3. schôdza

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, ja by som chcel oceniť príspevok pani poslankyne, naozaj bol veľmi kultivovaný a celkom dobre zhrnul problémy, ktoré v školstve máme za posledných možno tridsať rokov. Ja sám pochádzam zo školského prostredia, prešiel som si školstvom od základnej školy až po univerzitu a ako dlhoročný primátor, myslím si, že veľmi dobre poznám problémy materského a základného školstva. A myslím, že už prvé kroky súčasného ministra Druckera naznačujú, že naozaj sa chce zaoberať tým, aby sa tie problémy zlepšili. Už to prvé neformálne stretnutie priamo na ministerstve podľa mňa bolo veľmi výrazným krokom k tomu, že chce otvorene rozprávať aj s koaličnými, aj s opozičnými poslancami, a myslím, že aj prvý školský výbor bol toho úplne jasným signálom.
A čo sa týka tých niektorých takých zásadnejších zmien, ktoré treba, tak minimálne to, čo ste povedali v závere svojho príspevku o tom normatívnom financovaní materských škôl a celkovej problematike materských škôl, tak ja môžem aj za väčšinu primátorov určite povedať, že budeme podporovať, pretože v momente, ak príde teda štát s požiadavkou, aby päť-, štvor-, trojročné deti boli povinne v škôlkach, čomu sa teda nebránime, ak k tomu budú financie, tak určite v tej chvíli to už prestáva byť originálna kompetencia, ale už to sa stáva prenesenou kompetenciou, takže z toho hľadiska určite zhoda by tu bola.
A zároveň teda prostredníctvom vás by som aj oslovil ostatných, ale musím k vám rozprávať, aby som neporušil rokovací poriadok, naozaj oceňujem kultivovanosť vášho príspevku, pretože ak máme vecne sa baviť o problémoch, ktoré sú tu možno dvadsať-tridsať rokov, tak sa nemôže začať príspevok tým, že v prvých piatich vetách pourážate všetkých oponentov na druhej strane a potom chcete korektne diskutovať. Taký príspevok ako vy mňa veľmi potešil a s takou osobou veľmi rád budem aj komunikovať, ale nedá sa komunikovať s ľuďmi, ktorí vás najprv pourážajú a potom vyzývajú na korektnú komunikáciu.
A ešte posledná vec, ak si teda spomínam, a verte, že v tom školstve naozaj pôsobím dlho z takej či onakej pozície, kedy prišlo k skokovému navýšeniu platov, tak bolo to práve v časoch, keď bola vláda Petra Pellegriniho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si vypočul viaceré príspevky a ešte som si chcel tie ostatné, ale aj vzhľadom k tomu, že sa trošku nabehlo na vidly HLAS-u a SMER-u v tom, že sa rokuje pomaly nepretržite, tak budem musieť odísť, lebo mám jednu prehliadku.
Čo som chcel povedať, že budete to mať ťažké, HLAS so SMER-om a so SNS, lebo naozaj vystúpilo viacero ľudí, ktorí sú osobnostne a odborne veľmi na tom dobre, ešte uvidíme ako politicky, nejaké chyby asi sa na začiatku robiť budú, ale keď to zvládnu, tak to budete mať ťažké sa len usmievať, takže sám som zvedavý, ak to bude. Čiže chcem sa poďakovať aj rečníčke, ktorá teraz bola, a naozaj to bol príspevok hodný si vypočuť a aj viaceré smerom dozadu, mám pocit, že to bude dobré.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, už sedí, ďakujem pekne. Ja by som chcela veľmi oceniť tento príspevok podobne kolegyne Gažovičovej a podporiť myšlienku normatívneho financovania materských škôl. A veľmi pozitívne som prekvapená aj príspevkom pána poslanca Janasa ako primátora, pretože presne o tom som chcela hovoriť.
Tejto téme sa venujem už naozaj dlhé roky a vidím, že tu máme poctivých primátorov a potom tých druhých, ktorí využívali alebo využívajú stále to financovanie materských škôl na to, aby tie peniaze do tých materských škôl skrátka nešli. Pretože aktuálne je to v jednom balíku podielových daní a z tých peňazí sa potom stavajú rôzne chodníky a tak ďalej. Nehovorím, že tie tiež nie sú dôležité, ale ak tie peniaze majú ísť na materské školy, tak tam majú aj skončiť. Preto veľmi podporujem prechod na for... na normatívne financovanie materských škôl a vlastne zrovnoprávnenie financovania materských škôl napríklad so základnými školami. Tak verím, že, že táto vláda k tomu dospeje. Ďakujem.

Ďakujem, ja len veľmi stručne. Ďakujem za všetky reakcie, myslím si, že pri tých škôlkach tá najťažšia časť diskusie nebude o tom, že či prenesená alebo originálna kompetencia, ale ako nastaviť to financovanie a teda verím, že k tomuto vláda pristúpi, pristúpi konštruktívne, hlavne teda so záujmom na tie deti a na tie rodiny, ktoré do tých škôlok majú chodiť.
A inak len zopakujem, že budeme teda opozícia, ktorá je predovšetkým konštruktívna, máme záujem o dialóg, ale budeme teda veľmi dôsledne sledovať, že čo vláda bude a nebude robiť. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené členky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, na začiatok jeden citát, pán minister Raši ho možno bude aj poznať: „Maximálny presun eurofondov do našich regiónov na kraje, mestá a obce do takej miery, do akej sú schopní tieto peniaze minúť na zmysluplné projekty, ktoré si zadefinujú sami, aby sme urobili v praxi tzv. eurofondovú revolúciu, ktorá bude spočívať v tom, že budeme vyžadovať len toľko byrokracie, papierov a potvrdení, koľko je nevyhnutné, nie ako je tomu teraz."
Dovolila som si teda začať citátom pána ministra Rašiho z návštevy Banskej Bystrice z 9. novembra. Tieto silné slová prišli po slovách pána predsedu Pellegriniho o úplnej zmene prístupu štátu k samosprávam, zdôrazňovaní ich dôležitosti a pozvaní všetkých županov a primátorov k otvorenému dialógu. S nádejou som otvárala dokument programového vyhlásenia vlády pod názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a hlavne kapitolu, na ktorej mi prioritne záleží – politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Snažila som sa v nej nájsť revolúciu, tú úplnú zmenu. No nič také som, žiaľ, nenašla. Našla som len množstvo všeobecných viet, ktoré sa len veľmi okrajovo dotýkajú všetkých zásadných problémov v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadna revolúcia.
Na výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu ste sa dokonca, pán minister Raši, vystríhal slova reforma. Rozumiem, že toto označenie už niekedy v ľuďoch vyvoláva aj zdesenie. Možno preto, že na tie skutočné reformy v oblasti pomoci regiónom tu čakáme už príliš dlho. Nestačí do regiónov len presmerovať časť eurofondov, tak ako to je vo vašom pláne. Treba zabezpečiť aj ich efektívne a transparentné využívanie, s čím za vašich predošlých vlád nemáme práve najlepšie skúsenosti. Nedostatky, žiaľ, vidíme stále. Nemôže jeden smetný kôš stáť v jednom mieste 60 eur a v druhom 900, ako to zistil najvyšší ko... najvyšší kontrolný úrad v správe k budovaniu zelenej infraštruktúry.
Píšete, že Slovensko potrebuje silné regióny, ktoré dokážu tvoriť silné samosprávy, ktoré vnímame cez živý vidiek, dynamické mestá a perspektívne regióny. Ich konečným užívateľom výhod je občan a komunita. Tomu prispôsobíte aktivity a očakávania a výsledky. To sú krásne všeobjímajúce slová, ktoré však nič nehovoria. Aké aktivity? Pre aké očakávané ciele? Prečo ich v PVV nevidíme?
V programovom vyhlásení absentuje to najdôležitejšie, aspoň náznak snahy o seriózne rozpracovanie komunálnej reformy, na ktorú sa čaká už dvadsať rokov. Ak sa neurobí počas týchto štyroch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania rozdielov, ktoré bude už len veľmi ťažko zastaviť. Svet sa mení príliš rýchlo, aby sme na to v oblasti regionálneho rozvoja vôbec nereflektovali. Rozdrobenosť obcí je kľúčovým štrukturálnym problémom, ktorý bráni priblížiť výkon kvalitných verejných služieb občanovi a zároveň bez municipalizácie nedokážeme znížiť regionálne rozdiely a skvalitniť život na vidieku. Nemôžete sa vyhovárať na Radičovej vládu, ani na posledné tri a pol roka. Je potrebné tento vlak chytiť skôr, než nám úplne utečie.
Chcete sa opätovne vrátiť k plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. To, samozrejme, oceňujem, pretože je to moja srdcová téma. Určite viete, že v 21. storočí je na Slovensku pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu. Je to cez 450 obcí po celom Slovensku. Približne 900 obcí z takmer 3-tisíc nemá ani meter kanalizácie. V programovom vyhlásení vlády píšete, že sa k budovaniu chcete vrátiť, nakoľko po roku 2020 vlády na túto tému rezignovali. Ja vám však rada pripomeniem, že príbeh budovania vodovodov a kanalizácií sa začal písať v časoch, kedy ste mali všetky príležitosti zásadne prispieť k ich rozvoju. Nestalo sa tak. Už v roku 2015 mal byť tento problém vyriešený. Áno, ono je to asi tak, ako s tou diaľnicou do Košíc.
Chcete nadviazať na rokovania vlády v regiónoch v pravidelných dvojmesačných intervaloch. Tento nápad úprimne oceňujem. Chodiť do regiónov je veľmi potrebné. Potrasenie ruky a fotky sú príjemné, no už menej príjemné je rozdeľovanie finančných zdrojov podľa politického dresu, ako tomu bolo za predošlých vlád Roberta Fica a nie podľa toho, čo daný región skutočne potreboval, aby sa posunul dopredu. Verím, že tentokrát prinesiete do každého navštíveného regiónu aj merateľné a skutočné riešenia. Rada to budem sledovať.
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že: „V rámci komplexnej reformy verejnej správy bude vláda podporovať rozvoj moderných centier zdieľaných služieb, prostredníctvom ktorých sa dosiahne zvýšenie efektívnosti a odbornej kvality rozhodovania na vybraných úsekoch výkonu miestnej štátnej správy okresnými úradmi a zabezpečí sa tiež združovanie kapacít pri poskytovaní služieb občanom." Ťažká veta. Táto veta hovorí o tom, že vláda nerozumie problematike reformy verejnej správy. Po prvé, opatrenia uvedené v PVV vrátane zámeru podpory rozvoja centier zdieľaných služieb nie sú ani náhodou komplexnou reformou verejnej správy. A po druhé, centrá zdieľaných služieb sú konceptom, s ktorým prichádzajú samosprávy, pričom by v rámci nich chceli poskytovať nielen služby v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale aj niektoré služby, ktoré spadajú pod ich originálne kompetencie.
Takže ak štát chce budovať klientske centrá na poskytovanie služieb miestnej štátnej správy a zároveň centrá zdieľaných služieb, ktoré majú byť zamerané na výkon miestnej štátnej správy okresnými úradmi, potom tu je zrejmá duplicita a rezignácia pri riešení problému existencie veľkého počtu malých a kapacitne slabých obcí. Dobudovanie výstavby klientskych centier ako front office je v prospech obyvateľstva. Nie je však jasné, prečo pri postupujúcej digitalizácii nepracuje vláda so zámerom na znižovanie počtu okresných úradov ako back office.
Programové vyhlásenie vlády nehovorí dostatočne o znížení rozdrobenosti obcí na úrovni obcí. Vôbec nehovorí o žiadnej stratégii. Nerieši to, že na Slovensku dlhodobo absentuje kultúra vertikálnej aj horizontálnej spolupráce, ktorá by bola založená na analýzach a nie na osobných alebo straníckych vzťahoch či väzbách. Jedným z kľúčových cieľov reformy verejnej správy musí byť dosiahnutie vysokej dôvery medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom a tiež vytvorenie prostredia podporujúceho kontinuálnu a stabilnú spoluprácu medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom.
Ďalší problém, ktorý programové vyhlásenie vlády nedostatočne reflektuje, je zaostávanie samospráv v budovaní vlastných kapacít. Toto zaostávanie je spôsobené mimo iného nesystematickým vzdelávaním a tréningom volených i nevolených reprezentantov samosprávy a tiež nekoordinovaným transferom príkladov dobrej samosprávnej praxe. V tejto oblasti musí byť cieľom naštartovanie akreditovaného vzdelávania pre zamestnancov samospráv a vytvorenie inštitucionálneho i finančného mechanizmu na vzdelávanie volených, ale aj nevolených reprezentantov samosprávy.
Čo dodať na záver? Ide o nekomplexný dokument plný pekných, no prázdnych fráz. Plný len okrajových zmienok o riešeniach. Dokument, ktorý nedostatočne rieši problémy regiónov dneška a najbližších štyroch rokov.
Pán minister, pán premiér, aké budú slovenské regióny v roku 2027? Čo sa zmení na živote ľudí v oblastiach, do ktorých politici nechodia? Trochu sa obávam, že skúsenosť s vašimi vládami nám napovedá, že sa nezmení prakticky nič. Slovami Michala Vašečku: čakajú nás stratené roky, ale rada sa však budem mýliť.
A ešte jeden odkaz pre pána premiéra Fica. Do vašich voličov a voličiek a do spoločnosti ste zasial príliš veľa nenávisti a strachu. A ľudia, ktorí sa boja, nebudú nikdy šťastní, ani napredovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem ti, pani kolegyňa, že si sa dotkla aj veľmi dôležitej železničnej dopravy. Ja by som však upozornil na jednu podstatnú vec, ktorá v PVV-čku chýba, a to je v podstate konkretizácia, že ktorým úsekom sa vôbec je vôľa venovať, pretože jediný slovenský úsek je tam spomenutý Žilina – Košice a aj to len v tom smere, že by na ňom mali jazdiť vlaky rýchlosťou až astronomických 160 km/h.
A druhá vec v tomto smere je tá, že my sme v podstate prenajali trať za 112 miliónov eur na deväť rokov súkromnému prepravcovi na trati Bratislava – Komárno, trati, ktorá obsluhuje viac ako 4 milióny cestujúcich ročne spolu, a vôbec sa nezmieňujeme v PVV-čku o tom, že táto trať potrebuje zdvojkoľajnenie, pretože to je kľúčové k tomu, aby sme vôbec túto verejnosť obslúžiť dokázali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pani kolegyňa, ja by som si dovolil zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o zámeroch v tomto programovom vyhlásení vlády na výjazdové rokovania vlády. Ja som z okresu Košice – okolie, kde v roku 2016 až 2020 boli dve výjazdové rokovania vlády a chcem vám povedať, že absolútne sa neriešila politická príslušnosť, ale jednotlivé potreby obcí. V našom okrese dostali dotácie z výjazdového rokovania vlády obce, cirkvi, občianske združenia bez toho, aby sa pozeralo na to, kto je z akej politickej strany, či to bola ľavica, či to bola pravica, či to boli nezávislí, alebo či to bola rímskokatolická, evanjelická alebo iné cirkvi, ktoré si požiadali a na tomto rokovaní vlády tieto zdroje dostali. Ja to oceňujem a podporujem to, aby tieto výjazdové rokovania boli, aby sa všetko nerozhodovalo iba z Bratislavy od zeleného stola, ale aby členovia vlády poznali tieto regióny, mali možnosť sa s tými ľuďmi stretnúť a nielen, ako vy hovoríte, si robili piár a fotečky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že naopak, pán minister Richard Raši a pán štátny tajomník Michal Kaliňák sú zárukou toho, že oblasť alebo problematika regionálnej politiky bude kľúčovou témou tejto vlády. Pre stranu HLAS ide o ťažiskovú oblasť. Dôkazom toho budú aj výjazdové rokovania vlády, o ktorých bolo povedané, alebo presun značnej časti eurofondov, o ktorých budú rozhodovať samotné samosprávy, ktoré si určia ciele. Ďakujem.

Ďakujem za pripomienky. Ja by som reagovala na kolegu Svobodu. Áno, ja súhlasím, že HLAS má vo svojich, vo svojej strane teda ľudí, ktorí sa venujú regiónom a regionálnemu rozvoju, a teda aj pána Kaliňáka, ktorý pôsobil v ZMOS-e. Len mňa trošku vystrašuje to, že aj na výbore prvé, čo bolo, že ideme diskutovať so ZMOS-om a úniou miest a SK8 a zas ideme len diskutovať a diskutovať a diskutovať a už diskutujeme skoro teda dvadsať rokov a mám pocit, že sme sa teda veľmi výrazne za posledné roky v regiónoch neposunuli. A na margo aj tých investícií alebo teda tých výjazdových rokovaní, kde boli nejaké investície, samozrejme, ja zase musím priznať, že určite tam boli niektoré aj dobré veci, ktoré sa spravili, ale ja som teda mala pocit, že veľakrát to naozaj boli spriaznení starostovia a starostky a myslím si, že ak sa robí takéto výjazdové rokovanie a idú sa tam dávať nejaké peniaze, malo by to stáť aj na nejakých teda dátach a na tom, čo ten región skutočne potrebuje, a aby tie výsledky boli potom aj naozaj zrejmé. Ďakujem.