ja to veľmi rád vysvetlím. Písali, čiže idem po jednotlivých kategóriách, že v čom by mohol byť problém. Legislatívny to problém nie je, legislatívne je to napísané dobre. Technicky to problém nie je, máme na to IT systémy. Finančne to problém nie je, pretože tieto zmeny, ktoré by sa tým zaviedli, to sa bavíme o nízkych 100-tisícoch, ktoré by sme potrebovali na zavedenie a preplatiteľných z eurofondov. Toto je výdavok, ktorý by sa dal zahrnúť do programu Slovensko napríklad. Čiže v legislatíve to nie je, v IT systémoch to nie je, vo financiách to nie je, v zrealizovateľnosti to nie je, dá sa to spraviť. Čiže naozaj si kladiem otázku, že v čom je ten kruciálny problém, že sa nám to stále nedarí spraviť. Keď, dúfajme že sa zhodneme, že to ako som to opísal je vlastne celkom pekná vízia, že by to takto mohlo fungovať.
Tak som rád, že pán Kalivoda ma počúva, to som rád, že naozaj si to cením, lebo nie vždy to tak bolo pri tých 5 pokusoch. Takže ja som rád, možno som vás zaujal a možno sa ma spýtate, že v čom je pes zakopaný. A ja vám, žiaľ, budem musieť povedať, že v ničom, že jediné čo nám chýba je politická vôľa, naozaj. A viete čo, ešte aj tu spravím ešte aj takýto krok, a už som to hovoril aj tých 5-krát, že keď je to politická vôľa tak ja normálne vám darujem ten doplňujúci návrh, hej, dneska taký deň, darujem vám ten doplňujúci návrh kľudne si ho prepíšte tam meno, predložte ho pod svojim menom, ja tomu zatlieskam. A budem prvý, ktorý budem hlasovať za a celý klub PS vám to podporí.
Takže, ak chcete ukázať, že naozaj to myslíte dobre s ľuďmi na Slovensku a že vám záleží na znižovaní byrokracie a nie na jej bránení, tak budem, budem veľmi rád keď si tu kľudne prevezmete za svoje aj s chlpami. Kľudne si to overte, či to je dobre napísané. Je to dobre napísané. Tak myslím, že všetky prekážky, ktoré by tam mohli stáť v ceste sme už prešli, tak som naozaj veľmi zvedavý že ako to o tej 17-tej dopadne.
Čiže o tomto, o tomto je ten návrh a teda že je to taká technická, na záver len taká, také prianie, že chápme že to je technický, technický predpis a možno som to ani nevysvetlil dostatočne jednoducho, ale zdá sa mi, že ste pochopili o čo tu ide a teda chápem, že je to komplikované, ale ja ostávam optimistom.
Takže kolegovia z koalície, naozaj budem veľmi rád ak sa rozhodnete možno nie dnes, možno dnes som vás iba tak nalomil, že vás to zaujalo, že tak dobre, Hargaš možno niečo hovorí tak sa ho spýtam o čo tu vlastne ide. Budem naozaj rád, keď budeme, a teraz bez žartov, že bez srandy, teraz by som naozaj vážne chcel povedať, že ja to naozaj aj myslím teraz veľmi úprimne, že podľa mňa my sme tu na to, aby sme plnili nejaké poslanie. A čo už by malo byť to poslanie keď nie zjednodušovanie života ľudí, odstraňovanie zbytočných papierov, zbytočnej byrokracie. Toto naozaj nie je ideológia, to vás uisťuje. Toto je naozaj praktická vec, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku a naozaj to ponúkam tak, že ak to nechcete schváliť ako poslanecký pozmeňovák opozičný, lebo by vám niekto v klube lámal prsty alebo niečo, kľudne si ho preberte, okopírujte pod vlastným menom, ani nechcem byť spolupredkladateľ, je mi to jedno. Budem rád keď to prinesiete pri najbližšej novele zákona o e-Governmente, alebo ako poslanecký návrh novely zákona o e-Governmente. Budem naozaj úprimne, úprimne rád keď spravíme niečo dobré pre ľudí. Pretože si myslím, že popritom, že môžme mať rôzne názory na rôzne témy, tak toto je niečo, čo by nás hádam mohlo spájať a to je odstraňovanie byrokracie.
Všetkým vám úprimne ďakujem za vašu pozornosť. Ak by ste mali nejaké otázky vo faktickej poznámke som pripravený zodpovedať, alebo potom medzi týmto antrée a hlasovaním. Teším sa na hlasovanie o 17-tej a uvidíme. Ďakujem pekne.

Vážený pán neprítomný predkladateľ návrhu zákona, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začal by som upozornením predrečníka a potom pochvalou predrečníka. To upozornenie predrečníka je, že ešte nebola schválená novela zákona o rokovacom poriadku, ktorá umožňuje uviesť pozmeňujúci návrh bez toho aby bol prečítaný, takže predpokladám, že sa pán poslanec Hargaš ešte prihlási a v druhom vystúpení ten pozmeňujúci návrh aj uvedie, aj prečíta ako súčasné znenie zákona o rokovacom poriadku predpokladá.
A tá pochvala je, že tu pán poslanec Hargaš, aj ako bývalý štátny tajomník MIRRI, aj ako človek ktorý je zorientovaný v téme dokázal vysvetliť nie síce detailne, ale teda povedal by som že výrazne lepšie ako sme sa dozvedeli od predstaviteľov vlády aké sú dôvody predkladania tohto návrhu zákona. Lebo naozaj v dôvodovej správe sa píše, že v dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení plne funkčné, resp. nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami. Zároveň nie je možné garantovať ich spoľahlivosť a bezpečnosť v prevádzke, čo je obzvlášť kritické vzhľadom na povahu dokumentov, s ktorými sa v rámci konverzie pracuje.
Tak pokiaľ ste bývalý štátny tajomník MIRRI tak asi viete čo sa tým myslí. Pokiaľ ste bežný poslanec alebo bežný občan tak asi ani netušíte, že čo sú tie dôvody. A až keď si prečítate čo je obsahom toho návrhu, tak obsahom toho návrhu je, že systém zaručenej konverzie sa nejakým spôsobom zmenil zákonom, ktorý bol schválený v septembri 2022. Nadobudol účinnosť dňom publikovanie v Zbierke zákonov s výnimkou niektorých ustanovení. A práve tie ustanovenia ktoré, ktoré sa teraz majú znova posúvať, majú nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2025.
Pán poslanec Hargaš vysvetlil ako sa to posúvalo. Pôvodne to malo byť skôr, potom ešte neskôr, potom sa to znova posunulo na skôr, ale teda tak či tak uplynuli tri roky a v dôvodovej správe sa dozvedáme, že nebol dostatok časového priestoru. Proste štát o niečom rozhodne, ministerstvo niečo navrhne, vláda to posunie do parlamentu, poslanci v parlamente to schvália. Máte na to tri roky a za tri roky to nie ste schopní zrealizovať a potom poviete, že nebol dostatok času. A samozrejme menila sa vláda, menilo sa zloženie vedúcich orgánov a teda vedúcich funkcionárov ministerstva aj v rámci predchádzajúceho volebného obdobia, aj v rámci tohto volebného obdobia. Takže kto vie kto za to môže, ale v zásade by bolo dobré povedať, že čo sa stalo, prečo sa to nestihlo. Ja som sa na výbore pýtal aj štátneho tajomníka, mali sme ho na ústavnoprávnom výbore, lebo teda predpokladám, že pán minister životného prostredia v tejto téme nie je tak hlboko aby sa mohol vecne vyjadriť, že čo boli tie skutočné dôvody prečo sa to za tri roky nestihlo a ešte o ďalší rok a štvrť sa to teraz bude posúvať. A dozvedel som sa od aktuálneho štátneho tajomníka MIRRI, že on teda nevie, on aj v apríli nastúpil a teda nebolo pripravené verejné obstarávanie, že to trvá. Tak som sa potom pýtal, že prečo s tým neprišli skôr, lebo však keď v apríli videl, že sa to nedá stihnúť do októbra, no tak sa to dalo riadnym procesom posunúť tú účinnosť. Tak ja som bol chvíľu štátny tajomník, tak chápem, že chvíľu trvá kým sa človek zorientuje, no tak a že nestihli ten májový termín kedy by to išlo bez skráteného konania. Ale to je, povedal by som, podružná vec. Lebo, áno, tuto sa skracujú legislatívne konania nie z dôvodu, že nastali objektívne nejaké mimoriadne okolnosti, ale z dôvodu, že štátne orgány nekonajú. Majú implementovať smernicu a neimplementujú. Alebo majú zrealizovať nejakú úlohu, ktorá im vyplýva zo zákona a nezrealizujú ju a miesto toho, aby si tu účinnosť posunuli normálnym procesom, tak ju posúvajú na posledný chvíľu. Ale prečo sa to za tri roky takáto vec nepodarilo to sme sa nedozvedeli. Hovorím, že po vystúpení pána poslanca Hargaša sa cítim trochu informovanejší, lebo som sa o tú tému zaujímal, ale tiež to nie je vecná odpoveď na to, že prečo.
Rovnako som sa nedozvedel odpoveď na to, že prečo o rok a štvrť. Lebo pán štátny tajomník odhaduje, že za tri až šesť mesiacov je možné stihnúť verejné obstarávanie. Potom to treba ešte nejako odskúšať, ale reálne to nemusí trvať rok a štvrť. Môže to byť schválené skôr a prečo to odsúvame teraz na obdobie až po roku a štvrť. Čiže možno môže byť ten systém funkčný podľa nových parametrov aj skôr, ale posunie o rok a štvrť.
Čiže toto je pre mňa taký príklad, že takto by sa to robiť nemalo aj z hľadiska legislatívneho procesu, teda že ba sa to nemalo robiť skráteným legislatívnym konaním keď vedia štátne orgány vopred, dostatočne vopred že sa niečo nestihne, tak majú požiadať o odklad skôr a bez toho, aby sa postupovalo skráteným legislatívnym konaním. Ale predovšetkým keď sa žiada o odklad na realizáciu nejakej úlohy, a v tomto prípade je to vecou zákona, v mnohých iných prípadoch stačí na to uznesenie vlády, alebo nejaké rozhodnutie ministra. V tomto prípade to musí schváliť parlament, tak by bolo korektné aspoň vysvetliť tie dôvody, aspoň povedať konkrétne dôvody prečo sa to nepodarilo stihnúť v tom termíne, ktorý bol stanovený. Keď nota bene to boli tri roky, a už ani nehovorím o tom, že sa to teda už raz posúvalo a mohlo sa to posunúť na dlhšiu dobu a posunulo sa to na kratšiu dobu, tak myslím si, že aj poslanci, aj verejnosť by si zaslúžili poznať odpoveď na tie otázky. Len obávam sa, že odpovede sa nedočkáme keďže pán minister Migaľ tu momentálne prítomný nie je a on je asi jediný ktorý by ich mohol zodpovedať.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za možnosť ešte raz za mňa vystúpiť, lebo veľká chyba sa stala, ako pán kolega Dostál správne upozornil v tom, v tom návale nadšenia zo zrušenia byrokracie, som zabudol prečítať pozmeňujúci, teda doplňujúci návrh, alebo som teda možno už dúfal, že pán Kalivoda na mňa tak úprimne pozeral, že už prednesie ho rovno on, že to nebude opozičný, ale koaličný. Stihli by ste to, ale možno nabudúce.
Takže aby sme učinili procesom zadosť, tak, pán predsedajúci, teraz prečítam doplňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 912.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (tlač 912).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Govemmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 301/2023 Z. z., zákona č. 237/2024 Z. z., zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 365/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10 sa odsek 11 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k) poskytovanie údajov podľa písmena j), so súhlasom osoby, ktorej sa takéto údaje týkajú, tretej strane,".
2. § 55 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov poskytuje údaje z informačných systémov, z ktorých sú orgány verejnej moci pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje,^29aa) vždy aj spôsobom a v rozsahu podľa § 10 ods. 11 písm. j) a k); na poskytovanie týchto údajov vytvorí správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov verejne dostupné aplikačné rozhranie. Údaje podľa prvej vety sú použiteľné na právne účely rovnako, ako sú použiteľné na právne účely pre orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu. ^29ab)
Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú:
^29aa) § 1 ods. 3 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .
^29ab) § 1 ods. 1 zákona č. 177/2018 Z. z. v znení zákona č. 310/2021 Z. z.".
3. Za § 60j sa vkladá § 60k, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠60k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2025
(1) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečí plnenie povinnosti podľa § 55 ods. 6 najneskôr od 1. mája 2025, pričom aplikačné rozhranie a popis jeho použitia sprístupní najneskôr do 1. marca 2025.
(2) Postup a podmienky, ktoré musia byť podľa predpisov o informačných technológiách vo verejnej správe a tohto zákona splnené na poskytovanie údajov podľa § 10 ods. 11 písm. k) zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli.".".
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. marca 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Pán poslanec Hargaš, zaujímavý návrh a teda obsahovo myslím si, že ťažko s ním môže mať niekto problém a ja teda verím, že vaše neutíchajúce úsilie a opakované predkladanie tohto návrhu aj vo forme pozmeňujúcich návrhov nakoniec padne na úrodnú pôdu a niekto si to z koalície osvojí, príde s tým do parlamentu a bude to, bude to schválené. Ale zaujímavá je aj tá forma, teda nemyslím len tú formu prednesu v dvoch, v dvoch vystúpeniach, ale aj, aj samotnú formu, lebo je to čiastočne teda rozširujúci návrh a možno by niekto mohol namietať, že ide o prílepok. Ale teda nejde o klasický prílepok, aj keď sa tam dopĺňa nový článok, lebo § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo, obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je vlastne odloženie účinnosti časti novely toho zákona, ktorý sa týmto pozmeňujúcim návrhom, návrhom navrhuje doplniť. Čiže nepochybne z hľadiska matérie ide o niečo, niečo iné, ako je obsahom návrhu zákona, ale zároveň sa to týka toho zákona, ktorého novelu sa navrhuje alebo časť novely sa navrhuje posunúť účinnosť v tom, v tom návrhu zákona. Čiže aj z teoretického hľadiska by to bol určite veľmi zaujímavý materiál na rozbor a na diskusiu na tému, čo sú a nie sú prílepky, lebo toto je naozaj že taký veľmi špecifický príklad.