3. schôdza

Vážený pán premiér, vážené poslankyne, poslanci, členovia vlády, naša krajina za posledných tridsať rokov videla už veľké množstvo dokumentov, stratégií a vízií.
Veľmi z nich, veľmi veľa z nich bolo aj veľmi dobrých. Napriek tomu sa z nich podarilo urobiť veľmi málo. To, prečo sa ich podarilo urobiť málo, by sme mohli rozoberať veľmi dlho, ale vieme, že keď ani ten dokument samotný nie je dobre a kvalitný, tak už sa nepodarí urobiť skoro nič. A toto programové vyhlásenie vlády nie je kvalitný dokument.
Ja som poslanec ešte len prvý mesiac a predtým som celý život pracoval v biznise a vo firmách a táto diskusia o programovom vyhlásení vlády mi preto aj pripomína takú situáciu, keď ste v boarde, alebo v dozornej, správnej rade veľkej firmy a príde nový riaditeľ prezentovať svoju stratégiu na ďalší rozvoj. Ak by ten riaditeľ ukázal stratégiu v takejto kvalite, tak by som vtedy na tom mieste odporúčal hľadať nového riaditeľa. Pretože je jasné, že nič dôležité nespraví. Pretože ani netuší, čo dôležité by chcel spraviť, pretože ani v tej stratégii nedokázal urobiť ťažké rozhodnutia. Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je len plná aj vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia.
Keď skočím do mojej témy, ktorou je hospodárstvo, podnikateľské prostredie a inovácia a posunutie našej ekonomiky na úplne inú úroveň, tak musím povedať, že takmer pri všetkých opatreniach chýbajú aspoň rámcové termíny a ciele. Ešte horšie je, že mnohý, mnohé časti ani len nie sú formulované ako opatrenia, ale skôr ako želania. Povedzme si to na príklade goldplatingu, ktorého, ktorý tu máme, odkedy naša drahá krajina vznikla, ešte v 90. rokoch. Odvtedy všetci hovoria, že tu máme zbytočne prebyrokratizované podnikateľské prostredie a nikto s tým nikdy nič nedokázal urobiť. Nevidím v novom programovom vyhlásení vlády žiaden návrh ani na takéto niečo, vidím tam len zbožné želanie, že chceme a prosíme, aby to prestalo. Môžme si dovtípiť, že ako to skončí a že či sa o štyri roky alebo skôr budeme rozprávať o tom, že či sme tu vôbec niečo znížili, alebo v ďalšom programovom vyhlásení vlády bude znova potreba riešiť aj veľkú byrokraciu v podnikateľskom prostredí, ale aj všade inde.
Práve takýmto spôsobom v programovom vyhlásení vlády sa sľubuje všetko a zároveň sa dopredu hovorí, že sa nesplní nič. Ak si vláda nedokáže stanoviť priority a zaviazať sa k cieľom, tak je jasné, že aj toto programové vyhlásenie vlády skončí ako všetky ostatné štátne stratégie. Iba na papieri. Ale čo je najhoršie, programové vyhlásenie vlády nijako nerieši najväčšie výzvy našej krajiny. Najväčšie výzvy na to, aby sme mohli mať vyššie mzdy, vyššie dôchodky a aby ekonomika mohla rásť. Vláda nijakým spôsobom nereaguje na jednu z najväčších výziev pre slovenské hospodárstvo, ktorým sú technologická a digitálna transformácia alebo revolúcia. Predovšetkým malé a stredné slovenské podniky zaostávajú v zavádzaní najmodernejších digitálnych technológií a v dôsledku toho trpia nízkou produktivitou práce. To následne, samozrejme, spôsobuje ich zníženú konkurencieschopnosť na európskom, ale aj svetovom trhu. Riešenie týchto výziev si vyžaduje aktívnu spoluprácu firiem a štátu a verejnej politiky, ktoré v programovom vyhlásení vlády úplne chýbajú.
Vláda taktiež nijako nerieši sprístupňovanie vzdelávania podnikateľov, zakladateľov firiem, ale aj manažérov pre malé a stredné slovenské podniky. Zvyšovanie takejto produktivity a konkurencieschopnosti našich podnikov je okrem technológie a kapitálu aj otázkou osvety a vzdelávania. Slovenskí podnikatelia sú po takomto vzdelávaní hladní a želajú si ho okrem iného aj preto, že vidia, že v iných krajinách to takto funguje a vďaka tomu sa taktiež darí dvíhať produktivitu práce, zlepšovať podnikateľské prostredie a tak našu krajinu posúvať ďalej dopredu a mať peniaze, z čoho platiť všetky sociálne výdobytky.
V Progresívnom Slovensku sme okrem iného hovorili aj o ďalšej veci, a to je podpora podnikavosti ako takej. V našom programe sme navrhovali zaviesť super jednoduché mikropodnikanie, aby ľudia mohli začať podnikať okamžite, hneď bez potreby zavádzať, zakladať si eseročky, živnosti do 10-tisíc euro, ste mohli rovno začať podnikať, ale aj pracovať.
Taktiež sme navrhovali, aby bola zavedená možnosť podnikať už od 16 rokov. Vo viacerých západných krajinách takáto možnosť je. Ja sám, ale aj množstvo ďalších mojich kamarátov a iných podnikateľov začalo podnikať už na strednej škole, začali podnikať na mamine živnosti, na rodičovské firmy a v iných krajinách, kde je toto dovolené, naopak, sa presne už v takom útlom veku podáva podnikateľom priamo možnosť si to vyskúšať a začať svoje podnikanie. Tieto opatrenia považujeme za veľmi dôležité, pretože stimulujú ekonomickú aktivitu tam, kde začína.
Ale nad všetkými takýmito technickými opatreniami je ešte aj iná veľká strategická priorita aj pre naše podnikanie, pre celú našu krajinu, a to je umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte.
Keď si pozrieme, že okrem tých vágnych sľubov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, čo reálne už naša vláda začala robiť, tak si za posledné dni môžme vyhodnotiť, že začali útoky na inštitúcie právneho štátu, útoky na nepohodlných sudcov a čistky v polícii. Začal odklon od nášho zahraničnopolitického smerovania. Kaliňák včera spojencom oznámil, že prestávame Ukrajine pomáhať brániť sa vojenskej agresii proti putinovského režimu. A prečo sú takého autoritárske maniere nebezpečné pre nás všetkých, ale aj pre našu ekonomiku a pre naše podnikanie? Pretože my keď nebudeme mať istotu právneho štátu a toho, že patríme do západných ekonomických štruktúr, tak nám odídu investori, neprídu žiadni noví. Ale čo je dôležitejšie, odídu nám aj náš najväčší kapitál, a to sú naši mladí ľudia. A naopak, neprídu žiadni noví. Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície. Nikto nebude na našom území investovať milióny a miliardy eur do nových podnikov alebo modernizácie existujúcich, ak sa Slovensko stane čiernou dierou na mape Európy alebo ak sa z dlhodobého hľadiska dokonca začne špekulovať o ohrození nášho členstva. Všetci začnú premýšľať, ako svoje investície umiestňovať ďalej na západ, ako si ich ochrániť. Ja si napríklad nedokážem predstaviť, že by taká investícia, ako bolo Volvo, prišla na východné Slovensko, keby sme neboli súčasťou NATO a Európskej únie. A ešte oveľa dôležitejšia je potreba zachovávať a zveľaďovať našu a tvoriť našu vzdelanú a mobilnú pracovnú silu, ktorá musí vidieť jednoducho na Slovensku bezpečnú budúcnosť.
Vzdelaní ľudia dnes chýbajú na našom pracovnom trhu takmer v každom segmente. Vedel by o tom rozprávať každý podnikateľ, ale nielen podnikateľ, aj ľudia z neziskových organizácií, ale aj ľudia zo štátu, štátnej sfére. Pretože šikovní ľudia sú tí, ktorí sa dokážu zamestnať v celej Európe, na celom svete. Ak chceme, aby na Slovensku a do našej ekonomiky takíto ľudia prichádzali a nielen odchádzali, tak im musíme garantovať budúcnosť v slobodnej Európe, nie niekde na izolovanej periférii. Inak odídu a budú našej ekonomike veľmi chýbať.
Ja to zhrniem, pretože ja roz... radšej pracujem, ako dlho rozprávam, a preto si povedzme. Vágne a nepraktické sľuby z programového vyhlásenia vlády ukazujú, že vláda nemá absolútne žiaden plán ani stratégiu pre budúcnosť Slovenska a zároveň reálne praktické skutky vlády ohrozujú právny štát, nezávislé inštitúcie a ťahajú Slovensko do izolácie. To je pre našu budúcnosť veľmi zlá kombinácia, povedal by som, že až priam smrteľná. Z toho vyplýva úplne jednoduchá vec, že táto vláda si vyslovenie dôvery nezaslúži, nezaslúži si ho a nedostane ho ani odo mňa, ani od Progresívneho Slovenska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, ďakujem pekne. Ja by som sa rád venoval tej prvej časti príhovoru môjho predrečníka pána Trubana o konkrétnych záväzkoch v programovom vyhlásení vlády a dobrej a zlej stratégii. Pretože prečítam taký jeden konkrétny príklad, ako by to nemalo vyzerať. Chvíľku to bude možno trvať, tak poprosím o trpezlivosť, týka sa to elektronickej fakturácie. Čiže vláda sa "zaviazala, že s cieľom zefektívnenia odhaľovania rizikových transakcií a subjektov, eliminácie vzniku potenciálnych daňových nedoplatkov a nezákonnej daňovej optimalizácie" a tak ďalej a tak ďalej, "vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a online oznamovanie údajov z nej finančnej správe". Vyvinie snahu zaviesť, viete, ja som prečítal už stovky vládnych dokumentov, ale toto ma naozaj chytilo, chytilo moju pozornosť, pretože to je asi najmenšia úroveň nejakého záväzku, ktorý vláda vôbec vie dať. Vláda vyvinie snahu zaviesť. S nadsázkou by sa dalo povedať, že už tým, že sa táto veta ocitla v programovom vyhlásení vlády, tak je cieľ splnený. Vláda vyvíjala snahu, vyvinula snahu zaviesť – a to je tak všetko. Čiže ak... a takýchto viet tam je, žiaľ, viacero, toto som vypichol ako len konkrétny príklad toho, ako by nemalo vyzerať programové vyhlásenie, ktoré oznamuje občanom, čo vláda chce a nechce robiť. Čiže táto konkrétna vec by sa dala vybaviť vetou, vláda zavedie elektronickú fakturáciu, alebo ju nezavedie. A namiesto toho tu máme kvetnatý popis, ktorý v zásade nič nehovorí o tom, čo sa v budúcnosti udeje.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem Michalovi Trubanovi, ktorý spomínal dôležitosť inovatívnej ekonomiky na Slovensku. A pre mnohých, ktorí stratili pozornosť, lebo si povedali, že to je len pre nejakých startupistov a pre ľudí, ktorí sa zaoberajú nejakými počítačovými firmami a apkami a tak ďalej, by som chcel pripomenúť, že to nie je len o tom. Je to o inovatívnosti podnikania ako takého. Slovensko za posledných 15 rokov sa prepadlo podľa včerajšieho global innovation ranking na 45. miesto. Pred nami sú krajiny, samozrejme, ako Estónsko, Česko, 31. miesto Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, dokonca aj Bulharsko a Poľsko. To znamená, že znova, po 12 rokoch vládnutia SMER-u a troch rokoch predošlej vlády, teda po 15 rokoch, sa Slovensko v inovatívnosti prepadlo na 45. miesto. To znamená znova dve veci, stadiaľto odchádzajú mladí ľudia, lebo chcú sa zamestnávať v inovatívnych firmách v zahraničí a nikto tu neprichádza, lebo, samozrejme, sme proti cudzím firmám alebo cudzím ľuďom. To znamená, že Slovensko prestane mať budúcnosť.
V programovom vyhlásení vlády som strašne, strašne málo čítal o tom, ako vyriešime lákanie nových talentov a ako podporíme inovatívnosť slovenského priemyslu. Veľmi rád by som počul predstaviteľov vlády, ako to tu budú chcieť riešiť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Truban, no, v tom úvode, ako ste povedali, že keby ste prišli na prvú poradu firmy a chceli by ste hneď meniť riaditeľa, ja vám len pripomeniem, že výsledok vládnej koalície nie je to, že sa stretol Fico, Danko a Pellegrini a dohodli sa, ako bude vláda vyzerať, ale toto je výsledok a pevne verím, že nikto z tohto 150-členného pléna poslancov nespochybňuje stále výsledok demokratických parlamentných volieb. A ľudia sa asi rozhodli, prečo volili práve takúto tvár Slovenska do budúcnosti. Čiže naozaj nie je to iba na základe nejakého rozhodnutia troch ľudí, ale je to rozhodnutie, ktoré plynie z demokratických parlamentných volieb.
Opäť rozprávate o Ukrajine, opäť rozprávate o pomoci. Vytvárate tu dojem, že vláda sa nejakým spôsobom odkláňa od európskej alebo proatlantickej orientácie. To je, prosím pekne, taká vaša predvolebná blbosť, ktorú stále točíte ešte od čias vašej predvolebnej kampane. Vláda sa jasne vyjadruje k týmto témam, či už členstva v Európskej únii, alebo v Severoatlantickej aliancii. To naozaj, že si nemôžete zvyknúť na to, že nie sme len pasívnym prijímateľom všetkého, čo sa v týchto spolkoch naozaj rozpráva a že na všetko neprikyvujeme, bohužiaľ, na to už si budete musieť zvyknúť, aj toto je štýl politiky, pre ktorú dali ľudia tejto republiky vládu, alebo vládu zverili týmto krajinám, týmto stranám vládnej koalície.
Ja si myslím osobne, že naozaj Slovenská republika vzhľadom aj na našu veľkosť pomohla Ukrajine nesmierne, nesmierne veľa sofistikovanými prvkami zbraňovými a tak ďalej a naozaj budeme pomáhať naďalej aj humanitárne, len, prosím vás, už sa poďme rozprávať aj o našich bežných občanoch, ktorí sú, ktorí chudobnejú, a nerozprávajme stále len o Ukrajine a nestrašme zmenou našej zahraničnopolitickej orientácie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán Bartek, za vašu faktickú. Už som sa bál, že tu budú len naši kolegovia chváliť, takže oceňujem demokraciu aj v priamom prenose. To, že sa vláda a programové vyhlásenie vlády skladalo z výsledku volieb a nie z toho, že si niekto to vo firme povedal, to je samozrejmé, ale zároveň to neznamená, že takáto koalícia nevie priniesť dobrú stratégiu, dobrý plán pre Slovensko a naozaj, ako som povedal aj ja vo svojom príhovore, to, že existuje a je nejaký dobrý plán, je z väčšiny dokumentov úplne jasné a čitateľné, že sú tam úplne jasné línie a jasné aj ťažké rozhodnutia a jasne načrtnuté kompromisy. Takto je, takto to programové vyhlásenie vlády je naozaj iba zmeska, zmeska želaní.
Čo sa týka nášho, zahraničnopolitickej orientácie, aj takéto vyjadrenia, aj vaše, ale aj iných vládnych politikov, práve vedia spochybňovať investorov, čo v konečnom dôsle... aj našich ľudí, našich občanov, čo v konečnom dôsledku, ako som aj ja spomenul vo svojom príhovore, bude znamenať horšiu ekonomickú situáciu aj na Slovensku našich občanov. Keď sa máme baviť o nich, tak my práve sa bavíme o nich, aby oni mali lepšie zamestnanie, lepšie podnikateľské prostredie, aby sa im tu lepšie darilo, aby mali väčšie dôchodky. A práve preto je jednoznačne potrebné pre našich občanov to, aby sme boli vnímaní ako silná súčasť Európskej únie a... takže tak.

Vážený pán premiér, predseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja som si v pondelok prečítal štvrtú zlú slohovú prácu pána Roberta Fica. Programové vyhlásenie ako dokument je pomerne vágny, neodpočtovateľný a je tak trochu aj nekonzistentný naprieč, naprieč kapitolami. Najlepší príklad je školstvo verzus kultúra a viaceré ďalšie. Vláda si s ním veľkú námahu ako s dokumentom nedala a môžte si povedať, že je to nejaká formalita, veď ide o text, dôležité sú tie kroky, ktoré nastanú. To je, samozrejme, pravda, ale podľa môjho názoru by dobrý manažér mal vedieť, koľko jeho plán bude stáť a aké sú tie konkrétne kroky, ktoré chce urobiť na to, aby dosiahol ciele, ktoré si stanovil. A ja by som chcel popriať vláde Roberta Fica úspech, aby sa jej podarilo naplniť tie pozitívne časti programu, ktoré, ktoré budú viesť k zlepšeniu životnej úrovne občanov na Slovensku.
A ak dovolíte, rád by som poukázal na štyri také body a smerujú najmä ku ozdraveniu verejných financií a naštartovanie ekonomického rastu.
Programové vyhlásenie vlády ako také nemá víziu a neponúka nádej na lepšiu budúcnosť, na vyššie dôchodky, vyššie, vyššie platy a životnú úroveň všetkých občanov na Slovensku. A vedú ma k tomuto konštatovaniu dva také pozorovania. Prvý je, že veľmi ťažko hľadám ten jasný ťah za naštartovaním ekonomického rastu v samotnom texte, a za druhé vláda SMER-u nie je nepopísaný papier. Máme s ňou dvanásť rokov skúseností a tie výsledky už dnes môžme celkom zreteľne odpočtovať a vidíme ich. Niekoľko príkladov. Kde máme dnes sociálny štát, fungujúce zdravotníctvo alebo moderné školstvo? A prečo ani len nedobiehame Európsku úniu, tak ako naši susedia?
Pán Fico v dokumentárnom filme Premiéri, ktorý sme si pred časom mohli pozrieť, povedal, že najvýznamnejší výsledok budovania sociálneho štátu za dvanásť rokov je zrekonštruovaný Bratislavský hrad. Ja si myslím, že Bratislavský hrad je veľmi pekný, tá rekonštrukcia bola pomerne drahá, ale musíme uznať, vyzerá dobre. Ale určite nemá nič spoločné so sociálnym štátom. Keď sa pozrieme na čísla, tak na sociálnu politiku dnes dávame relatívne viac ako iné krajiny Európskej únie vzhľadom na to, čo si môžme dovoliť, vzhľadom na HDP, ale tie výsledky výraznejšie zaostávajú. Teda sociálna politika nie je, nie je skúpa, ale nie je dostatočne adresná a väčšina tých výdavkov smeruje k ľuďom, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. A opäť, keď sa pozrieme na čísla, tak to, potenciál našej sociálnej politiky znižovať chudobu je výrazne menšie ako napríklad v Česku. Ten rozdiel je až 15 %.
V zdravotníctve, do neho investujeme približne porovnateľne ako, ako iné krajiny, závisí od toho uhla pohľadu, na ktorý indikátor sa pozrieme, ale výsledky výrazne zaostávajú. Muži na Slovensku žijú o štyri roky kratšie ako, ako priemerní muži Európskej únie, ženy žijú o tri, o tri roky kratšie ako priemer v Európskej únii. Ešte lepšie, ešte lepší je pohľad na odvrátiteľné úmrtia. Kvôli nášmu zdravotníctvu zomiera na Slovensku o štyritisíc ľudí viac ročne ako v Európskej únii a viac ako o dvetisíc viac ako, ako v Česku. Kvôli zanedbanému zdravotníctvu. Aj to je výsledok pôsobenia predchádzajúcich vlád. A výsledkom je aj to, že ľudia masívne odchádzajú zo Slovenska, o tom sme už veľakrát hovorili. Kým z Česka odchádza každý dvadsiaty člo... dvadsiaty človek študovať do, na zahraničnú vysokú školu, na Slovensku je to každý piaty. A v roku 2010 to bol každý siedmy študent alebo študentka.
Ani len tie diaľnice nevieme postaviť. Vláda SMER-u, ktorá kde chodí a sľubuje často aj nemožné, a tak trochu symbolom pokroku na Slovensku, aspoň tým rétorickým, sa stali diaľnice. Na Slovensku sme v rokoch 2010 až 2020 postavili 80 km diaľnic. V Česku to bolo 540. Aj Srbi postavili viac ako päťkrát toľko, 430 km diaľnic. A to už nehovoríme, to ešte nehovorím o cene, za ktorú, za ktorú tieto diaľnice staviame.
No opäť výsledkom je, že sa nám nedarí dobiehať životný štandard Európskej únie, našim, našim susedom sa v tomto darí oveľa lepšie. Kým naše HDP vzrástlo za predchádzajúcich dvoch vlád pána Fica medzi rokmi 2012 a 2020 o 16 %, v Maďarsku to bolo 26, v Poľsku o 29 %, v Rumunsku ešte výrazne viac. A na to, aby sme naštartovali ekonomiku, potrebujeme, potrebujeme reformy vo všetkých oblastiach nášho verejného života a Progresívne Slovensko o nich veľmi konkrétne a podrobne hovorilo vo svojom predvolebnom programe. Ja by som odporučil všetkým členom vlády, aby sa naň pozreli a budeme radi, ak sa ním inšpirujú.
Druhý bod, ktorým, ktorého sa chcem dotknúť, je konsolidácia verejných financií. Tak ako je načrtnutá v dokumente, je nedostatočná. Vláda naďalej hazarduje s dôverou finančných trhov a zahráva sa s gréckou cestou. A nachádzajú sa v ňom aj formulácie, ktoré sú navzájom rozporuplné. Určite sa zhodneme aj s pánom premiérom na diagnostike, ktorá sa nachádza v PVV a to, že naše verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Asi sa ale vzhľadom na jeho vyjadrenia nezhodneme na tom, kto, kto spôsobil tento stav. Pán premiér hovoril vo svojom úvodnom prejave včera, že sa nechce sporiť o číslach, a ja tomu budem veľmi rád a súhlasím s týmto návrhom za predpokladu, že budeme tieto, že budeme akékoľvek čísla prezentovať korektne. Pán Fico aj pán Pellegrini ako bývalí premiéri obidvaja komunikujú, ako odovzdali verejné financie s nízkym deficitom, okolo jedného percenta, a že dnes je desaťnásobne vyšší. To je pravda. V roku 2019 sme mali deficit verejných financií 1,2 % HDP. Čo však páni nehovoria, je, že sme, že sme žili dobré časy. A ten náš stav, náš deficit verejných financií bol siedmy najhorší v Európskej únii. Sedemnásť štátov Európskej únie v tom čase malo prebytok verejných financií. To znamená, si šetrili na, v dobrých časoch na tie horšie, ktoré, ako vieme, nastali veľmi skoro v podobe pandémie a energetickej krízy. A ku koncu volebného obdobia vláda prijala aj ďalšie opatrenia. Bola to veľmi drahá predvolebná kampaň a výsledkom bolo, že vo februári roku 2020 sa verejné financie ocitli v tom najvyššom, najrizikovejšom pásme verejných financií. Rád by som toto zdôraznil. V tom pásme, kde, kde je dnes a je nebezpečné, sa nachádzajú od februára 2020. A namiesto toho sa pán Fico a vláda len vyhovára a hľadá zástupných vinníkov a zástupné problémy.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vláda bude konsolidovať o 0,5 % HDP, iba, a iba v roku 2024. Na tom istom mieste o odsek nižšie píše, že chce stabilizovať deficit a zadlžovanie. Teda znižovať deficit a stabilizovať zadlžovanie Slovenska. Ja by som rád podporil tú druhú pasáž a cieľ, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Týmto upokojíme finančné trhy a dostaneme sa do bezpečnejších teritórií ako dnes. Na to však potrebujeme predstaviť veľmi jasný plán stabilizácie dlhu, konkrétny konsolidačný plán, čo najskôr aj s primeranou mierou detailu, tak aby nenastalo to, čo aj pán premiér už na svojich predchádzajúcich tlačovkách avizoval, že nám hrozí aj zhoršenie ratingu. Čo by opäť znamenalo len predraženie splácania nášho dlhu, a tým pádom menej peňazí na sociálnu politiku a ďalšie, ktoré potrebujeme pre lepšiu životnú úroveň.
Tretí bod, ak dovolíte, sa týka dôchodkov. Vláda sa opäť zahráva s našimi dôchodkami. V programovom vyhlásení vlády som si prečítal, že zvýši efektivitu všetkých troch pilierov dôchodkovému systému. Samo osebe to môže znieť dobre, ale nie som si istý, čo to znamená. A vzhľadom na doterajšie kroky predchádzajúcich troch vlád pána Fica nemám veľkú pozitívnu nádej, že, že to pôjde dobrým smerom. Verím, že sa budem mýliť. Doterajšie kroky, si myslím, že by sa mohli zapísať do ekon... do ekonomických učebníc ako, ako najväčší dôvod nižších príjmov slovenských občanov. Tie časté a, bohužiaľ, veľmi nešťastné zmeny, ktoré za posledných tých dvanásť, resp. pätnásť rokov nastali, znížili výnosy v II. pilieri dôchodkového systému o 5 miliárd eur. Keď si to preložíme na, na nás, na ľudí, na konkrétnych sporiteľov, tak priemerný sporiteľ, štyridsaťročný muž s priemerným príjmom, bude mať kvôli týmto častým a nešťastným zmenám o 130 eur nižší dôchodok mesačne, ako by mohol mať, keby sa tieto zmeny nestali. A boli to, bolo to časté otváranie II. piliera, z ktorého pri, pri každom pokuse, teda otvorení, ľudia odišli, presuny našich úspor do tzv. garantovaných fondov, ktorých najdôležitejším kritériom sú, že sú menej výnosné, aj zníženie príspevku do II. piliera za tej druhej vlády pána Fica.
Ja by som vás chcel požiadať, pán premiér, aj pána ministra financií, ehm, ministra práce, nezahrávajte sa už s našimi dôchodkami, aj v II., aj v III. pilieri existuje ešte veľký priestor, naopak, na ich zvýšenie. Základné princípy dôchodkového systému by bolo dobré zakotviť aj v Ústave Slovenskej republiky a my vám na to ako Progresívne Slovensko ponúkame jednak expertízu, aj politickú podporu, pretože takéto kroky by boli v záujme nás všetkých.
A štvrtý bod, ktorým sa chcem, o ktorom chcem hovoriť, je daňová politika. Na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä čo sa týka nízkopríjmových ľudí. A je to kľúčové pre ich lepšiu zamestnateľnosť aj zamestnanosť a v konečnom dôsledku pre ekonomickú aktivitu a teda, teda aj rast ekonomiky. Áno, potrebujeme daňové zaťaženie, alebo teda presnejšie odvodové najmä pre nízkopríjmových znížiť a áno, potrebujeme na to nájsť peniaze a to je, to je v dnešnej, obzvlášť v dnešnej dobe náročná otázka a spôsob, ako to urobiť, je v prvom rade naštartovaním reforiem vo všetkých sektoroch a vďaka nim zväčšiť ten koláč, ktorý môžeme prerozdeliť potom občanom. A reformy sa dajú nájsť v každom sektore a tej dôchodkovej som sa čiastočne dotkol.
Druhý spôsob je hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí. A mnohých tých analýz som bol osobne autorom, áno, áno, pracoval som na ministerstve financií, ako za mnou pán predseda parlamentu podotkol počas môjho príhovoru. Som autorom mnohých týchto analýz, ale len politici ich môžu realizovať. To je, mimochodom, dôvod, prečo som aj dnes tu, pretože by som chcel všetky tie analýzy, ktorých výsledkom je ponuka politikom zefektívniť verejné výdavky vo výške 2 miliárd eur, aby boli aj uvedené do praxe a neostali len na papieri, respektíve na webe ministerstva financií alebo iných štátnych inštitúcií. No a samozrejme, je legitímna otázka hovoriť aj za predpokladu, že máme ambíciu znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, hovoriť, ako to vykompenzovať aj v rámci daňového systému a nastaviť ten daňový mix tak, aby čo najviac pomáhal ekonomike a ekonomickému rastu.
Zopakujem, pán premiér, že vám prajem, aby sa vám v týchto oblastiach darilo realizovať tie pozitívne zámery, ktoré pomôžu všetkým ľuďom na Slovensku, počúvajte pri tom ľudí, ktorých máte na ministerstvách, mnohí z nich sú veľmi šikovní a bez ohľadu na aktuálne politické obsadenie to myslia so Slovenskom dobre a vážne. A tie riešenia sú pripravené, čo potrebujeme, je politický mandát a chuť ich aj zrealizovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Ja by som chcel reagovať na tú nízku efektivitu zdravotného systému, ktorú kolega spomenul a konkrétne na to, že my sme naozaj jedna z krajín, ktorá dáva veľmi veľa peňazí do zdravotníctva v porovnaní s tým, aké výsledky za to dostávame. A výsledkami sú práve tie zanedbané roky života, buď predčasné úmrtia, alebo menej rokov prežitých v zdraví. Spomínala sa efektivita, že potrebujeme vyššiu efektivitu zdravotného systému. To programové vyhlásenie vlády aj spomína v dvoch prípadoch v časti zdravotníctva efektivitu, dokonca aj oceňujem, že spomína dokonca aj hodnotu za peniaze, že ju chce presadzovať. Ale podľa mňa tá efektivita je chápaná v zlom slova zmysle, v tom zastaranejšom. Tá efektivita sa nezvyšuje tým, že budeme lacnejšie nakupovať lieky, prístroje, služby alebo budeme robiť centrálne obstarávania. Tie najlepšie krajiny zvyšujú efektivitu tým, že majú nejaké jasné priority a víziu, kam investovať tie peniaze, aby sa dosiahli najlepšie výsledky. Tie najlepšie krajiny to robia tým, že už v tej súčasnej obálke tých peňazí začnú oveľa viac investovať do vecí, ako je napríklad primárna prevencia alebo všeobecné ambulancie. A s týmto my máme obrovský problém na Slovensku. Pretože my sme jedna z krajín, alebo sme dokonca krajina, ktorá v rámci Európskej únie investuje do prevencie najmenej. My sme zároveň krajinou, ktorá podpriemerne investuje do všeobecných ambulancií. Všeobecných lekárov máme jedni z najmenej z tých, z toho celkového počtu lekárov. Čiže ja chcem poradiť do budúcnosti, že ak chceme zvyšovať efektivitu, nesústreďujme sa len na to, ako ideme lacnejšie nakupovať lieky, prístroje a rôzne služby a centralizovať. Je nutné sa sústrediť na to, aby sme ukázali jasnú víziu, kde tie peniaze majú smerovať, a to sú prevencia a všeobecné ambulancie. To ja v tom programovom vyhlásení vlády momentálne nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som naviazať na kolegu Števa Kišša, ktorý spomínal odvrátiteľné úmrtia a chcel by som ísť do detailov, pretože chcem pripomenúť, že vláda vo svojom programovom vyhlásení totálne opomenula tému znečistenia ovzdušia. Odhad Inštitútu environmentálnej politiky hovorí, že súčasné koncentrácie PM2, PM10 a oxidu dusičitého vedú k takmer 1 600 predčasným úmrtiam každoročne. Za to je Slovensko aj žalované Európskou komisiou, veď to hádam všetci veľmi dobre vieme a tento infrigement ide za predchádzajúcimi vládami strany SMER – SSD. Na Slovensku kvôli horúčavám v rokoch 1996 až 2015 predčasne zomrelo približne 2 750 ľudí. To hovorí štúdia o dosahu letných horúčav na úmrtnosť vypracovaná odborníkmi zo SHMÚ, z Úradu verejného zdravotníctva, z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, a opäť opatrenie na zvrátenie tohto stavu v programovom vyhlásení vlády nevidím. Vláda na potrebu adaptácie na klimatické zmeny nereaguje. Pritom je to v prospech nielen verejného zdravia, ale aj stavu verejných financií. Investície do prevencie namiesto sanovania škôd sú slovami Števa Kišša hodnotou za peniaze a čo ale treba si uvedomiť, že stratené životy už nevrátime, vieme im však predchádzať a na to je potrebná, vážená vláda, nielen politická vôľa, ale aj odbornosť. A tú na ministerstve životného prostredia v tomto stave nevidím.
Ďakujem.

Dobre. Ďakujem pekne.
Pán kolega, ja by som mal možno takú rečnícku otázku. Ja som veľmi pozorne počúval ten váš prejav, najmä keď ste sa venovali tým ekonomickým a finančným ukazovateľom. Je pre mňa zarážajúce, že vy ako človek, ktorý od 2005. pôsobil na Ministerstve financií Slovenskej republiky, to znamená, že do pomaly tohto obdobia až do volieb ste tam boli, skončili ste ako riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze, to znamená, že väčšinu vlád, počas ktorých vládol SMER – slovenská sociálna demokracia, ste pracovali ako analytik na ministerstve financií, mali ste dostatok priestoru na to, aby ste všetky tieto veci, ktoré ste nám tu dnes hovorili, mohli realizovať, tak možno taká rečnícka otázka, prečo ste to nerealizovali vtedy, keď už od 2005. jednak ako zamestnanec, analytik Inštitútu finančnej politiky a neskôr Útvaru hodnoty za peniaze, ste tieto vaše projekty alebo teda tie vízie nejakým spôsobom nerealizovali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi Kiššovi. V mnohom mal pravdu. Ja by som ho doplnil ešte o pár, o pár čísel, o pár dát. A porovnal by som možno nejaké krízové obdobie, keď prvá kríza bola za vlády SMER-u medzi rokmi 2008 – 2010, tak čistý dlh vzrástol o takmer 15 %, z 22,6 na 37,1 %, kdežto počas krízových období poslednej vlády Igora Matoviča medzi 2020 – 2022 vzrástol čistý dlh len o 4 %. Čiže 15 % a 4 %. A v tomto období sa ale podarilo doručiť pomoc ľuďom a firmám napríklad pri covide a ekonomike a teda energokríze 17,9 miliardy eur, na prorodinnú politiku 1,17 miliardy eur, rodičovský bonus 260 miliónov eur. Zároveň aj kvôli tým krízam vzrástli výdavky, napríklad na zdravotníctvo o 48 %, na sociálne veci o 44 %. Bol historicky najvyšší rast platov učiteľov o takmer 27 %, štátnych zamestnancov o takmer 22 %. A aj počas toho sme vedeli byť prvýkrát v histórii lepší ako ostatné vlády a lepší, ako bol priemer krajín v Európskej únii a krajín v eurozóne, pretože keď si pozriete uzatvorené fiškálne roky za všetkých predchádzajúcich vlád, tak nikto nedokázal poraziť priemer Európskej únie, krajín Európskej únie alebo eurozóny, dokázali sme to len teraz. Čiže to sú výsledky, že áno, boli ťažké krízy, bolo treba doručovať pomoc, ale zároveň sa efektívne hospodárilo.
Ďakujem.