3. schôdza

Pán poslanec Ferenčák.

Ďakujem, pán predseda.
Igor Matovič piatykrát vystúpil k tomuto bodu, piatykrát to isté predniesol, celý príhovor, piatykrát bez obsahu. Boli tam len urážky, fantazmagórie, osobné, osobné záujmy, prípadne osobné myšlienky, ale nič sme sa nedozvedeli, v podstate hovorí vždy to isté dookola. Človek, ktorý bol zodpovedný za vládu, ktorý bol zodpovedný za ministerstvo zdravotníctva, človek, ktorý mohol veci naprávať, tak ako teraz hovorí, že chce, a nespravil nič. Minister plakal, jeho zdravotníctva, pretože mu zabránil vo veciach, ktoré chcel robiť. Sám utekal pre nákup vakcín Sputnik, ktoré neskôr vyhodil. Sám človek, ktorý mohol postaviť nemocnice, nepostavil, dnes nám ide kázať, čo treba robiť a čo naprávať, ale nič nepovedal.
Pán Matovič, nechajte pani ministerku, aby ponaprávala veci, ktoré ste spáchal aj so svojimi ministrami, aby došlo k náprave a zdravotníctvo fungovalo tak, ako na Slovensku má. Nech sú nemocnice, lekári aj pacienti spokojní a vy počúvajte a sledujte, čo sa tu hovorí, bez komentára.
Ďakujem.

Pán poslanec Pollák.

Ďakujem za slovo.
Úprimne, keď sa skladala táto vláda, tak som vzhliadal práve k HLAS-u ako k strane, ktorá tu bude vyvažovať možno tie konšpiračné teórie a všetky tie extrémistické nálady, či zo strany SMER-u alebo SNS, ale práve vo všetkých prípadoch je to hlavne strana HLAS, ktorá ubližuje na jednej strane tým najslabším ľuďom v našej spoločnosti, či rodičom, dôchodcom berie rodičovský dôchodok, organizáciám, ktoré sa v mnohých prípadoch venujú deťom, aj zdravotne ťažko postihnutým deťom, alebo seniorom, HLAS chce vziať ich financovanie a tí, ktorí čakajú na svoje operácie a liečbu, týmto návrhom berie nádej na skoršiu liečbu. Mnohí sa takto liečby ani nedočkajú a, bohužiaľ, zomrú.
To je skutočne v tejto sále niekto, kto sa chce podpísať pod tento návrh zákona? Ja určite tento návrh zákona nepodporím a naozaj, pán Pellegrini, obraciam sa k vám, lebo vystupujete tu, prepáčte, že sa teda ozývam k vám ako taký suverénny politik, ktorý je nad vecou a dohovára ostatným, aby ste pribrzdili naozaj tento návrh zákona, ktorý iba ublíži a dostane ľudí tam, kde nechceme. A verím, že ani vy nechcete, aby ľudia, ktorí sa vedia liečiť a dajú liečiť, aby nakoniec zomreli. Stále je tu priestor na to, aby ste urobili krok späť, nič sa nestane, priznať si chybu je normálne, pre mňa aj hrdinské. Verím tomu, že stiahnete tento návrh zákona a nebudeme musieť hlasovať o tomto návrhu.

S reakciou na faktické pán poslanec Matovič.

Ďakujem pekne.
Pán Michelko asi sa príliš roztrásol a odišiel preč, lebo som ho sledoval pri tej faktickej a mal som pocit, že dostane rovno infarkt. Ale hovoril niečo o mne, neviem presne, aký výraz to použil, ale ja zase počúvam od jeho kolegov z jeho poslaneckého klubu SNS, čo si o ňom myslia, a nemyslia si, že je zdravý minimálne. Takže neviem, že či by som mal úplne ho komentovať, ale poviem aspoň k tým nejakým klamstvám, keď povedal, že som niekedy vystúpiť na proteste Gorila. Nikdy nikde som nechcel vystúpiť, bol som obyčajný divák na proteste Gorila, takže ten človek si je schopný vymysleť čokoľvek. Pri Tomovi Nicholsonovi ma veľmi jedna vec mrzela, že dokázal tak flexibilne pracovať s pravdou a vlastne prepis Gorily, ktorý ponúkal, tak neobsahoval jednu kľúčovú vetu v porovnaní s tou zvukovou nahrávkou a tá veta kľúčová, ktorú podľa tých svedkov, ktorí hovoria, keďže Tom Nicholson bol ten, ktorý mal v ruke ten prepis, ktorí hovoria teda, že on sa o to postaral, že odtiaľ zmizla, tak tá veta bola, ktorá zaznieva na tej 39-hodinovej nahrávke, ale v prepise nie je, citujem, Fico hovorí: „Fedor Flašík vybavil 250 miliónov na stranu a 80 si dodatočne nechal." Kľúčová veta, kľúčová veta o čiernom financovaní SMER-u, o tom, prečo teda nastal konflikt medzi Ficom a Flašíkom a Benovou, či Beňovou, ale táto sa akosi nedostala do prepisu.
A k Ferenčákovi. Ak by on robil poriadne jednu robotu a nebral zbytočne dva platy za to, že je aj primátorom v Kežmarku a v parlamente, tak by vedel, že čo sa tu aj robilo a čo sa mohlo urobiť a nemohlo. Hovoril, že som vyhodil Sputnik. Ani jedna ampulka sa nevyhodila, všetky sme predali späť po 19,90 do Ruska, tak ako presne bolo dohodnuté. A keď ste hovorili, že nič ste sa nedozvedeli z mojich vystúpení, ja viem, že keď vám hovorím o tom, jako okrádate chorých ľudí, pre vás je to nič, lebo pre vás je to normálne.

Pán poslanec Karas nechce mať procedurálny návrh, prosím technikov, aby ho odstránili z tabule. Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková. (Reakcia z pléna.) Aha, takže pani poslankyňa nevystúpi, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Szalay.

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, ja sľubujem, že budem veľmi krátky, aby sme sa dostali v slušnom čase k hlasovaniu. Nič menej ale nemôžem zostať úplne chladný po predchádzajúcom príspevku, ktorý bol plný znôškou poloprávd a neprávd.
Takže vrátim sa ešte raz k téme OnkoAsist. OnkoAsist je aplikácia, ktorú ministerstvo zdravotníctva štyri roky vyvíja na to, aby uľahčilo prístup onkologických pacientov k liečbe, aby cesta pacienta od diagnostiky k správnej liečbe bola čo najrýchlejšia, aby sa splnil predvolebný sľub strany OĽANO a následne aj sľub z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, že pacient s onkologickou diagnózou sa dostane k liečbe za 14 dní.
Kde je ten OnkoAsist? Prečo zomierajú onkologický pacienti? Prečo trvá päť mesiacov, kým sa žena dostane na mamograf po tom, čo si nahmatá hrčku v prsníku? Štyri roky tu boli a štyri roky to mohli riešiť a po štyroch sa tvária, že sa ich to netýka. Poistenci hlasujú nohami, v tejto prestupnej sezóne, ktorá sa skončila 30. septembra 2023, poisťovňu zmenilo 170-tisíc poistencov. Všeobecka zaznamenala čistú stratu 50-tisíc poistencov. To je tá najlepšia poisťovňa, v ktorej sa, žiaľ, ale aj najdlhšie čaká na plánované výkony, na tie, ktoré dnes meriame. Je to mrzuté, pevne verím, pani ministerka, že sa vo všeobecke začne menej veľkoryso odmeňovať laboratórna medicína a väčším príspevkom prispejeme na liečbu pacientov, ktorí to potrebujú.
Slovo som si zobral preto, lebo rozumiem, prečo sa tento vládny návrh zákona predkladá a už som to tu aj vysvetlil, že keby som na mieste pani ministerky sedel ja, tak by som takýto istý návrh zákona predkladal aj ja s úplne rovnakým odôvodnením, že je nerealizovateľné doterajšie znenie zákona, lebo tá predchádzajúca vláda to hodne spackala.
Na druhej strane som zástanca toho, aby sa čakacie listiny naozaj začali uplatňovať pre slovenských pacientov, lebo slovenský pacient si zaslúži mať definovaný nárok minimálne v tejto časovej rovine. A preto si dovoľujem navrhnúť pozmeňovací návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým by sme tú dvanásťmesačnú lehotu, počas ktorej sa budú zbierať dáta, aby sa potom mohli tie čakacie zoznamy pre pacientov aj vymáhať, aby sme túto dobu dvanástich mesiacov skrátili na šesť mesiacov. Za šesť mesiacov sa stihnú zozbierať dáta minimálne aspoň na tých pár najcitlivejších diagnóz a vedeli by sme ich od v druhom polroku budúceho roka aj tým pádom uplatňovať. Tým pádom by to netrvalo dvanásť mesiacov, kým sa tí najzraniteľnejší dostanú k svojmu právu, ale len šesť. Zároveň by to pre pani ministerku znamenalo výhodu, že pri rokovaní o štátnom rozpočte môže toto použiť ako argument. My potrebujeme viac peňazí do zdravotníctva, lebo už pol roka, v druhom polroku 2024 budeme potrebovať peniaze na tie čakacie zoznamy. Ak sa tie čakačky všetky presunú na rok 2025, strácate túto páku, tento leverage na ministerstvo financií pri rokovaní o štátnom rozpočte.
Celú zmenu tohto ustanovenia by som zhrnul do jedného slova, keď potom prečítam ale ten návrh, už, samozrejme, skončím so svojím príspevkom, čiže ešte pred tým než skončím so svojím príspevkom, by som sa veľmi rád poďakoval tak poslancom Progresívneho Slovenska, ako poslancom KDH, ako Marekovi Krajčímu z OĽANO, ktorý prisľúbil podporu tohto návrhu, za to, že sa podpísali za pozmeňujúci návrh. Jeho konkrétne znenie teda po tomto mojom odôvodnení znie, že v čl. I v 2. bode sa slovo „decembra" nahrádza slovom „júla". To je ten polrok, o ktorom je reč.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dvořák.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť veľmi vecný a vysvetliť, aký je postoj Progresívneho Slovenska a prečo tento návrh nepodporíme. Ten, ten samotný zákon obsahuje také dve témy, už to tu kolegovia z KDH aj spomínali. Jedna tá téma je, hovorí o tom, že ako budeme zaraďovať nemocnice, teda nech zaradíme tie najnižšie typy nemocníc ešte raz do toho systému a druhá je, to sú tie samotné čakacie lehoty. Ja sa povenujem najprv tomu, tým samotným rozhodnutiam. Aby som to vysvetlil.
Ten, tá reforma, ten samotný zákon hovorí o tom, že nový systém nemocníc bude fungovať tak, že tu budeme mať päť typov nemocníc, od prvého stupňa, toho najnižšieho, po päťkové, tie najvyššie, čo sú tie najšpičkovejšie národné pracoviská. Ten problém nastáva aj v tom, ja teda spochybním aj samotné, samotné techniky, respektíve dám vám otázky, budem rád, keď mi ich pani ministerka aj vysvetlí v tomto ohľade.
Minister Lengvarský v litere zákona, ako mu to predpisovala, urobil rozhodnutia len čiastočné. Urobil ich teda od toho druhého typu, pozaraďoval nemocnice druhého, tretieho, štvrtého a piateho typu. Moja otázka napríklad v tomto ohľade je, že keď zaradíme všetky nemocnice a jedny tu necháme, tak či už implicitne nespadajú, tak to bolo aj doteraz vnímané od viacerých odborníkov, ako sledujem tú debatu posledné dva roky, či oni už implicitne nespadajú do toho prvého, lebo keď všetky ostatné zaradím, tak viem, ktoré mi zostávajú a ktoré zostávajú teda jedničkovým typom. Otázka je, prečo teraz potom musíme robiť a zaraďovať tieto nemocnice na jedničkové, keď už ich tam raz máme.
Druhá vec. Keďže minister Lengvarský urobil rozhodnutia a dokonca my vidíme aj na webovej stránke zverejnené tie rozhodnutia, tak on dokonca aj zaradil takzvané doplnkové programy, ale aj tie jedničkové nemocnice tam boli pomenované. To znamená, otázka je, že či potrebujeme znova rozhodovať o jedničkových nemocniciach, keď už rozhodnuté bolo, je to zverejnené na stránke ministerstva zdravotníctva, akurát to pravdepodobne nebolo zaslané oficiálne tým nemocniciam. Tak moja otázka je, musíme meniť na to zákon? Nestačí to tým nemocniciam zaslať podľa tých rozhodnutí, ktoré už boli teda aj zverejnené na tej stránke toho ministerstva?
A posledná vec, tretia v tejto časti o tých rozhodnutiach, je, že aj samotná ministerka už komunikuje, že plánujú nejaké odklady celej reformy, až ročné. O tom, že aby vlastne tie nemocnice celý ten najbližší rok mohli robiť, čo chcú. Chce to urobiť cez takzvanú podzákonnú normu, tú vyhlášku, ktorá vychádza z tohto zákona. Moja otázka je, prečo sa toto nedá urobiť aj s tými jedničkovými nemocnicami teraz. Však necháme to na poisťovne, posunieme niektoré programy do nepovinných, aby, aby mohli byť teda zazmluvnené samotnými poisťovňami. To znamená, vôbec nepotrebujeme posúvať cez zákon niečo, ale vieme nechať takúto voľnosť na tie samotné zdravotné poisťovne. Toto je čo sa týka tej samotnej časti tých rozhodnutí. Toto sú moje pochybnosti, ktoré budem rád, keď budú teda vysvetlené a budú mi tu možno aj objasnené nejakým spôsobom.
Ale druhá vec, ktorá je oveľa komplikovanejšia a teda z môjho pohľadu je závažnejšia, prečo tento zákon nemôžeme podporiť, sú čakacie lehoty. Prvá vec je, že čakacie lehoty nemuseli byť vôbec riešené skráteným legislatívnym konaním. Viacerí kolegovia to tu spomínali. Ak by som aj prijal premisu, že áno, musíme o tom zozname tých nemocníc rozhodnúť, musíme o ňom rozhodnúť do konca roka, chápem skrátené legislatívne konanie. Ale čo sa týka čakacích lehôt, máme pred sebou ešte decembrovú schôdzu, máme teraz pre sebou, máme tu aj novembrovú schôdzu a ja sa pýtam, prečo musíme ísť bez diskusie, bez riadneho pripomienkového konania takýmto zrýchleným režimom, keď ten čas ešte máme a mali sme pred sebou dve schôdze. To je prvý dôvod.
Druhý. Ja mám filozofický problém s tým, že ideme niečo automaticky odkladať, čo sa týka reforiem a míľnikov. A to z toho dôvodu, že my už tu máme avizované aj iné kroky. Okrem odkladania týchto čakacích lehôt, tak máme tu avizované aj to, že by sa mali odkladať aj celý ten výkon tej reformy, nech si nemocnice môžu robiť, čo chcú. Napríklad tá debata o pôrodniciach, ktorú sme tu mali. Ja filozoficky mám problém podporovať rôzne odklady reforiem, ktoré sú obzvlášť naviazané na míľniky plánu obnovy. Ja, zároveň ten míľnik hovorí, že v 2025 už musia byť nemocnice transformované, to je prvá vec. Druhá vec, že keď to tu budeme donekonečna odkladať, tak ja sa naozaj obávam toho, že čo povie Európska komisia na to, keď sa pozrie na tieto odkladania, prechodné ustanovenia, ich posúvanie, že či nepôjde vlastne o zvrátenie míľnika.
Tretia vec, čo mi vadí pri tých čakacích lehotách, je ten čas. A tu súhlasím aj s tým pozmeňovákom, preto sme vlastne dali aj podpisy na pozmeňovák tuto kolegom zo Slobody a Solidarita, pretože vôbec aj tým, že sme išli tým skráteným legislatívnym konaním, tu vôbec nenastala diskusia o tom, prečo to celé musíme posunúť o rok, prečo nie o trištvrte roka, prečo nie o pol roka, prečo nevieme to posunúť o tri mesiace. A tu sa dostávame k tomu štvrtému bodu. My robíme plošný presun všetkých čakacích lehôt. Prečo sme napríklad sa nemohli baviť o tom, že niektoré čakacie lehoty alebo niektoré výkony, niektoré programové profily posunieme, dajme tomu, o trištvrte roka, niektoré o štvrť roka alebo budú možno pripravené, niektoré o pol roka. My automaticky robíme to, že celé to odsunieme o rok. A to ja hovorím, že to je aj to ohrozovanie tých míľnikov a to zvrátenie samotnej reformy to riziko.
Zároveň sa dostávam k tomu štvrtému bodu, ktorý ja už som teda načrtol a niektorí kolegovia už to tu aj spomínali. Tým, že sme išli aj tým zrýchleným konaním, tak vôbec ani nenastala diskusia o tom, že by či sme napríklad niektoré kľúčové diagnózy nemohli vybrať a nemohli napríklad pilotne ich do toho nového systému zaradiť už teraz a vypracovať. Nejaké čakacie lehoty už nám tu fungujú. Hovorilo sa, že nie sú softvéry, nie sú rôzne, nie sú na to urobené rozhrania, ale dneska už máme nejaké, nejaké zaužívané postupy, ako sa niektoré čakacie lehoty zbierajú. No tak keby sa aj zbierali papierovo, tak aspoň sa vedia urobiť možno niektoré kritické diagnózy alebo, alebo vieme sa aj pozrieť napríklad na to, že dobre, máme problém s tým, že už ani dnes to zbieranie čakacích lehôt nefunguje dobre. Nerobí sa vtedy, že keď vám indikujú nejakú rakovinu, takže teraz od toho momentu sa tá čakacia lehota zbiera. Väčšinou sa to robí tak, že prídete do nemocnice, tí sa pozrú, kedy majú tak priestor a vtedy keď vám zavolajú, že dobre, tak môžete vtedy prísť na operáciu, tak vtedy vás zaradia na ten čakací zoznam. Podobný systém, nefunguje to dokonalo, malo by to fungovať už odvtedy, keď ste diagnostikovaní, tak podobne by sme vedeli teda možno aj na niektoré, pobaviť sa, že či, či tu nie je priestor vôbec na niektoré kritické diagnózy, že by sme ich zaradili skôr. A zároveň si myslím, že teraz je aj dobrý priestor na to, keď kolega Szalay hovoril o tom, že to bude páka určitá rozpočtová na budúci rok. Tak ja si myslím, že keby sme sa už napríklad bavili aj o tom, že či to aspoň čiastočne nevieme teraz pustiť ku koncu roka, aspoň na nejakom sete najkritickejších diagnóz, tak teraz sa robí štátny rozpočet. Teraz by to napríklad vytváralo aj ten, ten samotný tlak na tvorbu rozpočtu, na to, aby sme viac peňazí dostali do zdravotníctva, na to, aby sme vedeli natlačiť viac do technických rezerv poisťovní a podobne.
Čiže aby som to zhrnul na záver, my tento zákon nemôžeme podporiť z dvoch dôvodov. Prvý je, že mám otázky ohľadom tých rozhodnutí, že či je vôbec potrebné toto riešiť zákonne. A tá druhá vec je, že nepodporujeme samotný ani, ani tú formu, ako prebehla tá diskusia k tomu posunu tých čakacích lehôt, ale ani ten samotný obsah, pretože mohli sme to robiť určite inými spôsobmi.
Ďakujem veľmi pekne, toto je stanovisko Progresívneho Slovenska. (Potlesk.)