3. schôdza

Ďakujem pekne.
Chcem zdôrazniť tú časť príspevku kolegu Martina Šmilňáka, kedy hovoril na porovnanie povinnú školskú dochádzku verzus povinné vzdelávanie, ktoré by malo byť ukončené uceleným stupňom vzdelávania. Chcem to bližšie vysvetliť. Keď dnes končia 16-ročné deti po prvom ročníku strednej školy svoju povinnú školskú dochádzku, tak sa stáva, že mnohé desiatky, stovky niekedy v marginalizovaných skupinách až tisíce v súčte mladých ľudí ostávajú v sociálnej sieti a niekedy na celý život, pretože nemajú v rukách ani len výučný list. Namiesto toho ponúkame spoluprácu pri tvorbe legislatívy, ktorá toto zmení, pretože je to zásadná vec, tak ako o tom hovoril aj kolega Hajko vo faktickej, aby sme, aby náš vzdelávací systém produkoval ľudí, ktorí dokážu zvládnuť aspoň jednoduché obslužné činnosti tak, aby boli užitoční sebe aj spoločnosti, napríklad v lesohospodárstve, v stavebníctve a v iných odvetviach, ktoré nevyžadujú vyšší stupeň vzdelania pre niektoré činnosti. Tak aby ten, kto skončí vzdelávanie, povinné vzdelávanie sa, mohol uživiť seba a nebol odkázaný na sociálne dávky.
Zároveň chcem zdôrazniť aj to, že na školách máme príklady excelentnej praxe, ktoré dokážu produkovať až svetovo špičkovú kvalitu. Takýchto ľudí, takíto ľudia sa zhromaždili v kurikulárnej rade v rezortných reprezentatívnych organizáciách školstva regionálneho aj vysokého a čakal by som, že v programovom vyhlásení vlády bude akcentovaná spolupráca s týmito ľuďmi, ktorí majú to know-how, ktorí dokážu posunúť naše školstvo dopredu na špičko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja mám dve poznámky k vystúpeniu pána kolegu Šmilňáka. Začal tou svojou skúsenosťou z vlaku a ja s ním plne súhlasím, že sa takéto veci nemajú diať. A viete, my sme tu mali prvú schôdzu parlamentu, tú úvodnú, mali sme tu včera jeden exces s jedným plagátom jedného pána kolegu poslanca a viete, keď môžu ústavní činitelia rozprávať, konať, čo chcú, tak sú vzorom pre ľudí. Tak ja dúfam, že tento nový parlament sa nezníži na takéto primitívnosti a prispejeme k tomu, že budeme vzorom pre našich obyvateľov, občanov.
A k tomu školskému vystúpeniu pána kolegu, je učiteľ, ja nie som učiteľ, ale chcem upriamiť, chcel by som povedať jednu zásadnú vec, že požiadať kolegov poslancov, ktorí budú vystupovať, každý má 20 minút, aby sa sústredil na podstatné veci, lebo včera bolo povedané pánom podpredsedom vlády Tarabom, ak ste to niektorí nezachytili, že za každou jednou vetou alebo za každým odstavcom tohoto programového vyhlásenia vlády je zákon, ktorý sem príde. A vtedy, keď sem príde, vtedy bude priestor na takéto odborné diskusie, lebo, poviem príklad, na, kritizoval postavenie materských škôl na strane 41, systémové opatrenie, krátkodobé priority, v súlade so záväzkami vyplývajúcemu z plánu obnovy a odolnosti vláda zavedie normatívne financovanie materských škôl a tak ďalej. Je to tu.
Potom o tých zásadných veciach bude pojednávať strednodobá priorita. Vláda prijme nový zákon o štátnej správe v školstve, školskej samospráve a tak ďalej. Takže skúsme sa povzniesť nad nejaké politikárčenie a skúsme počkať na konkré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja využijem prítomnosť pána premiéra.
Pán premiér, mnohé vlády deklarovali, že školstvo je priorita a ja aj po tom, čo som počul včera, že ste prešli každý jeden odstavec pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, vás chcem požiadať, venujte školstvu toľko pozornosti a nielen pozornosti, ale aj dajte tam ten objem peňazí, ktorý si to vyžaduje. Ak nedostaneme do školstva aspoň priemer HDP Európskej únie, tak veľmi veľa neurobíme. My sme krajina, ktorá má pomerne veľký problém s deťmi z MRK a tam potrebujeme veľa, veľa úsilia. Sme krajina, ktorá nemá celkom dobrý vzdelávací systém a potrebujeme to stredoškolské vzdelávanie urobiť tak, aby každé dieťa, ktoré týmto povinným vzdelávaním prejde, aby malo tie potrebné zručnosti na to, aby sa uživilo. To nám všetkým odľahčí. Ak sa každý človek, ktorý nepotrebuje pomoc, nie je zdravotne ťažko postihnutý, znevýhodnený, ak sa každý človek dokáže o seba postarať, potom bude fungovať celá krajina. A tak vás prosím ešte raz, dajte do školstva toľko prostriedkov, aby sme to zvládli. My sa školstvu venujeme veľa rokov a bez peňazí to nepôjde. Bez toho, aby sme podporili učiteľov, vedcov, aby sme tam dali toľko prostriedkov, ktoré potrebujeme. Takže to je taký apel a vďaka za to, že ste prišli.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené panie ministerky, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo.
Včera sa tu pán premiér postavil pred tento pult a ako prvé tak pochvalne priznal, že bude hovoriť bez papiera. Viete čo, pán premiér, občania od vás, podľa môjho názoru, nepotrebujú to, aby ste hovorili bez papiera, občania hlavne od vás potrebujú to, aby ste vládli bez korupcie. Ja dnes budem hovoriť s papierom. Ale to druhé vám viem sľúbiť. Že takú politiku, slušnú politiku robiť vieme. Slovensko vie, pán premiér, a je mi dosť nepohodlné, že mi sedíte za chrbtom, keď prehováram k vám, Slovensko vie, pán premiér, že ste z programového vyhlásenia vlády asi najviac pyšný na jeho nadpis s ohľadom na kvalitu a dĺžku tohto dokumentu. Je asi jednou z perličiek tohto, tohto textu, aj ja sa mu chcem špeciálne povenovať, pretože keď som sa snažila nájsť čosi hmatateľné, čosi, čo by som mohla komentovať v rámci toho programového vyhlásenia vlády, tam toho bolo pomenej.
Takže, dámy a páni, ja vám pripomeniem názov tohto skvostného programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa údajne podieľali všetci ministri. Ja si to však po včerajšom vystúpení pána ministra Tarabu nemyslím a tiež aj pasáž o kultúre nemá žiadne gramatické chyby, hoci nezrovnalostí je tam dosť, takže naspäť k názvu: Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.
Začnem odzadu. Bezpečnejšie žiť. Pán premiér, pre koho bezpečnejšie žiť? Pre novinárov, ktorých kolega bol počas vašej poslednej vlády zavraždený a vy ich potom neprestávate ostrakizovať a neprestávate ich zastrašovať a štvať proti nim verejnosť? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie? Alebo sa majú cítiť bezpečnejšie ľudia LGBTI, ktorým nadávate do zvrátených a vyhrozujete im, že ústavou zakážete registrované partnerstvá, ktoré u nás ani nemáme.
Vaši koaliční partneri idú v tejto rétorike ešte ďalej a povzbudzujú nenávisť, povzbudzujú v spoločnosti homofóbiu, stavajú sa proti týmto ľuďom, ktorí rovnako plnia všetky povinnosti na Slovensku, všetky dane, len práva nemajú rovnaké ako tí ostatní. Postrehli ste, že dvaja títo ľudia boli obeťou teroristického útoku, že boli zavraždení? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie v tejto krajine? Má sa cítiť bezpečnejšie môj svokor, moja svokra, ktorí žijú na východnom Slovensku, alebo moji priatelia, ktorí žijú v Michalovciach, vo Vyšnom Nemeckom, ktorí sú na dotyk vojne, v manželovom byte v Košiciach máme už tretiu ukrajinskú rodinu utekajúcu pred raketami. Našťastie aj vďaka slovenskej vojenskej pomoci sa konflikt drží dostatočne ďaleko od slovenských hraníc a rakety nepadajú niekde na Michalovce, ale ukrajinskí vojaci proti týmto ľuďom už viac ako 600 dní bojujú v zákopoch. To nie je vďaka tomu, že sa tu bavíme o mieri, to je vďaka tomu, že tam niekto pokladá svoj život, aby aj Slovensko mohlo byť v bezpečí. Lebo čím ďalej držia ukrajinskí vojaci konflikt od našich hraníc aj s pomocou našich zbraní, aj s pomocou našich spojencov, tým bezpečnejšie sa cítime na Slovensku. O tom to je. Oni bránia aj nás.
Hovoríte o mierových riešeniach. Mier si želáme všetci. Ale tiež si želáme, aby sme boli v bezpečí. A bezprecedentný agresívny útok, ktorý spravilo Rusko, sa nedá riešiť momentálne tým, že si sadneme za jeden stôl. Pretože tam nie je ochota. Dá sa riešiť jedine tak, že budeme čeliť agresorovi. Lebo ak to nebudeme robiť, tak konflikt, vojnová zóna sa presunie bližšie k nám. A verte mi, to ľudia na východnom Slovensku, to je tá oblasť, kde nič nie je podľa, podľa vašich dávnych slov, oni sa toho boja. Aj ja sa toho bojím. Mám tam rodinu.
Hovoríte o pokojnejšom Slovensku. V tom si myslím, že nebudete ďaleko od pravdy. Bezpochybne bude pokojnejšie, lebo sa nebudeme dozvedať o korupčných kauzách ani SMER-u, ani SNS, lebo beztrestnosť je podľa mňa taká hlavná motivácia mnohých, ktorí dnes sedia na tých najvyšších kreslách. A to považujem už po výsledku týchto volieb, žiaľ, za vybavené.
Áno, treba vám uznať, pán premiér, váš kultivovaný prejav, pokojný tón hlasu. Neviem byť takáto pokojná ako vy, keď hovorím o všetkom, čo sa momentálne deje, keď vidím, ako šikanózne pristupujete k policajtom, keď vidím, ako sa vyhrážate sudcom, neviem byť takáto pokojná.
Vy viete hovoriť bez papiera, my ostatní nevieme. To sa ľuďom ráta, ale kiež by ste tento svoj naozaj výnimočný politický talent využívali na zveľaďovanie Slovenska a nie na jeho orbanizáciu. Ja vám v tom budem držať prsty, lebo keď som niekedy dávno, pred 15 rokmi uvažovala, čo budem študovať, nepoznala som žiadneho právnika, vyrastala som v dedine, kde nebol žiaden právnik, a uvažovala som, že prečo by som mala ísť na právnickú fakultu, to sa mi zdalo, že to mali, to malo taký cveng a vždy mi voňala politika, vždy som pozerala tie nedeľné diskusie, a tak som si vtedy prečítala váš životopis a videla som, že aj vy ste vyštudovali právnickú fakultu, a vtedy som si povedala, že možno toto je cesta, ako sa raz dostať k politike, ako môcť povedať tým, ktorí všetkých, takmer všetkých mojich rovesníkov povyháňali z tejto krajiny, že my tu chceme ostať a že toto je aj naša krajina.
A či sa budeme mať lepšie? Nepochybne áno. Aj keby ste neurobili vôbec nič, pán premiér, my sa tu budeme mať lepšie, lebo inflácia klesá, pandémia je za nami, na vojnu u susedov si po tých 600 dňoch už ľudia privykli, bohužiaľ. Či ste tým mysleli, že sa budeme mať lepšie vďaka vám? Tomu nikto neverí. Lepšie sa budú mať len ľudia okolo vás ako za každej vašej vlády, pán premiér. Ale aby sme neboli len pesimistickí a dokázala som vám, že som zašla ďalej vo vašom programovom vyhlásení vlády ako vaši páni ministri a pani ministerky niektoré, česť výnimkám, lebo naozaj sú tam aj kapitoly, na ktorých vidno, že pracovali, ale napríklad včera bolo zrejmé, že pán Taraba netušil, že čo je v pasáži environmentálna politika napísané, tak predsa len už máme nejaké tušenie, ako sa k tomuto dokumentu pristupovalo.
Chcem vyzdvihnúť to, čo je v tomto materiáli dobré, a verím, že sa vám podarí, lebo tých bizarností a vágnych pojmov je tam oveľa viac, takže som si povedala, že dám si tú námahu a vyberiem to užitočné, čo sa tam dalo nájsť. Pre mňa osobitne v pasáži sociálnej politiky bolo veľkým potešením, že som videla, že príspevok na bývanie sa konečne oddelí od príspevku v hmotnej núdzi. Toto je niečo, čo už malo byť spravené dávno a mňa, mňa mrzí, že sa to nepodarilo, aj keď to mal v úmysle, bývalému pánovi ministrovi, boli o tom diskusie, je to pomerne ďaleko aj na ministerstve sociálnych vecí pripravené, takže verím, že toto by mohlo vyjsť.
Ďalšia vec, ktorá ma potešila, že sa spomína v tomto dokumente, je inklúzia detí z generačnej chudoby a detí so zdravotným postihnutím. Boli sme to my, konkrétne aj ja, poslankyňa Žitňanská a niekoľkí ďalší, ktorí tu sedia, ktorí riešili krivdu, ktorá je ešte z obdobia vašich vlád, a to napríklad to, že sa deti so zdravotným postihnutím nevedeli dostať so svojím asistentom, osobným asistentom do škôl. To znamená, že aj keď také dieťa, ktoré malo vážne potreby a potrebovalo pri sebe takéhoto človeka, muselo ísť za brány školy samé bez človeka, ktorý by mu možno pomôcť, pomohol aj s úkonmi, ktoré nebolo schopné zvládnuť samé. A ja sa pýtam, prečo to bol taký problém, keď ste sociálna demokracia, pristúpiť k tejto krátkej legislatívnej zmene za vašich vlád. Vedelo sa o tom, štyri roky o tom pravidelne písali rôzne médiá, až teraz sa to podarilo. Hádam sa to nezmení, keďže to máte aj vo svojom programe.
Vláda sa zaväzuje podporovať sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. Z toho sa mimoriadne teším, to bolo niečo, za čo sme svojho času chválili aj pána ministra Richtera, lebo má na tom veľký podiel, takže nie, nie sme len bezobsažní kritici, ktorí si nevšímajú, keď sa podarí niečo dobré. Keď sa podarí niečo dobré, veľmi často sedíme za tým stolom a snažíme sa pomôcť, aby sme aj svojou troškou prispeli skúsenosťami k tomu najlepšiemu riešeniu a k tej najlepšej verzii legislatívy, ktorá vzíde.
Súčasťou opatrení v školstve by mal byť odborný program ochrany duševného zdravia. Mrzí ma, že tam nie je konkrétnejšie popísané, ako má tento program vyzerať a čo má byť jeho obsahom, ale verím, že sa to od pána ministra Druckera dozvieme, už som mu písala list, ktorý sa týkal študentov, talentovaných študentov, ktorí majú dostávať štipendiá z plánu obnovy. Nedostávajú ich už druhým mesiacom. Odpoveď prišla veľmi rýchlo, verím, že aj túto odpoveď dostaneme v krátkom čase.
Hovoríte, že sa budete držať míľnikov plánu obnovy aj pri environmentálnej politike, aby nebolo ohrozené čerpanie európskych prostriedkov. Nuž, v deň, keď nám prišiel materiál programového vyhlásenia vlády sem do parlamentu, presne v tejto veci pán minister Taraba napísal presný opak na svoj facebook. Čiže nie som si istá, že časť environmentálnej politiky vzišla z jeho pera, keďže si protirečí hneď v prvý deň, ale budem veriť, že sa to podarí a že neprídeme o peniaze z európskych zdrojov a že sa nám podarí zachrániť prírodné bohatstvo, ktoré na Slovensku máme.
V zdravotníctve spomínate zameranie na prevenciu a rozšírenie skríningových programov a stabilizáciu ambulantného sektora. V tom novej pani ministerke držím prsty a budeme jej plne nápomocní, ak to bude v našich silách, aby sa to podarilo. Je to podľa mňa základný kameň, ktorý je treba v našom zdravotníctve pretlačiť.
Hovoríte, že "vláda zabezpečí, aby pracovné podmienky nebránili rodičom starať sa o deti". Je tam iba jedna veta o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života a to táto. Pre mňa je toto veľmi kľúčová téma, lebo Slovensko je jednou z mála krajín v Európskej únii, kde každá druhá matka nepracuje, hoci by chcela, lebo na to nemáme na Slovensku vytvorené podmienky. To znamená, že ženy si tu stále musia vyberať medzi materstvom a medzi prácou a nie sú schopné tieto dva svety zladiť. Niekedy často aj v troch rokoch veku dieťaťa, keď už sú pripravené ísť do práce, musia ostať dlhšie doma, pretože nemáme vybudované dostatočné kapacity škôlok a jaslí. Ja som to čítala aj vo vašom programe, hoci konkrétnych riešení som sa nedopátrala, ale považujem za dobré, že to tam máte spomenuté, a kiež by si to zaslúžilo – mladé rodiny, ženy, matky – toľko pozornosti ako možno generačne iní občania, trebárs seniori, lebo my sme v tejto, v tejto spoločnosti tiež odkázaní na pozornosť sociálnych politík a rodinných politík a v tomto dokumente tej pozornosti bolo veľmi málo.
Verím, že týmto mojím vystúpením ste pochopili, že našou úlohou tu v parlamente nie je robiť zo seba šašov alebo prinášať chaos alebo čokoľvek, čo vy opozícii dávate ako prívlastky. Našou opozíci... našou úlohou je strážiť demokraciu a snažíme sa to robiť. Aj vy ste to svojho času ešte vedeli. Ja si pamätám, pán premiér, ako ste tu sedeli sám, jediný, môj otec mi o tom rozprával, vtedy ste boli hrdinom, keď ste jediný bránili demokraciu počas, počas toho, ako, ako sa snažil Mečiar uniesť tento štát. Niekde v sebe to máte, skúste sa k tomu vrátiť. Skúste neodtláčať novinárov svojimi ochrankármi. Skúste sa postaviť čelom kritike. Skúste odpovedať na ich otázky. Skúste ľuďom dopriať dialóg medzi vami a objektívnymi žurnalistami a nielen viesť monológ na facebooku, kde nie sme schopní dozvedieť sa viac, pretože tí, ktorí sa majú za nás pýtať, tam nemajú vstup. Toto je moja prosba k vám. Nepustite demokraciu a neurobte zo Slovenska druhé Maďarsko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, lačho džives, pačivale Roma te pačivale Romňja. Pozdravil som sa v jazyku občanom Slovenskej republiky, ktorí nedostali veľký priestor v programovom vyhlásení vlády. Áno, pozdravil som sa Rómom, ktorých táto vláda, môžem povedať na plné ústa, zrejme nemá v láske.
Boli tu názory už počas kampane, čo všetko sa urobí, respektíve neurobí pre túto komunitu, pre týchto ľudí, pre občanov Slovenskej republiky, ktorí tu takisto platia dane za všetko to, čo si kúpia, a dnes sme svedkami toho, že tie sľuby sa idú napĺňať. V programovom vyhlásení vlády je možné, že prehliadnete stať, ktorá sa má týkať marginalizovaných rómskych komunít, a ja si myslím, že to vôbec nie je náhoda. Táto téma totižto tejto vláde, úradujúcej vláde nie je blízka ani nikdy nebola blízkou. Som rád, že premiér na poslednú chvíľu vymenoval splnomocnenca vlády pre rómske komunity, lebo tu boli šumy a ja verím, že pán premiér buď to potvrdí, alebo vyvráti, že sa plánoval zrušiť tento úrad a že jednotlivé, alebo teda agenda tohto úradu sa mala prerozdeliť medzi jednotlivé rezorty, ktorých sa táto téma nejakým spôsobom dotýka, rómska téma alebo teda riešenie rómskej problematiky. A podľa slov, teda podľa tých dohád, ktoré tu boli, jednoducho ministri, ktorí sa mali zaoberať touto agendou, si povedali, že sa, že si nechcú špiniť ruky doslova s Cigáňmi. A ja verím, že premiér k tomu zaujme nejaké stanovisko, ale buď potvrdí, alebo vyvráti tieto informácie, ktoré sa ku mne dostali. A ešte raz opakujem, som rád, že bol vymenovaný splnomocnenec vlády pre rómske komunity, kde Robert Fico hneď po tom, ako sa ujal vlády, hneď prvé, čo urobil, odvolal splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
A nie je to, nebolo to šťastné, lebo ľudia v teréne, a dotknem sa aj tej veci, ktorý ste, ktorú ste uviedli do programového vyhlásenia vlády, že chcete prehodnotiť projekty a peniaze, ktoré idú na niektoré projekty, či sú efektívne a či majú zmysel. A je tu jeden obrovský projekt, ktorý má zmysel, projekt MOPS. A to nehovorím len ja. To hovoria Nerómovia, to hovorí samospráva a koniec koncov hlavnými aktérmi tohto projektu sú samotní Rómovia, ktorí dbajú o to, aby bol pokoj a disciplína v obciach. Zabezpečujú pokojné rána, kedy školáci alebo teda študenti chodia do škôl pri autobusových zastávkach v komunitách, v osadách. Starostovia si to vychvaľujú a 1. 10. bol termín, kedy tento projekt mal pokračovať. Bohužiaľ aj tým, že hneď prvé po voľbách, čo ste urobili, ste odvolali splnomocnenca vlády, tento projekt stojí. A ja sa chcem opýtať, že čo bude s týmto projektom, lebo to sa nepýtam ja, to sa pýtajú tí ľudia, ktorí sú v komunitách v teréne, ktorí pracovali, a na tento projekt boli vyčlenené peniaze. 1. 10. mal tento projekt plynulo pokračovať, bohužiaľ, dnes sme v stave, že tento projekt stojí a ľudia si hľadajú prácu.
Boli tu úvahy a názory Roberta Fica počas volebnej kampane, kedy naozaj ja som nenašiel pekné slovo od neho na adresu Rómov, kedy adresoval Rómom slová, že opatrenia voči nim sa pritvrdia, že nedostanú nič. A tí ľudia dnes možno aj oprávnene berú Roberta Fica ako väčšieho extrémistu ako Milana Mazureka. Koniec koncov výsledky volieb to iba potvrdili. Ľudia sa báli viac Roberta Fica alebo teda Rómovia sa báli viac Roberta Fica ako Milana Mazureka, a to je čo už povedať. Milan Mazurek je totiž alebo teda bol totiž fašista s papiermi, taký vyšľachtený ako pes. Robert Fico svojou rétorikou dokázal presvedčiť Rómov, že je, bohužiaľ, väčší extrémista. A viete čo, ja tomu nechcem veriť, že Robert Fico je rovnaký extrémista alebo väčší extrémista ako Milan Mazurek. A teraz má priestor k tomu, aby občanov Slovenskej republiky, ktorými sú aj Rómovia, v tomto volebnom programe alebo teda v tomto volebnom období oslovil a presvedčil ich o tom, že nie je rovnaký rasista a extrémista ako Milan Mazurek. Budete vládnuť v relatívne pokojnom období, čo vám aj závidíme, my sme to šťastie nemali a máte opäť kopec príležitostí doniesť Slovensko na inú dráhu, Rómov do 21. storočia. Boli ste tu dvanásť rokov naozaj a tí ľudia... A zoberme si iba takú bohatú Európu. Kým bohatá Európa rieši aká nabíjačka pôjde do telefónov, že či jednotná nabíjačka pre každý telefón, tak my tu máme ľudí, ktorí pijú vodu z potoka a žijú ako v Afrike.
Verím tomu, že včera, tak ako povedal Tomáš Taraba, a ja chcem veriť jeho slovám, že chce postaviť vodovody a kanalizácie všade tam, kde nie sú. A vo väčšine obcí, tam, kde sú Rómovia, kanalizácia a vodovod, vodovod nie je. A my sme opäť boli tí nešťastní svedkovia toho, aká dôležitá je výstavba vodovodu. Ukázalo sa to hlavne počas pandémie, kedy ľudia, ktorí pochádzali z takýchto oblastí, z komunít, kde nebol vodovod, kde bol iba nejaký jeden verejný vodovod v strede obce, tak tam boli najvypuklejšie ohniská pandémie a ľudia to medzi sebou šírili. Je čas naozaj, aby sa aj títo ľudia dostali do 21. storočia, aby 95 % obyvateľstva rómskej komunity mali prístup k pitnej vode. Peniaze na to sú, priestor na to je a ja si myslím, že táto vláda bude stabilná, že, že vydrží štyri roky, aj im chcem držať prsty, chcem držať prsty Tomášovi Tarabovi, chcem držať prsty rovnako aj ministrovi školstva, aj Petrovi Kmecovi, o ktorom si myslím, že je človek na správnom mieste. Chcem tomu veriť a verte tomu, že keď prídete s dobrými návrhmi zákonov, tak ja vám tu teraz hovorím, že ja vám tie zákony podporím a nech sa týkajú naozaj čohokoľvek. Chcem veriť tomu, že Robert Fico zjemní svoju rétoriku smerom k tejto komunite, kde Rómovia majú bohaté skúsenosti či s rétorikou, ale aj skutkami vlád Roberta Fica, či to bola Moldava nad Bodvou, či to boli dvaja fackovací chlapci na policajnej stanici, razia vo Vrbnici a mohli by sme hovoriť naozaj kadečo. A ja som bol počas volebnej kampane aj v Moldave nad Bodvou a keď som sa pýtal tých ľudí, ktorí tam jednoducho boli svedkami tej razie a aj poškodenými, tak sa jednoducho báli aj prehovoriť k tejto veci a ja sa im ani nečudujem. Boja sa stále. Boja sa stále a ja nechcem, aby sa báli, ale k tomu, aby sa nebáli, musí Robert Fico zaujať jasné stanovisko. Ja viem, vyhralo mu to voľby aj vlastne Republiku to nedostalo do parlamentu, keď používal takú istú rétoriku ako Milan Mazurek. Je na ňom dnes, aby presvedčil aj týchto ľudí, občanov Slovenskej republiky, že takým naozaj nie je. Bohužiaľ, ale tu sú za ním skutky, či Moldava, či fackovací chlapci, Vrbnica a tak ďalej. Bude ťažké tomu uveriť, ale priestor na to má štyri roky, peniaze na to sú a ja chcem veriť naozaj, že za toto volebné obdobie sa pohne rómska téma.
Nový splnomocnenec vlády, váš osobný kamarát, včera sa vyjadril, že dosť bolo nejakých stratégií, treba makať. Presne tak, presne tak. Peniaze na to sú. My sme sem priniesli jednu miliardu eur na riešenie tejto problematiky. Problémom toho, že tieto peniaze, boli tu aj v minulosti, samozrejme, ale nie v takom objeme, sa nikdy nedostali na tie riešenia, ktoré by pomohli týmto ľuďom dostať sa do 21. storočia. Toto je najväčší problém a ja verím tomu, že aj váš osobný priateľ, nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity dozrie na tie peniaze, aby smerovali tam, kde majú, aby boli naozaj efektívne využité. Priestor tu máte. Budete vládnuť naozaj v pokojnom období. Môžte tu urobiť obrovské zmeny, tak ako ste mohli urobiť obrovské zmeny za tých celých dvanásť rokov.
Chcem sa teraz dostať k ministrovi školstva, verím tomu, že sa obzrel už po svojom ministerstve a eviduje infringement, ktorý tu je od roku 2015. Je rok 2023 a my sme v poslednej fáze. Na Slovensko je podaná žaloba, posledným krokom je pokuta. Obrovská pokuta za nesprávne zaraďovanie detí do špeciálnych škôl a za segregáciu týchto detí. Ak sa do konca roka neprijme tvrdý zákon vo vzdelávaní rómskych detí, tak budúci rok nás čaká pokuta. Pokuta za každý jeden deň neaplikovania tohto návrhu zákona. Tá pokuta sa naozaj môže vyšplhať do obrovských súm. My keď sme mali otvorený školský zákon, a mne je naozaj ľúto, že musím sa ozvať pánovi Horeckému, tak ja som ho presviedčal, aj viem, že tam bola aj vôľa od pána Horeckého, len, bohužiaľ, náš bývalý koaličný partner ho držal v šachu, aby sme prijali tento návrh zákona, ktorý umožní deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo z rizikového prostredia chodiť do materských škôl od troch rokov. Povinne. Neexistuje, aby zdravé rómske deti končili v špeciálnych základných školách len preto, že prichádzajú do škôl nepripravené, že neovládajú slovenčinu. Tieto školy z týchto detí do budúcna vyrábajú poberačov sociálnych dávok. A ja to nechcem. Ja to nechcem. A keď si zobereme štatistiku, aká je tu teraz na Slovensku, že do budúcna to vyzerá tak, že ani nie dvaja ľudia budú pracovať na jedného dôchodcu, rok ka... štát každým rokom tým, že sa nevenuje týmto deťom, buduje iba ďalších budúcich poberačov sociálnych dávok, a to sú tisíce detí. Zároveň tí ani nie dvaja pracujúci ľudia tým, že budú pracovať na jedného dôchodcu, budú tu pracovať na aparát štátu, čo je 500-tisíc ľudí na Slovensku, zároveň ale budú pracovať na tých, čo poberajú sociálne dávky, a to sú zdraví ľudia, ktorí sa ale, bohužiaľ, nevedia zamestnať. Môžu pracovať niekde načierno, ale neodvádzajú dane a odvody. A toto je ten problém. My potrebujeme tieto deti dostať na pracovný trh, aby tu platili dane a odvody. Keď tu je dnes naratív o tom, že Rómovia sú ľudia, ktorí žijú z našich daní, tak verím tomu, že do budúcna tomu bude tak, že práve rómske deti budú platiť dane a odvody, z ktorých bude dostatok peňazí na to, aby sa vyplácali dôchodky, lebo pri takomto trende, ak by mali pracovať iba dvaja ľudia na jedného dôchodcu, tak my, tí, čo ešte dnes dôchodky nepoberáme, zrejme už asi ani nebudeme poberať takéto dôchodky alebo nebudeme vôbec poberať žiadne dôchodky, a toto je veľký problém. Toto sú občania Slovenskej republiky, od ktorých musíme dostať to, aby boli uplatnení na pracovnom trhu, aby platili dane a odvody, aby boli plnohodnotnými, naozaj zodpovednými ľuďmi. Iba takých dostaneme do 21. storočia. A dnes, keď pôjdete do komunít alebo do osád a opýtate sa tých ľudí, čo potrebujú, tak oni vám budú hovoriť, že chcú prácu, že chcú pracovať. Sprístupnime im to naozaj, dajme im tú prácu, dostaňme ich na pracovný trh. Koniec koncov z toho bude žiť iba Slovensko. Bude dostatok na všetko. Môže to byť naozaj v tomto prípade aj, aj riešenie ekonomiky Slovenska.
V minulom volebnom období sa vláda, úradujúca vláda a jednotliví politici tu hrali na ochrancov ľudských práv. Ja som v minulom volebnom období predsedal alebo teda som bol podpredsedom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Predsedu sme nemali a boli to ľudia, ktorí odkazovali cez videá, cez tlačovky, cez rôzne tie kampane počas celého volebného obdobia, akí sú oni ochrancovia ľudských práv. A keď malo prísť k nejakému výsledku, či prísť na výbor, kde bol samotným členom aj Robert Fico, tak, bohužiaľ, musím konštatovať, že v mnohých prípadoch bol ospravedlnený. A ja si myslím ako zodpovedný ochranca ľudských práv a výbor pre ľudské práva je takým prirodzeným priestorom a pôdou pre to, aby tam prezentoval to, ako on chce ochraňovať ľudské práva.
Mali sme tu rozpravy verejnej ochrankyne práv prof. Patakyovej, vysmievali sa jej tu bývalí poslanci z opozície, aj som ich niekoľkokrát na to upozorňoval, že oni sú tí, ktorí sa takto búchajú do pŕs, ktorí upozorňujú, že boli porušené ľudské práva, že oni by mali byť tí, ktorí by mali hltať jej slová a tlieskať rukami. Vychvaľovať ju a dvíhať ju na ruky. Vôbec nie. Nebola to pravda a vysmievali sa jak nám, tak aj pani profesorke Patakyovej.
Ja som otváral témy, ktoré tu boli od čias komunizmu. Sú také strašiaky v skriniach, skrini, či to boli sterilizácie, alebo potom rôzne uznesenia o anticiganizme a tak ďalej, ani jedna opozičná strana za to nehlasovala. Sterilizácie, ktoré tu boli od roku 1966 až po rok 2004, kedy sa prijala potom legislatíva, ktorá neumožňovala tieto sterilizácie hneď pri nejakom zákroku, ale potrebovali tí lekári informatívny súhlas, sa dostala cez prvé čítanie a keď malo prísť k druhému čítaniu, už prebehla aj rozprava, tak, bohužiaľ, a musím zase konštatovať, že aj náš bývalý koaličný partner bol jedným z tých, ktorý tú schôdzu zarezal. Boli to veci, ktoré naozaj tu ocenili aj, ocenil aj výbor OSN. Týždeň predtým, keď som predkladal tento návrh do parlamentu, o tom rokoval aj výbor OSN a ja som rád, že návrh, ktorý som predkladal, dostal ocenenie v medzinárodných inštitúciách. Čo som nerád, tak nedostal podporu v parlamente. Aj od tých strán, od ktorých som čakal, a mne je strašne ľúto, že to musím konštatovať, je to tak.
V tomto volebnom období budeme recyklovať tento návrh zákona, verím aj kolegom z PS-ka, že sa pridajú. Môžme vyprecizovať ešte ten zákon, ale tento strašiak v skrini musíme raz a navždy zahodiť a vyriešiť túto vec a túto krivdu. Vláda sa počas nášho volebného obdobia ospravedlnila za činy, či to boli nezákonné sterilizácie, či to bola Moldava, či to bolo odsúdenie druhej svetovej vojny, odsúdenie vojny a ja chcem veriť tomu, že ak zase podáme takéto uznesenie, že táto vláda a poslanci za vládnu koalíciu budú vedieť odsúdiť aj takéto činy, takéto krivdy z minulosti.
Pán premiér, nezabúdajte, prosím vás, na občanov Slovenskej republiky, na Rómov. Sú takisto plnohodnotní ľudia, ktorí tu platia dane. Aj ten, ktorý nepracuje, niečo si kúpi, zaplatí daň. Obce z nich majú podielové dane, myslime na nich, pomôžme týmto ľuďom, dostaňme ich do 21. storočia, oni vám ukážu potom aj tie deti, keď ich dostaneme do špecia... do materských škôl, že budú chodiť do klasickej základnej školy, ktorá je obrovským predpokladom toho potom, aby sa dostali na pracovný trh, kde budú platiť dane a odvody, z čoho budú žiť budúci dôchodcovia. Budeme ich potrebovať. Budete ich potrebovať aj vy, pán premiér. Nezabúdajte na nich a chcem veriť tomu, že zjemníte vašu rétoriku a že aj nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity bude ten, ktorý vás bude motivovať a bude vás tlačiť do toho, aby ste urobili zmeny v tom, v, aj v tejto téme, lebo máte na to dostatok peňazí a máte relatívne pokojné obdobie, kde sa dajú urobiť naozaj zázraky aj v tejto téme. Držím vám prsty, všetko dobré. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Pollák spomenul, že pán premiér Fico bol v minulom volebnom období členom ľudskoprávneho výboru a že väčšinou sa ospravedlnil. No, ja si pamätám len jeden raz, kedy prišiel, a to vtedy, keď bolo potrebné oplatiť službu pani Hatrákovej a poslať jej kamarátku do Bruselu, rozhodoval o tom práve ľudskoprávny výbor, ináč som vás tam nestretla. Takže asi taký bol záujem o ľudské práva.
Aj včera bol zvolaný ľudskoprávny výbor, dokonca dve zasadnutia, a nikto zo SMER-u na ňom nebol prítomný, ani na prvom zasadnutí, ani na druhom zasadnutí. Toto sa opakovalo aj v predchádzajúcom volebnom období, kde nikto zo SMER-u na tento výbor nechodil. Čiže prístup k ľudským právam zo strany SMER je pre mňa, je pre mňa počudovaním najmä na vašu kariérnu minulosť, keď ste zastupovali ako agent Slovenskú republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva, ale ani to nebola úplne úspešná kapitola.
Ale čo je pre mňa ešte šokujúcejšie, že vlastne, pán premiér, vy tu sedíte, boli ste tu aj včera, keď ste vystúpili v rozprave len v časti, kde sme na vás nemohli reagovať, teraz ste tu, počúvate, v mnohých veciach vám kladieme otázky a radi by sme počuli aj vašu reakciu na ne a mali možnosť na to reagovať. To ste zatiaľ neur ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, reagujte na predrečníka. Ďakujem pekne.

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Mám ešte 31 sekúnd.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Nie na pána premiéra, ale na predrečníka v rozprave. Ďakujem.

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Môžem pokračovať? Zatiaľ viem, čo chcem hovoriť, a áno, reagujem na môjho predrečníka, ktorý hovoril o neúčasti strany SMER na ľudskoprávnom výbore aj o vás, takže na toto bola moja reakcia. Ja by som rada počula aj reakciu pána premiéra v tejto veci, keďže tu sedí a môže reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sa frekventovane vyskytujú pojmy ako profesionalita a odbornosť, demografická chudoba, inklúzia, znalostná ekonomika a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že na svojom prvom zasadnutí vlády, myslím, že tak to bolo, vláda odvolala splnomocnenca pre rómske komunity Jána Hera. Rozumiem tomu a rešpektujem, že vláda si nastavuje personálne svojich ľudí, o ktorých sa bude opierať pri presadzovaní vládneho programu, ale odvolanie Jána Hera v momente, kedy ešte nebol prichystaný nový splnomocnenec, teda bez náhrady a obratom, mi príde čudné vzhľadom na akcenty slov, ktoré som, hesiel, ktoré som vypichol z PVV-čka, práve preto, že ten muž, ktorého desiatky rokov poznám, dedikoval celý svoj život službe rómskym komunitám. Je to odborník, pedagóg, odborník pár excellence na túto problematiku, ktorý žil s deťmi z rómskych komunít v škole, ktorú sám budoval, kde žili aj jeho vlastné, vzdelávali sa aj jeho vlastné deti, ktorý svojím životom potvrdzuje to, že vie úspešne, úspešne realizovať inklúziu a pozdvihnúť komunitu, pomôcť jej tak, aby sa mohla zaradiť do spoločnosti. Čakal by som, že vláda, ktorá akcentuje odbornosť, profesionalitu, chce riešiť demografickú chudobu a inklúziu, bude chcieť kontinuálne od takéhoto odborníka, ktorý dokáže, dokáže pomôcť zaradiť sa ľuďom aj z osád do pracovného procesu, ktorý bol v kontakte s mnohými zamestnávateľmi, ktorí toto dokážu a robia túto veľkú službu spoločnosti, spolupracovať a nadviazať na jeho prácu, a nie ho vyhodiť ako odpad.

Vážený pán predsedajúci, v mnohom, alebo v niektorých veciach z toho, čo povedal pán Pollák, nesúhlasím a v niektorých veciach súhlasím s vami. Človek, ktorý si niečo kúpi, alebo človek, ktorý má rodné číslo, a teda samospráva naňho zoberie nejaké dane, ešte nie je produktívny, ale veľmi sa mi páči váš ťah na bránu v tom, že, že ľudia z týchto komunít chcú pracovať a chcú sa učiť. A čo sa ma teda dotklo a čo chcem akcentovať, že, že mnohé deti v týchto komunitách sa vzdelávajú ako v Afrike. Áno, v mnohých komunitách v týchto osadách deti chodia do školy v dvojzmenných prevádzkach. Čo to znamená, pán premiér? Znamená to to, že tie deti idú ráno do školy na štyri hodiny a poobede, v mnohých ani nie je jedáleň, a poobede do tej istej školy ide druhá partia detí, druhá skupina detí, a tie deti nemôžu robiť žiadne mimoškolské aktivity, nemôžu sa dovzdelávať, nemôžu sa pripravovať na, na budúci deň, nemôžu dobiehať niečo, nemôžu robiť športové aktivity, nemôžu robiť nič. Čiže v týchto komunitách stále vzdelávame tie deti ako v Afrike, dostávajú len polovicu z toho, na čo majú právo. Každé dieťa na Slovensku má právo na kvalitné vzdelávanie, toto zatiaľ nenapĺňame a toto potrebujeme zlepšiť. Ak sa má zlepšiť rómska komunita, ak má byť produktívna, dajme im vzdelanie!
Ďakujem.

Tak teraz už ide, bol zlý signál.

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ďakujem, poprosím, aby ste vrátili pani poslankyni dvojminútový čas, ešte sekundičku vydržíme. Tak, nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Dobrý deň, výborne. Tak technika je zvládnutá, ďakujem za slovo.
Je úplná pravda, že téma marginalizovaných rómskych komunít je v programovom vyhlásení vlády veľmi marginalizovaná, naozaj iba okrajová a odznie k tomu ešte aj viac zo strany Progresívneho Slovenska v rozprave. Ja by som sa chcela zamerať práve na tú úlohu toho raného veku a školstva vo vzťahu k týmto deťom, pretože naozaj všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú na to, že najdôležitejšie je podchytiť tieto deti od raného veku a zrovna toto je jedna z tých oblastí na Slovensku, kde vlastne štát nemá nijaké programy vytvorené a práve tú absenciu štátu v tejto dôležitej službe suplujú mimovládne organizácie. A aj z tohto dôvodu je mi veľmi ľúto, že jedna z prvých vecí a z prvých krokov tejto vlády sú práve útoky na mimovládne organizácie, keď vidíme, že aj v takýchto dôležitých oblastiach, ktoré ani vláda vo svojom programovom vyhlásení poriadne nezahrnula, tak ešte útočia na tých, ktorí, ktorí ich v tomto suplujú.
A druhá vec je práve tie materské školy, kde síce máme v programovom vyhlásení vlády v kapitole školstva, že je záujem zaviesť normatívne financovanie, ale napríklad včera na výbore pre verejnú správu zatiaľ teda bolo jasné od zástupcov ministerstva vnútra, že ešte tam nie je žiadna premyslená stratégia, akým spôsobom sa toto má urobiť. A teda pevne verím, že sa tá oblasť tých miest v materských školách veľmi rýchlo začne zlepšovať, pretože naozaj je to jedna z tých vecí, kde nemáme alebo nemali by sme ako krajina strácať ďalšie roky, lebo tým strácame ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcel podporiť a poďakovať pánovi Pollákovi za pekný príspevok, pretože bol vo vecnej rovine, nebol nejako osobne útočný. Aj vďaka tomu, že som určitú dobu žil v Markušovciach, kde je veľmi početná rómska komunita, a rovnako Spiš má veľmi veľa skutočne, musím to povedať, slumov tejto komunity, tak viem, o čom hovorí, a chcel by som apelovať na celý parlament, že je to naša spoločná zodpovednosť, aby sme tejto komunite skutočne pomohli.
Ja by som chcel povedať niečo, čo sa týka aj paliatívnej medicíny, ale každý si môže do tejto poučky dopísať to alebo toho, koho tam on vidí, ale vyspelosť národa sa meria tým, ako sa vie postarať o tých najzraniteľnejších. A tí najzraniteľnejší môžu byť rôzni, môžu to byť ľudia bez domova, môžu to byť opustení, ktorí stratili sebestačnosť, môžu to byť nenarodené deti a áno, sú to aj Rómovia.
Pán Pollák, ďakujem vám veľmi pekne, že za týchto ľudí bojujete a že dávate vždy nádej, že niečo sa bude hýbať dopredu. Aj vy ste pre nich vzorom. Ja sa veľmi teším, že je tu takýto človek z tejto komunity, ktorý vie takto vystupovať a vie ich zastúpiť v tomto parlamente.
A opakujem ešte raz, vážení, to v akých hrozných pomeroch žijú naši Rómovia, je naša spoločná zodpovednosť.
Ďakujem.